Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Nɛɛ Yaa Cho yɛ o Kumbu Chɛhowaa Choo?

Nɛɛ Yaa Cho yɛ o Kumbu Chɛhowaa Choo?

“La ke Mɛlɛka Yaawɛɛ, Mɛlɛka nyaa bɛɛleŋ, nduyɛ mi la saaŋgial ndu, ndu pilɛ kpe.”—DITƆNƆMII 10:​20.

CHONDOŊ: 28, 32

1, 2. (a) Le yɛɛ i cho yɛ suɛi taasi le waa o kumbu Chɛhowaa choo? (b) A yɛɛ okɔɔ naŋ cho yɛ isɔɔ o buŋgɛi hei niŋ?

I CHO bɔɔ suɛi taasi le miŋ sɔɔŋguu Chɛhowa ikɛi kpɛɛluŋ. Wana o wana nɔ kpaayaa, taasioo, a kaalaa mbo sulaŋ maa ndu le! A tonya, ŋ yeema lɔɔlɔɔ miŋ chɔm lo lechoo wo o ndu lo nduyɛ miŋ wa o kumbu ndɔɔ choo. (Sam 96:​4-6) Kɛ wanaa cho Mɛlɛka piɛiyo wa apum bumba le keŋ tosaa.

2 O buŋgɛi hei niŋ, ŋ cho isɔɔ a taamaseliila wanaa pum okɔɔ, a ndaa dimi maa a wa o kumbu Chɛhowaa choo, kɛ ma wa vɛlɛ sɔɔŋ Chɛhowa ndoo tul leyɛ woŋ tosaa wo. Sɔɔŋ sɔvɛ naŋ cho pɛɛku o taamaseliila ndalaŋ niŋndo nɔla miŋ mala naa le lo lechoo wo chɔmndo o Chɛhowa lo.

CHƐHOWA CHO KƆLTA NAALAŊ MƐƐNDAŊNDO

3. Vɛɛ Chɛhowa ndoo kindiŋ yɛ le Keŋ malaa? Nduyɛ yɛɛ ndoo dimullɛ ndu?

3 Le taamaseliiyo, yiyaŋndɔ a Keŋ. O ve mɛlɛkaa lachoowaa piɛi le, kɛ a koŋ kpou, Chɛhowa ve piɛile ndɔleŋ chɛlɔɔ le. Le yɛɛ? Mi Chɛhowa cha maa yiyaŋnda dɛnɛ wɔɔŋndaŋ la wa Keŋ o kɔl ni. (Chɔŋ Tasoo 3:​12) Mi Chɛhowa sila Keŋ aa, “Te a tosa suɛi bɛnda le tosaa ve pɛ, num bɛɛ I hini kɔl a num. Te a tosa suɛi bɛnda le tosaa ve le, mɛɛ mandaŋ kani, yɔŋ wɔɔŋndo cho num mɛŋgɛlaa. O yeema mbo tiu num ba, mbo kuumbuŋ num choo kpulu. Kɛ nduyɛ nɔ ndu kpaayaa choo.” (Chɛnɛsee 4:​6, 7) Mi Chɛhowa chɔm kpendekele maa te Keŋ ndoo mal pɛ yɔŋndɔ wɔɔŋndo, nduyɛ mi ndoo hɛli le waa o kumbu Chɛhowaa choo, Chɛhowa bɛɛ wa wa o kumbu ndɔɔ choo.

4. Yɛɛ Keŋ ndoo tosa yɛ mɛɛ o sɔla dikeŋnaŋndo le waa o kumbu Chɛhowaa choo?

4 Te Keŋ ndoo siŋga pɛ yiyaŋ ndɔɔ, Chɛhowa wa vɛlɛ piɛile ndɔleŋ chɛlɔɔ. Kɛ Keŋ yeŋ Mɛlɛka lani le. Nduyɛ mi yiyaŋ ndɔ wɔɔŋndo a yeemɛi nduɛi ikaayei nyindu ndu le sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ tosaa. (Chemisi 1:​14, 15) Teleŋ Keŋ wa feleŋgɔnɔ wo, kɛlɛŋgaa ndoo yiyaŋ pɛɛŋ maa o cho Chɛhowa simul te. Kɛ mbo huŋ kɛɛ sila Mɛlɛkaa, mbo tosal Mɛlɛka nila kalulaŋ, nduyɛ mbo dii pɔmbɔ ndɔ!

