Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

La Toosiaŋ Sɔɔŋ Tɛɛŋ a Kaalaa

La Toosiaŋ Sɔɔŋ Tɛɛŋ a Kaalaa

“La nɔ kɔl nyuloo nya pila tɛɛŋ.”—MAKI 9:​50.

CHONDOŊ: 39, 77

1, 2. A kɛɛ sina pɛŋgu kuɛɛ yau Chɛnɛsee wo soo yɛ? Nduyɛ yɛɛ hei pɛɛku yɛ naa?

KANI bɛɛ a yiyaŋ niŋ pa a kɛɛ sina pɛŋgu cho o Baabuiyo niŋndo okɔɔ? O bolii Baabui tasei niŋ o yau Chɛnɛsee wo niŋ, miŋ pɛɛku maa mi Keŋ dii Ebɛɛl (Chɛnɛsee 4:​3-8); mi Lamɛki dii po chua piaandoo le mɛɛ o lɔɔ ndu yɛ (Chɛnɛsee 4:​23); mi sɛɛŋgiaŋndo luɛi wanaa mandaa lachɔluaa Ebilahamnda tɛɛŋ nda wanaa mandaa lachɔluaa Lɔtu wa (Chɛnɛsee 13:​5-7); mi Hakaa tɛɛndaŋ Selua, nduyɛ mi Selua duaunuŋ tumbe a Ebilaham (Chɛnɛsee 16:​3-6); mi Isimɛɛl simul wana o wana, nduyɛ, mi wana o wana simul ndu.—Chɛnɛsee 16:​12.

2 Lɛ yɛɛ nda poonyiaa yɛ konalaŋ sɛɛŋgiaŋndaŋ o Baabuiyo niŋ? Kanifuule, ŋ nɔla miŋ pɛɛku tamaseliila wanaa lahakiaa ndaa nɔ bahawɛilaŋ ndaŋ ndo. Naa bɛɛ wanaa lahakiaa naŋ cho ni. Nduyɛ te bahawɛila waa naa la komal naa pɛ o yoomu naa niŋ, ŋ nɔla miŋ tol tamasila kɛndɛla cho o Baabuiyo niŋndaŋ kɔɔli nduyɛ miŋ kpakpala la wɔɔŋndaŋ. (Luomaŋnda 15:​4) Hoo mala mi kɔl nyuloo wa naa tɛɛŋ naa wanaa cheleŋnda.

3. A sɔɔŋ kuɛɛ okɔɔ buŋgɛi hei cho yɛ isɔɔ?

3 O buŋgɛi hei niŋ, ŋ cho pɛɛku le sabu naŋ toosiaa kɛɛ sina pɛŋgoo wo, vɛlɛ a mɛɛ naŋ tosa ndi yɛ. Ŋ cho vɛlɛ pɛɛku a sawala mandaala Baabuilaŋ lapum okɔɔ la mala naa le bahawɛilaŋ solioo vɛlɛ a chaŋyɛi kɛndɛi nɔɔ naa Chɛhowaa tɛɛŋ vɛlɛ a acheleŋnda wo.

