Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

BUŊGƐI 7

A Che Pa Yoomoo Nyɛ Sɔvɛ Maa Mɛlɛka?

A Che Pa Yoomoo Nyɛ Sɔvɛ Maa Mɛlɛka?

“Num yɔŋgu yoomoo le nyɛ o nyɛ yoomaa ni.”​—SAM 36:​9.

1, 2. Ke sɔvɛ yɛɛ Chɛhowa ke yɛ naa?

CHƐHOWA ke wana o wana fee ke sɔvɛ bɛndoo pila. Ndu cho yoomoo ni. (Chɛnɛsee 1:​27) O yeema naa miŋ nɔ yoomu sɔviɔɔ. Le hei, mbo ke naa sawala mandaala pɛɛku naa le kɛɛsiaala kɛndɛlaŋ tosaa wo. Ŋ nɔ miŋ soliŋ sawala mandaalaŋ ndaŋ kpeku le naa malaa miŋ ‘sina yɛ yiɔɔ suɛi naŋ le tosaa ve tɛɛŋ a suɛi niŋ le tosa le ve.’ (Hibuluiya 5:​14) Te ŋ tosa lende pɛ, mɛɛ ŋ cho chɛlɔɔ le mi Chɛhowa pɛɛku naa le yiyaŋndo nyɛkɛndɛi. Te ŋ wa pɛ sawala mandaala Mɛlɛkalaŋ tolɔɔ kɔɔli nduyɛ miŋ che mɛɛ la cho yoomu naa tosaa o kɛndɛ yɛ, ŋ cho sina mɛɛ la cho la sɔvɛ yɛ.

2 Mi kpɔkɔsilaŋ la wa tau o yoomoo niŋ. Teleŋnda bɔɔbɔɔ, mi sɔɔŋ pum komal naa ŋ seeluŋ sawa kpeekpei a muŋ okɔɔ o Baabuiyo niŋ te. Le taamaseliiyo, naapum miŋ yeema kɛɛsiaalaŋ tosaa a danda kooma hiviaa okɔɔ. Vɛɛ naŋ tosa yɛ kɛɛsiaala nɛŋi Chɛhowa kɔllo laŋ? Sawala mandaalaŋ o Baabuiyo niŋ la pɛɛku naa le sinaa mɛɛ Chɛhowa che yoomoo a koowaŋ yɛ. Te ŋ bii pɛ sawala mandaalaŋ ndaŋ bila, ŋ tiuba miŋ tosa kɛɛsiaalaŋ a taasi nduyɛ mi kɔl iyama naa wa nyɛkɛndɛi. (Pulɔwaa 2:​6-11) Ŋ yaasiaa wɔ niko sawala mandaalaŋ ndaŋ latiŋ.

VƐƐ MƐLƐKA CHE YƐ YOOMOO A KOOWAŊ?

3, 4. (a) Vɛɛ Mɛlɛka chɔm yɛ yiyaŋ ndɔɔ a koowaŋ okɔɔ? (b) Yɛɛ koowaŋ ma sim yɛ lewundu?

3 Ŋ pɛɛku o Baabuiyo niŋ maa koowaŋ ma cho nyɛ sɔvɛ kanifuule, ma sim le yoomoo. Nduyɛ yoomoo cho bɔɔ o sɔvɛ Chɛhowa o hɔl. Mɛɛ Keŋ dii pɔmbɔ ndɔ, mi Chɛhowa dimul ndu aa: “Pɔmbɔ num ŋ diiyo, te o wa maa yɔŋɔɔ pɛ kooma ndɔ ma cho lɛŋ ndaŋ ma cho chaŋndo naa ya chua.” (Chɛnɛsee 4:​10) Kooma Ebɛɛllaŋ maa sim le yoomu ndɔɔ ni. Mɛɛ Keŋ dii Ebɛɛl, mbo tɛɛmbuu yoomu ndɔɔ.

