Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

SUƐI LEBOLII 10

“Mi Diom Chɛhowa Wo Hiau Lachi a Pɛŋgɛlaŋndo”

“Mi Diom Chɛhowa Wo Hiau Lachi a Pɛŋgɛlaŋndo”

Pitɛ fula o chiɛi manyumndo niŋ, nduyɛ simultaŋ la kuuna yooŋgu kɛndɔɔ pɛŋgɛlaŋndo le

O tɔlnuŋ o Walta Kiilaa 12:​1-25 choo

1-4. Simul kala kala kuɛɛ komallɛ Pitɛ? Te ndoo wa pɛ aa num, yɛɛ ŋ wa yɛ tosa?

 A KINDA diola ŋchiliŋnda cho o chiɛi manyumndo niŋndaŋ Pitɛ kɔɔli. Mi puaa chɔuwaa maLuomaŋnda duau ndu yɔlɔŋ o ba, okoŋ ma kua a ndu o lumuiyo opilɛ o chiɛi manyum koŋ niŋ. Mbo biunuŋ chumndo naapum le palɛi bɔɔbɔɔ loŋ, le sinaa nyɛ nɔ le yɔŋnɔŋndo a ndu wo. Nyɛ o nyɛ ve loŋ le mi ndoo tofa le. Mɛɛ le chiɛiyo, diola ŋchiliŋndaŋ, yɔlɔŋ wa ndu o ba woŋ, a puaa chɔuwaa maLuomaŋaa wa ndu ikɛiya.

2 A kaka nda dɔu ndu o chiɛi manyumndo niŋ ni. Mi Masa Bɛndoo Hɛlɔɔ kɛɛsiaŋ o kɔl le Pitɛ diyɔɔ. Nduyɛ pɛɛŋ, ndoo yeema mi ndoo soli ndu waŋnda o hɔl te Bɔŋaŋ Hiouwɔɔ Choo Wo ndoo chuu pɛ. a Piɔm ndɔɔ wa tosa mi waŋnda ndaa naŋ kɔl. Hoo cho kɔŋgɔlaŋ fondo le, kɛ nyɛ kpeekpei ndoo tuu le tosaa wo wa koŋ ni. Masaa hoo laŋga dii Chemisi, kiilanɔɔ opilɛ le Chiisu.

3 O paale mɛɛlaaleŋ choo tuupa mi ndoo sɔla piɔmndo, ichɔl koŋ, mi Pitɛ chal yiyaŋndo o fondaŋ ndaa dɔu ndu o chiɛi manyumndo niŋndo. A yɛɛ okɔɔ o cho yɛ yiyaŋndo? Baa a nyɛ Chiisu dimul ndu maa paale wa niŋ ma bii ndu, okoŋ ma kuɛ a ndu o fondaŋ o yeema lakɔ le wo le piɔmndo sɔlaa? (Chɔŋ 21:​18, 19) Naapum mi Pitɛ yiyaŋ maa teleŋ koŋ fuuluu hoo ni.

4 Te num oo wa pɛ o foofo Pitɛ wo, yɛɛ ŋ wa yɛ tosa? Mi wanaa bɔɔbɔɔ yiyaŋ maa a nɔ lɛ tiindaŋ te. Baa buɛiyaa Chiisuaa nɔ tiindaŋ o dɛnɛpalaa niŋ te? Yɛɛ naŋ pɛɛku yɛ o nyɛ Pitɛ nda chaaŋaa nduaa Kilisiɔŋnda tosa wo niŋ mɛɛ simul kala kalaa komal nda? Ŋ tofaŋndɔ.

“Kunda Wanaa Laalaŋnda Wa Mɛlɛka Piɛiyo Kpeekpei le Ndu” (Walta Kiilaa 12:​1-5)

5, 6. (a) Le yɛɛ Masaa Hɛlɔɔ Akilipa Tasoo ndoo chiŋalaŋ yɛ kunda leKilisiɔŋndo, nduyɛ vɛɛ ndoo tosa yɛ keŋ? (b) Le yɛɛ piɔm Chemisi wo wa yɛ simullo le kundaa?

