Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kuɛɛnɛ Ŋ Cho yɛ Tofaa?

Kuɛɛnɛ Ŋ Cho yɛ Tofaa?

“Oo Mɛlɛka Yaawɛɛ, I heelu hɔlla ɛchɛnɛ mi wa tofaa naa num chua, naa ŋ cho ichali o kpeŋgbei num lemasaa choo wa.”—SAM 123:​1.

CHONDOŊ: 143, 124

1, 2. Yɛɛ tofaa o Chɛhowa lo sim yɛ?

‘NYƐ palaa cho bɔɔ’ o teleŋ naa hoo niŋ. (Timoti Diiŋ Ndɔɔ 3:​1) Nduyɛ yoomoo cho chɔɔlu ikalu tuupa mi Chɛhowa tɛɛmbuu chieeŋ dɛnɛ wɔɔŋndo hoo nduyɛ mbo hiŋ a kɔl nyulu kpeekpeiyo o chieeŋndo choo. Le sabu koŋ, ŋ nɔ miŋ nyunaŋ aa, ‘O nɛɛnɛ lo ya nɔ yɛ mi tofa le malaa a nɛi chɔmaa?’ Kɛlɛŋgaa miŋ muli o foofo aa, “O Chɛhowa lo,” nduyɛ muli kɛndɔɔ pila cho koŋ ni.

2 Yɛɛ tofaa o Chɛhowa lo sim yɛ? Nduyɛ vɛɛ naŋ chɔm yɛ maa ŋ cho tofaa o Chɛhowa lo te ŋ nɔ pɛ bahawɛilaŋ? O sindɔɔ niŋ, mi wana poonyiaa Baabui pilɛ tɛɛsiaa mɛɛ kpɛ naŋ nɔ miŋ tofa o Chɛhowa lo yɛ te ŋ hau pɛ ba le malaa. (Nuawɔ Sam 123:​1-4.) Mbo dimi maa te ŋ tofa pɛ o Chɛhowa lo, ŋ cho ko maa mɛɛ buɛiyo o muliŋ naa o masanɔ ndɔɔ lo yɛ. Vɛɛ keŋ wa yɛ? Mi buɛiyo tofa, ɔɔ tiindaŋ masanɔ ndɔɔ le ndu nyɛdiaa kioo a ndu mandaa. Kɛ buɛiyo bɛɛ nɔ mbo wa hɔlla mulioo lɔɔlɔɔ o masanɔ ndɔɔ lo le sinaa nyɛ masanɔ ndɔɔ yeema ndu mbo tosa wo, okoŋ mbo tosa ndu. O nɛi pilɛ koŋ choo kpe, ŋ nɔ miŋ pɛɛku Diom Mɛlɛkaa nyɛkɛndɛi lepaa o lepaa le sinaa nyɛ Chɛhowa yeema naa miŋ tosa wo, okoŋ miŋ tosa ndu. Hei tosa miŋ nɔ tiindaŋndo maa Chɛhowa cho naa mala a teleŋ naŋ hau ba le malaa wo.—Ɛfisiaŋnda 5:​17.

3. Yɛɛ kuuna yɛ naa hɔlla mulioo o Chɛhowa lo?

3 Mi che bɛɛ ŋ sina maa ŋ nɔ miŋ muliŋ o Chɛhowa lo lɔɔlɔɔ, kɛ teleŋndaŋ lapum, mi kɔllo faŋaŋ naa loŋ. Keŋ kpeekpei ndii yɔŋnuŋ chaaŋ o Chiisu Mata ni. O wa “o tuandaŋ tau le kpekulaŋ le mialla.” (Luku 10:​40-42) Mata ndoo nɔ tiindaŋndo o Mɛlɛka niŋ, nduyɛ mbo wa a Chiisu latulu wo wa o tuandaŋ o kpekula cheleŋ niŋ. Naa bɛɛ i nɔla mii yɔŋnuŋ naa nduyɛ kaamaa nɔ mbo bii naa le. Lelaŋ, yɛɛ kuuna yɛ naa tofaa o Chɛhowa lo? O buŋgɛi hei niŋ, ŋ cho isɔɔ a mɛɛ nyɛ acheleŋnda tosa wo kuuna naa hɔlla mulioo o Chɛhowa lo yɛ. Nduyɛ ŋ cho pɛɛku mɛɛ naŋ hiau lachi a hɔlla mulioo o Chɛhowa lo yɛ.