4 O palɛi Nuuwa ve niŋ, mɛɛ Mɛŋma Koŋgi Bɛnduaŋ ma hiou, mi Mɛlɛka dimul waŋchieeya maa a dio visioŋ. Kɛ mbo dimul nda kpendekele aa: “La dia visioo o nya soli fɛɛŋ kooma nduaŋ te wo le.” (Chɛnɛsee 9:​4) Sawaa hoo cho le chuaa mamaa Nuuwa wa kpede, kɔ bii a naa kpou. O kpeekpei niŋ, le Chɛhowa ndu, koowaŋ ma sim le yoomoo. Nduyɛ naa bɛɛ nɔ miŋ che koowaŋ o nɛi pilɛ koŋ choo.—Sam 36:​9.

5, 6. Vɛɛ Sawa Mɛlɛka ndoo ke Muuse wo chɔm yɛ mɛɛ Chɛhowa che yoomoo a koowaŋ yɛ?

5 O Sawa Chɛhowa ndoo ke Muuse wo niŋ, mbo dimi aa: “Wana o wana de kooma visioo pɛ, I dɔɔnuŋ tumbe a wana koŋ, nduyɛ mi I soli ndu Isɔluɛiya tɛɛŋ po. Kani fondole, nyɛ o nyɛ yoomaa, o koowaŋ niŋ yoomu ndɔɔ o cho ni.”—Lɛvitikɔɔ 17:​10, 11.

6 Mi Sawa Mɛlɛka ndoo ke Muuse wo dimi maa te waŋndo ndoo yeema pɛ visioo diyɔɔ le dioo, ndoo nɔ mbo tala kooma nduaŋ lɛŋ. Hei ndii chɔm ni maa yoomu visi koŋ o miiŋgu pila o Wana Toosiaa lo, Chɛhowa. (Ditɔnɔmii 12:​16; Isikiaa 18:​4) Chɛhowa dimul Isɔluɛiya naa maa te a wa pɛ visioo diyɔɔ, a nɔ ma vaiyiaa ndu le mi koowaŋ ma fula kpede le. Kɛ te ndaa kei pɛ o nɛi o nɛi bɛnda niŋ le mi koowaŋ ma fula, ndaa nɔla ma de visioŋ a kɔl iyama walaŋndo. Te ndaa chɔm pɛ bɛɛleŋ le kooma visioo, mɛɛ koŋ ndoo chɔm maa a nɔ bɛɛleŋ le Chɛhowa, Wana Toosiaa yoomoo wo. Mi Sawa Mɛlɛka ndoo ke Muuse wo dimul vɛlɛ Isɔluɛiya le ma soli visiaa salaa le ma sɔla malɔɔ hakioo le yɔŋnda ndala wɔɔŋndaŋ.—Tofa Diomnda Chɔɔlaalaŋ 1920.

7. Vɛɛ Deeve ndoo chɔm yɛ bɛɛleŋ le koowaŋ?

7 Teleŋ Deeve wa chɔulabaa a Filitiaŋnda wo, nyɛ o tosa wo chɔm naa mɛɛ koowaŋ ma cho nyɛ sɔvɛ yɛ. Mi Deeve puaa nduaa chɔuwa cha maa kolɔɔ bii ndu tau. Le hei, ma kua o dɔɔŋgɔ yaamɔɔwaa ndaa wa wo nduyɛ ma luei yoomula ndalaŋ o kpundɔɔ niŋ le ndu mɛŋndaŋ kondullo. Mɛɛ nda chuu Deeve mɛŋndaŋ maŋ, mbo kɛɛ le maŋ kolɔɔ nduyɛ “mbo tala maŋ lɛŋ . . . naa Mɛlɛka Yaawɛɛ chua.” Mi Deeve dimi aa: “Mɛlɛka Yaawɛɛ, I kol mɛŋndaŋ maŋ te. Te I kol maŋ pɛ, sovɛiyaa yaawaa pisi haa yoomula ndalaŋ chi ma kua le maŋ nda mɛɛ te o wa maa yɔŋɔɔ pɛ kooma ndaŋ, ya I kol maŋ ni.” Mi Deeve bii bila mɛɛ yoomoo a koowaŋ ma cho nyɛ sɔvɛ Mɛlɛka o hɔl lɛ.​—Saamiɛɛ Diiŋ Ndɔɔ 23:​15-17.