LE SABU BUƐIYAA MƐLƐKAA NƆ MA TOOSIAŊ SƆƆŊ TƐƐŊNDO

4. Kaa suu kuɛɛ pɛŋgɛlaŋ yɛ hau o chieeŋndo choo kpou, nduyɛ yɛɛ cho yɛ fulamakɔɔlioo?

4 Setana cho sabu kpeekpei tosa mi piɔuwaŋndo a kɛɛ sinapɛŋgoo wa waŋnda tɛɛŋndo ni. Le yɛɛ naŋ dimi yɛ lende? O Idɛŋ niŋ, mi Setana dimi maa mbo ve bɛɛ a mala Mɛlɛkaa le, wana o wana nɔla mbo tosa kɛɛsiaa a ba ndɔ le sinaa o kɛndɔɔ a o wɔɔŋndo. (Chɛnɛsee 3:​1-5) Kɛ te ŋ tofa pɛ hau chieeŋndo, ŋ che maa kaa suu waa naa cho hunɔɔ a bahawɛilaŋ. Wanaa bɔɔbɔɔ yiyaŋ maa a nɔ dioo le kɛɛsiaa tosaa a ba nda le sinaa o kɛndɔɔ a o wɔɔŋndo. A heeluŋ, a nɔ kaayei, vɛlɛ a tuuŋgaŋndaŋ. Nduyɛ a yeema ma sina te kɛɛsiaa nda tosa wo pilaŋ wana tana le. Kaa waa naa huŋ a sɛɛŋgiaŋndaŋ. Baabuiyo loonuŋ naa maa te ŋ wa pɛ chɔ chɔ le tumboo dɔunɔŋndo, lɔɔlɔɔ sɛɛŋgiaŋndaŋ la chuu naa tɛɛŋ te. Nduyɛ hei tosa miŋ luei balaŋ o yɔŋ wɔɔŋndo niŋ.—Pulɔwaa 29:​22.

5. Vɛɛ Chiisu pɛɛku yɛ waŋnda le sɔɔŋ toosiaŋndo tɛɛŋ?

5 Mɛɛ Chiisu wa suɛi yɔŋgoo o Pembii Ɔlifi ve choo, mbo pɛɛku wanaa wa ndu nilaŋ yaŋɔɔ wa le ma tosa mi kɔl nyuloo miiŋgu waŋnda tɛɛŋ nduyɛ ma kpakpala sɛɛŋgiaŋndaŋ, o yɔŋ bɛɛ ma che ndi ikala le tosaa. Le tamaseliiyo, mbo dimul nda le ma nɔ kɛndɛi, le ma tosa mi kɔl nyuloo miiŋgu waŋnda tɛɛŋ, le ma soliŋ tumboo o kɔl, le ma wa chɔ chɔ le sɔɔŋ toosiaŋndo tɛɛŋ, nduyɛ le ma kaala wanaa tul nda leyɛ wa.—Maatiu 5:​5, 9, 22, 25, 44.

6, 7. (a) Le yɛɛ i cho yɛ suɛi sɔvɛ le sɛɛŋgiaŋndo bɛɛndiaa chɔ chɔ? (b) Nyunala kuɛɛ wanaa Chɛhowaa kpou nɔ yɛ ma nyunaŋ ndapila?

6 Hau, miŋ saŋgala Chɛhowa o piɛileŋ niŋ, yooŋgu kɛndɔɔ dimioo, a kɔlaŋ o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ. Te ŋ tosa mi kɔl nyuloo wa naa tɛɛŋ naa puaapiliaa naa le, Chɛhowa chɛl piɛile naŋ cho ndu leŋ te. (Maki 11:​25) Le miŋ simnuŋ chaaŋaa Chɛhowaa, ŋ nɔ miŋ mal acheleŋnda haki te a benduŋ a naa pɛ.—Nuawɔ Luku 11:​4; Ɛfisiaŋnda 4:​32.

7 Chɛhowa yeema mi buɛiyaa nduaa kpou wa wanaa malaa lahaki nduyɛ mi chaŋyɛi kɛndɛi wa nda tɛɛŋ a acheleŋnda. Ŋ nɔ miŋ nyunaŋ aa, ‘I cho pa chɔ chɔ le puaapiliaa niaa malɔɔ haki? I naŋ pa kɔl le waa a nda latulu?’ Te a yiyaŋ pɛ maa a nɔ ma chɔɔlu wa wana malaa haki, piɛi o Chɛhowa lo ma dimul ndu le mbo mala num ma tosa hiouwɔɔ lachioo. Finya naa o choo choo niŋ cho piɛile tuisiaŋnde waa naa tueiyɔɔ nduyɛ mbo muli naa diom.—Chɔŋ Tasoo 5:​14, 15.

A NƆ PA MA PUƐƐŊNUŊ TE WAŊNDO PILAŊ NUM PƐ TANA?