5. Yiyaŋ suu kuɛɛ tosa yɛ mi sala Chɛhowaa hɛluŋ naa?

5 Maa Keŋ, mi Kilisiɔŋnɔɔ dimi hau maa o cho Chɛhowa piɛiyo, kɛ o kpeekpei niŋ, mbo wa sɔɔŋ Chɛhowa tul leyɛ woŋ tosaa. (Chudi 11) Kɛlɛŋgaa mbo fula dialloŋ le wali pollo tosaa nduyɛ mbo wa hunɔɔ lɔɔlɔɔ o bɔŋaŋndaŋ. Kɛ mbo wa vɛlɛ yeemaŋ nɔɔlɛiyoŋ vɛɛloo, yiyaŋnda ikaaye laŋ nɔɔ, ɔɔ mbo tambu kɔl le mɛɛ o cho batiuwaa sɔla le yiyaŋnda ndɔlaŋ dɔwɔɔ o mandaa bɛŋgu le yɛ. (Chɔŋ Tasoo 2:​15-17; 3:​15) Yiyaŋnda waa naa tosa mi waŋndo luei balaŋ o hakioo niŋ. Naapum wanaa cheleŋnda sina yiyaŋ naa ɔɔ nyɛ naŋ tosa wo le, kɛ Chɛhowa ndu sina. Mbo sina te ŋ ve o kumbu ndɔɔ choo a kɔl naa fau le.—Nuawɔ Chɛluimaya 17:​9, 10.

6. Vɛɛ Chɛhowa mala yɛ naa le yeemaŋ wɔɔŋndoŋ chɔulabaa?

6 O yɔŋ bɛɛ miŋ tosa biondɔŋndaŋ, Chɛhowa cho chɔ chɔ le naa kiɔɔ le. Te ŋ wa pɛ luɛiyɔɔ o kpundɔɔ niŋ, mi Chɛhowa veelu naa aa, “La miiŋgu ya o ibuŋ, nduyɛ mi yaa bɛɛ miiŋgu nya o ibuŋ.” (Malakai 3:​7) Chɛhowa sina maa ŋ nɔ dialuŋ vilɛi naŋ cho chɔulabaa woŋ. Kɛ o yeema naa miŋ nɔ kɔl sikpaa le iwɔɔŋnde simullo. (Aisaya 55:​7) Te ŋ tosa keŋ pɛ, o dimi maa o cho naa mala nduyɛ mbo ke naa kpaaya naŋ hau ba le yiyaŋnda naala wɔɔŋndaŋ chɔulabaa wo.—Chɛnɛsee 4:​7.

CHƐL MA HUI NUM TE

7. Vɛɛ chaŋyɛi wa Sɔlɔmɔŋ tɛɛŋ nda Chɛhowa ve hɛluŋ yɛ ndu?

7 Teleŋ Sɔlɔmɔŋ wa feleŋgɔnɔ wo, ndoo nɔ chaŋyɛi kɛndɛi a Chɛhowa. Mi Mɛlɛka ke Sɔlɔmɔŋ taasioo tau, nduyɛ mbo ke ndu vɛlɛ wali sɔviɔɔ le maaŋ kɛndɛ kɛndɔɔ taŋgullo o Chulusɛlɛm niŋ. Kɛ mi chaŋyɛi wa Sɔlɔmɔŋ tɛɛŋ nda Chɛhowa ve hialuŋ ndu. (Masaa Bɛnduaa Tasiaa 3:​12; 11:​1, 2) Mi Sawa Mɛlɛkaa dimi maa masaa “nɔ mbo wa wana kɛsi ŋlaandu tau tau le. Yɔŋi laanduaa kaŋ a faŋa ndu kɔllo o Mɛlɛka lo, ma tosa mbo muliŋ nyɛm cheleŋndoŋ sooluuwo.” (Ditɔnɔmii 17:​17) Mi Sɔlɔmɔŋ kɛɛ sawaa hoo diikɔŋndo. o mɛɛlulaŋ kpɔŋ, ndoo nɔ laanduaa bɛnduaa 700, a laanduaa pɔmbuaa 300! (Masaa Bɛnduaa Tasiaa 11:​3) O lɛŋii cheleŋ niŋ laanduaa haa kpou ndaa fula ni nduyɛ mɛlɛkaa lachoowaa ndaa piɛi ni. Mi Sɔlɔmɔŋ kɛɛ vɛlɛ sawa Mɛlɛkaa diikɔŋndo le laanduaa chuaa o lɛŋii cheleŋnde niŋ.—Ditɔnɔmii 7:​3, 4.