8, 9. Vɛɛ Kilisiɔŋnda hau nɔ yɛ ma che koowaŋ?

8 O teleŋ Kilisiɔŋaa tasiaa niŋ, wanaa Mɛlɛkaa ndaa nɔ lɛ kposoŋ ma soli visiaa sala le. Kɛ ndaa nɔ wɔ kɛ ma nɔ yiyaŋ kɛndɔɔ a koowaŋ okɔɔ. Sawa Chɛhowa ndoo yeema Kilisiɔŋnda ma hiou lachi a biyɔɔ wo opilɛ cho hoo ni: “La dia . . . kooma visi le.” Hei wa bɔɔ i sɔvɛ. O cho ko mɛɛ kiɔɔ suundaa ɔɔ piɔmnda sooluuwo cho naa yɛ.—Walta Wanaa Chiisuaa 15:​28, 29.

Vɛɛ ya cho yɛ kɛɛsiaa nuu tɛɛsiaa a nyɛm nda soli o kooma sala hiɔɔluaŋ niŋndo okɔɔ?

9 Hau bɛɛ, lende koni i cho ni. Naa Kilisiɔŋnda sina maa Chɛhowa cho puundule yoomoo ni, nduyɛ maa nyɛ o nyɛ cho nyɛ yoomaa, le ndu o cho ni. Ŋ sina vɛlɛ maa koowaŋ ma cho nyɛ sɔvɛ nduyɛ ma sim le yoomoo. Lelaŋ, ŋ nɔ miŋ yaasiaa sawala mandaala Baabuiyo nyɛkɛndɛi le kɛɛsiaalaŋ tosaa, te o hiŋ pɛ a danda kooma hiviaa okɔɔ.

KOOWAŊ SOLIŊNDO KPEKU LE DANDAA

10, 11. (a) Vɛɛ Seiyaa Chɛhowaa che yɛ koowaŋ kpou waŋndo hivioo o ŋdial ɔɔ kooma sala hiɔɔluaŋ? (b) Kɛɛsiaala yɛɛ Kilisiɔŋnɔ kɛ kɛ fee nɔ yɛ mbo tosa a bandɔ?

10 Seiyaa Chɛhowaa sina maa te Baabuiyo dimi pɛ maa ‘la dia koowaŋ’ te, o cho ko maŋ kiɔɔ dioo ɔɔ kolɔɔ kinɛi le. Kɛ hei sim maa ŋ nɔ miŋ chɛl ma hivi naa koowaŋ o ŋdial te. Ŋ nɔ miŋ yɔŋgu kooma naŋ le wana cheleŋ chiɔu le. Ŋ nɔ miŋ kɛsi kooma naŋ inɛ le ma hivi naa maŋ o ŋdial lɔɔ cheleŋ te. Nduyɛ, ŋ nɔ vɛlɛ miŋ chɛl ma hivi naa kooma sala hiɔɔluaŋ maŋ o ŋdial te. Maŋ ma cho ni, ma yɔŋgu hueiyii yoomɛi yaŋ, ma chɔulaba naalaŋ ndaŋ, ma pɛŋgi koowaŋ fulaa waŋ, a ma mala mi dialloŋ tosa wallo waŋ.

11 Ma soli nyɔɔŋ o kooma sala hiɔɔluaŋ maŋ niŋ okoŋ ma miŋgi muŋ o nɛi cheleŋ choo. Kilisiɔŋnɔ kɛ kɛ fee nɔ mbo kɛɛsiaa a bandɔ te o yeema pɛ nyɛm nda soli o kooma sala hiɔɔluaŋ maŋ niŋndo le ndu chiɔuwo. Kilisiɔŋnɔɔ nɔ vɛlɛ mbo kɛɛsiaa mɛɛ wanaa chiɔuwaa nɔ ma bii kooma nduaŋ yɛ te a wa ndu pɛ dandaa dɔwɔɔ. Wana o wana nɔ mbo kɛɛsiaa mɛɛ nda nɔ ma bii kooma nduaŋ yɛ te a wa ndu pɛ yambɔɔ, te a naŋ ndu pɛ koowaŋ le tofaa, te o wa pɛ o dandaa bɛŋgu.—Tofa Diomnda Chɔɔlaalaŋ 21.

