Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

BUŊGƐI 7

A Che pa Yoomoo Nyɛ Sɔvɛ maa Mɛlɛka?

A Che pa Yoomoo Nyɛ Sɔvɛ maa Mɛlɛka?

“[Mɛlɛka] tosa ni mi ŋ wa yoomu.”​—WALTA WANAA CHIISUAA 17:​28.

1, 2. Yɛɛ sɔvɛ Mɛlɛka ke yɛ naa hau? Nduyɛ yɛɛ tosa yɛ ndu o sɔvɛ?

NYƐ sɔviɔɔ pila Finya naa o choo choo niŋ ke naa ni. Nyɛ koŋ cho yɛ yoomoo ni. Nduyɛ, naa ŋwaŋchiee koni tiuba ni miŋ tuula suiliŋnda ndɔlaŋ. (Chɛnɛsee 1:​27) Ŋ nɔ miŋ chɔm balika melaa le ke sɔviɔɔ hoo, kanifuule, o tosa miŋ sina mɛɛ sɔɔŋ cho o Baabuiyo niŋndoŋ ŋ mala naa yɛ. Te ŋ dɔu pɛ sɔɔŋ muŋ o wali niŋ, ŋ mala naa miŋ kendu o Mɛlɛka piɛiyo niŋ, nduyɛ, miŋ chɔm maa ŋ kaala ndu. Ŋ mala vɛlɛ naa miŋ “sina yɛ yɔɔ suɛi naŋ le tosaa ve tɛɛŋ a suɛi niŋ le tosa le ve.”—Hibuluiya 5:​14.

2 Yiyaŋndo nyɛkɛndɛi o sɔɔŋ cho o Baabuiyo niŋndoŋ choo cho bɔɔ hau suɛi sɔvɛ. Kanifuule, chieeŋndo cho niŋ bɔɔ kpɔkɔsi kpɔkɔsi. Nduyɛ, o cho sɔɔŋ yɔŋnuŋ o yoomoo niŋ fau woŋ te Baabuiyo ke naa la sawa le muŋ te. Wanaa pɛɛku a koowaŋ okɔɔ wa chɔm naa kpendekele mɛɛ hei cho tonya yɛ, taama taama te o hiŋ pɛ o danda kooma hiviaa choo. Wana o wana yeema pɛ Chɛhowa diikɔŋndo, o fondaa hoo choo kpeekpei ŋ nɔ ni ma handu kɔllo. Kɛ a koŋ kpou, te ŋ sina pɛ sɔɔŋ Baabuiyo dimi woŋ pɛŋgu, o mala naa miŋ tosa kɛɛsiaa kɛndɔɔ. Nduyɛ, mi kɔl naa iyamaa hini kɔl a kɛɛsiaa naŋ tosa koŋndo, okoŋ miŋ lo o kaala Mɛlɛka wo bɛŋgu. (Pulɔwaa 2:​6-11) Ŋ yaasiaawɔ sɔɔŋ muŋ ŋpum.

YOOMOO A KOOWAŊ CHO NYƐ SƆVƐ

3, 4. Teleŋ kuɛɛnɛ Baabuiyo soo yɛ a koowaŋ okɔɔ? Nduyɛ yɛɛ Baabuiyo dimi yɛ o hei niŋ?

3 Mɛɛ Keŋ dii dɔɔ Ebɛl, mi Chɛhowa chɔm mɛɛ koowaŋ a yoomoo cho nyɛ pilɛ yɛ, nduyɛ a mɛɛ ma cho nyɛ sɔvɛ yɛ. Mi Mɛlɛka dimul Keŋ aa, “Pɔmbɔ num ŋ dii yo, te o wa maa yɔŋɔɔ pɛ kooma ndɔ ma cho lɛŋ ndaŋ ma cho chaŋndo naa ya chua.” (Chɛnɛsee 4:​10) Le Chɛhowa ndu, kooma Ebɛl laŋ ma sim le yoomu ndɔɔ ni, o Keŋ tɛɛmbuu koŋ a siɛlɛi fuu wo. Mɛɛ ŋ dimi maa kooma Ebɛl laŋ ma wa chaŋndo o Mɛlɛka lo le maa miŋgioo.—Hibuluiya 12:​24.

4 Mɛɛ Mɛŋma Koŋgima Bɛnduaŋ ma hiou o boondii Nuuwa ve niŋ, mi Mɛlɛka dimul waŋchieeya maa a dio visioŋ, kɛ koowaŋ maŋ a dia le. Mi Mɛlɛka dimul nda aa, “La dia visioo o nya soli fɛŋ kooma nduaŋ te wo le, kani fuule, o koowaŋ niŋ yoomoo cho ni. Le yoomu wana chioo tɛɛmbuuwo, nyɛ palaa ya tusi waŋndo kɛlɛŋgaa chɔloo o tɛɛmbuu ndu wo choo ni.” (Chɛnɛsee 9:​4, 5) Le chuaa mamaa Nuuwa wa kpou sawaa hoo wa ni. Nduyɛ, a naŋ cho boondei hei wa kpou. Hoo chɛlaŋ a nyɛ Mɛlɛka ndoo dimul Keŋ ndo, maa nyɛ o nyɛ cho nyɛ yoomaa, o koowaŋ niŋ yoomu ndɔɔ cho ni. Sawaa hoo chɔm maa Chɛhowa cho puundule yoomoo ni. Nduyɛ maa wana o wana ke koowaŋ a yoomoo bɛɛleŋ te, wana koŋ o huŋ niŋ fɛŋ mbo dɔunuŋ kona naa Mɛlɛka cha.—Walta Wanaa Chiisuaa 17:​28.