8. Vɛɛ Sɔlɔmɔŋ ndoo pilaŋ yɛ Chɛhowa tana?

8 Mi Sɔlɔmɔŋ kandu kaala ndoo nɔ le sa-wala Chɛhowalaŋ ndo malɔɔ o pɔm pɔmbɔ. O mɛɛlulaŋ, mbo tosa sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ tau. Mbo taŋgul fondaŋnda la sooluulaŋ le mɛlɛka laandu lachoowaa Asitatɛɛ a mɛlɛka lachoowaa Chɛmɔsi, nduyɛ mbo wa mɛlɛkaa lachoowaa haa piɛiyo a laandaa nduaa latulu. Mi Sɔlɔmɔŋ taŋgul pɛɛŋ fondaŋnda la sooluulaŋ ndaŋ o pembii wa Chulusɛlɛm ikɛi ye, naa ndoo taŋgul maaŋ Chɛhowaa wa! (Masaa Bɛnduaa Tasiaa 11:​5-8; Masaa Bɛnduaa Diiŋ Nduaa 23:​13) Kɛlɛŋgaa mi Sɔlɔmɔŋ huinuŋ ndupila le yiyaŋndo maa Chɛhowa cho hɔlteŋ keeku o sɔɔŋ wɔɔŋ o tosa kpou woŋ choo, te ndoo wa pɛ tuŋ hiouwɔɔ lachi a salalaŋ solioo o maaŋndo niŋ.

9. Yɛɛ ndoo yɔŋnuŋ yɛ mɛɛ Sɔlɔmɔŋ kɛɛ sila Mɛlɛkaa?

9 Kɛ Chɛhowa keeku hɔlteŋ o hakioo choo le. Baabuiyo dimi aa, “Mbo bii mbo soli Mɛlɛka diom, . . . mbo muliŋ mɛlɛkaa cheleŋnda piɛiyo. Le hei, mi Mɛlɛka Yaawɛɛ o duaŋ tumbe a ndu.” Mi Mɛlɛka kindiŋ le Sɔlɔmɔŋ malaa. “Chɔmnɔŋ le diiŋ Mɛlɛka Yaawɛɛ o chɔmnuŋ Sɔlɔmɔŋ o lɔma sɔlaŋ niŋ ndo, mbo sila ndu maa o piɛi mɛlɛka o mɛlɛka cheleŋ te. Kɛ Sɔlɔmɔŋ chue sila Mɛlɛka Yaawɛɛ wo le.” Nduyɛ fulamakɔɔlioo wa ni, mi sala Mɛlɛkaa hialuŋ ndu, nduyɛ Mɛlɛka toolu lɛ ndu le. Chɛhowa chɛllɛ chuauwaa mamaa Sɔlɔmɔŋnda le simnɔŋndo masaa le kaaleŋ Isɔluɛi le. Nduyɛ ma sɔla bahawɛila wɔɔŋ wɔɔŋndaŋ le wɔsilaŋ o kɛmɛlaŋ niŋ.—Masaa Bɛnduaa Tasiaa 11:​9-13.

10. Yɛɛ luei yɛ chaŋyɛi kɛndɛi naŋ nɔ a Chɛhowa ve o kpundɔɔ niŋ?

10 Te ŋ bii pɛ chaŋyaŋ a wanaa sina ɔɔ nɔ lebɛɛ le sawala Mɛlɛkalaŋ te wa, a nɔla ma siŋga yiyaŋ naa nduyɛ ma luei chaŋyɛi naŋ nɔ a Chɛhowa ve o kpundɔɔ niŋ. Kɛlɛŋgaa o kundaa niŋ waŋnda haa cho ni, kɛ a nɔ chaŋyɛi kala a Chɛhowa le. Ɔɔ naapum wanayaŋ naŋ, wanaa naŋ chiɛɛliaŋnda, chaaŋaa naa naŋ tosa wallo latulu wa, ɔɔ chaaŋaa naa naŋ kua o sukuu wa nda cho ni, kɛ a cho Chɛhowa piɛi le. Te wanaa naŋ chua teleŋndo latulu wa ve sawala Chɛhowalaŋ biyɔɔ le, mi kaa ndaa piiliaŋ naa tau, nduyɛ mi chaŋyɛi kɛndɛi naŋ nɔ a Mɛlɛka ve hɛluŋ naa.