12. (a) Le yɛɛ kɛɛsiaala naŋ soliŋ kɔl iyama naa kpeku laŋ la cho yɛ nyɛ sɔvɛ Chɛhowa o hɔl? (b) Vɛɛ naŋ tosa yɛ kɛɛsiaalaŋ a taasi te o hiŋ pɛ a dandaa okɔɔ?

12 Baa Chɛhowa buulaŋ pa kpeekpei a kɛɛsiaala naŋ soliŋ kɔl iyama naa kpeku laŋ? A tonya, o buulaŋ. Mi Chɛhowa tofa yiyaŋnda naalaŋ vɛlɛ a mɛɛ naŋ tosa sɔɔŋ yɛ. (Nuawɔ Pulɔwaa 17:​3; 24:​12.) Lelaŋ, te ŋ wa pɛ kɛɛsiaa tosaa le danda suu naŋ yeema wo, ŋ nɔ miŋ piɛi le nɛi chɔmaa Chɛhowaa okoŋ, ŋ nuuviaa danda bɛnda wo. Okoŋ kɔɔli, ŋ soliŋ kɔl iyama naa sɔla pɛɛku Baabuiyo wo kpeku le kɛɛsiaa naa tosaa. Te i waa ndoo komal naa pɛ, ŋ nɔ miŋ nyuna acheleŋnda nyɛ ndaa tosa niŋndo le. Nduyɛ ŋ nɔ miŋ chɛl acheleŋnda le ma dimul naa nyɛ naŋ nɔ miŋ tosa wo le. Kilisiɔŋnɔ kɛ kɛ, “nyɛ ŋ tosa wo num pila muli nyunaa o Mɛlɛka lo a ndu okɔɔ ni.”—Kaleesiaŋnda 6:​5; Luomaŋnda 14:​12.

SAWALA CHƐHOWALAŊ LA CHƆM MAA O KAALA NAA

13. Yɛɛ naŋ pɛɛku yɛ Chɛhowa o ba o sawala ndɔlaŋ niŋ, vɛlɛ a sawala mandaalaŋ a koowaŋ okɔɔ?

13 Nyɛ o nyɛ Chɛhowa dimul naa pɛ le tosaa, le tɔnɔ naa o cho ni nduyɛ mbo chɔm maa o kaala naa. (Sam 19:​7-11) Ŋ diikuŋ Chɛhowa kinɛi le mɛɛ sawala ndɔlaŋ la nɔ tɔnɔɔ le naa yɛ le. Ŋ diikuŋ ndu kanifuule, ŋ kaala ndu. Kaala naŋ nɔ le Chɛhowa wo nyindu naa ni ŋ chɛl ma hivi naa koowaŋ o ŋdial te. (Walta Wanaa Chiisuaa 15:​20) Hei tosaa manda vɛlɛ kɛndiaa naa. Wanaa bɔɔbɔɔ sina hau kpundɛlaŋ latiŋ, la cho o kooma hiviaŋ niŋndo. Nduyɛ, wanaa chiɔuwaa bɔɔbɔɔ laalaŋ maa waŋndo yambɔɔ a hivi ndu makoŋgo o ŋdial te, o bɛnda le kɛndiaa wana koŋ. Hei chɔm kpendekele maa taasioo a kaalaa cho o nɛila chɔmaala Chɛhowalaŋ niŋ.—Nuawɔ Aisaya 55:​9; Chɔŋ 14:​21, 23.

14, 15. (a) Sawala kuɛɛ Chɛhowa ndoo ke yɛ wanaa nduaa le nda mandaa? (b) Vɛɛ ŋ duau yɛ sawala mandaala cho a sawalaŋ ndaŋ okɔɔ laŋ o wali niŋ?