5, 6. Vɛɛ sawala Mɛlɛka ke Muuse laŋ la chɔm yɛ maa yoomoo cho nyɛ sɔvɛ? (Tofa vɛlɛ kɔfoo o peele 78.)

5 O sawala Mɛlɛka ke Muuse laŋ niŋ bɛɛ, sawaa hoo wa tɛɛŋ. Lɛvitikɔɔ 17:​10 dimi aa, “Wana o wana cho Isɔluɛi, o wa Isɔluɛinɔ, o wa wanaa lekaa waa cho nya tɛɛŋ nda, wana o wana de kooma visioo pɛ, I dɔunuŋ tumbe a wana koŋ, nduyɛ mi I soli ndu Isɔluɛiya tɛɛŋ po. Kani fondole, nyɛ o nyɛ yoomaa, o koowaŋ niŋ yoomu ndɔɔ cho ni. Le sabu koŋ ya dimi ni, maa la nɔ mi la soli koowaŋ salaa o maaŋndo choo, le yɔŋnda nyala wɔɔŋndaŋ faŋaa.” *—Tofa kɔfoo o peele 76. Le nɔ suɛi lebolle aa, “Koowaŋ Ma Nɔ Kpaayaa le Dindioo.”

6 Te ndaa dii pɛ visioo o sindɛ koŋ niŋ, te a soliŋ kooma duaŋ kpeku o bandu soliaa salaa choo le, mɛɛ lɛŋ nda cho maŋ tala ni. Mɛɛ o hei niŋ, ŋ dimi maa visi koŋ, yoomu ndɔɔ miiŋgu o Wana Toosiaa ndu wo lo. (Ditɔnɔmii 12:​16; Isikiaa 18:​4) Kɛ kɛsiŋ o kɔl maa o cho mɛɛ mi Isɔluɛiya ndaa nɔ ma tol la ŋgɛbɛ ŋgɛbɛ kɔɔli le. Koŋ cho ni, mɛɛ ma vaa fɛŋ kooma visioo siaa malaŋ nda dia ndu le. Te o yɔŋ pɛ tuŋ ma dii ndu nyɛkɛndɛi, nduyɛ mi koowaŋ ma del lɛŋ, mɛɛ Isɔluɛinɔɔ nɔ di mbo de visi koŋ a kɔl iyama walaŋndo. Kanifuule, o chɔm bɛɛleŋ le wana nɔ yoomoo wo.

7. Vɛɛ Deeve chɔm yɛ maa o nɔ bɛɛleŋ le koowaŋ?

7 Mɛlɛka dimi a Deeve okɔɔ o Baabuiyo niŋ maa ndu cho wana o hini kɔl lo ni. Mi Deeve bii nyɛ Baabuiyo dimi hoo a koowaŋ okɔɔ wo bila nyɛkɛndɛi. (Walta Wanaa Chiisuaa 13:​22) Teleŋ pilɛ mɛɛ kolɔɔ bii ndu, mi puaa nduaa a yaa kindi kindiŋ ma kua o dɔɔŋgɔ yaamɔwaa ndaa niŋ, okoŋ, ma kɔ kɔndu mɛŋndaŋ o sooŋndo ma chuu ndu le mbo kol. Mɛɛ nda hiŋ a maŋ mbo nyunaŋ aa, “Baa mi kol kooma puaa luei haa yoomula ndalaŋ o kpundɔɔ niŋnda?” Mi Deeve cha maa te o kol pɛ mɛŋma maŋ, mɛɛ koŋ sim ni maa kooma puaa nduaa luei haa yoomula ndalaŋ o kpundɔɔ niŋnda o kol maŋ ni. Mi che bɛɛ naa kolɔɔ biyaa wa ndu, kɛ mbo “tala maŋ leŋ, maa sala naa Mɛlɛka Yaawɛɛ chua.”—Saamiɛɛ Diiŋ Ndɔɔ 23:​15-17.

8, 9. Mɛɛ kunda leKilisiɔŋndo kilaŋ, baa mi sawa Mɛlɛka dɔu a koowaŋ okɔɔ wo siŋgaŋ? Tɛɛsiaa wɔ.