MI DIKEŊNAŊNDO HIALUŊ PO NDOO DƆU TIINDAŊNDO O MƐLƐKA NIŊNDO

4. Le yɛɛ kaamaa bii yɛ naa lepum le dikeŋnaŋ hɛluŋ Muuse le luɛiyɔɔ o Lɛŋnde Mɛyaaleŋ niŋndo?

4 Mi Muuse muliŋ o Chɛhowa lo le nɛi chɔmaa. Baabuiyo dimul naa maa mi Muuse “sim o kala kpoke maa wana che Mɛlɛka, o ŋwaŋnda chiee a cho hoo chɔ le wo.” (Nuawɔ Hibuluiya 11:​24-27.) Mi Baabuiyo dimi vɛlɛ maa “wana suaa le Mɛlɛka wo o pilɛ bɛɛ sɔlaŋ ndɔ maa Muuse le. Mi Mɛlɛka Yaawɛɛ o suukiaŋ a Muuse kpendekele.” (Ditɔnɔmii 34:​10) Mi che bɛɛ naa Muuse ndoo nɔ chaŋyɛi kpɛɛluŋnde a Chɛhowa, kɛ mi dikeŋnaŋndo le luɛiyɔɔ o Lɛŋnde Mɛyaaleŋ niŋ hialuŋ ndu. (Nɔmbaa 20:​12) Yɛɛ ndoo yɔŋnuŋ yɛ?

5-7. Yɛɛ ndoo yɔŋnuŋ yɛ mɛɛ Isɔluɛiya mal dɔɔ Ichipi, nduyɛ yɛɛ Muuse tosa yɛ?

5 Mɛɛ paŋgoŋ hiou ŋmuuŋ teleŋ Isɔluɛiya mal Ichipi wo, nduyɛ tuupa ma fuuluu o Pembii Saanaive, mi suɛi wɔɔŋii pum yɔŋnuŋ. Mi waŋnda kandu ŋɔɔchiaŋndo le mɛɛ mɛŋma ve le yɛ. Ma kandu ŋɔɔchiaŋndo a Muuse nduyɛ ma tuulu kɔllo tau, okoŋ mi Muuse “koŋul naa Mɛlɛka Yaawɛɛ chua mbo dimi aa, “Oo Mɛlɛka, o yɛɛnɛ kpeekpei ya I yɔŋ yɛ a waŋnda haa? Kani, a chal le ya vii vii a poutaŋ ma dii ya.”” (Ɛsɔdɔɔ 17:​4) Mi Chɛhowa ke Muuse silala walaŋ ndaŋ. Mi Chɛhowa dimul ndu le mbo chua tinda ndɔɔ, okoŋ mbo lɔɔ pouwo o Hɔlɛbi niŋ. Baabuiyo dimi aa, “Nyɛ o nyɛ Mɛlɛka dimul Muuse, le tosaa, mi Muuse tosa ndu laŋgbaa kalla o hɔl loŋ ma cha.” Mi mɛŋndaŋ ma fula o pou koŋ niŋ, nduyɛ mi Isɔluɛiya sɔla mɛŋndaŋ tau le kolɔɔ, okoŋ, mi bahawɛiyo fula.—Ɛsɔdɔɔ 17:​5, 6.