14 Le teleŋ o teleŋ, sawala Mɛlɛkalaŋ la cho le tɔnɔ wanaa nduaa. Mi Chɛhowa ke Isɔluɛiya sawalaŋ o sindɔɔ niŋ le nda mandaa yɔŋi sulɛi wɔɔŋ wɔɔŋnde ndii yɔŋnuŋ. Le taamaseliiyo, mi sawa pilɛ dimi maa te waŋndo ndoo taŋgul chiɛiyo pɛ, ndoo nɔ mbo balu kpakioo handɔɔ lechoo chɛ chɛ yɔŋi waŋndo ndoo del. (Ditɔnɔmii 22:​8) Sawa cheleŋ wa vɛlɛ a visiaa okɔɔ. Te waŋndo ndoo nɔ pɛ nau kɔl tuuwo, ndoo nɔ kuee mbo baa ndu yɔŋi o kundu ɔɔ o dii waŋndo. (Ɛsɔdɔɔ 21:​28, 29) Te Isɔluɛinɔɔ ndoo diikuŋ sawalaŋ ndaŋ te, mɛɛ ndu tɔɔyaŋndo wa wa choo ni te waŋndo ndoo vi pɛ.

15 Sawalaŋ ndaŋ la chɔm kpendekele mɛɛ yoomoo cho nyɛ sɔvɛ Chɛhowa o hɔl lɛ. Vɛɛ hei sinaa piiliaŋ yɛ naa? Ŋ nɔ miŋ chɔm maa ŋ nɔ bɛɛleŋ le yoomoo a mɛɛ naŋ bii chiɛi naa a nyɛ nyaanaŋ naa yɛ, mɛɛ naŋ nyaanuŋ ndu yɛ, nduyɛ a pisulta suu naŋ hɛli le tosaa laŋ. Waŋnda apum, o bii fau feleŋguaa, ma yiyaŋ maa nyɛ o nyɛ wɔɔŋ nɔla mbo yɔŋnuŋ nda le. Lelaŋ, ma luei ndapila o kpundɛlaŋ niŋ nduyɛ ma puɛɛnuŋ pɛŋ a fulamakɔɔlila wɔɔŋndaŋ. Kɛ o cho lende le Chɛhowa yeema naa miŋ tosa le. O yeema naa miŋ ke yoomulaŋ kpou bɛɛleŋ. Kɔ bii yoomu naa a yoomula wanaa cheleŋnda.—Ikilisiaatii 11:​9, 10.

16. Vɛɛ Chɛhowa che yɛ foli tɛɛmbaa?

16 Yoomu wanachiee kɛ kɛ fee cho o sɔvɛ Chɛhowa o hɔl. Chɛlɛkpɛ cho bɛɛ o demboo niŋndo cho o sɔvɛ ndu o hɔl. O Sawa Mɛlɛka ndoo ke Muuse wo bɛŋgu, te sulɛi ndii hɛluŋ pɛ waŋndo mbo kundu wana folioo nduyɛ mi wana folioo ɔɔ chɛlɛkpɔɔ ndu niŋ vi, Chɛhowa ndoo bii wana koŋ maa wana diyaa o cho ni. Hei sim ni maa mi che bɛɛ sulɛi yɔŋnuŋ ni, kɛ waŋndo sɔla piɔmndo. Lelaŋ o nɔ mbo sɔla piɔmndo le yoomu o tɛɛmbuu wo. (Nuawɔ Ɛsɔdɔɔ 21:​22, 23.) Mɛlɛka o hɔl, chɛlɛkpɛ cho o demboo niŋndo bɛɛ cho yoomu. A mɛɛ naŋ pɛɛku yɛ, vɛɛ Mɛlɛka yiyaŋ yɛ a foli tɛɛmbaa okɔɔ? O yiyaŋ numndo niŋ, vɛɛ Mɛlɛka yiyaŋ yɛ te o wa pɛ chɔɔ waŋnda o miiliɔŋndaŋ niŋ folilaŋ tɛɛmbuu wo wɔsi o wɔsi?