8 Mɛɛ mɛŋma koŋgiaŋ ma hiou o boondii Nuuwa ve niŋ, mi wɔsilaŋ 2,400 la hiau. Okoŋ kɔɔli, mɛɛ wɔsilaŋ 1,500 hiou chɔŋ a teleŋ Chɛhowa ke Isɔluɛiya Sawa kpemaa wo, mbo pɔya dialii kuumbaŋ choo ve a nyina ndɔ diandaa le Kunda leKilisiɔŋ tasoo sindɛ. Okoŋ, ma poonyiaa o Baabuiyo niŋ aa, “Nyina Mɛlɛkaa ni a naa, ŋ cho a chɛlaŋ maa ŋ cho lɛ nya wolɔɔ lusulaa cheleŋ siiluu le. Kɛ nduyɛ, sɔɔŋ muŋ naa ŋ hɛnaŋ nya mi la tosa le ni. La dia nyɛ diaa lasoolu wo le. La dia makoŋgo le. La dia visi nda dii a soli kooma duaŋ ndo le. La tosa kaa ihini nɔɔlɛi le.”—Walta Wanaa Chiisuaa 15:​28, 29, NW.

9 Ŋ che niko kpendekele maa mi dialii kuumbaŋ choo ve sindɛ bɛɛ sina maa koowaŋ ma cho nyɛ sɔvɛ. Nduyɛ maa te wana chɔm lebɛɛ le maŋ te, mɛɛ sawa wɔɔŋ wɔɔŋndo o tɛɛmbuu ni. O cho ko mɛɛ waŋndo sooluu naa nyɛm cheleŋndoŋ ɔɔ mbo tosa kaa ihini nɔɔlɛiyo yɛ. Kilisiɔŋaa tonyaa hau bɛɛ chɛl sawaa hoo. O nyɛ Baabuiyo dimi wo choo nda yiyaŋ ni. O cho o sawalaŋ choo suee le. Nyɛ koŋ te a wa kɛɛsiaa tosaa a koowaŋ okɔɔ pɛ, a tiuba ma tosa kɛɛsiaa nɛŋi Chɛhowa kɔllo.

KOOMA SUU KUƐƐ Ŋ SOLIŊ YƐ KPEKU LE CHIƆNƆŊNDO?

Vɛɛ ya tɛɛsiallɛ wana ni chiɔuwaa kɛɛsiaa nuu le kooma nda tosa o nɛila yɛ yɛlaŋ niŋndaŋ soliŋndo kpeku?

10, 11. (a) Vɛɛ Seiyaa Chɛhowaa che yɛ koowaŋ hiviŋndo o ŋdial vɛlɛ a kooma nda miŋgi o nɛila cheleŋndaŋ niŋndaŋ? (b) O nɛi kuɛɛ choo Kilisiɔŋnda nɔ yɛ yiyaŋnda teŋgeŋndaŋ a koowaŋ okɔɔ?

10 Seiyaa Chɛhowaa sina maa te Baabuiyo dimi pɛ maa wana dia koowaŋ te, o sim maa a chɛl ma hivi nda vɛlɛ koowaŋ o ŋdial te. Nduyɛ, a chɛl vɛlɛ ma yɔŋgu kooma ndaŋ le wana cheleŋ maŋ hivioo o ŋdial te, kɛlɛŋgaa niŋ te, mi wana soli kooma ndaŋ ma kɔ kɛsi maŋ inɛ le teleŋ biŋgi, okoŋ ma miŋgi vɛlɛ nda maŋ wou o ŋdial. Koowaŋ ma cho ma piɔuwaa sala hiɔɔlu. Maŋ ma cho ni, ma yɔŋgu hueiyii yoomɛi ye (red cells), ma chɔulaba naalaŋ ndaŋ (white cells), ma pɛŋgi koowaŋ fulaa waŋ (platelets), a ma mala mi dialloŋ tosa wallo waŋ (plasma). Le mɛɛ Seiyaa Chɛhowaa nɔ bɛɛleŋ le sawa Mɛlɛkaa yɛ, a chɛl vɛlɛ ma hivi nda kooma sala hiɔɔluaŋ maŋ o ŋdial te.

11 O hau niŋ, wanaa chiɔuwaa cho kooma sala hiɔɔluaŋ maŋ keekoo o nɛila cheleŋndaŋ niŋ le halikpeŋ ma soliŋ maŋ kpeku o nɛila bɔɔbɔɔ niŋ. Baa Kilisiɔŋnɔɔ chɛl pa kooma nda keeku maŋ o nɛila cheleŋndaŋ niŋndaŋ? Baa mbo che maŋ pa maa “kooma” kpeekpeiyaŋ ma cho ni? Wana o wana fee nɔ mbo tosa kɛɛsiaa a ba ndɔ o suɛi hei choo. Te o hiŋ vɛlɛ pɛ le chiɔuwɔŋndo a kooma numpila waŋ, a soliŋ dandalaŋ ndaŋ kpeku ma veelu laŋ o puuluei niŋ aa, “hemodialysis” (l’hémodialyse), “hemodilution” (l’hémodilution), a “cell salvage” (récupération du sang épanché). Te o yɔŋ pɛ tuŋ maa a soli kooma numndaŋ ma kɛsi maŋ inɛ le teleŋ biŋgi le.—Tofa Yooŋgula Chɔɔlaalaŋ o pei 215-218.