Vɛɛ wanaa ŋ chua teleŋndo latulu wa cho yɛ paaliaŋndo chaŋyɛi cho num tɛɛŋ nya Chɛhowa ve? (Tofa pɛl 11)

11. Yɛɛ mala yɛ naa le chaŋyaŋ naŋ hɛlioo?

11 Nuawɔ Kɔliŋtiaŋ Tasoo 15:​33. Wanaa bɔɔbɔɔ nɔ suliŋnda kɛndɛlaŋ. Nduyɛ wanaa cho Chɛhowa piɛi le wa tosa lepum sɔɔŋ wɔɔŋ te. Kɛlɛŋgaa a sina wanaa suu waa lende apum. Baa hoo sim ni maa chaŋyaŋ kɛndɔŋ nda cho ni? Nduyɛ, vɛɛ nda cho yɛ paaliaŋndo chaŋyɛi cho num tɛɛŋ nya Chɛhowa ve? A cho num pa malaa le sɔɔŋgoo Mɛlɛka ikɛi kpɛɛluŋ? Yɛɛ kpeekpei cho yɛ nyɛ sɔviɔɔ le waŋnda haa? A yɛɛ okɔɔ nda suaa yɛ? Baa a nyɛm chuɛɛnaŋ sɛnɛiyoŋ, kanioŋ, nyɛm mapuuloŋ, yelelaŋndo, ɔɔ a nyɛm cheleŋ okɔɔ koni nda suaa ni? Baa ma kiisaŋ pa a wanaa cheleŋnda? Baa sɔɔŋ mamaŋ nɔɔlɛiyoŋ nda kaala dimioo ni? Mi Chiisu sila aa, “Sɔɔŋ wa ŋ piaa o kɔllo niŋ ndoŋ, muŋ sondoo dimi ni.” (Maatiu 12:​34) Te a che pɛ maa wanaa ŋ chua teleŋndo a nda latulu wa cho chaŋyɛi ŋ nɔ a Chɛhowa ve lueiyo o kpundɔɔ niŋ, tosa nyɛ chɔ chɔ! Dɔɔniaa teleŋ ŋ chua a nda latulu wo. Nduyɛ te o bɛnda pɛ, kiolu chaŋyɛi keŋ.—Pulɔwaa 13:​20.

CHƐHOWA YEEMA NAA MIŊ CHƆM LO LECHOO WO O NDU LO

12. (a) Yɛɛ Chɛhowa ndoo dimullɛ Isɔluɛiya mɛɛ nda mal dɔɔ Ichipi? (b) Yɛɛ Isɔluɛiya ndaa dimi yɛ mɛɛ Mɛlɛka dimul nda le lo lechoo wo chɔmndo?