5 Suɛi lebolii naŋ hiou ve chɔm maa mi Kɔniiliɔɔ, wana ve Chuunɔ le wo a yuŋgu ndɔɔ simnuŋ Kilisiɔŋnda. Mi hei nɛŋi kundaa kɔllo tau. Mi kɔndɔfillo bii Chuuwaa ve Kilisiɔŋaa le wa, mɛɛ nda tuei maa Kilisiɔŋaa Chuuwa cho niŋ Mɛlɛka piɛiyo latulu a wanaa cho ŋChuu le wa.

6 Mi Masaa Hɛlɔɔ duau ndi taasi maa dikeŋnaŋndo o sɔla ni le Chuuwa chɔmndo maa o cho wana kɛndɛ. Le saboo hoo, mbo kandu Kilisiɔŋnda nyɛpalaa tusioo choo. Naapum, mi ndoo sina maa kiilanɔɔ Chemisi wa kpɛɛluŋ a Chiisu Kiliti. Lelaŋ, mi Hɛlɔɔ “tosa ma dii Chemisi, bɛndoo Chɔŋ a muɛi.” (Walta. 12:​2) Simullo pila wa hoo ni le kundaa! Chemisi wa waŋndo opilɛ o kiilaa yaa waa che Chiisu maŋgaŋndo wa tɛɛŋ. Mbo cha vɛlɛ Chiisu kaamaala bɔɔbɔɔ tosaa, la kiilaa apiliaa chi le laŋ. (Maa. 17:​1, 2; Maki 5:​37-42) Mi Chiisu ndoo veelu Chemisi a Chɔŋ pɔmbɔ ndɔ aa “Puaa Letaŋnda.” Kanifuule, le mɛɛ ndaa nɔ dialuŋfulaŋ yɛ. (Maki 3:​17) Lelaŋ, mi kiilanɔ sɔvɛ sɔvɛ ndoo nɔ hoo kɔl simulaa wo hialuŋ kundaa.

7, 8. Yɛɛ kundaa ndoo tosa yɛ a teleŋ Pitɛ wa o chiɛi manyumndo niŋndo?

7 Mi piɔm Chemisi wo tosa mi Chuuwa naŋ kɔllo a mɛɛ Hɛlɔɔ ndoo yeema yɛ. Okoŋ, mbo kua vɛlɛ Pitɛ kɔɔli. A mɛɛ naŋ che o kandɔŋndo yɛ, mbo tosa ma bii Pitɛ. Naapum mi Akilipa sina maa mi buɛiyaa Chiisuaa fulaŋ o chiɛi manyumndo niŋ a mɛɛ naŋ che o suɛi lebolii ŋuɛɛnuei o yauwo hoo niŋ yɛ. Mi Hɛlɔɔ tosa ma yii Pitɛ o puaa chɔuwaa ŋiɔɔŋaa wa ndu o kpeŋgoŋ nda tɛɛŋ. Okoŋ, mbo hɛli vɛlɛ puaa chɔuwa 16, le ma tosa tuululaŋ le chiɛi manyumndo mandaa idii a ichɔl, yɔŋii kiilanɔɔ Pitɛ ndoo hiɔluŋ. Te Pitɛ ndoo hɛluŋ pɛ, puaa chɔuwaa kaŋ wa miiŋgu o foofo ndɔɔ ni le piɔmndo sɔlaa. O simul kala kala waa nuaa bɛŋgu, yɛɛ Kilisiɔŋaa tuaa nɔ yɛ ma tosa?

8 Kundaa sina nyɛ nda nɔ ma tosa wo. Walta Kiilaa 12:​5 dimi aa: “Pitɛ wa o chiɛi manyumndo niŋ, mi kunda wanaa laalaŋnda wa Mɛlɛka piɛiyo kpeekpei le ndu.” A tonya, a wa piɛileŋ kpeekpei le puaapilɛnɔ nda kaala hoo a kɔllo kpou wo. Piɔm Chemisi wo dii nda ŋdial te, kɛlɛŋgaa ma che piɛileŋ maa le cho nyɛ sɔvɛ le. Chɛhowa che bɔɔ piɛileŋ nyɛ sɔvɛ. Te piɛile naaleŋ le chɛlaŋ pɛ a hɛnaŋ ndɔɔ, mulioo o muli leŋ ni. (Hibu. 13:​18, 19; Chemi. 5:​16) Kilisiɔŋaa tonyaa hau bɛɛ nɔ ma kɛsiŋ suɛi sɔvɛi hei o kɔl.