8, 9. Yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ tosa te waŋndo pilaŋ naa pɛ tana?

8 Wanaa lahakiaa naŋ cho ni. Le hei, ŋ nɔ miŋ kɛsiŋ o kɔl maa nyɛ naŋ suaa wo a nyɛ naŋ tosa wo pilaŋ acheleŋnda tana. (Ikilisiaatii 7:​20; Maatiu 18:​7) Yɛɛ ŋ cho yɛ tosa te hei yɔŋnuŋ pɛ? Ŋ pɛɛkuŋndɔ tamasi sɔviɔɔ o suɛi yɔŋnaŋnde hei niŋ. O chuuŋgiaŋ pilɛ choo, mi ndepilɛnɔɔ yil puaapiliaa a ŋiɔɔŋ. Kɛ mi suɛi pala puaapilɛnɔɔ opilɔɔ a mɛɛ ndepilɛnɔɔ yil nda yɛ. Mɛɛ puaapiliaa haa wa nda ŋiɔɔŋ kpeele, mi puaapilɛnɔ nda pilaŋ hoo tana wo kandu ŋɔɔchiaŋndo a ndepilɛnɔ koŋ okɔɔ. Kɛ mi puaapilɛnɔɔ opilɔɔ yiyalaŋ ndu maa ndepilɛnɔ koŋ piɛi niŋ Chɛhowa o laalaŋndo choo le wɔsilaŋ 40 mi che bɛɛ simulta bɔɔbɔɔ la wa ndu komallo. Puaapilɛnɔɔ hoo ndoo sina maa ndepilɛnɔɔ hoo ve a yiyaŋ wɔɔŋ le ndu le. Yɛɛ puaapilɛnɔ tasoo o tosa yɛ? Mbo dimi aa, “A nɔ di.” Okoŋ, mbo kɛɛsiaa le mbo puɛɛnuŋ a nyɛ yɔŋnuŋndo.

9 Yɛɛ suɛi yɔŋnaŋnde hei pɛɛku yɛ naa? Te waŋndo pilaŋ naa pɛ tana, o lo a naa mɛɛ naŋ cho ndi chua yɛ. Wana nɔ kaala wo cho wana malaa haki. (Nuawɔ Pulɔwaa 10:​12; Pitɛ Tasoo 4:​8.) Te ŋ chɔm pɛ ‘maa a tosal naa suɛi wɔɔŋ te,’ Chɛhowa naŋ bɔɔ kɔl a hei. (Pulɔwaa 19:​11; Ikilisiaatii 7:​9) Lelaŋ, teleŋ o teleŋ waŋndo dimi pɛ suɛi ɔɔ mbo tosa suɛi o pilaŋ num tana ve, nyunaŋndɔ aa, ‘Baa I puɛɛnuŋ a suɛi hei? Baa I nɔ pa kpeekpei mi wa yiyaŋndo a ndi okɔɔ?’

10. (a) Yɛɛ ndepilɛnɔ pum tosa yɛ o tase ndɔ mɛɛ nda dimi sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ a ndu okɔɔ? (b) Bolii Baabui kuɛɛ mala yɛ ndepilɛnɔɔ hoo le loo a kɔl kɛndɛ?

