Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

SUƐI LEBOLLE O KƆƆ | LE YƐƐ CHIISU SƆLA YƐ SAŊGAA NDUYƐ MBO WU?

Baa Ndii Yɔŋnuŋ Pa Kpeekpei?

Baa Ndii Yɔŋnuŋ Pa Kpeekpei?

A paŋgii Fuoo ɔɔ Nyaakuɛiyo wɔsi 33 ve boondii Chiisu ve, mi Chiisu fula Naasaluɛiyo sɔla piɔmndo. Ma nyiinduu ndu choolaŋ maa ndu tosa ni mi waŋnda simul masaleŋ, ma luaa ndu lɔɔ pila, nduyɛ ma baŋ ndu o yɔmndo choo. Mbo sɔla piɔm imɔnɔɔ. Kɛ mi Mɛlɛka miŋgi ndu yoomu. Nduyɛ mɛɛ palɛi 40 hiou o koŋ kɔɔli, mi Chiisu miiŋguŋ o choo choo niŋ.

O yau Maatiu, Maki, Luku a Chɔŋ ndo niŋ naŋ sɔla kona kɔndɔfillo hoo ni, o yaula maKilikiila nda veelu aa “New Testament” ndaŋ. Baa mi sɔɔŋ muŋ yɔŋnuŋ pa kpeekpei? Nyuna sɔviɔɔ pila cho koŋ ni. Te muŋ yɔŋnuŋ te, mɛɛ fondo fuu laalaŋ leKilisiɔŋndo cho ni nduyɛ tiindaŋ naŋ nɔ le waa o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋ lefafɛɛŋndo bɛɛ, lɔmasɔlaama fonduaŋ fuu ko o wa wa ni. (Kɔliŋtiaŋ Tasoo 15:​14) O baa opilɔɔ choo, te sɔɔŋ muŋ muŋ yɔŋnuŋ pɛ kɛsɛ, mɛɛ waŋchieeya nɔ chila kɛndɛ kɛndɛlaŋ, la num bɛɛ nɔla ma de tɔnɔ laŋ. Lelaŋ, baa bundɔŋ tonyaŋ ɔɔ ŋ lachoowaŋ cho o yau Maatiu, Maki, Luku a Chɔŋ ndo niŋ ni?

NYƐ TONYAA CHƆMNDO

Wali kala kalaa pila tosaŋ le yau Maatiu, Maki, Luku a Chɔŋ ndo poonyiaa ni. Yaulaŋ ndaŋ la cho maa bundɔŋ lachoowa waŋnda poonyiaa woŋ te. Le tamaseliiyo, yaulaŋ ndaŋ la chɔm diola fondaŋnda kpeekpeilaŋ, nduyɛ fondaŋ ndaŋ la bɔɔbɔɔ waŋnda nɔla hau ma kuɛ loŋ. Yaulaŋ ndaŋ la soo a wanaa kpeekpeiya okɔɔ, a wanaa yaasiaa sɔɔŋ paandoŋ nda sina a nda okɔɔ wa.—Luku 3:​1, 2, 23.

Mi wanaa sinaa dɛnɛ bɛnduaa o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ a ŋ diiŋ ndɔŋ niŋ bɛɛ poonyiaa a Chiisu okɔɔ. * Mɛɛ yau Maatiu, Maki, Luku a Chɔŋ ndo tɛɛsiaa piɔm Chiisoo yɛ, chɛlaŋ a mɛɛ Luomaŋnda ndaa dii sindɛ waŋnda yɛ. Le handɔɔ lechoo, sɔɔŋ muŋ poonyiaŋ o nɛi tonya walaŋndo choo. Nduyɛ mi yaulaŋ ndaŋ la suaa a sɔɔŋ wɔɔŋ buɛiyaa Chiisuaa apum tosa woŋ okɔɔ. (Maatiu 26:​56; Luku 22:​24-26; Chɔŋ 18:​10, 11) Sɔɔŋ muŋ kpou chɔm kpendekele maa wanaa poonyiaa yau Maatiu, Maki, Luku a Chɔŋ ndo wa ndaa sandu, nduyɛ nyɛ nda poonyiaa a Chiisu okɔɔ wo cho tonya.

KƐ FULASƐINIŊ CHIISOO YƐ?

Wanaa bɔɔbɔɔ laalaŋ maa Chiisu wa achal nduyɛ mbo wu. Kɛ waŋnda apum sɛɛŋgiaa maa o sɔla fulasɛiniŋ te. Kiilaa nduaa kɛsɛ bɛɛ, ndaa laalaŋ a kona tase nda tuei a fulasɛiniŋ Chiisoo okɔɔ wo le. (Luku 24:​11) Kɛ mɛɛ kiilaa haa a buɛiyaa cheleŋaa Chiisuaa che Chiisu fula o sɛiyo niŋndo teleŋnda bɔɔbɔɔ, mi kiisaŋndaŋ la fula nda o kɔl po. A boondii pum pɛŋ, waŋnda hiowɔɔ 500 che ndu ni.—Kɔliŋtiaŋ Tasoo 15:​6.

Mi buɛiyaa Chiisuaa yonda a fulasɛiniŋ ndɔɔ okɔɔ a kɔllo sikpa, mi che bɛɛ naa te ndaa tosa keŋ pɛ a wa nda biyɔɔ ma dii nda. Nduyɛ wanaa dii Chiisu wa bɛɛ, ma dimul nda a fulasɛiniŋ ndɔɔ okɔɔ. (Walta Wanaa Chiisuaa 4:​1-3, 10, 19, 20; 5:​27-32) Baa buɛiyaa Chiisuaa ndaa bii pa kɔllo le keŋ tosaa te Chiisu ndoo miiŋgu yoomu le? Fulasɛiniŋ Chiisoo pɛŋ tosa ni mi Kilisiɔŋnda sɔla yoomuaŋ o sindɔɔ niŋ vɛlɛ a hau.

Yau Maatiu, Maki, Luku a Chɔŋ soo a piɔm Chiisoo vɛlɛ a fulasɛiniŋ ndɔɔ okɔɔ wo chɔm maa tonya sɔɔŋ muŋ kpou cho ni. Te a chua pɛ teleŋndo ma veelu diomndaŋ o yaulaŋ ndaŋ niŋ nyɛkɛndɛi, a cho laalaŋ kpeekpei maa mi sɔɔŋ muŋ yɔŋnuŋ. Nyɛ ŋ laalaŋ koŋndo cho chɔɔlu kalu poŋ te a bii pɛ bila le sabu sɔɔŋ muŋ yɔŋnuŋ ndo. Buŋgɛi cho lachi ve cho chɔɔlu tɛɛsiaa.

^ pɛl 7 Kɛlɛŋgaa a wɔsi 55 ve boondii Chiisu ve Tasitɔɔ veluŋ ni. Mbo poonyiaa maa “Kiliti, o diolaŋ ndaŋ [Kilisiɔŋnda] la fula wo, ndoo sɔla nyɛpalaa o hɔbɛi a boondii Tabilua wa o masaleŋ choo wo. Nduyɛ masa maLuomaŋndo Pɔŋtiɔɔ Paile saaŋgiaa ndu tau ni.” Mi waŋnda haa bɛɛ poonyiaa a Chiisu okɔɔ. Nda cho ni, Suetonius (o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ), Chuunɔ yaasiaa ŋsɔɔ wo Chosifɔs (o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ), a Pliny the Younger, masaa le Bitiniaa (o wɔsiŋ kɛmɛ lediiŋ ndoŋ kandɔŋndo).