12. Vɛɛ naŋ soliŋ yɛ kɔl iyamaa kpeku o sɔɔŋ pum choo?

12 Baa Chɛhowa che pa kɛɛsiaa naŋ tosa a ba naa wo nyɛ taaniŋ ndu o hɔl? Sako bɛɛ. Nyɛ o nyɛ naŋ tuu pɛ le tosaa, Chɛhowa nɔ yeemɛi o ndu niŋ tau. (Nuawɔ Pulɔwaa 17:​3; 24:​12.) Lelaŋ, te suɛi danda komal naa pɛ, ŋ piɛi fɛŋ o Chɛhowa lo. Okoŋ, miŋ tosa yaasiaa pɔmbɔ le sinaa danda suu naŋ nɔ miŋ tosa wo. O hei niŋ, ŋ tiuba miŋ sina o chɛlaŋ a nyɛ naŋ pɛɛku o Baabuiyo niŋndo. (Luomaŋnda 14:​2, 22, 23) Kɛsiŋ o kɔl maa o cho wanaa cheleŋ te nɔ ma kɛɛsial naa nyɛ naŋ nɔ miŋ tosa wo le. Te koŋ te, miŋ nyuna nda aa, “Te o yɔŋ pɛ aa num hei komal ni, yɛɛnɛ ŋ tosa yɛ?” O sɔɔŋ waa naa choo ndu, Kilisiɔŋnɔ kɛ kɛ fee nɔ mbo huŋ “muli nyunaa o Mɛlɛka lo” a nyɛ o cho tosa wo. *Kaleesiaŋnda 6:​5; Luomaŋnda 14:​12. Tofa kɔfoo o peele 81. Suɛi lebolle aa, “ Baa I Che pa Koowaŋ Nyɛ Sɔvɛ?

SAWALA CHƐHOWALAŊ LA CHƆM MAA FINYA KAALAA O CHO NI

13. Vɛɛ sawala Chɛhowalaŋ la chɔm yɛ wana suu o cho wo? Chɔmndɔ taamaseliiyo.

13 Sawala cho o Baabuiyo niŋndaŋ kpou Chɛhowa yɔŋgu naa laŋ ni. Nduyɛ, la chɔm maa finya kaalaa buulaŋ le chuauwaa nduaa wo o cho ni. (Sam 19:​7-11) Mi che bɛɛ naa sawa o dɔu maa naŋ dia koowaŋ te wo, o ve le kɛndiaa le, kɛ sawaa hoo manda naa ŋ sɔla balahawɛila waŋnda sɔla hau o kooma hiviaŋ niŋndo le. (Walta Wanaa Chiisuaa 15:​20, NW) Mɛɛ naŋ suaa naa yɛ, wanaa chiɔuwaa bɔɔbɔɔ che niŋ hau maa, danda kɛɛ kooma hiviaa cho danda sɔviɔɔ ni. Kilisiɔŋaa tonyaa che niko kpendekele mɛɛ Chɛhowa cho finya kaalaa a taasioo yɛ kanifuule, nyɛ wanaa chiɔuwaa bɔɔbɔɔ dimi hoo wo o chɛlaŋ a sawa o dɔu wo.—Nuawɔ Aisaya 55:​9; Chɔŋ 14:​21, 23.

14, 15. (a) O sawala kuɛɛ niŋ Mɛlɛka chɔm yɛ kaala ndɔɔ le wanaa nduaa? (b) Vɛɛ ŋ tuula yɛ nyɛ cho o sawalaŋ ndaŋ niŋndo?

14 Sawala Mɛlɛka ndoo ke Isɔluɛiya laŋ la chɔm kpendekele ni maa, ndoo buulaŋ bɔɔ le kɛndiaa ndaa. Le taamaseliiyo, mbo dou Isɔluɛiya sawaa maa te waŋndo taŋgul pɛ chiɛiyo, o nɔ mbo handu kakioo chɛ chɛ yɔŋii waŋndo hiɔluŋ ndoŋ mbo del, okoŋ, mbo yɔŋuluŋ. (Ditɔnɔmii 22:​8; Saamiɛɛ Tasoo 9:​25, 26; Nɛhimaya 8:​16; Walta Wanaa Chiisuaa 10:​9) Mi Mɛlɛka dou nda vɛlɛ sawaa maa te nauwa luɛi pɛ seesiɛi, a nɔ ma baa nda nyɛkɛndɛi. (Ɛsɔdɔɔ 21:​28, 29) Wana ndoo kɛɛ pɛ le sawaa hoo biyɔɔ, mɛɛ o buulaŋ le yoomula chaanda le. Nduyɛ keŋ tosa mbo tɛɛmbuu koowaŋ.