10 Te waŋndo dimi pɛ sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ a naa okɔɔ, i wa suɛi kala le miŋ puɛɛnuŋ a diomnda o dimi laŋ ndaŋ. Tofawɔ nyɛ yɔŋnuŋ ndepilɛnɔ kɔɔfanɔɔ wo. Ŋ cho ndu veelu aa Lusi. Mi waŋnda o kundaa niŋ dimi sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ a ndu okɔɔ a mɛɛ o dimi yooŋgu kɛndɔɔ yɛ vɛlɛ a mɛɛ o soliŋ teleŋ ndɔɔ kpeku yɛ. Mbo tuulu kɔl tau a suɛi hei. Le hei, mbo nyuna puaapiliaa kɔl kaluaa apum le ma kindi ndu kɔl. Yɛɛ wa yɛ fulamakɔɔlioo? Mbo dimi maa ma soliŋ Baabuiyo kpeku le ndu malaa mbo pɛŋgi yiyaŋ bɛndoo o sɔɔŋ wɔɔŋ waŋnda dimi a ndu okɔɔ woŋ choo. Okoŋ, mbo kandu yiyaŋndo a Chɛhowa okɔɔ tau, nduyɛ mbo sɔla kɔl dɛɛniaa mɛɛ o veelu diomndaŋ o Maatiu 6:​1-4 niŋ. (Nuawɔ.) Mi diomnda o veelu laŋ ndaŋ la loonuŋ ndu maa Chɛhowa nɛŋioo kɔl cho nyɛ sɔvɛ mbo hiau nyɛ o nyɛ cheleŋ. Lelaŋ, mbo kɛɛsiaa le mbo puɛɛnuŋ a sɔɔŋ wɔɔŋ nda dimi a ndu okɔɔ woŋ. Suŋ suŋ niŋ, a dimi bɛɛ sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ a wali ndɔ pollo okɔɔ, mbo naŋ kɔl kanifuule, o sina maa o cho kindiŋndo le Chɛhowa kɔllo nɛŋioo.

TE A NƆLA MA PUƐƐNUŊ A TANA NDA PILAŊ NUMNDO LE

11, 12. (a) Yɛɛ Kilisiɔŋnɔɔ nɔ yɛ mbo tosa te puaapilɛnɔ ndɔɔ pilaŋ ndu pɛ tana? (b) Yɛɛ tamasi Ebilahamndo pɛɛku yɛ naa a sɛɛŋgiaŋndo okɔɔ? (Tofa fotueiyo o peele naŋ kandu leŋ choo)

11 “Naa kpou mi ŋ tosa biondɔŋndaŋ tau.” (Chemisi 3:​2) Te o yɔŋ yɛ ma sina maa nyɛ ŋ dimi ɔɔ tosa wo tɛɛmbuu puaapilɛnɔɔ kɔllo? Yɛɛ ŋ nɔ yɛ ma tosa? Mi Chiisu dimi aa, “te o wa pɛ ma kuɛ le salaa solioo naa Mɛlɛka chua o maaŋndo choo, kɛ nduyɛ, ma loonuŋ maa chaaŋ num wana laalaŋndo cho a kɔl num tambɛiyo le nyɛ ŋ tosa a ndu wo, mɛɛ mɛi yɔ sala koŋ o maaŋndo hɔlndɔ loŋ, ma miiŋgu naa chaaŋ num koŋ chua mi la kɔ toosiaŋ tɛɛŋ. Te la toosiaŋ tɛɛŋ pɛ, a huŋ soli niŋ salaa o Mɛlɛka lo.” (Maatiu 5:​23, 24) Lelaŋ, soo o puaapilɛnɔ numndo lo. Te a wa pɛ suɛi o ndulo, kɛsiŋ o kɔl maa le mi la toosiaŋ tɛɛŋ ŋ kuɛ ni. Chɔm siɔwii numnde nduyɛ kindiŋ le ndu tɔɔyaŋ biyɔɔ le. Waa o kɔl nyulu niŋ a puaapiliaa naa cho suɛi sɔvɛ bɛnduei ni.