17. Yɛɛ ke yɛ wana lanɔ tɛɛmbuu folioo tuupa mbo sina Chɛhowa wo kɔl dɛɛniaa?

17 Te o wa yɛ maa wana lanɔɔ tɛɛmbuu niŋ fɛŋ folioo tuupa mbo sina mɛɛ Chɛhowa che foli tɛɛmbaa yɛ? O nɔ mbo laalaŋ maa Chɛhowa cho ndu malɔɔ haki sanaa o sala soliaŋ Chiisu wo niŋ. (Luku 5:​32; Ɛfisiaŋnda 1:​7) Te wana lanɔ tosa biondɔŋndo hoo o paandoo niŋndo mulul pɛ yɔŋndɔ wɔɔŋndo kɔɔ, o nɔ lɛ mbo hiou lachi a kɔllo tambei le. “Mɛlɛka Yaawɛɛ o cho wana inyiɛɛ, nduyɛ mbo wa wana ikɛndɛ. . . . Mɛɛ ba paaleŋ le chaŋndo o cho nuaa landaŋ a ba le dello yɛ, lende Mɛlɛka faŋa yɔŋnda naala wɔɔŋndaŋ naa kuee ni, mbo kuɛ a laŋ pɔɔli.”—Sam 103:​8-14.

SOLIŊ YƐLETULAALEŊ O KƆL

18. Le yɛɛ o bɛnda yɛ miŋ tosa nyɛ o nyɛ naŋ tiuba le yɛletulaaleŋ soliŋndo o kɔl?

18 Bɛɛleŋ chɔmndo le yoomu Mɛlɛka ke naa wo kanduŋ o kɔl naa niŋ dika. Ndu cho ni, mɛɛ naŋ yiyaŋ a wanaa cheleŋ okɔɔ yɛ. Mi Chɔŋ, wana Chiisu vem hɔlte ndɔ wo poonyiaa aa: “Wana o wana tul chaaŋ ndɔ wana laalaŋndo leyɛ pɛ, mɛɛ wana diyaa ŋwaŋnda chiee wo o cho ni.” (Chɔŋ Tasoo 3:​15) Tuupa miŋ bii ndi bila, mi nyɛ naŋ yeema a wana cheleŋ okɔɔ le wo hiou lachi okoŋ mbo simnuŋ yɛletulaaleŋ. Yɛletulaaleŋ le tosa waŋndo nɔ lɛ lebɛɛ le acheleŋnda le, sɔɔŋ lachoowaŋ dimioo a nda okɔɔ, ɔɔ mi yeemɛi wa ndu pɛŋ le ma vi. Chɛhowa sina mɛɛ naŋ yiyaŋ a wanaa cheleŋ okɔɔ yɛ. (Lɛvitikɔɔ 19:​16; Ditɔnɔmii 19:​18-21; Maatiu 5:​22) Te ŋ sina pɛ maa ŋ tul waŋndo opum leyɛ, o bɛnda miŋ tosa wallo kalaŋ le miŋ soliŋ yiyaŋ koŋ o kɔl.—Chemisi 1:​14, 15; 4:​1-3.

19. Vɛɛ yiyaŋ Chɛhowa nɔ a sɔŋgɔlaŋ okɔɔ wo piiliaŋ yɛ naa?

19 Nɛi cheleŋ cho o naŋ chɔm vɛlɛ maa ŋ nɔ bɛɛleŋ le yoomoo wo. Sam 11:​5 pɛɛku naa maa “wanaa kei sɔŋgɔlaŋ mɛlioo wa, yɛleŋ pila” Chɛhowa tul nda ni. Te ŋ hɛli pɛ yelelaŋ nɔ sɔŋgɔlaŋ ndo, mɛɛ chɔmndo naŋ wa koŋ ni maa ŋ kaala sɔŋgɔlaŋ. Ŋ nɔ miŋ mal sɔɔŋ la sɔŋgɔŋ, a fotueila waŋnda tosa sɔŋgɔɔ laŋ. Ŋ yeema miŋ wa yiyaŋndo a sɔɔŋ cho ŋ diandaa woŋ vɛlɛ a ŋ ke naa kɔl nyuloo woŋ okɔɔ.—Nuawɔ Filipiaŋnda 4:​8, 9.

LUEI BALAŊ O KƆƆNALA KE YOOMOO LEBƐƐ LE LAŊ NIŊ TE

20-22. (a) Vɛɛ Chɛhowa che yɛ chieeŋ Setanaa? (b) Vɛɛ wanaa Mɛlɛkaa chɔm yɛ maa “a cho le chieeŋndo hoo le”?