6 Baabuiyo dimul naa maa mi Muuse ke fondaŋ koŋ diolaŋ aa, Masaa, koŋ sim ni, “ŋɔɔchiaŋndo,” a Mɛluiba, koŋ sim ni, “kiisaŋndo.” Le yɛɛ? “Le mɛɛ waŋnda Isɔluɛi a ŋɔɔchiaŋ a Mɛlɛka Yaawɛɛ, nduyɛ ma kiisaŋ, ma nyunaŋ aa, “Mɛlɛka cho hɔlaa tulu a naa, ɔɔ o cho hɔlaa tulu a naa le””?—Ɛsɔdɔɔ 17:​7.

7 Vɛɛ Chɛhowa ndoo yiyaŋ yɛ a nyɛ yɔŋnuŋ Mɛluiba wo? Mbo yiyaŋ maa Isɔluɛiya kɛɛ ndu diom nduyɛ ma simul kpaaya ndɔɔ, kɛ o ve Muuse le ndaa kɛɛ diom te. (Nuawɔ Sam 95:​8, 9.) Nyɛ Isɔluɛiya tosa wo wa bɔɔ o wɔɔŋ. Kɛ mi Muuse tosa nyɛ bɛnda wo. Mbo muliŋ o Chɛhowa lo nduyɛ mbo tual nɛi chɔmaa ndɔɔ kɔɔli nyɛkɛndɛi.

8. Yɛɛ yɔŋnuŋ yɛ mɛɛ Isɔluɛiya wa niŋ tiŋ nda buli o pollo niŋndo chiiyo?

8 Kɛ mɛɛ wɔsilaŋ 40 hiou okoŋ kɔɔli, mi suɛi suu waa naa yɔŋnuŋ vɛlɛ. Ndoo lo niŋ nyɛɛmbɔ le mi Isɔluɛiya ndaa chii tiŋ nda buli o pollo niŋndo. Ma fuuluu o fondaŋ wa Kedɛɛsi ikɛiyo, o pɛŋgula Lɛŋnde Mɛyaaleŋ ikɛi kpɛɛluŋ. Fondaŋ koŋ ndoo nɔ vɛlɛ diolaŋ ni aa Mɛluiba. * (Tofa tɛɛsiaa amatou.) Le yɛɛ? Kanifuule, loŋ Isɔluɛiya ŋɔɔchiaŋ vɛlɛ ni maa a nɔ mamɛŋ te. (Nɔmbaa 20:​1-5) Kɛ a teleŋndo hoo, mi Muuse tosa biondɔŋ wɔɔŋ wɔɔŋndo.

9. Nɛi chɔmaa kuɛɛ Chɛhowa ndoo ke yɛ Muuse, kɛ yɛɛ Muuse tosa yɛ? (Tofa fotueiyo o peele naŋ kandu leŋ choo.)

9 Yɛɛ Muuse tosa yɛ mɛɛ waŋnda tosa nila kalulaŋ? Mbo muliŋ vɛlɛ o Chɛhowa lo le nɛi chɔmaa. Kɛ a teleŋndo hoo, Chɛhowa dimul Muuse le mbo lɔɔ pouwo le. Mbo dimul Muuse le mbo Chua tinda ndɔɔ, mbo hiŋ a waŋnda o pouwo ikɛi, okoŋ mbo soo o pouwo lo. (Nɔmbaa 20:​6-8) Baa mi Muuse tosa pa lende? Sako. Mbo tambu kɔllo tau, nduyɛ mbo duaunuŋ tumbe. Okoŋ mbo deŋul waŋnda aa, “La yaŋ ya nilaŋ nya wanaa simul haa wana wa. I che maa mɛɛ mi ŋ solul nya niŋ mɛŋndaŋ o pouwo niŋ malaŋ nya hini kɔl.” Okoŋ mbo luaa pouwo, o ve bɛɛ lepilɛ le, kɛ le diiŋ.—Nɔmbaa 20:​10, 11.