9. Maa Kilisiɔŋnda o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ, yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ tosa le puaapiliaa naa cho o nyɛkindilaa bɛŋgu wa?

9 A sina pa Kilisiɔŋaa cho o nyɛkindilaa bɛŋgu wa? Apum cho nyɛpalaa nda cho nda tusioo choo wo, kuuna masaleŋ le kuuna wali naa wo, ɔɔ kpundɛla cheleŋ biuwɔŋndo. O bɛnda bɔɔ miŋ piɛi le nda? Naapum a sina atiŋ a cho biuwɔŋndo bahawɛila naŋ chi le laŋ, mɛɛ bahawɛila yuŋgoo, kɔl tambɛiyo, ɔɔ simullo le laalaŋ ndaa cho nuaa yɛ. Te a yiyaŋ pɛ yiŋgoloŋ tuupa ma piɛi, a cho yiyaŋ a wanaa bɔɔbɔɔ okɔɔ, a ŋ pial diolaŋ nda te a wa pɛ piɛileŋ o Chɛhowa, “wana muli piɛileŋ ndo” lo. (Sam 65:​2) I hiou kpou ve, num bɛɛ yeema mi puaapiliaa a ndepiliaa piɛi le num, te a wa pɛ o nyɛkindilaa bɛŋgu.

Miŋ piɛi le puaapiliaa nda duau o chiɛila manyumndaŋ niŋ le laalaŋ ndaa wa

“Tol La Kɔɔli” (Walta Kiilaa 12:​6-11)

10, 11. Tɛɛsiaawɔ mɛɛ maalikɛinɔ Chɛhowa wo soli Pitɛ o chiɛi manyumndo niŋ yɛ.

10 Baa mi Pitɛ ndoo buulaŋ pa tau a simul wa ndu choo wo? Ŋ sina a hei okɔɔ kpeekpei le. Tuupa mi paale ndoo nɔ le piɔmndo sɔlaa leŋ le fuuluu, ichɔl koŋ o waŋnuŋ o luaŋ yikpi puaa chɔuwaa ŋiɔɔŋaa wa ndu mandaa wa tɛɛŋ. Pitɛ ndoo nɔ laalaŋ kala kalaa maa mɛɛ mɛɛ sɔɔŋ wa, Chɛhowa cho ndu piŋi. (Luomaŋ. 14:​7, 8) Naapum Pitɛ ndoo yiyaŋ kposoŋ a suɛi kɔndɔfilii ndii hiŋ hei yɔŋnɔŋndo ve le. O lepilɛ niŋ kpe, mi paŋgeloo tiu o chiɛi manyumndo niŋ silɔ. Mi maalikɛinɔ Chɛhowa wo luɛi okoŋ mbo hiiluu Pitɛ mbo tindi ndu. Naapum puaa chɔuwa haa chi ndu le. Mi yɔlɔŋ kala kalaŋ muŋ kiolu ndu o laba!

“Ma fuuluu o dio ŋchiliŋndo le fulaa o bɛɛ. Mi dioo kumbiŋ a ba ndɔ.”—Walta Kiilaa 12:​10