12 Nyɛ ndoo yɔŋnuŋ teleŋ Chɛhowa soli Isɔluɛiya Ichipi wo nɔla vɛlɛ mbo pɛɛku naa isɔɔ. Mɛɛ waŋnda chuuŋgiaŋ o Pembii Saanaive, mi Chɛhowa chɔɔmuŋ nda o nɛi kɔndɔfili niŋ! Ma cha mi halaa piimiaa, a nyɛ ŋualalɛi ŋualalɛiyo, a kumnde, nduyɛ ma tuɛi taŋndaŋ deŋioo, a bɔɔluuwo naŋ chaa bulu bɛndoo wa suɛi ni. (Ɛsɔdɔɔ 19:​16-19) Okoŋ, ma tuɛi Chɛhowa yondaa maa ndupilɛ kpe nda nɔ ni ma “saaŋgial.” Mi Mɛlɛka dimi maa o cho lo lechoo wo chɔm o wanaa kaala ndu nduyɛ ma wa sawala ndɔlaŋ diikɔŋndo wa lo. (Nuawɔ Ɛsɔdɔɔ 20:​1-6.) Chɛhowa wa Isɔluɛiya dimullo le ma sina maa te a wa pɛ o kumbu ndɔɔ choo, ndu bɛɛ cho wa o kumbu ndaa choo. Te num oo wa pɛ o faŋga koŋ tɛɛŋ, vɛɛ ŋ wa yɛ yiyaŋ te num oo tuei pɛ nyɛ Chɛhowa dimi wo? Kɛlɛŋgaa a wa muli maa Isɔluɛiyaa kaŋ. Ma dimi aa, “Nyɛ o nyɛ Mɛlɛka Yaawɛɛ o dimul naa ŋ tuei, nduyɛ, ŋ cho tosa mɛɛ o dimi yɛ.” (Ɛsɔdɔɔ 24:​3) Kɛ o chue bɛɛ teleŋ vilɛi le mi nyɛ pum yɔŋnuŋ. Nduyɛ mi keŋ luei lo lechoo Isɔluɛiya o Mɛlɛka lo o tɔɔndaŋndo niŋ. Yɛɛ wa yɛ nyɛ koŋ?

13. Yɛɛ ndoo luei yɛ lo lechoo Isɔluɛiya o tɔɔndaŋndo niŋ?

13 Mi siooŋnde bii Isɔluɛiya mɛɛ Mɛlɛka chɔm kpaaya ndɔɔ o nɛi kɔndɔfili niŋ. Okoŋ, mi Muuse hel o Pembii Saanaive choo le mbo kɔ soo o Chɛhowa lo le nda. (Ɛsɔdɔɔ 20:​18-21) Kɛ mi Muuse kɔ viou loŋ tau, o yala miiŋgu o dɔɔŋgɔ Isɔluɛiya wa wo niŋ te. Mii simnuŋ maa Isɔluɛiya hau o yondo pollo niŋ nduyɛ a nɔ lɛ simlachinɔ le. Yɛɛ nda wa yɛ niko tosa? I wa maa Isɔluɛiya ndaa dɔu bɔɔ tiindaŋndo o simlachinɔ wanachioo niŋ, Muuse. Ma buulaŋ tau, okoŋ ma dimul Elɔŋ aa, “Finyaa hoo, ndu yɔnuŋ maa Muuse ni, o soli naa Ichipi mbo huŋ a naa nanuŋ ndo, ŋ sina nyɛ yɔnuŋ a ndu wo le, lelaŋ toosial naa mɛlɛkaa mbo sim naa lachi le mbo kuɛ a naa.”—Ɛsɔdɔɔ 32:​1, 2.

14. Yiyaŋ kuɛɛ ndoo hui yɛ Isɔluɛiya, nduyɛ yɛɛ Chɛhowa ndoo tosa yɛ?

14 Isɔluɛiya ndaa sina maa suɛi wɔɔŋnde i wa le piɔmnda piɛiyo ni. (Ɛsɔdɔɔ 20:​3-5) Kɛ ndaa keleŋa bɔɔ nau ŋkooliiyo piɛi! Mi che bɛɛ naa ma tɛɛmbuu sawa Chɛhowaa, ma huinuŋ ndapila le yiyaŋndo maa a wa wɔ o kumbu Chɛhowaa choo. Mi Elɔŋ veelu pɛŋ piɛile nau koŋ maa “bɔŋaŋ bɛndoo le Mɛlɛka Yaawɛɛ bɛɛleŋ kioo.” Yɛɛ Chɛhowa ndoo tosa yɛ? Mbo dimul Muuse maa waŋnda “tosa yɔŋ wɔɔŋndo” nduyɛ a faŋaŋ o nyɛ ya “dimul nda wo” choo. Mi Chɛhowa tuulu kɔllo tau, nduyɛ mbo yeema pɛɛŋ le kaaleŋ kpou tɛɛmboo.—Ɛsɔdɔɔ 32:​5-10.

Mi Chɛhowa ke Isɔluɛiya teleŋndo le chɔmndo maa ndaa yeema le waa o kumbu ndɔɔ choo

15, 16. Vɛɛ Muuse nda Elɔŋ chɔm yɛ maa a wa o kumbu Chɛhowaa choo a kɔl ndaa kpou? (Tofa fotueiyo o peele naŋ kandu leŋ choo.)

