Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

A Sina pa Chɛhowa maa Nuuwa, Daaniɛɛ, a Choobu?

A Sina pa Chɛhowa maa Nuuwa, Daaniɛɛ, a Choobu?

“Wanaa dɛnɛ wɔɔŋnda, a nɔ sina pɛŋgu a sakpoyɛi okɔɔ le. Kɛ wanaa sooluu Mɛlɛka Yaawɛɛ wa, nda nɔ sina pɛŋgoo a sakpoyɛi okɔɔ nyɛ kɛndɛ kɛndɛ.”​—PULƆWAA 28:​5.

CHONDOŊ: 126, 150

1-3. (a) Yɛɛ mala naa le loo tiindaŋndo dɔwɔɔ o Mɛlɛka niŋ o palɛi mɛɛlɛi hei niŋ? (b) Yɛɛ naŋ cho yɛ pɛɛku o buŋgɛi hei niŋ?

HAU, ŋ cho o mɛɛlula chieeŋndo hoo ikɛi kpɛɛluŋ. Ŋ cho chɔɔ wanaa dɛnɛ wɔɔŋnda chɔɔloo kuiyo. A cho “puiyo tɛɛ tɛɛ” maa bil. (Sam 92:​7) Kɔndɔfili nɔ mbo bii naa le mɛɛ wanaa bɔɔbɔɔ cho kiɔɔ le tosaa nyɛ bɛnda Mɛlɛka o hɔl lo le. Mi Pɔɔl dimul Kilisiɔŋnda aa, “Kɔltaŋ la wa nya niŋ walaŋ mɛɛ kɔlta chuaambuaa la cho yɛ.” Nduyɛ “yiyaŋnda nyalaŋ la wa maa lakaasoŋ.” (Kɔliŋtiaŋ Tasoo 14:​20) Vɛɛ naŋ tosa yɛ hei?

2 Ŋ saaluŋ mulioo o bolle Baabuile buŋgɛi hei tɔlnuŋ choo leŋ niŋ. Le dimi aa, “Wanaa sooluu Mɛlɛka Yaawɛɛ wa, nda nɔ sina pɛŋgoo a sakpoyɛi okɔɔ nyɛ kɛndɛ kɛndɛ.” (Pulɔwaa 28:​5) Koŋ sim ni maa a nɔla ma sina nyɛ o nyɛ bɛnda pɛ le Chɛhowa kɔllo nɛŋioo. Pulɔwaa 2:​7, 9 pɛɛku naa vɛlɛ maa mi Chɛhowa ke wanaa tosa sɔɔŋ sakpo wa taasioo. Nduyɛ fulamakɔɔlioo cho ni, waŋnda haa cho “sina pɛŋgoo sɔla a nyɛ bɛnda le tosaa wo okɔɔ, nduyɛ ma sina mɛɛ wana wa sakpo, nduyɛ ma wa wana tosaa sɔɔŋ kɛndɛ yɛ.”

3 Nuuwa, Daaniɛɛ, a Choobu ndaa nɔ taasi iMɛlɛkayaa hoo. (Isikiaa 14:​14) Nduyɛ wanaa Mɛlɛkaa hau bɛɛ. Num yɛ? A nɔ pa taasi iMɛlɛkayaa hoo? Le “sina pɛŋgoo” sɔlaa a nyɛ o nyɛ fee naŋ hau ba le Chɛhowa kɔllo nɛŋioo, ŋ nɔ miŋ sina ndu nyɛkɛndɛi. Lelaŋ, o buŋgɛi hei niŋ, ŋ cho pɛɛku (1) mɛɛ Nuuwa, Daaniɛɛ, a Choobu looku Mɛlɛka sina yɛ, (2) mɛɛ Mɛlɛka sinaa mala nda yɛ, nduyɛ (3) mɛɛ naŋ looku tiindaŋndo nɔ maa nda yɛ.