15 Vɛɛ num bɛɛ tuula yɛ nyɛ Chɛhowa dimi o sawalaŋ ndaŋ niŋndo? Yiyaŋndɔ a nyɛ num nyaanaŋndo. O cho pa nyɛkɛndɛi? Nduyɛ vɛɛ numpila nyaanuŋ yɛ a ndu? Te a nɔ pɛ chɔluaa o bɛɛ, vɛɛ nda cho yɛ kaa? Vɛɛ naŋ tosa baalaa wa cho yɛ? Pisulta suu kuɛɛ ŋ hɛnaŋ yɛ? O lɛŋnde pum niŋ, mi feleŋguaa bɔɔbɔɔ sɔla kpundɔɔ a nyɛm nyaanaŋndoŋ kanifuule, nyaanɔŋ wɔɔŋ wɔɔŋndo nda wa a muŋ ni. Lelaŋ, feleŋguaa yeema ma lo o kaala Mɛlɛka wo bɛŋgu wa nɔ ma luei baa o yelelaŋnda kpundɛ waa ndoo niŋ te. A nɔ ma ke yoomoo bɛɛleŋ. A nɔ ma yiyaŋ maa kpundɛ komal feleŋguaa le le. Kɛ te a faŋaŋ pɛ sɔɔŋ chuu nda kpundɔɔ woŋ kɔɔli, a tuɛi yoomu ndaa yeela.—Ikilisiaatii 11:​9, 10.

16. Sawa Baabui kuɛɛ dimi yɛ maa foli tɛɛmbaa niŋ te? (Tofawɔ tɛɛsiaa amatou.)

16 Chɛlɛkpɛ cho wɔ bɛɛ o demboo niŋndo, yoomu ndɔɔ cho nyɛ sɔvɛ Chɛhowa o hɔl. O Isɔluɛi niŋ sindɛ, te waŋndo ndoo kundu pɛ wana folioo, okoŋ mi chɛlɛkpɔɔ ndu niŋ vi, te koŋ te kala ndɔ, mɛɛ Mɛlɛka che wana koŋ maa wana diyaa o cho ni. Ndu bɛɛ a nɔ ma dii ndu sɔŋgɔ koŋ. * (Nuawɔ Ɛsɔdɔɔ 21:​22, 23.) Numpila yiyaŋndɔ niko o hei choo. Vɛɛ Chɛhowa yiyaŋ yɛ a folila waŋnda tɛɛmbuu a hɔlaa vesɛi sɛɛŋ o wɔsioo niŋndaŋ? Apum le mi kalaŋndo faŋaŋ nda ma kuɛ vɛlɛ kela puaa cheleŋ.

17. Wana tɛɛmbuu hoo paandu folioo tuupa mbo pɛɛku a sawa Mɛlɛkaa okɔɔ wo, vɛɛ ŋ dɛɛniaa yɛ ndu kɔllo?

17 Te o yɔŋ yɛ mi waŋndo tɛɛmbuu folioo tuupa mbo huŋ sina tonya Baabuiyo pɛɛku a suɛi hei okɔɔ wo, baa koŋ chɔm ni maa Chɛhowa mel wana koŋ haki le? Sako bɛɛ! O dimi niŋ, Chɛhowa mal wanaa yɔŋ wɔɔŋnda haki o sala soliaŋ Chiisu Kiliti wo niŋ te a mal pɛ yɔŋnda ndala wɔɔŋndaŋ. (Sam 103:​8-14; Ɛfisiaŋnda 1:​7) Lelaŋ kpeekpei Kiliti dimi ni aa, “I hiŋ le wanaa sakpo veelu le. I hiŋ mahunaa le wanaa yɔŋ wɔɔŋnda dimullo ma mal yɔŋnda ndala wɔɔŋndaŋ.”—Luku 5:​32.

SOLIŊ YƐLE TULAA LEŊ O KƆL

18. Yɛɛ Baabuiyo soo yɛ a yɛle tulaa leŋ okɔɔ?

18 Miŋ yɔŋul bɛɛ wana le, kɛ Chɛhowa yeema naa miŋ soliŋ yɛle tulaa leŋ o kɔl. Leŋ le nyindu waŋndo ni le chaaŋ ndɔ yɔŋ wɔɔŋndo tosallo. Lelaŋ kiilanɔɔ Chɔŋ poonyiaa o Baabuiyo niŋ ni aa, “Wana o wana tul chaaŋ ndɔ wana laalaŋndo leyɛ pɛ, mɛɛ wana diyaa ŋwaŋnda chiee wo o cho ni.” (Chɔŋ Tasoo 3:​15) Wana waa naa yɛ, o cho ko yɛle tulaa o nɔ le chaaŋ ndɔ leŋ te, kɛ maa o chɔ ndu ko I hini o vilɛiyo. Le hei, mbo wa keiyo choola wɔɔŋ wɔɔŋndaŋ dimioo a ndu okɔɔ. Nduyɛ te choola o cho dimioo laŋ la bii pɛ tonya, o yeema mi Chɛhowa kilul wana koŋ yamɛi le tambei. (Lɛvitikɔɔ 19:​16; Ditɔnɔmii 19:​18-21; Maatiu 5:​22) Lelaŋ, ŋ kindi kindiŋ haaa miŋ soliŋ yɛle tulaa le kɛ kɛ naŋ nɔ o kɔl le chaaŋ naa.—Chemisi 1:​14, 15; 4:​1-3.