15 Kɛ Wana inyiɛɛyo Chɛhowa Mɛlɛka cho ni. Mbo kɛɛsiaa maa o cho kaale leŋ tɛɛmbuu le. Kɛ mbo ke Isɔluɛiya teleŋndo le chɔmndo maa ndaa yeema le waa o kumbu ndɔɔ choo. (Ɛsɔdɔɔ 32:​14) Mɛɛ Muuse che waŋnda deŋioo, chondoŋ solioo, a yolaŋ piɔm koŋ o hɔl, mbo tɛɛmbuu nau ŋkoolii koŋ, nduyɛ mbo chuii ndu mululu. Okoŋ, mbo dimi choo choo kpeleŋ aa, “Wana o wana cho kumbu Mɛlɛka Yaawɛɛ wo, la huŋ naa ya chua.” Nduyɛ “mi wanaa fula o yu-ŋgu Livaiya choo wa a huŋ kpou naa Muuse chua.”—Ɛsɔdɔɔ 32:​17-20, 26.

16 Mi che bɛɛ Elɔŋ ndoo toosiaa nau ŋkooliiyo ni, kɛ mbo siŋgaŋ. Nduyɛ mi ndu nda Livaiya latulu hɛli le waa o kumbu Chɛhowaa choo. Mi wanaa chɔm haa lo lechoo wo wa chɔm kpendekele maa a ve o kumbu wanaa tosa hakioo wa choo le. Kɛɛsiaa taasioo pila wa koŋ ni kanifuule, tuupa mi paale leŋ le chuu, mi wanaa piɛi nau ŋkoolii koŋ nda sɔla piɔmndo o waalaŋ niŋ. Kɛ mi wanaa wa o kumbu Chɛhowaa choo wa sɔla kindaa, nduyɛ mi Mɛlɛka dimi maa o cho nda salaa dɔwɔɔ.—Ɛsɔdɔɔ 32:​27-29.

17. Yɛɛ nyɛ Pɔɔl poonyiaa a nau ŋkooliiyo okɔɔ wo pɛɛku yɛ naa?

17 Yɛɛ hei pɛɛku yɛ naa? Mi Pɔɔl, wana Chiisu vem hɔlte ndɔ wo dimi aa, “Sɔɔŋ muŋ kinɛi, ŋ yɔnuŋ le waa maa taamasi le naa.” Le halikpeŋ ŋ “luei ba o nyɛm cheleŋndoŋ sooluuwo niŋ” te. Mi Pɔɔl tɛɛsiaa maa bundɔŋ muŋ poonyiaŋ “le waa maa sila le naa. Kani fondole, boondii naa ŋ cho niŋ hei ve, ŋ cho niŋ kpɛɛluŋ o chieeŋndo chuwɔɔ ndɔɔ. Lelaŋ, wana o wana nɔ o kɔl pɛ maa ndu ndu cho a dialluŋ kala mɛɛ o mandaŋ, yɔŋi o del o yɔŋ wɔɔŋndo niŋ.” (Kɔliŋtiaŋ Tasoo 10:​6, 7, 11, 12) Pɔɔl chɔm kpendekele maa, mi wanaa cho bɛɛ Chɛhowa piɛiyo wa luei balaŋ o suɛi wɔɔŋnde tosaa niŋ. Ma yiyaŋ pɛɛŋ maa Chɛhowa hini wɔ kɔl a nda. Kɛ o cho le mɛɛ waŋndo yeema le simnɔŋndo chaaŋ o Chɛhowa yɛ le, ɔɔ dimi maa o cho lo lechoo wo chɔm o ndu lo yɛ le, Chɛhowa hini kɔllo kpeekpei a ndu le.—Kɔliŋtiaŋ Tasoo 10:​1-5.