Muuse diikuŋ nɛi Chɔmaa sɛnɛi Chɛhowa ndoo ke ndu wo le

10. Vɛɛ Chɛhowa ndoo che yɛ nyɛ Muuse tosa wo?

10 Mi Chɛhowa tuulu kɔl tau a Muuse. (Ditɔnɔmii 1:​37; 3:​26) Le sabu yɛɛ? Saboo opilɛ wa ni, Muuse diikuŋ nɛi Chɔmaa sɛnɛi Chɛhowa ke ndu wo le.

11. Mɛɛ Muuse lɔɔ pouwo, le yɛɛ Isɔluɛiya ndaa yiyaŋ yɛ dɔɔ maa o ve Chɛhowa le tosa kaamaa le?

11 Sabu cheleŋ cho, o tosa mi Chɛhowa ndoo tuulu kɔl lo. Pou bandilaa wa o Mɛluiba tasoo ni. Mɛɛ mɛɛ waŋndo lɔɔ pou bandilaa wana o wana ve kɔl maa mɛŋndaŋ ma cho fula o ndu niŋ te. Kɛ pouta wa o Mɛluiba diiŋ ndɔɔ laŋ la wa teŋgeŋ. Pouta kpokololaŋ la wa loŋ tau ni. Pou muutu muutoo pou kpokoloo cho ni. Teleŋnda bɔɔbɔɔ mbo sɔsa mɛŋma wa hiouwɔɔ lɛŋ ndaŋ. Nduyɛ mi waŋnda tou sooŋndo o pouwo hoo niŋ le mɛŋndaŋ kɔndɔɔ. Lelaŋ, mɛɛ Muuse lɔɔ pouwo hoo o suu le, baa mi Isɔluɛiya yiyaŋ pa maa mɛŋndaŋ a ba ndɔ ma fula ni, nduyɛ maa o cho Chɛhowa le tosa kaamaa le? * (Tofa tɛɛsiaa amatou.) Ŋ nɔla miŋ dimi kpeekpei nyɛ yɔŋnuŋndo le.

MƐƐ MUUSE TOSA NILA KALULAŊ YƐ

12. Le yɛɛ Chɛhowa ndoo dɔɔnuŋ yɛ vɛlɛ tumbe a Muuse nda Elɔŋ?

12 Kɛlɛŋgaa sabu cheleŋ cho o tosa mi Chɛhowa duaunuŋ tumboo kalaŋ a Muuse nda Elɔŋ ndo. Mi Muuse dimul waŋnda aa, “I che maa mɛɛ mi ŋ solul nya niŋ mɛŋndaŋ o pouwo niŋ malaŋ nya hini kɔl.” Mɛɛ Muuse dimi aa “mi ŋ,” o wa suɛi a ndupila nda Elɔŋ okɔɔ. Nyɛ Muuse dimi wo chɔm lebɛɛ kposoŋ te, kanifuule, o chendu Chɛhowa le kaamaa koŋ te. Sam 106:​32, 33 dimi aa, “Mɛɛ waŋnda Isɔluɛi a fuuluu o peela pɔmbɔlaŋ Mɛluiba, ma tosa mi Mɛlɛka Yaawɛɛ o duaunuŋ tumbe a nda loŋ. Nduyɛ mi Muuse o sɔla dɛnɛ palaa le sabu ndaa. Ma tosa mi Muuse o duaunuŋ tumbe, o koŋ, mbo dimi nyɛ ndu oo nɔ le dimi le wo.” * (Tofa tɛɛsiaa amatou.) (Nɔmbaa 27:​14) Muuse ke Chɛhowa bɛɛle ndoo nɔ mbo sɔla leŋ te. Mi Chɛhowa dimul Muuse nda Elɔŋ aa, ‘Num Muuse nya Elɔŋ la soli ya diom, la tosa nyɛ ya I dimul nya a mɛŋndaŋ Mɛluiba okɔɔ wo le.’ (Nɔmbaa 20:​24) Haki wɔɔŋ wɔɔŋndo pila wa koŋ ni!