12 Baabuiyo chɔm mɛɛ buɛiyaa Mɛlɛkaa miŋgi kɔl nyuloo yɛ te o yɔŋ pɛ mi sɛɛŋgiaŋndo yɔŋnuŋ. Le tamaseliiyo, Ebilaham nda tooŋgoo ndɔ Lɔtu ndaa nɔ chɔluaa tau. Nduyɛ mi wanaa ndaa mandaa lachɔluaa kandu sɛɛŋgiaŋndo kanifuule, fondaŋndo ve lɛ letuu le nda kpou le. Kɛ le mɛɛ Ebilaham ndoo yeema kɔl nyuloo yɛ, mbo dimul Lɔtu le mi ndu fɛŋ hɛli fonda kɛndɛ kɛndɛ o hɛnaŋ ndo. (Chɛnɛsee 13:​1, 2, 5-9) Nuawɔ tamaselii kɛndɛ bɛndu se le naa! Baa nyɛ o nyɛ ndoo chuu pa Ebilaham o ba le mɛɛ o wa wana ikɛndɛ yɛ? Sako bɛɛ. Mɛɛ nda piɔuwaŋ dɔɔ nda Lɔtu, mi Chɛhowa mɛi lediom maa o cho Ebilaham salaa dɔuwɔɔ mbo hiou nyɛ hɛluŋ ndu wo. (Chɛnɛsee 13:​14-17) Yɛɛ naŋ pɛɛku yɛ o hei niŋ? Te ŋ toosiaŋ pɛ naa puaapiliaa naa tɛɛŋ o yɔŋ bɛɛ mi nyɛ o nyɛ chuu naa o ba, Chɛhowa cho naa salaa dɔuwɔɔ. [1]—Tofa diomnda chɔɔlaalaŋ.

13. Yɛɛ puaapilɛnɔ pum wa chilaŋ chuaa wo ndoo tosa yɛ mɛɛ nda dimul ndu diomnda wɔɔŋndaŋ? Nduyɛ yɛɛ tamasi ndɔɔ pɛɛku yɛ naa?

13 Ŋ tofaŋndɔ tamaseliiyo o teleŋ naa hoo niŋ. Mi puaapilɛnɔ cho chilaŋ chuaa le wallo opum tosaa o bɔŋaŋndo wo nyuna puaapilɛnɔ cheleŋ o foŋndo choo te o yeema niŋ pɛ le ma tosa wallo latulu. Mi puaapilɛnɔ o veelu koŋndo dimi sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ tau, okoŋ, mbo nyumi foŋ ndɔɔ. Le yɛɛ o tosa yɛ keŋ? Kanifuule, suɛi wa wɔ ndu nɛiyo a wana wa paandu chilaŋ le wali koŋndo. Kɛ puaapilɛnɔ sɛnɛi cho niŋ chilaŋ le wali koŋndo dounuŋ tumbe le, nduyɛ o mel nyɛ puaapilɛnɔɔ dimi wo lɛŋ te. Mɛɛ lɛɛlɔɔ hiou opilɛ, mbo veelu vɛlɛ puaapilɛnɔ koŋ nduyɛ mbo kɛɛsiaa le ma bɔŋaŋ ma suukaŋ. Lɔɔ opilɔɔ, mi puaapiliaa haa bɔɔŋiaŋ o Toŋgo leMasaa niŋ. Nduyɛ mɛɛ nda chii piɛi o Chɛhowa lo, ma suukaŋ le lɛɛlɔɔ opilɛ. Mi puaapilɛnɔ dimi koŋ diomnda wɔɔŋndaŋ ndo tɛɛsiaa nyɛ keeku nda tɛɛŋ nda wana wa paandu chilaŋ le wali koŋndo. Mi wana sɛnɛi cho hoo niŋ chilaŋ le wali koŋndo yaŋ nilaŋ nyɛkɛndɛi nduyɛ mbo yaasiaa bolii Baabuiye i tiŋ a ndu latulu. O hei niŋ, mi puaapiliaa haa toosiaŋ tɛɛŋ, okoŋ, ma tosa wallo latulu o bɔŋaŋndo choo. Mi puaapilɛnɔɔ hoo naŋ kɔl le mɛɛ wana sɛnɛi cho niŋ wali koŋ chilaŋndo soo o ndulo a lebɛɛ yɛ.

A NƆ PA MA DIMUL WANAA CHO CHILAŊ CHUAA WA?