MI NUUWAA BALU NDA MƐLƐKA O CHIEEŊ DƐNƐ WƆƆŊNDO NIŊ

4. Vɛɛ Nuuwa looku yɛ Chɛhowa sina? Nduyɛ vɛɛ Mɛlɛka sinaa mala yɛ ndu?

Mi Nuuwa pɛɛku a suliŋnda Mɛlɛkalaŋ okɔɔ nyɛkɛndɛi mɛɛ o wa mɛɛndaŋndo nyɛm Mɛlɛka toosiaa woŋ

4 Vɛɛ Nuuwa looku yɛ Chɛhowa sina? Chɔŋ a teleŋ Adam nda Ifi kandu chuauwa violɔɔ wo, mi waŋnda ndaa pɛɛku a Chɛhowa okɔɔ o nɛilaŋ sala yaa niŋ. Nyɛm o toosiaa woŋ mɛɛndaŋndo, buɛiyaa nduaa ndaa dɔu tiindaŋndo o ndu niŋnda o ba, vɛlɛ a tɔnɔla ndaa sɔla le ndu diikɔŋndo laŋ. (Aisaya 48:​18) Te Nuuwa ndoo mɛɛndaŋ pɛ nyɛkɛndɛi nyɛm Mɛlɛka toosiaa woŋ, mi ndoo che kɛsɛ maa Mɛlɛka cho. Nduyɛ mi ndoo pɛɛku vɛlɛ a suliŋnda Mɛlɛkalaŋ okɔɔ. Fulamakɔɔlioo wa ni, mi Nuuwa sɔla sinapɛŋgoo maa Chɛhowa nɔ kpaayaa nduyɛ maa ndu pilɛ kpe cho Mɛlɛka tonyaa ni. (Luomaŋnda 1:​20) Lelaŋ, Nuuwaa ndoo laalaŋ ko o Mɛlɛka niŋ te, kɛ mbo duau tiindaŋ kala kalaa o ndu niŋ.

5. Vɛɛ Nuuwa pɛɛku yɛ nyɛ Mɛlɛka ndoo yeema le waŋchieeya wo?

5 Baabuiyo dimi maa “yooŋgu Mɛlɛkaa tueiyɔɔ ndu huŋ a tiindaŋndo dɔwɔɔ o Mɛlɛka niŋ ni.” Koŋ sim ni maa nyɛ naŋ tuɛi acheleŋnda dimioo wo mala naa ni le tiindaŋndo nɔɔ. (Luomaŋnda 10:​17) Kɛlɛŋgaa mi Nuuwa tuɛi a Chɛhowa okɔɔ wanayaŋ ndɔŋ o sondo. Mi finya ndɔ Lamɛki duau tiindaŋndo o Mɛlɛka niŋ, nduyɛ Lamɛki ndoo veluŋ niŋ tuupa mi Adam wu. (Tofa fotueiyo o peele naŋ kandu leŋ choo.) Finya ndɔ mamaa Mɛtusila wa ni. Nduyɛ finya mama makɔɔli kɔɔli Nuuwa wo wa Chaluɛdi ni. Wu ndɔɔ wɔsilaŋ 366 la hiou ni tuupa mi Nuuwa vialuŋ. * (Tofa tɛɛsiaa amatou.) (Luku 3:​36, 37) Kɛlɛŋgaa puaa haa a laandaa ndaa pɛɛku Nuuwa ni maa Chɛhowa toosiaa waŋchieeya ni. Nduyɛ ndoo yeema nda mi ndaa velu chuauwa, ma pei chieeŋndo, vɛlɛ ma piɛi ndu. Naapum mi Nuuwa pɛɛku vɛlɛ maa mi Adam nda Ifi kɛɛ Chɛhowa diikɔŋndo, nduyɛ o wa chɔɔ fulamakɔɔlila wɔɔŋnda kɛɛsiaa ndaa. (Chɛnɛsee 1:​28; 3:​16-19, 24) Mi Nuuwa kaala nyɛ o pɛɛku wo, nduyɛ mi hei nyindu ndu le Chɛhowa piɛiyo.—Chɛnɛsee 6:​9.

6, 7. Vɛɛ waa lehɔl o nɛi kindi yɛ tiindaŋ Nuuwa wo?