20 Chieeŋ Setanaa ke yoomoo lebɛɛ kposoŋ te, nduyɛ Chɛhowa bii ndu tɔɔyaŋ le wanaa cho hau piɔmndo sɔlaa wa. O wɔsila kɛmɛla hiou laŋ niŋ, masaa chieeŋnda tosa niŋ mi waŋnda sɔla piɔmndo o miiliɔŋndaŋ niŋ, kɔ bii a buɛiyaa Chɛhowaa a hɔbɛi. Baabuiyo soo a kpaayalaŋ ndaŋ ɔɔ masɛi hei okɔɔ maa visi bɛndu mɛli sɔŋgɔlaŋ ndo i cho ni. (Daaniɛɛ 8:​3, 4, 20-22; Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 13:​1, 2, 7, 8) O chieeŋndo niŋ hau, nyɛm chɔuwoŋ pisioo cho yulale bɛndu bɛnduleŋ ni. Mi waŋnda sɔla tɔnɔɔ o hɔbɛi o nyɛm chɔu nda diu waŋchieeya woŋ pisioo niŋ. A tonya, “chieeŋndo hoo kpede o cho [Setana] o ba bɛŋgu.”—Chɔŋ Tasoo 5:​19.

21 Kɛ Kilisiɔŋaa tonyaa “cho le chieeŋndo hoo le.” Wanaa Chɛhowaa wou balaŋ o masale chieeŋndeŋ niŋ a o chɔu niŋ te. Mɛɛ nda cho a dii wana le yɛ, a toolu vɛlɛ kɔɔna kɛ kɛ dii waŋchieeya wo le. (Chɔŋ 15:​19; 17:​16) A tusi bɛɛ kilisiɔŋnda nyɛpalaa choo, a mel sɔŋgɔɔ le keŋ te. Chiisu pɛɛku naa maa ŋ nɔ pɛŋ miŋ kaala yaamɔɔwaa naa.—Maatiu 5:​44; Luomaŋnda 12:​17-21.

22 Piɛiye bɛɛ cho tosaa mi waŋnda o miiliɔŋndaŋ niŋ wa piɔmndo sɔlaa. Te ŋ soo pɛ a Babilɔŋ Tɔɔ Bɛndoo okɔɔ, kɔɔna chieeŋndo le piɛiyii lachoowɛi, Baabuiyo dimi aa: “Chioo hoo tosa ni ma diu wanaa suaa le Mɛlɛka wa, a wanaa Mɛlɛkaa, a wana o wana nda dii o chieeŋndo choo.” A bii niko bila le sabu Chɛhowa dimul naa aa: “Wanaa niaa, la chɔŋ la fula chiee koŋ niŋ” ndo? Wanaa cho Chɛhowa piɛiyo wa nɔ ma wou laba o piɛile lachoowaleŋ niŋ te.—Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 17:​6; 18:​2, 4, 24.

23. Yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ tosa le ‘fulaa’ o Babilɔŋ Tɔɔ Bɛndoo niŋ?

23 Le ‘fulaa’ o Babilɔŋ Tɔɔ Bɛndoo niŋ, ŋ nɔ miŋ chɔm kpendekele maa ŋ soli balaŋ po o piɛiyii lachoowɛi niŋ. Le taamaseliiyo, ŋ nɔ miŋ tosa a sabu ma wɔɔsuu diola naalaŋ o yau ndaa niŋ. Kɛ ŋ nɔ miŋ tosa mbo hiou lende. Ŋ nɔ vɛlɛ miŋ kɛɛ sɔɔŋ wɔɔŋ piɛiyii lachoowɛi cho tosaa woŋ, nduyɛ miŋ tul muŋ leyɛ. Mi piɛiyii lachoowɛi chɛl nduyɛ mii toolu suundaa, chɔulaba lemasaa, a hɔlteŋ luɛiyɔɔ o nyɛm pilaŋ. (Nuawɔ Sam 97:​10; Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 18:​7, 9, 11-17) O wɔsila hiou laŋ niŋ, waŋnda o miiliɔŋndaŋ niŋ vi ni le kaalaŋ ndaŋ.

24, 25. Vɛɛ Chɛhowa sinaa chuu yɛ naa kɔl nyuloo a kɔl iyama walaŋndo?