11 Mi Maalikɛinɔɔ dimul Pitɛ aa: “Chɔŋ chɔ chɔ! . . . Wounuŋ nyɛla numndaŋ a kɔwɛila numndaŋ . . . Wounuŋ doma num lechoo wo.” Okoŋ mi Pitɛ tosa lende. O mɛɛlulaŋ kpɔŋ, mi maalikɛinɔɔ dimul ndu aa: “Tol la kɔɔli.” Nduyɛ mi Pitɛ tual ndu kɔɔli. Ma fula o lumui o wa wo niŋ, ma hiau puaa chɔuwa kunda tasoo a o diiŋ ndɔɔ, ma fuuluu o dio ŋchiliŋndo le fulaa o bɛɛ. Vɛɛ nda cho yɛ niko looku fula? Te nyunaa hoo ndoo hiŋ pɛ Pitɛ o kɔl, mɛɛ o viu le mbo sɔla mulioo. Mɛɛ nda fuuluu o dio ŋchiliŋndo, “mi dioo kumbiŋ a ba ndɔ.” Tuupa mi Pitɛ sina nyɛ wa yɔŋnɔŋndo wo, a wa niŋ o bɛɛ, ma wa kɔlaŋ o nɛi. O lepilɛ niŋ kpe, mi maalikɛinɔɔ lo ndu o hɔl pɛ. Mi Pitɛ bii niko bila kpeekpei maa o cho o iyilaŋ niŋ te o wa sɔɔŋ muŋ chɔɔ le. Kɛ o chiɛi manyumndo niŋ kpeekpei o fula ni!—Walta. 12:​7-11.

12. Vɛɛ naŋ sɔla yɛ kɔl dɛɛniaa te ŋ yiyaŋ pɛ a mɛɛ Chɛhowa ndoo piŋi Pitɛ yɛ?

12 Baa hei cho suɛi kɔl dɛɛniaa le yiyaŋndo a kpaaya bɛndu Chɛhowa nɔ le buɛiyaa nduaa piŋioo wo le? Masa ndoo dɔu Pitɛ o chiɛi manyumndo niŋndo, masale kpaaya bɛnduleŋ Luom le wa ndu tooloo ni. Kɛ, mi Pitɛ fula o chiɛi manyumndo niŋ! Chɛhowa tosa kaamaala waa nuaa le buɛiyaa nduaa kpou le. O tosa ndi le Chemisi le. Nduyɛ mɛɛ diomnda Chiisu dimi a Pitɛ okɔɔ laŋ la peeluŋ, o tosa lɛ kaamaa waa nuaa le ndu le. Kilisiɔŋnda hau nɔ ma wa kɔl le mi Chɛhowa tosa kaamaa le nda piŋioo le. Kɛ ŋ nɔ miŋ kɛsiŋ o kɔl maa, Mɛlɛka feŋaŋ o lediom choo le wo Chɛhowa cho ni. (Mal. 3:​6) O cho hunɔɔ Po ndɔɔ soliŋ kpeku, le waŋnda o miiliɔŋndaŋ niŋ solioo o kpaaya piɔmndo bɛŋgu. (Chɔŋ 5:​28, 29) Sɔɔŋ o chua muŋ buŋgɛi le tosaa woŋ tiuba miŋ ke naa kɔl simulaa te nyɛkindilaa komal naa pɛ.

‘Mɛɛ Nda Che Ndu, Mi Kɔndɔfillo Bii Nda’ (Walta Kiilaa 12:​12-17)

13-15. (a) Yɛɛ Kilisiɔŋaa wa o chiɛi Meele wo niŋnda tosa yɛ mɛɛ nda tuei maa Pitɛ hiŋ? (b) Mɛɛ yau Walta Kiilaa mɛɛlu isɔɔ a Pitɛ okɔɔ, a yɛɛ okɔɔ o kandu yɛ suɛi, nduyɛ yɛɛ Pitɛ ndoo hiou yɛ lachi a puaapiliaa vɛlɛ a ndepiliaa nduaa tosallo?