6 Waa lehɔl o nɛi kindi tiindaŋ naa. Yiyaŋ maa mi tiindaŋ Nuuwa wo kiandu kpoŋ mɛɛ o pɛɛku maa diola ndɔlaŋ la sim ni, “pɛŋgioo.” Koŋ sim ni maa waŋnda cho nɔ tiindaŋndo. (Chɛnɛsee 5:​29) Mi Chɛhowa dimul Lamɛki le mbo soo a Nuuwa po ndɔ okɔɔ aa, “Hoo cho tosa mi ŋ sɔla tiŋ pɛŋgioo a wali ichiɛɛ kala kalaa hoo o lɛŋndeŋ choo, le Mɛlɛka Yaawɛɛ o handu leŋ sendioo lechoo leŋ.” Lelaŋ, Nuuwa ndoo nɔ tiindaŋndo maa Mɛlɛka cho tosa mi sɔɔŋ bɛnda. Maa Ebɛl nda Inɔki, ndoo nɔ tiindaŋndo maa “yɛyii” wana lanɔɔ cho kɛuwo bolleŋ piɔlɔɔ.—Chɛnɛsee 3:​15.

7 Nuuwa ndoo bii bila nyɛkɛndɛi diomnde mɛyaale Mɛlɛkaleŋ o Chɛnɛsee 3:​15 niŋ te. Kɛ mbo bii bila maa nyɛ dimiŋ o bolle Baabuile leŋ niŋndo ke waŋchieeya tiindaŋndo le chilaŋ. Mi Inɔki ndoo dimul waŋnda yooŋgu pilɛ koŋ kpe maa Chɛhowa cho wanaa dɛnɛ wɔɔŋnda tɛɛmbuu. (Chudi 14, 15) A tonya, mi yooŋgu Inɔki wo kindi tiindaŋ Nuuwa wo le waa lehɔl o nɛi. Yooŋgoo hoo cho peelɔŋ o chɔu Amakɛdɔŋndo.

Tiindaŋndo a taasi iMɛlɛkayaa cho naa manda le kpakpalaa sɔɔŋ kaŋgalaŋ Setana woŋ, a sɔɔŋ chieeŋndo hoo cho tosaa woŋ

8. Vɛɛ Mɛlɛka sinaa nyɛkɛndɛi ndoo manda yɛ Nuuwa?

8 Vɛɛ kɔl kalu kpeekpeiyo a Mɛlɛka okɔɔ mala yɛ Nuuwa? Le mɛɛ Nuuwa pɛɛku a Chɛhowa okɔɔ yɛ, mbo hiau lachi a tiindaŋndo nɔɔ vɛlɛ a taasi iMɛlɛkayaa. Mi hei manda ndu, taama taama le sɔɔŋ tɛɛmbuu Chɛhowa kɔllo woŋ kpakpalaa. Vɛɛ o tosa keŋ? Nuuwa ndoo yeema mbo wa chaaŋ o Mɛlɛka. Lelaŋ, o bii wanaa ndaa kɛɛ tiindaŋndo dɔwɔɔ o Chɛhowa niŋnda ichaŋya le. O faŋaŋ ndɔ o waŋnda haa kɔɔli, nyinaa wɔɔŋaa ndaa tol o lɛŋndeŋ choo wa bɛɛ hui Nuuwa le. Mi waŋnda hɛnaŋ tau a nyinaa wɔɔŋaa kpaayaa bɛnduaa kaŋ nduyɛ ma kindiŋ pɛɛŋ le nda piɛiyo. (Chɛnɛsee 6:​1-4, 9) Nuuwa ndoo sina vɛlɛ maa Chɛhowa ndoo yeema mi waŋchieeya velu chuauwa nduyɛ ma pei chieeŋndo. (Chɛnɛsee 1:​27, 28) Lelaŋ, mɛɛ nyinaa wɔɔŋnda chɔuviaa laanduaa ma vialu chuauwa a nda, mi Nuuwa sina maa keŋ bɛnda le. Hei wa kpendekele mɛɛ chuauwaa kaŋ simnuŋ a bɛndu heu, nduyɛ ndaa nɔ dialuŋ kalaŋ mbo hiau chuaambuaa cheleŋ. O mɛɛlulaŋ kpɔŋ, mi Chɛhowa dimul Nuuwa maa o cho hunɔɔ a Piɔɔ Mɛŋma Koŋgi Bɛnduaŋ le wanaa dɛnɛ wɔɔŋnda kpou tɛɛmbuu wo. Le mɛɛ Nuuwa ndoo nɔ tiindaŋndo o sila Chɛhowa yɔŋgu wo niŋ yɛ, mbo baŋ dɛndɔɔ, nduyɛ mi ndu nda yuŋgu ndɔɔ sɔla pioŋɔɔ.—Hibuluiya 11:​7.