13. Le yɛɛ Chɛhowa tosa yɛ lakafa le Muuse silaa le?

13 Chɛhowa wa Muuse nda Elɔŋ kɔl le mi ndaa tosa sɔɔŋ tau, kanifuule, nda wa simlachiaa le wanaa nduaa ni. (Luku 12:​48) O sindɔɔ niŋ, Chɛhowa chɛl le mi Isɔluɛiya kpou luɛi o Lɛŋnde Mɛyaaleŋ niŋ te kanifuule, ma tosal Mɛlɛka nila kalulaŋ. (Nɔmbaa 14:​26-30, 34) Lelaŋ, Chɛhowa tosa lakafa le Muuse bɛɛ silaa teleŋ o tosa nila kalulaŋ ndo le. Maa wanaa nila kaluaa a tuaa, Muuse bɛɛ o chɛl ndu le luɛiyɔɔ o Lɛŋnde Mɛyaaleŋ niŋ te.

NYƐ HIŊ A BAHAWƐIYO WO

14, 15. Yɛɛ ndoo nyindu yɛ Muuse le Chɛhowa nila kalulaŋ tosallo?

14 Yɛɛ ndoo nyindu yɛ Muuse le Chɛhowa nila kalulaŋ tosallo? Nuawɔ vɛlɛ nyɛ Sam 106:​32, 33 dimi wo. “Mɛɛ waŋnda Isɔluɛi a fuuluu o peela pɔmbɔlaŋ Mɛluiba, ma tosa mi Mɛlɛka Yaawɛɛ o duaunuŋ tumbe a nda loŋ. Nduyɛ mi Muuse o sɔla dɛnɛ palaa le sabu ndaa. Ma tosa mi Muuse o duaunuŋ tumbe, o koŋ, mbo dimi nyɛ ndu oo nɔ le dimi le wo.” Mi che bɛɛ Chɛhowa Isɔluɛiya tosal nila kalulaŋ ni, kɛ Muuse dɔɔnuŋ tumbe ni. O tiu kɔl ndɔɔ ba le. Kɛ mbo dimi sɔɔŋ, o yiyaŋ fɛŋ a fulamakɔɔlila wɔɔŋndaŋ te.

15 Mi Muuse pɛŋgi hɔlla mulioo o Chɛhowa lo, kanifuule, mbo chɛl le mi kaa wanaa cheleŋnda paaliaŋ ndu. Teleŋ tase waŋnda ŋɔɔchiaŋ le mɛŋndaŋ ndo, mi Muuse tosa suɛi bɛnda ve. (Ɛsɔdɔɔ 7:​6) Naapum, le mɛɛ Isɔluɛiya tosa nila kalulaŋ le wɔsiŋ bɔɔbɔɔ yɛ o saŋga ni nduyɛ mbo tambu kɔl. Kɛlɛŋgaa yiyaŋndo ko Muuse wa a yeemaŋ ndɔŋ ni, kɛ o ve yiyaŋ a mɛɛ ndoo nɔ mbo saŋgala Chɛhowa yɛ le.

Ŋ nɔ miŋ hiou lachi a tofaa o Chɛhowa lo nduyɛ miŋ diikuŋ ndu

16. Le yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ yiyaŋ a nyɛ Muuse tosa wo?

16 Wana ndoo suaa le Mɛlɛka nduyɛ mbo nɔ tiindaŋndo wo Muuse wa ni. Kɛ mi kaa acheleŋnda paaliaŋ ndu nduyɛ mbo tosa hakioo. Naa bɛɛ, i wa tɛtɛlɛ le mi nyɛ pilɛ koŋ kpe yɔŋnuŋ naa. Muuse wa niŋ kpɛɛluŋ le luɛiyɔɔ o Lɛŋnde Mɛyaaleŋ niŋ, nduyɛ naa bɛɛ cho niŋ kpɛɛluŋ le luɛiyɔɔ o chieeŋ sɛnɛiyo niŋ. (Pitɛ Diiŋ Ndɔɔ 3:​13) Kposoŋ bɛɛ ŋ yeema mi dikeŋnaŋ koŋ hɛluŋ naa le. Kɛ le luɛiyɔɔ o chieeŋ sɛnɛiyo niŋ, ŋ nɔ miŋ hiou lachi a tofaa o Chɛhowa lo nduyɛ miŋ diikuŋ ndu. (Chɔŋ Tasoo 2:​17) Sɔɔŋ yɛɛ naŋ pɛɛku yɛ o biondɔŋ Muuse wo niŋ?