13 Mi Pitɛ sim yiyaŋndo o nyumndaŋ niŋ o nɛi, le naa o nɔ mbo kuɛ wa. Okoŋ mi kɔllo del ndu le mbo kuɛ o chiɛi Meele wo, chua Kilisiɔŋnɔ wa ndu ikɛi kpɛɛluŋndo. Naapum ndepilɛnɔ ndoo vii pɔnɔɔ mbo nɔ nyɛsɔlaa tiŋndo o wa ni. Nduyɛ kunda wanaa laalaŋnda ndaa tiuba mi ndaa bii bɔŋaŋndaŋ o chiɛi ndɔɔ niŋ. Meele wo hoo velu Chɔŋ o ndaa veelu aa Maki wo ni. Teleŋ tasoo cho hoo ni mi Walta Kiilaa suaa a Chɔŋ ndo hoo okɔɔ. Nduyɛ mɛɛ teleŋ tiŋ hiou, mbo simnuŋ maa poleŋ le Pitɛ. (1 Pitɛ 5:​13) Ichɔl koŋ, mi wanaa bɔɔbɔɔ o kunda koŋ niŋ kua o chiɛi Meele wo. Mi che bɛɛ nyumndaŋ ma wa niŋ ma tualaa kpiŋgbi, kɛ a wa piɛileŋ kpeekpei. I cho kpendekele maa a wa piɛileŋ le mi Pitɛ ndoo sɔla malɔɔ. Kɛ a ve kɔl kposoŋ maa Chɛhowa cho piɛile ndaleŋ muli le!

14 Mi Pitɛ luaa dio kpaki wa le luɛiyɔɔ o chiɛi koŋ niŋndo. Mi buɛi laandu pilɛ diolaŋ aa Luoda, o ndoo nɔ vɛlɛ diolaŋ o Kilikiiye niŋ aa Loosi wo, huŋ le sinaa wana cho dioo lɔɔ wo. Ndoo laalaŋ kposoŋ a diom wana ndoo tueiyo le. Pitɛ wa suɛi o ndu lo ni! Le mɛɛ o wa a nyaaloo tau yɛ, o kumbi dioo le. Le hei, mbo miiŋgu chiɛiniŋ a kiltaŋ le waŋnda dimullo maa Pitɛ cho isisi o dio. Kɛ ma dimul ndu maa seemaa o seema ni. A koŋ kpou, mbo lambaŋ nda dimullo maa Pitɛ kpeekpei cho o dio ni. Kanifuule diom Pitɛ wo ndoo tuei ni. Apum wa dimioo maa diom Pitɛ wo maalikɛinɔɔ chua ni. (Walta. 12:​12-15) A koŋ kpou, mi Pitɛ hiau lachi a dioo lɔɔ haaa ma kumbi.

15 Mɛɛ nda kumbi dioo “ma cha ndu, mi kɔndɔfillo bii nda”! (Walta. 12:​16) Mbo kpaa nda a ba le ma mei, okoŋ mbo tɛɛsial nda mɛɛ Chɛhowa soli ndu o chiɛi manyumndo niŋ yɛ. Mbo dimul nda le ma dounuŋ Chemisi a puaapiliaa sɔɔŋ muŋ kona. Mbo fulaŋ, mbo kuaŋnuŋ yɔŋii puaa Hɛlɔɔ wa saaluŋ ndu. Mi Pitɛ kuaŋnuŋ o fondaŋ cheleŋ, le mbo hiou lachi a yooŋgu kɛndɔɔ dimioo. Yau Walta Kiilaa suu lɛ a ndu okɔɔ le haaa mɛɛ le teleŋ nda chuuŋgiaŋ le bahawɛi hivi chiɛi kɔɔlioo solioo wo a mɛɛ Walta Kiilaa bolle 15 dimi yɛ. Suŋ suŋ niŋ, yau Walta Kiilaa muli hɔlla o wali lemisiɔnaluei kiilanɔɔ Pɔɔl lo. Kɛ ŋ nɔ tiindaŋndo maa, mi Pitɛ ndoo kindi tiindaŋ puaapiliaa a ndepiliaa nduaa ba o ba ndoo kuɛ pɛ. Mbo mɛi kunda wa o chiɛi Meele wo niŋndo a nyaale tau tau.