14, 15. (a) Teleŋ kuɛɛ naŋ dɔu yɛ sila cho o Maatiu 18:​15-17 o wali niŋ? (b) Nɛila sala yaa kuɛɛ Chiisu chɔm yɛ le sɔɔŋ bɛɛndiaa, nduyɛ yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ kɛsiŋ o kɔl?

14 Bahawɛila bɔɔbɔɔ Kilisiɔŋnda tɛɛŋ nɔ mi la toosiaŋ wanaa ŋiɔɔŋ a yaa sina le. Kɛ lepum, mii kendu tosa. Sɔɔŋ pum, mɛɛ mi malaa luɛi tɛɛŋ a mɛɛ Maatiu 18:​15-17 dimi yɛ. (Nuawɔ.) ‘Yɔŋ wɔɔŋ’ Chiisu dimi o bolle Baabuileŋ ndeŋ niŋndo cho sɛɛŋgiaŋ pɔmbɔ yɔŋnuŋ Kilisiɔŋnda tɛɛŋ ndo le. Vɛɛ naŋ looku yɛ sina? Mi Chiisu dimi maa te wana benduŋ ndo kɛɛ pɛ kpoŋ le chɛlɔɔ nyɛ o tosa wo seiya o hɔl, a puaapiliaa kɔl kaluaa, mɛɛ a nɔ ma chua ndu “maa wana wɔɔŋ mɛɛ kɔsɔŋnda cho yɛ.” Hau, hoo sim ni maa o nɔ mbo sɔla solioo o kunda leKilisiɔŋndo niŋ. ‘Yɔŋ wɔɔŋ’ Chiisu dimi hoo wo wa sondo yeelɛi sɔlaa nyɔɔ ɔɔ choola wɔɔŋ wɔɔŋndaŋ ni. Kɛ, o cho yɔŋ wɔɔŋndo mɛɛ suundaa, poo a poo hiniei tosaa, piɛile tonyaleŋ simullo, ɔɔ piɔmnda sooluuwo le. Yɔŋnda wɔɔŋnda waa naa ndu, wanaa chua chilaŋ o kunda leKilisiɔŋndo niŋnda nɔ ni ma chal lechoo.

O bɛnda miŋ soo o puaapilɛnɔ numndo lo le teleŋnda bɔɔbɔɔ le mi kɔl nyuloo miiŋgu nya tɛɛŋ (Tofa pɛl 15)

15 Le sabu Chiisu yɔŋgu silaa hoo wo cho ni maa le mbo chɔm naa mɛɛ naŋ mala puaapilɛnɔɔ yɛ kanifuule, ŋ kaala ndu. (Maatiu 18:​12-14) Vɛɛ naŋ tuallɛ silaa hoo kɔɔli? (1) Ŋ nɔ miŋ kindiŋ le kɔl nyuloo miŋgioo naa puaapilɛnɔ naa tɛɛŋ wanaa ŋiɔɔŋ a yaa sina le. Naapum hei tosaŋ o paale pilɛ niŋ te. Kɛ yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ tosa te kɔl nyulu miiŋgu wɔ naa tɛɛŋ te? (2) Te ŋ wa pɛ suɛi o puaapilɛnɔ naa lo, ŋ veelu wana cheleŋ o hɔlndɔ o sina a suɛi kalɛi okɔɔ wo ɔɔ o nɔla mbo sina te suɛi wɔɔŋnde yɔŋnuŋ ni. Te la nɔla pɛ suɛi kalɛi toosiaŋ tɛɛŋ, “mɛɛ a miiŋgu vɛlɛ ndu sɔla maa chaaŋ num wana laalaŋ.” Kɛ te o yɔŋ pɛ ma soo o puaapilɛnɔ numndo lo le teleŋnda bɔɔbɔɔ kɛ la nɔla toosiaŋ tɛɛŋ te, mɛɛ teleŋ koŋ ŋ nɔ ni ma (3) dimul bɛnduaa a suɛi kalɛi okɔɔ.