19. Vɛɛ wana cho o sawa Baabuiyo bɛŋgu wo nɔ yɛ mbo che nyɛ dimiŋ o Sam 11:​5, vɛlɛ a Filipiaŋnda 4:​8, 9 niŋndo?

19 Chɛhowa che yoomoo nyɛ sɔvɛ. Lelaŋ, wana o wana yeema pɛ le loo o kaala Mɛlɛka wo bɛŋgu, mɛɛ mi ndu bɛɛ che yoomoo nyɛ sɔvɛ. Mɛɛ mi wana koŋ faŋaŋ vɛlɛ kaa la tandaa kɔɔli. Baabuiyo dimi o Chondei 11:​5 niŋ aa, “Wanaa kei sɔŋgɔlaŋ mɛlioo wa, yɛleŋ pila [Chɛhowa] tul nda ni.” O cho ko a suiliŋ Mɛlɛkaa le bolle Baabuileŋ le cho suɛi le. Kɛ le cho naa chɔmndo mɛɛ naŋ nɔ miŋ bii yoomula naalaŋ yɛ. Hei cho naa chɔmndo maa wana o wana kaala pɛ Mɛlɛka, o nɔ mbo faŋaŋ yelelaŋ la tandaa kɔɔli. Le handɔɔ lechoo, Chɛhowa, Mɛlɛka kɔl nyuloo o cho ni. Mɛɛ o dimi niŋ, buɛiyaa nduaa nɔ ma handuŋ o kɔl nyɛ o nyɛ cho suɛi kaalaa, a nyɛ o nyɛ cho suɛi bɛnda, a nyɛ o nyɛ cho suɛi chandaa. Nyɔɔŋ muŋ huŋ a kɔl nyuloo ni.—Nuawɔ Filipiaŋnda 4:​8, 9.

WOU BA O KƆƆNALA TƐƐMBUU KOOWAŊ NDAŊ NIŊ TE

20-22. Vɛɛ Kilisiɔŋnda nɔ yɛ ma wa o chieeŋndo hoo niŋ? Nduyɛ le yɛɛ?

20 Mɛlɛka o hɔl, chieeŋ Setanaa hoo kpede o dindu le. O tɛɛmbuu niŋ yoomula bɔɔbɔɔ. Baabuiyo dimi maa masale chieeŋ Setanaa hoo le cho ko maa visi biyaa. Nduyɛ, le dii niŋ buɛiyaa Chɛhowaa tau vɛlɛ a waŋnda o kɛmɛ chuu chɔm te laŋ niŋ. (Daaniɛɛ 8:​3, 4, 20-22; Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 13:​1, 2, 7, 8) Kɔɔna leyula chieeŋndo hoo vɛlɛ a kɔɔna wanaa sinaa dɛɛniaa cho hau wallo a visi biyaa hoo latulu. A toosiaa niŋ nyɛm chɔu wɔɔŋ wɔɔŋ wana ve bɛɛ kɔl te woŋ. Nduyɛ a cho tɔnɔɔ sɔlaa o yulaleŋ ndeŋ niŋ. Diom Mɛlɛkaa dimi tonya. Mbo dimi aa, “Chieeŋndo hoo kpede o cho Masa Nyinaa Wɔɔŋnda o ba bɛŋgu”!—Chɔŋ Tasoo 5:​19.

21 Buɛiyaa Chiisuaa nda, “a cho le chieeŋndo hoo le.” Lelaŋ, bala ndala cho pesiŋ o suɛi lemasa chieeŋndo hoo niŋ te. Nduyɛ, a wou laba o sɔɔŋ chɔu niŋ te. O fulawɔ okoŋ kɔɔli, nyɛ o nyɛ tɛɛmbuu pɛ yoomoo, bala ndala cho leniŋ te. * (Chɔŋ 15:​19; 17:​16) Chiisu waŋnda haa cho tuulaa ni. Lelaŋ, o yɔŋ bɛɛ mi waŋnda wa nda nyɛpalaa tuisioo choo, a mululaŋ nda a waŋ tanda le. Kɛ nyɛ nda tosa wo cho ni, kaalaa chɔmndo le yaamɔɔwaa ndaa nduyɛ ma piɛi vɛlɛ le nda.—Maatiu 5:​44; Luomaŋnda 12:​17-21.