16. Le yɛɛ naŋ nɔ yɛ tiindaŋndo maa ŋ cho hunɔɔ wa a kɔl kɛndɛ o chilaŋ niŋ le teleŋ o teleŋ?

16 Lepum mi Chɛhowa ke buɛiyaa nduaa nyɛ nda ve kɔl kposoŋ te wo. Mi hei tosa ma naŋ kɔl tau tau. Nyaale waa lende koni puaapiliaa a ndepiliaa dɔɔnuŋ ni mɛɛ nda che Pitɛ ichɔl koŋ. Lende koni naa bɛɛ duaunuŋ hau nyaale ni, te Chɛhowa dɔu naa pɛ sala. (Pulɔ. 10:​22) O chilaŋ niŋ, ŋ cho hunɔɔ chɔ diomnde mɛyaale Chɛhowaleŋ o peelɔŋndo chieeŋndo balɔɔ silɔ. Sɔɔŋ muŋ kpou cho hunɔɔ hiouwɔɔ nyɛ o nyɛ naŋ cho hau chɔɔ poloŋ. Lelaŋ, te ŋ lo pɛ o laalaŋ naa choo, ŋ cho hunɔɔ wa a kɔl kɛndɛ le teleŋ o teleŋ o chilaŋ niŋ.

“Mi Maalikɛinɔ Chɛhowa Wo Duau Ndu Naa Choo” (Walta Kiilaa 12:​18-25)

17, 18. Yɛɛ tosa yɛ mi waŋnda cha Hɛlɔɔ maa mɛlɛka o cho ni?

17 Mi kɔndɔfillo bii Hɛlɔɔ le mɛɛ Pitɛ hɛluŋ yɛ. Kɛ o niŋ kɔl a hei le. Okoŋ mi Hɛlɔɔ viam waŋnda chɔ chɔ le Pitɛ nuuviaa. Nduyɛ mbo bii puaa chɔuwaa wa Pitɛ mandaa wa le nda nyuuniaa. Lelaŋ “mbo yɔŋgu nda le ma tusi nda nyɛpalaa choo.” Naapum le nda diyɔɔ. (Walta. 12:​19) Hɛlɔɔ Akilipa ve wana inyɛi kposoŋ te. Baa mi Chɛhowa ndoo tusi pa po dɛnɛ wɔɔŋndo hoo nyɛpalaa choo?

18 Mi siɔmbulaŋ la bii Akilipa le mɛɛ o bumba le Pitɛ diyɔɔ yɛ. Kɛ nyɔɔ viu bɛɛ le, mbo yeema le siɔmbulaŋ ndaŋ kumbɔɔ. Mi yaamɔɔwaa nduaa yeema le kɔl nyuloo tosaa a ndu. Nduyɛ o wa a yeemɛi kpeekpei le suɛi faŋga bɛndu koŋ lachi. Mi Luku dimi maa, “mi Hɛlɔɔ pila doviŋ doviŋ lemasaa.” Mi wana sina a bundɔŋ Chuuwa wo diolaŋ aa Chosifɔs dimi maa, a kaniŋ humboŋ nda toosiaa doma Hɛlɔɔ wounuŋ ndo ni, le halikpeŋ te nyɛ teŋgaa tiu ndu pɛ choo, waŋnda saŋgala ndu. Mɛɛ masa heelaŋndo hoo soo waŋnda lachi, ma kandu deŋioo choo choo aa: “O cho wanachiee le soo hoo le, mɛlɛka soo ni!”—Walta. 12:​20-22.

19, 20. (a) Le yɛɛ Chɛhowa tusi yɛ Hɛlɔɔ nyɛpalaa choo? (b) Kɔl dɛɛniaa yɛɛ naŋ sɔla yɛ o piɔm Hɛlɔɔ Akilipa keleŋa sɔla wo niŋ?

19 Mɛlɛka nɔ ni mbo sɔla saŋgala waa lende, nduyɛ o wa tofaa! Hɛlɔɔ ndoo nɔ wɔ teleŋndo le kpundɔɔ kpakpalaa. Ndoo nɔ mi ndoo miŋgi faŋga koŋ o nɛi, ɔɔ mi ndoo kɛɛ saŋgala ndaa. Mi nyɛ Pulɔwaa dimi wo peeluŋ a ndu. Mbo dimi aa: “Yoŋgaa mbo tɛɛmbuu yoomu waŋndo.” (Pulɔ. 16:​18) “O lepilɛ niŋ kpe, mi maalikɛinɔ Chɛhowa wo duau ndu naa choo,” mbo tosa mi masa heelaŋndo hoo sɔla piɔm wɔɔŋ wɔɔŋndo. “Mi chaa luɛi ndu o ŋdial, okoŋ mbo wu.” (Walta. 12:​23) Mi Chosifɔs bɛɛ dimi maa o lepilɛ niŋ kpe Akilipa sɔla naa koŋ ni, nduyɛ maa mi masaa pila bɛɛ dimi maa o wa piɔmndo le mɛɛ o chɛl mi faŋgaa saŋgala ndu yɛ. Mi Chosifɔs poonyiaa maa le palɛi i ŋuɛɛnu Akilipa saŋga a naa ni tuupa mbo wu. b