24 Tuupa miŋ huŋ sina Chɛhowa, mi wana o wana toolu sɔɔŋ wɔɔŋ chieeŋ Setanaa cho tosaa woŋ o nɛilaŋ lapum niŋ. Kɛ suŋ suŋ niŋ ŋ siŋgaŋ. Ŋ chɛl sala baŋaa Chiisu wo, nduyɛ miŋ yɔŋgu yoomula naalaŋ o Mɛlɛka lo. Ŋ sina niŋ kɛsɛ maa Chɛhowa ke naa “boonduŋ pɛŋgiaŋ” o yoomu naa niŋ. Ŋ nɔ kɔl nyuloo a kɔl iyama walaŋndo kanifuule, ŋ sina maa nyɛ nɛŋi Mɛlɛka kɔllo wo naŋ cho tosaa ni.—Walta Wanaa Chiisuaa 3:​19, 20; Aisaya 1:​18.

25 O yɔŋ bɛɛ aa ŋ wa paandu o kɔɔna ke yoomoo lebɛɛ le wo niŋ, Chɛhowa nɔla mbo mal naa haki sanaa o sala baŋaa Chiisu wo niŋ. Ŋ mel Chɛhowa balika le mɛɛ o ke naa yoomoo yɛ. Ŋ chɔm balika melaa a mɛɛ naŋ tosa nyɛ o nyɛ naŋ tiuba le acheleŋnda malaa ma pɛɛku a Chɛhowa okɔɔ, ma mal chieeŋ Setanaa, nduyɛ ma tuei chaŋyɛi kɛndɛi yeela a Mɛlɛka yɛ.—Kɔliŋtiaŋ Diiŋ Ndɔɔ 6:​1, 2.

DIMUL ACHELEŊNDA A MASALE MƐLƐKALEŊ OKƆƆ

26-28. (a) Wali teŋgeŋ kuɛɛ Chɛhowa ndoo ke yɛ Isikiaa? (b) Yɛɛ Chɛhowa dimul lɛ naa hau le tosaa?

26 O Isɔluɛi niŋ sindɛ, mi Chɛhowa dimul wana suaa le ndu wo Isikiaa le mbo dimul waŋnda maa Chulusɛlɛm cho suŋ suŋ hunɔɔ tambei sɔla, nduyɛ mbo pɛɛku nda nyɛ ndaa nɔ ma tosa le ma sɔla kindaa wo. Te Isikiaa ndoo dimul waŋnda le, ndu Chɛhowa wa biyɔɔ tɔɔyaŋ le yoomula ndalaŋ ni. (Isikiaa 33:​7-9) Mi Isikiaa chɔm maa o nɔ bɛɛleŋ le yoomoo a mɛɛ o tosa nyɛ o nyɛ o tiuba le waŋnda yooŋgu sɔvɛ koŋ dimullo yɛ.

27 Chɛhowa ke naa wallo le waŋnda dimullo maa chieeŋ Setanaa cho suŋ suŋ hunɔɔ tambei sɔla. Ŋ nɔ miŋ mala nda le ma huŋ sina Chɛhowa, okoŋ ma sɔla kindaa le luɛiyɔɔ o chieeŋ sɛnɛiyo niŋ. (Aisaya 61:​2; Maatiu 24:​14) Ŋ yeema miŋ tosa nyɛ o nyɛ naŋ tiuba le acheleŋnda yooŋgu koŋ dimullo. Naa bɛɛ nɔ tiindaŋndo le miŋ huŋ dimi maa Pɔɔl aa: ‘Tɔɔyaŋ o tɔɔyaŋ ve lɛ ya choo le wana o wana le. Mi dimul nya nyɛ o nyɛ Mɛlɛka kɛɛsiaa le tosaa, I viŋ nyɛ o nyɛ le.’—Walta Wanaa Chiisuaa 20:​26, 27.

28 Nɛila cheleŋ la cho la naŋ nɔ miŋ wa a diandaa o yoomoo niŋndaŋ. Ŋ cho isɔɔ a latiŋ okɔɔ o buŋgɛi cho lachi ve niŋ.