9, 10. Vɛɛ naŋ hiau yɛ lachi a tiindaŋndo nɔɔ maa Nuuwa?

9 Vɛɛ naŋ hiau yɛ lachi a tiindaŋndo nɔɔ maa Nuuwa? I cho suɛi sɔvɛ le Diom Mɛlɛkaa pɛɛkoo nyɛkɛndɛi, miŋ kaala nyɛ naŋ cho pɛɛkoo wo, nduyɛ miŋ soliŋ ndu kpeku le siŋgaŋndaŋ tosaa o yoomu naa niŋ a sɔɔŋ bɛnda woŋ hɛlioo. (Pitɛ Tasoo 1:​13-15) Okoŋ, tiindaŋndo a taasi iMɛlɛkayaa cho naa manda le kpakpalaa sɔɔŋ kaŋgalaŋ Setana woŋ, a sɔɔŋ chieeŋndo hoo cho tosaa woŋ. (Kɔliŋtiaŋ Diiŋ Ndɔɔ 2:​11) Wanaa bɔɔbɔɔ o chieeŋndo hoo niŋ kaala niilu latandaa a sɔɔŋ nɔɔlɛiyoŋ, nduyɛ a cho yeemaŋ ndaŋ wɔɔŋndoŋ tolɔɔ kɔɔli. (Chɔŋ Tasoo 2:​15, 16) A laalaŋ pɛɛŋ maa ŋ cho niŋ kpɛɛluŋ o mɛɛlula chieeŋndo dɛnɛ wɔɔŋndo hoo le. Te ŋ nɔ tiindaŋ kala kalaa le, naa bɛɛ cho kandɔɔ yiyaŋndo lende. Puɛɛnuŋ te maa mɛɛ Chiisu tuu teleŋ naa hoo a palɛi Nuuwa ve, o suu a niilu latandaa vɛlɛ a sɔɔŋ nɔɔlɛiyoŋ okɔɔ le, kɛ a kpundɛ cho le kɔllo faŋaa o Mɛlɛka piɛiyo wo okɔɔ o soo ni.—Nuawɔ Maatiu 24:​36-39.

10 Nyunaŋndɔ aa, ‘Yoomu nuu cho pa chɔmndo kpeekpei maa I sina Chɛhowa? Tiindaŋ nuu cho pa ya nyindɔɔ le tosaa sɔɔŋ Chɛhowa dimi maa ŋ bɛnda woŋ, nduyɛ le acheleŋnda pɛɛkoo sɔɔŋ Mɛlɛka yeema nda ma tosa woŋ?’ Mulila numndaŋ le nyunalaŋ ndaŋ la cho num mala le sinaa te num bɛɛ cho pɛ balɔɔ nya Mɛlɛka maa Nuuwa.

MI DAANIƐƐ SOLIŊ TAASI IMƐLƐKAYAA KPEKU O BABILƆŊ NDOO SINA MƐLƐKA LE WO NIŊ

11. (a) Yɛɛ kaala Daaniɛɛ ndoo nɔ le Mɛlɛka wo dimullɛ naa a wanaa velu ndu wa okɔɔ? (b) Suliŋnda kuɛɛ ŋ che yɛ o Daaniɛɛ niŋ ma yeema le laŋ nɔɔ?