20 Lepum, mi i wa maa mi wanaa dɛnɛ wɔɔŋnda tosa sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ, kɛ a tusi nda nyɛpalaa choo le. Hei nɔ mi i bii naa kɔndɔfili le kanifuule, “chieeŋndo kpou, o cho o kpaaya wana dɛnɛ wɔɔŋndo bɛŋgu.” (1 Chɔŋ 5:​19) Mi buɛiyaa Mɛlɛkaa tambu kɔl lepum, te wanaa dɛnɛ wɔɔŋnda sɔla saŋga le sɔɔŋ wɔɔŋ nda tosa woŋ te. Saboo opilɛ cho hoo ni mi konala waa nuaa la wa konala kɔl dɛɛniaa. O kpeekpei niŋ, mi Chɛhowa tosa nyɛ. Mbo loonuŋ buɛiyaa nduaa kpou maa wana kaala sakpoyɛi yo o cho ni. (Sam 33:​5) O cho suŋ hunɔɔ tosa, le mi sakpoyɛi wa o chieeŋndo choo.

21. A yɛɛ okɔɔ kpeekpei yau Walta Kiilaa 12 soo yɛ, nduyɛ le yɛɛ i cho yɛ suɛi kɔl dɛɛniaa le naa hau?

21 Mi konaa hoo mɛɛlu a suɛi kɔl dɛɛniɛi hei aa: “Mi diom Chɛhowa wo hiau lachi a pɛŋgɛlaŋndo.” (Walta. 12:​24) Konaa hoo chɔm mɛɛ wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ hiou lachi o sindɔɔ niŋ yɛ, nduyɛ o loonuŋ naa mɛɛ o cho hiouwɔɔ lachi o teleŋ naa hoo niŋ yɛ. O cho a piɔm kiilanɔɔ opilɛ sɔla mi Chɛhowa chiindiaa opilɔɔ wo kpeekpei le Walta Kiilaa bolle 12 soo okɔɔ le. Kɛ o soo a Chɛhowa okɔɔ, nduyɛ a mɛɛ o tosa Setana sɔla batiuwaa le kunda leKilisiɔŋndo kuunaa yooŋgu kɛndɔɔ dimioo le yɛ. Mi simulta laŋ kpede la mɛɛlu, mɛɛ la cheleŋ la nɔ le mɛɛloo yɛ. (Aisaya 54:​17) O baa pilɔɔ choo, wanaa cho kumbuii Chɛhowa a Chiisu Kiliti ve wa, a cho wali sɔvɛ sɔvɛ cho hoo le fafɛɛŋndo tosaa. Baa hei cho suɛi kɔl dɛɛniaa le? Nuawɔ se dikeŋnaŋ bɛndu naŋ nɔ le “diom Chɛhowa” wo pɛŋgɛlaa wo!

a Tofa kɔfoo hoo, “ Masaa Hɛlɔɔ Akilipa Tasoo.”

b Po pilɛ wa mi ndoo chiɔu nduyɛ mi ndoo poonyiaa. Mbo dimi maa, dɛluaa o puloŋ niŋ tosa ni mi waŋndo del a naa Chosifɔs nda Luku tɛɛsiaa hoo wo. Lepum mbo kuisi dɛluaa haa. Lepum yɛ te waŋndo vi pɛ, ma fula ndu o ŋdial. Mi yau pilɛ dimi aa: ‘Mɛɛ Luku tɛɛsiaa naa dii Hɛlɔɔ wo yɛ chɔm ni kɛsɛ maa wana chiɔuwaa sɔviɔɔ o wa ni.’