CHƐL MI ACHELEŊNDA PAALIAŊ NUM TE

17. Vɛɛ naŋ kpakpala yɛ kiɔɔ kɔl naa baa tiuwo te ŋ tambu pɛ kɔl?

17 Chɛl mi kɔl tambɛiyo tosa ma kɛɛ kɔl numndo baa tiu le. Teleŋndaŋ lapum, mi bahawɛila pilɛlaŋ la komal naa daandi daandi. Kɛ Baabuiyo dimi aa, “Ŋ saŋga a waŋnda tonyaa tosallo le. Kani fondole te ŋ saŋga mi ŋ mal te, paale wa niŋ mi ŋ sɔla tɔnɔɔ leniŋ.” (Kaleesiaŋnda 6:​9; Tɛsaloniaŋ Diiŋ Ndɔɔ 3:​13) Te suɛi ɔɔ waŋndo tɛɛmbuu naa pɛ kɔl teleŋnda bɔɔbɔɔ, ŋ cho pa yiyaŋ tuupa miŋ soo? Ŋ cho pa kɔl naa baa tiu? (Pulɔwaa 10:​19; 17:​27; Maatiu 5:​22) Te acheleŋnda tiŋ naa pɛ, ŋ nɔ miŋ pɛɛku le ‘Mɛlɛka chumndo mi ndu dɔɔŋ tumbe.’ (Nuawɔ Luomaŋnda 12:​17-21.) Yɛɛ koŋ sim yɛ? Tuupa miŋ dɔɔnuŋ tumbe, ŋ nɔ miŋ chum Chɛhowa le mbo tosa nyɛ a bahawɛi naa okɔɔ te o che pɛ maa keŋ bɛnda. Te ŋ kindiŋ pɛ le maa miŋgioo kɛ ŋ chum Chɛhowa le, mɛɛ tɛɛndaŋndo naŋ cho ndu koŋ ni.

18. Yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ kɛsiŋ o kɔl a nɛila chɔmaalaŋ tolɔɔ kɔɔli okɔɔ?

18 Wa yekeŋ le nɛila chɔmaala sɛnɛilaŋ tolɔɔ kɔɔli. Ŋ cho pa lo lechoo wo chɔmndo le nɛila chɔɔmaala sɛnɛi Chɛhowa ke naalaŋ tolɔɔ kɔɔli? Ŋ nɔ miŋ wa sɔɔŋ tosaa mɛɛ naŋ tosa muŋ paandu yɛ le. Kɛ ŋ nɔ miŋ wa chɔ chɔ le tolɔɔ kɔɔli nɛi chɔmaa sɛnɛi kɛ kɛ Chɛhowa ke naa pɛ sanaa a kɔɔna ndɔɔ. (Hibuluiya 13:​17NW) Vɛlɛ, ŋ nɔ miŋ wa yekeŋ le halikpeŋ ŋ “huulu diomnda cho . . . la poonyiaa laŋ choo le.” (Kɔliŋtiaŋ Tasoo 4:​6) Te ŋ wa pɛ yekeŋ le nɛila chɔmaala Chɛhowalaŋ tolɔɔ kɔɔli, mɛɛ ŋ cho hiouwɔɔ lachi a tofaa o ndu lo.