11 Vɛɛ Daaniɛɛ looku yɛ Chɛhowa sina? Wanaa velu Daaniɛɛ wa pɛɛku ndu ni le Chɛhowa kaalaa a Diom ndɔɔ. Nduyɛ mi Daaniɛɛ tosa keŋ o yoomu ndɔɔ niŋ. Nduyɛ teleŋ o yuuwa wo bɛɛ, o wa wɔ Diom Mɛlɛkaa pɛɛkoo nyɛkɛn-dɛi. (Daaniɛɛ 9:​1, 2) Daaniɛɛ ndoo sina Chɛhowa nyɛkɛndɛi. Ndoo sina vɛlɛ sɔɔŋ Chɛhowa tosal Isɔluɛiya woŋ kpou. Ŋ cha hei o piɛile Daaniɛɛ leŋ niŋ a tusiŋndo vɛlɛ a kɔllo kpou. Le cho o Daaniɛɛ 9:​3-19 niŋ. Nua piɛileŋ ndeŋ, nduyɛ ma yiyaŋ o leŋ choo nyɛkɛndɛi. Nyunaŋndɔ aa, ‘Yɛɛ piɛileŋ ndeŋ le pɛɛku yɛ ya a Daaniɛɛ okɔɔ?’

12-14. (a) Vɛɛ Daaniɛɛ ndoo chɔm yɛ taasi iMɛlɛkayaa? (b) Vɛɛ Chɛhowa ndoo dɔu yɛ kɔl sikpa Daaniɛɛ wo sala a lo lechoo ndɔɔ?

12 Vɛɛ Mɛlɛka sinaa nyɛkɛndɛi ndoo mala yɛ Daaniɛɛ? O ve suɛi kpɛdɛ le mi Chuunɔ laalaŋndo ndoo piɛi Mɛlɛka o Babilɔŋ ve Mɛlɛka tonya piɛi le wo niŋ te. Le taamaseliiyo, mi Chɛhowa dimul Chuuwa aa, “La tosa sɔɔŋ kɛndɔŋ le kɔl nyuloo a dɛnɛ kɛndɔɔ o chiee ya I tosa koŋ ma kua a nya o biyɔɔ niŋ ndo.” (Chɛluimaya 29:​7) Kɛ, mi Mɛlɛka dimul nda vɛlɛ le ma piɛi ndu kinɛi a kɔl ndaa kpou. (Ɛsɔdɔɔ 34:​14) Vɛɛ Daaniɛɛ wa yɛ looku sawala tiɔɔŋ ndaŋ diikɔŋ? Mi taasi iMɛlɛkayaa mala Daaniɛɛ le sinaa maa Chɛhowa fɛlɛŋ ndoo nɔ mbo diikuŋ, malaŋ ndoo diikuŋ masaa waŋchieeya. Mɛɛ wɔsilaŋ la hiou o kɛmɛlaŋ niŋ okoŋ kɔɔli, mi Chiisu pɛɛku sawa mandaa pilɛ koŋ kpe.—Luku 20:​25.

13 Yiyaŋndɔ a nyɛ Daaniɛɛ ndoo tosa wo mɛɛ sawaa dimi maa le palɛi 30, wana o wana nɔ mbo piɛi mɛlɛka o mɛlɛka cheleŋ te mɛɛ masaa ndupilɛ kpe. (Nuawɔ Daaniɛɛ 6:​7-10.) Daaniɛɛ ndoo nɔla mbo nuuviaa nɛilaŋ nduyɛ mi ndoo dimi aa, ‘Le palɛi 30 koni.’ Kɛ, Daaniɛɛ chɛl mi sawa wanachioo simnuŋ nyɛ sɔvɛ mbo hiou Mɛlɛka ndɔɔ piɛiyo le. Daaniɛɛ ndoo nɔla mbo piɛi Mɛlɛka o fondaŋ sɔɔ sɔɔ wo. Kɛ mbo sina maa mi wanaa bɔɔbɔɔ ndaa che ndu Mɛlɛka piɛiyo lepaa o lepaa. Mi che bɛɛ o wa suɛi kpundɛ, kɛ mi Daaniɛɛ hiau lachi a Mɛlɛka piɛiyo o fondaŋ waŋnda cha ndu wo kanifuule, ndoo yeema mi waŋnda yiyaŋ maa o kelu Chɛhowa piɛiyo le.