22 Nyɛ hiou kpou wo cho ni, Kilisiɔŋaa tonyaa yeema kposoŋ ma luei bala ndalaŋ o “Babilɔŋ Tɔɔ Bɛndoo” niŋ te. Ndu cho kɔɔna chieeŋndo le piɛiyii lachoowɛi ni. Nduyɛ, o cho hau yoomula bɔɔbɔɔ tɛɛmbuu wo. Baabuiyo soo a ndu okɔɔ aa, “Chuaa hoo, o kol kooma wanaa Mɛlɛkaa a wanaa nda dii le Chiisu tolɔɔ kɔɔli wa, kooma ndaŋ.” Lelaŋ, Baabuiyo dimul naa ni aa, “Wanaa niaa, la chɔŋ la fula chiee koŋ niŋ.”—Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 17:​6; 18:​2, 4, 24.

23. Yɛɛ o sim yɛ le fulaa o Babilɔŋ Tɔɔ Bɛndoo niŋ?

23 Le fulaa o Babilɔŋ Tɔɔ Bɛndoo niŋ, o cho ko diolaŋ wɔɔsuu wo o yau ndɔɔ niŋ suee le. Kɛ a nɔ vɛlɛ ma tul kaala wɔɔŋ nda tosa o piɛiyii lachoowɛi niŋnde leyɛ. Lapum la cho laŋ ni, sɔɔŋ nɔɔlɛiyoŋ, balaŋ lueiyo o sɔɔŋ lemasa chieeŋndo hoo niŋ, vɛlɛ a hɔlteŋ le nyɛm kɛŋ chieeŋndo hoo. (Nuawɔ Sam 97:​10; Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 18:​7, 9, 11-17) Sɔɔŋ muŋ kpou viam waŋnda ni le yoomoo tɛɛmbuu wo.

24, 25. (a) O nɛi kuɛɛ choo Mɛlɛka chɔm yɛ nyɛiye le wana tɛɛmbuu yoomoo kɛ mbo siŋgaŋndo? (b) Yɛɛ hoo loonuŋ yɛ naa a kɛɛsiaa wa sindɛ o Isɔluɛi niŋndo?

24 Tuupa miŋ huŋ o piɛile tonyaleŋ niŋ, naa bɔɔbɔɔ bala naalaŋ la wa o chieeŋ Setanaa hoo niŋ o sɔɔŋ pum choo, nduyɛ miŋ tosa isɔɔ i tɛɛmbuu yoomoo wo. Kɛ a koŋ kpou, le mɛɛ naŋ mal kaala naala wɔɔŋndaŋ, okoŋ, miŋ duau laalaŋndo o sala soliaŋ Chiisoo niŋ, nduyɛ miŋ yɔŋguŋ o Mɛlɛka lo yɛ, Mɛlɛka tuinuŋ naa inyɛɛ mbo mal naa haki. Nduyɛ, o cho naa mandaa yɔŋii naŋ luei balaŋ o nyɛ o nyɛ tɛɛmbuu chaŋyɛi nɛi naa ndaa tɛɛŋ nde niŋ. (Walta Wanaa Chiisuaa 3:​19) Manda o cho naa koŋndo loonuŋ naa a chieeŋ viaŋnaŋndoŋ sindɛ o Isɔluɛi niŋ.—Nɔmbaa 35:​11-15; Ditɔnɔmii 21:​1-9.

25 Vɛɛ o looku yɛ ndi tosa? Te sulɛi ndii hɛluŋ pɛ Isɔluɛinɔɔ mbo dii waŋndo, ndoo nɔ mbo nyaanuŋ o chieeŋ viaŋnaŋ muŋ niŋ ipilɛ. Te wanaa kialaa ŋyamaa yaasiaa pɛ ma saaluŋ maa sulɛi hɛluŋ ndu ni mbo dii wana koŋ, mɛɛ o nɔ mbo wa o chiee koŋ niŋ tei mi masa wanaa soliaa salaa vi. Te o vi pɛ, o nɔ di le mbo kɔ chal ba o ba o yeema pɛ. Vɛ, hei cho chɔmndo kpendekele maa Mɛlɛka nɔ nyɛiye le yoomula waŋchieeya le? O cho ko mɛɛ i wa a chieeŋ viaŋnaŋndoŋ sindɛ yɛ. Chɛhowa yɔŋ Po ndɔɔ mbo huŋ wu le naa. Le hei, o yɔŋ bɛɛ mi sulɛi hɛluŋ naa miŋ tɛɛmbuu sawa Mɛlɛka cho a yoomoo vɛlɛ a koowaŋ okɔɔ wo, Mɛlɛka mal naa haki o sala soliaŋ Chiisoo niŋ. O cho ke sɔviɔɔ pila le cho hoo le? Vɛɛ ŋ chɔm yɛ maa o cho ke sɔvɛ? Nɛiyo opilɛ cho ni, acheleŋnda veeloo le ma huŋ chɛl manda Mɛlɛka cho naa wo, taama taama a mɛɛ palɛi nyɛpalaa bɛndoo cho niŋ naa kpɛɛluŋ yɛ.—Maatiu 24:​21; Kɔliŋtiaŋ Diiŋ Ndɔɔ 6:​1, 2.