Yɛɛ nyɛ Muuse ndoo tosa wo pɛɛku yɛ naa a biondɔŋnda acheleŋnda tosalaŋ okɔɔ? (Tofa pɛl 19)

19. Vɛɛ naŋ kuuna yɛ chaŋyɛi nɛi tɛɛmboo a Chɛhowa le biondɔŋnda acheleŋnda?

19 Chɛl mi biondɔŋnda acheleŋnda tɛɛmbuu chaŋyɛi cho num tɛɛŋ a Chɛhowa ve le. Te ŋ hiou pɛ lachi a tofaa o Chɛhowa lo, ŋ tɛɛmbuu chaŋyɛi cho naa tɛɛŋ a ndu ve le, ɔɔ ŋ dounuŋ tumbe le sɔɔŋ acheleŋnda tosa woŋ te. Hei cho bɔɔ suɛi sɔvɛ te o yɔŋ pɛ miŋ nɔ dilakeŋnaŋndaŋ lapum o kɔɔna Chɛhowaa niŋ maa Muuse. I cho tonya maa wana o wana nɔ mbo tosa wallo kekelee nduyɛ mbo diikuŋ Chɛhowa le mbo sɔla pioŋɔɔ. (Filipiaŋnda 2:​12) Kɛ mɛɛ naŋ sɔla kalaŋndaŋ fau, lende koni naŋ nɔ miŋ hiou lachi a taamasi kɛndɔɔ kɛsioo ni. (Luku 12:​48) Kɛ te ŋ kaala pɛ Chɛhowa kpeekpei, nyɛ o nyɛ paaliaŋ naa le, ɔɔ piɔu kaala naŋ nɔ le ndu wo tɛɛŋ te.—Sam 119:​165; Luomaŋnda 8:​37-39.

20. Yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ wa a kɔllo sikpa le tosaa?

20 O teleŋ kala kala nɔ simultaŋ ndo niŋ naŋ cho ni. Lelaŋ, i cho bɔɔ suɛi sɔvɛ le hiouwɔɔ lachi a tofaa o Chɛhowa lo, ‘o cho ichali o kpeŋgbei ndɔ lemasaa choo’ o choo choo niŋndo, le halikpeŋ mbo sina nyɛ o yeema naa miŋ tosa wo. Ŋ nɔ miŋ chɛl sɔɔŋ wanaa cheleŋnda tosa woŋ le chaŋyɛi nɛi tɛɛmbuu wo a Chɛhowa le. Nyɛ yɔŋnuŋ Muuse wo pɛɛku naa suɛi sɔvɛi hei ni. Tuupa miŋ tuulu kɔl le biondɔŋnda acheleŋnda tosalaŋ, ŋ nɔŋnuŋ kɔllo sikpa le ‘tofaa le malaa naa Mɛlɛka Yaawɛɛ chua, Mɛlɛka naa, haa mbo lo o koŋ mbo tuiinuŋ naa inyiɛɛ.’—Sam 123:​1, 2.

^ pɛl. 8 Mɛluiba hoo wa teŋgeŋ a Mɛluiba wa Luɛfidim ikɛiyo, o ndoo nɔ vɛlɛ diolaŋ aa Masaa wo. Kɛ, fondaŋnda tiɔɔŋndaŋ kpou laa nɔ diolaŋ ni aa Mɛluiba kanifuule, loŋ Isɔluɛiya ndaa ŋɔɔchiaŋ ni.—Tofa mapii 7 wo o Yau Mala Naa le Diom Mɛlɛkaa Pɛɛkoo Wo niŋ.

^ pɛl. 11 Mi wana pɛɛkaa Baabui pilɛ dimi maa naamu Chuuwa wa ni, mi wanaa nila kaluaa kaŋ ndaa dimi maa o ve kaamaa le Muuse tosa le, kanifuule ndoo sina maa pou koŋ ndoo nɔ mɛŋndaŋ. Lelaŋ ma yeema le mbo miŋgi kaamaa hoo tosa o pou cheleŋ. Kɛ naamoo ko hei wa ni.

^ pɛl. 12 Tofa Bandu Mɛŋgɛlaa, Saa 15, 1987, “Nyunala Wanaa Nua o Yaula Naalaŋ Niŋnda.”