14 Mi Chɛhowa duau kɛɛsiaa Daaniɛɛ wo sala le kɔl sikpaa a lo lechoo ndɔɔ. Mi Chɛhowa tosa kaamaa le Daaniɛɛ piŋioo kpɔkuŋnda o sondo. Nduyɛ fulamakɔɔlioo wa ni, mi waŋnda o masale Mɛdo-Paasiaŋnda bɛŋgu kpou pɛɛku a Chɛhowa okɔɔ!—Daaniɛɛ 6:​25-27.

15. Vɛɛ naŋ looku yɛ tiindaŋndo nɔ maa Daaniɛɛ?

15 Vɛɛ naŋ looku yɛ tiindaŋndo nɔ maa Daaniɛɛ? Le tiindaŋ kala kalaa nɔɔ, o cho le tuu le nuaa o Diom Mɛlɛkaa niŋ kinɛi le. Ŋ nɔ miŋ bii ndu bila. (Maatiu 13:​23) Ŋ yeema miŋ sina mɛɛ Chɛhowa yiyaŋ o sɔɔŋ choo yɛ. Lelaŋ, ŋ nɔ miŋ yiyaŋ yiŋgoloŋ o nyɛ naŋ nua wo choo. Suɛi sɔvɛi pila i cho vɛlɛ le piɛileŋ lɔɔlɔɔ ni, taama taama teleŋ naŋ sɔla bahawɛilaŋ ndo. Ŋ nɔla miŋ nɔ tiindaŋndo maa Chɛhowa cho naa taasioo ke, vɛlɛ a yoomuma naŋ piɛi le maŋ ndaŋ.—Chemisi 1:​5.

TELEŊ KƐNDƐ NI O WƆƆŊ NI, MI CHOOBU SOLIŊ SAWALA MANDAALA MƐLƐKALAŊ KPEKU

16, 17. Vɛɛ Choobu looku yɛ Chɛhowa sina?

16 Vɛɛ Choobu looku yɛ Chɛhowa sina? Choobu ve Isɔluɛinɔ le. Kɛ wanayaŋ ndɔŋ kɔɔli kɔɔlioŋ wa Ebilaham, Aase, a Chekɔpu ni. Nduyɛ mi Chɛhowa pɛɛku nda a ndupila okɔɔ, vɛlɛ a nyɛ ndoo yeema le waŋchieeya wo. O nɛilaŋ lapum niŋ, mi Choobu bɛɛ pɛɛku a tonyala sɔvɛlaŋ ndaŋ la bɔɔbɔɔ okɔɔ. (Choobu 23:​12) Mbo dimul Chɛhowa aa, “Paandu tueiyɔɔ koni ya ii tuei a num okɔɔ ni.” (Choobu 42:​5) Nduyɛ mi Chɛhowa pila dimi maa mi Choobu dimul acheleŋnda a ndu okɔɔ.—Choobu 42:​7, 8.

Mi tiindaŋ naa hiou lachi a kaloo te ŋ wa pɛ nyɛm Chɛhowa toosiaa woŋ mɛɛndaŋndo, nduyɛ hei tosa miŋ chɔɔlu suliŋnda ndɔlaŋ pɛɛku (Tofa pɛl 17)

17 Mi Choobu sina vɛlɛ suliŋnda Chɛhowalaŋ o nyɛm o toosiaa woŋ mɛɛndaŋndo niŋ. (Choobu 12:​7-9, 13) Mi Ɛlihu nda Chɛhowa soliŋ nyɛm Chɛhowa toosiaa woŋ kpeku le Choobu pɛɛkoo mɛɛ wanachioo cho nyɛ taaniŋ Mɛlɛka o hɔllɛ. (Choobu 37:​14; 38:​1-4) Mi diomnda Chɛhowalaŋ la piiliaŋ Choobu, nduyɛ mbo dimul Mɛlɛka o nɛi tusiaŋ niŋ aa, “I sina maa kpaayaa kpou num o ba o cho ni. Nyɛ o nyɛ ŋ yeema le tosaa pɛ a nɔla ma tosa ndu.” Mbo chɔɔlu dimi aa, “I chal o chundoo niŋ a o pultaŋ niŋ.”—Choobu 42:​2, 6.