18. Yɛɛ nyindu yɛ naa lepum le faŋaŋndo Chɛhowa o ibuŋ, nduyɛ fulamakɔɔlila yɛɛ wa yɛ?

18 Mɛɛ Muuse kɔ viou tau o Pembii Saanaive choo, mi Isɔluɛiya kandu buulaŋndo. Te teleŋ mɛɛlula chieeŋndo hoo keleŋa fuuluu a mɛɛ naŋ cho kɔl lɛ le, mi naa bɛɛ nɔ kɔl landɛiyo. Naapum miŋ kandu yiyaŋndo maa chila sɔvɛla Chɛhowa dimi le naa kioo laŋ la bandu wɔ bɔɔ, ɔɔ cho pɛɛŋ tonya le. Okoŋ, miŋ kandu dɔɔ hɔlla mulioo o nyɛ naŋ yeema wo choo kɛ o cho o nyɛ Chɛhowa yeema wo choo le. Te ŋ ve yekeŋ te, miŋ faŋaŋ Chɛhowa o ibuŋ nduyɛ miŋ kandu dɔɔ sɔɔŋ naŋ ve pɛɛŋ kɔl te woŋ tosaa.

19. Yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ loonuŋ lɔɔlɔɔ, nduyɛ le yɛɛ?

19 Chɛhowa yeema miŋ diikuŋ ndu a kɔllo kpou nduyɛ miŋ piɛi ndu kinɛi. (Ɛsɔdɔɔ 20:​5) Le sabu yɛɛ o dimullɛ naa le hei tosaa? Le mɛɛ o kaala naa yɛ. Te ŋ tosa nyɛ Chɛhowa yeema wo le, ŋ cho wa tosaa nyɛ Setana yeema wo, nduyɛ keŋ cho naa yɔŋul. Mi Pɔɔl dimi aa, “A ve kolɔɔ o taala Chɛhowaa niŋ, ma kol vɛlɛ o taala nyinaa wɔɔŋnda niŋ te. A ve nyɛdiaa dioo o tibii Chɛhowaa choo, ma wa vɛlɛ dioo o tibii nyinaa wɔɔŋnda choo le.”—Kɔliŋtiaŋ Tasoo 10:​21, NW.

LO CHƐHOWA IKƐI KPƐƐLUŊ!

20. Vɛɛ Chɛhowa mala yɛ naa o yɔŋ bɛɛ miŋ tosa biondɔŋndo?

20 Keŋ, Sɔlɔmɔŋ, a Isɔluɛiya, nda kpou ndaa nɔ dikeŋnaŋndo le yɔŋ nda wɔɔŋndo malɔɔ a kaa ndaa siŋgaa. (Walta Wanaa Chiisuaa 3:​19) A tonya, Chɛhowa cho chɔ chɔ le waŋnda faŋaŋndo kɔɔli le mɛɛ nda tosa biondɔŋndo yɛ le. Yiyaŋndɔ a mɛɛ ndoo mal Elɔŋ haki yɛ. Hau, Chɛhowa cho naa silalaŋ kioo a kaalaa le naa mandaa ŋ tosa yɔŋ wɔɔŋndo le. O cho Baabuiyo soliŋndo kpeku, yaula naalaŋ, nduyɛ Kilisiɔŋaa cheleŋnda bɛɛ. Te ŋ yaŋ pɛ nilaŋ o silala Chɛhowalaŋ, ŋ cho tiindaŋndo nɔ maa o cho naa nyiɛɛye tuiinɔŋ.

21. Yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ tosa te lo lechoo naa o Chɛhowa lo luɛi pɛ o tɔɔndaŋndo niŋ?

21 Kɛndɛi kaalɛi Chɛhowɛi naŋ ve kɔl te ve nɔ saboo. (Kɔliŋtiaŋ Diiŋ Ndɔɔ 6:​1) I ke naa dioo “le mi ŋ mal kaalaŋ la simul suɛi Mɛlɛkɛi laŋ, nduyɛ, mi ŋ mal kɔl landaŋndo o nyɔɔŋ chieeŋ naŋ.” (Nuawɔ Taitɔɔ 2:​11, 12, 14.) O chieeŋndo hoo niŋ, sɔɔŋ cho wa lɔɔlɔɔ ŋ luei lo lechoo naa o Chɛhowa lo o tɔɔndaŋndo niŋndo. Nɔ kɔl sikpaa le waa o kumbu Chɛhowaa choo a kɔllo kpou. Nduyɛ loonuŋ maa ŋ nɔ miŋ ‘ke Mɛlɛka Yaawɛɛ, Mɛlɛka naa bɛɛleŋ,’ nduyɛ miŋ “saaŋgial ndu, ndu pilɛ kpe.”—Ditɔnɔmii 10:​20.