TE Ŋ NƆ PƐ BƐƐLEŊ LE YOOMOO, Ŋ NƆ MIŊ DIMI YOOŊGU KƐNDƆƆ A MASALE MƐLƐKALEŊ OKƆƆ

26-28. Vɛɛ teleŋ naa hoo vellɛ teleŋ Isikiaa lo? Nduyɛ, vɛɛ naŋ lo yɛ o kaala Mɛlɛka wo bɛŋgu?

26 Wana ndoo suaa le Mɛlɛka wo Isikiaa wa ni. Mɛɛ sɔɔŋ cho hau a buɛiyaa Mɛlɛkaa yɛ cho ko kpeŋ a mɛɛ i wa o teleŋ ndɔɔ niŋ yɛ. Mi Chɛhowa handu Isikiaa maa wana mɛŋgɛlaa le waŋnda Isɔluɛi dimullo nyɛ o nɔ le hunɔɔ tosaa wo. Mi Chɛhowa dimul Isikiaa aa, “Te I dɔu num nyɛ o nyɛ o sondo pɛ le nda, mi dimul num le ma kɔ sila nda, a nɔ ma kɔ sila nda.” Te Isikiaa ndoo mal nyɛ Mɛlɛka ndoo dimul ndu wo lɛŋ pɛ, teleŋ Chulusɛlɛm sɔla tambeiyo, ndu Mɛlɛka wa tɔɔyaŋ biyɔɔ ni le yoomula wanaa sɔla tambei ya. (Isikiaa 33:​7-9) Kɛ mi Isikiaa diikuŋ Mɛlɛka. Le hei, tɔɔyaŋ o tɔɔyaŋ ve ndu choo le yoomula wanaa kaŋ te.

27 Hau bɛɛ, ŋ cho niŋ o mɛɛlula chieeŋ Setanaa hoo niŋ. Lelaŋ, Seiyaa Chɛhowaa che kɛsɛ maa i cho nda kuee le waŋnda dimullo a kɔl tuu Mɛlɛkaa okɔɔ. Nduyɛ a che ndi vɛlɛ maa suɛi lebɛɛ le nda dimullo a Masale ndɔleŋ okɔɔ. (Aisaya 61:​2; Maatiu 24:​14) Nyunaŋndɔ aa, I cho pa wali sɔviɔɔ hoo tosaa a mayoomu? Kiilanɔɔ Pɔɔl chue wali dimiaa yooŋgu kɛndɛ Mɛlɛkaa suɛi taalɛɛ le. O mɛɛlulaŋ, mbo dimi aa, “Lelaŋ, kooma wana o wana cho lɛ ya choo le, kanifuule, nyɛ o nyɛ Mɛlɛka dimi, I viŋ nya ndu le.” (Walta Wanaa Chiisuaa 20:​26, 27, NW) O cho bɔɔ suɛi kɛndɛ le mi naa bɛɛ ŋ tol taamasi Pɔɔllo kɔɔli.

28 Te ŋ yeema pɛ miŋ lo o kaala Mɛlɛka wo bɛŋgu, ŋ nɔ miŋ che yoomoo nyɛ sɔvɛ mɛɛ Mɛlɛka bɛɛ che ndu nyɛ sɔvɛ yɛ. Kɛ o cho ko hei suee le naŋ nɔ miŋ tosa le. Ŋ nɔ vɛlɛ miŋ wa lɔɔlɔɔ a diandaa walaŋ Mɛlɛka o hɔl. Buŋgɛi cho lachi ve, cho naa hunɔɔ hei tɛɛsial.

^ pɛl. 5 Dimi Mɛlɛka dimi koŋ maa “o koowaŋ ni yoomu ndɔɔ cho ni” wo, mi yau pum o puuluei niŋ diolaŋ aa, Scientific American dimi isɔɔ a ndi okɔɔ. Mbo dimi aa, “Tonya i cho ni maa, koowaŋ ma sim le yoomoo ni. Kɛ nyɛ o nyɛ cho koowaŋ, yoomoo o cho ni.”

^ pɛl. 12 Tofa “Tiondoo!” hoo o puuluei niŋ, Naandɔɔ 2006, pei 3-12. Seiyaa Chɛhowaa soli ndu ni.

^ pɛl. 16 Mi wanaa yaasiaa Baabuiya apum suaa a diomnda cho o Ɛsɔdɔɔ 21:​23 niŋndo. Ma dimi maa “o cho ikala le mi nyɛ yɔŋnuŋ wana foli nda kundu koŋndo ndu pilɛ.” Kɛsiŋ vɛlɛ o kɔl maa Baabuiyo suu a mɛɛ folioo nɔ mbo wa paŋgoŋ yɛ le. Mɛɛ mɛɛ folioo chii pɛ, Chɛhowa kilul wana tɛɛmbuu ndu wo yamɛi.

^ pɛl. 21 Tofa Buŋgɛi 5. Suɛi lebolle aa, “Ŋ Nɔ Miŋ Wa lɛ le Chieeŋndo Le.”

^ pɛl. 70 Le chɔɔloo sinaa nyɛkɛndɛi, tofa Yooŋgula Chɔɔlaalaŋ o pei 215-216.