16. Yɛɛ chɔm yɛ maa sila Chiisoo tolɔɔ kɔɔli cho suɛi kɛndɛ nduyɛ mi i wa suɛi kaalaa?

16 O teleŋnda bɔɔbɔɔ niŋ, o bɛnda ma soliŋ nɛila yaa cho o Maatiu 18:​15-17 niŋndaŋ kpeku kpou le. Suɛi kɔl kɛndɛi pila cho keŋ ni. Le yɛɛ naŋ dimi yɛ lende? Kanifuule teleŋnda bɔɔbɔɔ, mi wana benduŋ ndo sɔlɔlaŋ yɔŋ wɔɔŋ o tosa wo, okoŋ, mbo toosiaa suɛi o tɛɛmbuu ve. O hei niŋ, sabu ve lɛ le mbo sɔla solioo le. Okoŋ, wana nda tosal suɛiyo nɔ mbo mal niko puaapilɛnɔɔ haki le mi kɔl nyuloo miiŋgu nda tɛɛŋ. Mɛɛ sila Chiisoo chɔm kpendekele maa ŋ nɔ miŋ keleŋa dɔɔ lakɔ o bɛnduaa lo le. Ŋ nɔ miŋ tol fɛŋ nɛila tiɔɔŋnda taselaŋ kɔɔli malaŋ naŋ duau bɛnduaa lachi. Nduyɛ ŋ nɔ miŋ sina fɛŋ nyɛkɛndɛi maa suɛi wɔɔŋnde kɛsɛ o tosa ni.

17. Salala kuɛɛ naŋ cho yɛ tueiyɔɔ yeela te ŋ hiou pɛ lachi le hunɔɔ kɔl nyuloo waŋnda tɛɛŋndo?

17 Te ŋ cho wɔ pɛ wanaa lahaki, lɔɔlɔɔ ŋ cho wa acheleŋnda pilaŋndo tana. Mi kiilanɔɔ Chemisi poonyiaa aa, “Te wana o wana wa pɛ o tosa labiondɔŋ a mɛɛ o suaa yɛ le pɛ, mɛɛ wana koŋ simnuŋ o nyɛ o nyɛ niŋ mɛɛ Mɛlɛka hɛnaŋ ndu mbo wa yɛ. Nduyɛ o nɔla mbo manda ndupila o dɛnɛ o dɛnɛ niŋ.” (Chemisi 3:​2) Le sɛɛŋgiaŋndaŋ toosiaŋndo tɛɛŋ, ŋ nɔ miŋ kindiŋ o nɛi o nɛi niŋ “le hunɔɔ a kɔl nyuloo waŋnda tɛɛŋ.” (Sam 34:​14) Te ŋ hiou pɛ lachi a hunɔɔ a kɔl nyuloo waŋnda tɛɛŋ, chaŋyɛi kɛndɛi cho wa naa tɛɛŋ naa puaapiliaa a ndepiliaa, nduyɛ miŋ wa o diompilɔɔ niŋ. (Sam 133:​1-3) I hiou kpou ve, ŋ cho chɔɔlu sɔɔŋguu Chɛhowa ikɛi kpɛɛluŋ o chaŋyɛi niŋ, “Mɛlɛka o tosa mi ŋ wa a kɔl nyulu wo.” (Luomaŋnda 15:​33) Ŋ cho salalaŋ ndaŋ kpou sɔla te ŋ toosiaŋ pɛ sɔɔŋ tɛɛŋ a kaalaa.

^ [1] (pɛl 12) Wanaa cheleŋ toosiaŋ sɔɔŋ tɛɛŋ nda cho vɛlɛ haa ni, Chekɔpu nda Iisɔ (Chɛnɛsee 27:​41-45; 33:​1-11); Choosɛ nda puaa nda fula finya pilɔɔ wa (Chɛnɛsee 45:​1-15); a Kidiɔŋ nda waŋnda Efiluem (Chɔɔchiaa 8:​1-3). Kɛlɛŋgaa num bɛɛ yiyaŋ a tamasila waa naa okɔɔ o Baabuiyo niŋ.