18, 19. Vɛɛ Choobu chɔm yɛ maa ndoo sina Chɛhowa nyɛkɛndɛi?

18 Vɛɛ Chɛhowa sinaa nyɛkɛndɛi mala yɛ Choobu? Mi Choobu bii sawala mandaala Mɛlɛkalaŋ bila nyɛkɛndɛi. Ndoo sina Chɛhowa nyɛkɛndɛi, nduyɛ hei nyindu ndu ni le sɔɔŋ tosaa o nɛi sakpoo choo. Le taamaseliiyo, Choobu ndoo nɔla mbo dimi maa o kaala Mɛlɛka, te ndoo ve wana kɛndɛ o acheleŋnda lo le. (Choobu 6:​14) Choobu ndoo yiyaŋ maa o hiou acheleŋnda lehɔɔya le. Kɛ, wana sulaa ni wana tambɛi ni, mbo bii nda maa yuŋgu ndɔ. Mi Choobu dimi aa, “Buɛiyaa niaa kaŋ bɛɛ Mɛlɛka toosiaa nda ni, mɛɛ o toosiaa ya yɛ.” (Choobu 31:​13-22) Teleŋ Choobu wa wana sulaa nduyɛ mbo nɔ kpaayaa wo bɛɛ, o heeluŋ nduyɛ mbo che acheleŋnda chɔdɔ le. Choobu wa teŋgeŋ a mɛɛ wanaa sulaa a wanaa kpaayaa tosa sɔɔŋ hau yɛ.

19 Choobu ndoo yeema mi nyɛ o nyɛ simnuŋ nyɛ sɔvɛ ndu o hɔl mbo hiou Chɛhowa le. (Nuawɔ Choobu 31:​24-28.) Mi Choobu cha vɛlɛ maa buŋgɛi pɔnɔɔ a lanɔɔ chua le nɔɔ ve cho bɔɔ nyɛ sɔvɛ. Mbo menaŋ po maa fɛɛŋ bɛɛ o nue wana lanɔɔ mbo del kɔl le hinilaŋ a ndu le. (Choobu 31:​1) Hei cho bɔɔ suɛi kɛndɛi bɛndu, kanifuule, Choobu wa achal a teleŋ waŋnda ndaa nɔ dioo le laanduaa kpɔɔndiaa wo. Lelaŋ, Choobu ndoo yeema pɛ, ndoo chua lanɔ diiŋ ndɔɔ. Kɛ mbo sina maa wana pɔnɔɔ opilɛ nda wana lanɔɔ opilɛ tɛɛŋ kinɛi Chɛhowa ndoo kɛɛsiaa nɔ tasoo ni. Nduyɛ mi Choobu hɛli le lanɔɔ opilɛ chuaa. * (Tofa tɛɛsiaa amatou.) (Chɛnɛsee 2:​18, 24) Nduyɛ wɔsilaŋ 1,600 hiouwɔɔ okoŋ kɔɔli, mi Chiisu pɛɛku waŋnda sawa mandaa pilɔɔ kpe maa chiɛiniŋndo a nɔɔ nɔ mbo wa pɔnɔɔ a lanɔɔ tɛɛŋ kinɛi.—Maatiu 5:​28; 19:​4, 5.

20. Vɛɛ sawala Chɛhowalaŋ sinaa nyɛkɛndɛi mala yɛ naa le chaŋyaŋ sɔviɔŋ hɛlioo a yelelaŋ bɛnda wo?

20 Vɛɛ naŋ looku yɛ tiindaŋndo nɔ maa Choobu? Ŋ nɔ vɛlɛ miŋ sina Chɛhowa nyɛkɛndɛi nduyɛ miŋ soliŋ kɔl kalu koŋ kpeku o sɔɔŋ naŋ tosa woŋ niŋ kpou. Le taamaseliiyo, Baabuiyo dimi maa, “wanaa kei sɔŋgɔlaŋ mɛlioo wa, yɛleŋ pila o tul nda ni.” (Nuawɔ Sam 11:​5; 26:​4.) Nyunaŋndɔ niko aa, ‘Yɛɛ bolii Baabui ŋiiŋnde hei dimullɛ ya a mɛɛ Chɛhowa yiyaŋ yɛ? Vɛɛ keŋ nɔ yɛ mii piiliaŋ nyɛ cho o sɔvɛ o yoomu nuu niŋndo? Vɛɛ hei nɔ yɛ mii piiliaŋ nyɛ ya tofa o Intanɛtiiyo choo wo, wanaa ya hɛli le waa chaaŋaa niaa wa, nduyɛ a nyɛ ya hɛli le yelelaŋndo wo?’ Mulila numndaŋ la nɔla mi la mala num le chɔɔ mɛɛ kpɛ ŋ sina Chɛhowa yɛ. Ŋ yeema mi chieeŋ dɛnɛ wɔɔŋndo hoo chɔm naa nɛiyo le. Lelaŋ, ŋ nɔ miŋ pɛɛku le ‘sinaa yɛ yɔɔ’ ikɛndɛi tɛɛŋ a iwɔɔŋnde, suɛi taasiei tɛɛŋ a suɛi cho suɛi taasi le ve.—Hibu-luiya 5:​14; Ɛfisiaŋnda 5:​15.

21. Yɛɛ mala yɛ naa le “sina pɛŋgoo” sɔlaa a nyɛ o nyɛ fee naŋ hau ba le Chɛhowa kɔllo nɛŋioo?

21 Le mɛɛ Nuuwa, Daaniɛɛ, a Choobu kindiŋ o nɛi o nɛi niŋ le Chɛhowa sinaa nyɛkɛndɛi yɛ, mbo mala nda le “sina pɛŋgoo” sɔlaa a nyɛ o nyɛ ndoo bɛnda le ndu kɔllo nɛŋioo. Taamasi ndaa chɔm maa sɔɔŋ tosaa o nɛi Chɛhowaa choo huŋ a batiuwaa o yoomoo niŋ. (Sam 1:​1-3) Lelaŋ, nyunaŋndɔ aa, ‘I sina pa Chɛhowa nyɛkɛndɛi mɛɛ Nuuwa, Daaniɛɛ, a Choobu ndaa sina ndu yɛ?’ Nduyɛ hau, ŋ nɔla miŋ sina Chɛhowa mbo hiou bɛɛ puaa ndaa dɔu haa tiindaŋ ndaa o ndu niŋnda. Kanifuule, o ke naa yooŋgulaŋ tau a ndupila okɔɔ mbo hiau nda. (Pulɔwaa 4:​18) Lelaŋ, pɛɛku Baabuiyo nyɛkɛndɛi. Yiyaŋ yiŋgoloŋ o ndu choo. Nduyɛ piɛi le nyina diandaa. O hei niŋ, chieeŋ dɛnɛ wɔɔŋndo hoo nɔla mbo chɔm num nɛiyo le. Kɛ, a cho sɔɔŋ tosa a taasi iMɛlɛkayaa nduyɛ ma chɔɔlu sɔɔŋguu Finya naa o choo choo niŋ ikɛi kpɛɛluŋ.—Pulɔwaa 2:​4-7.

^ pɛl. 5 Finya mama Nuuwa wo Inɔki bɛɛ wa ni. Nduyɛ ndu bɛɛ “wa o diom pilɔɔ niŋ nda Mɛlɛka.” Kɛ wu ndɔɔ wɔsilaŋ 69 la hiou ni tuupa mi Nuuwa vialuŋ.—Chɛnɛsee 5:​23, 24.

^ pɛl. 19 Mi Nuuwa bɛɛ tosa nyɛpilɔɔ kpe. Lanɔɔ opilɛ ndoo nɔ ni, mi che bɛɛ mi puaa kandu laanduaa kpɔɔndiaa chɔŋ a teleŋ Adam nda Ifi kɛɛ Mɛlɛka diikɔŋndo wo.—Chɛnɛsee 4:​19.