Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

BUŊGƐI PƐƐKƐI 8

“La Wa Wanaa Taasi, Nduyɛ Mi La Wa Lahɔl!”

“La Wa Wanaa Taasi, Nduyɛ Mi La Wa Lahɔl!”

“La wa wanaa taasi, nduyɛ mi la wa lahɔl!”​—1 PITƐ 5:8.

CHONDII 144 Handu Kɔllo o Fandaa Choo!

SƆƆŊ KULLOŊ O BUŊGƐI HEI NIŊ a

1. Yɛɛ Chiisu ndoo dimullɛ buɛiyaa nduaa a mɛɛlula chieeŋndo okɔɔ, nduyɛ sila yɛɛ ndoo ke yɛ nda?

 TUUPA mi Chiisu sɔla piɔmndo, mi buɛiyaa nduaa a hiɔɔlu nyuna ndu aa: “Tamasi yɛɛ . . . yɔŋnuŋ yɛ niŋ le chɔmndo maa mɛɛlula chieeŋndo hoo la fuuluu?” (Maa. 24:3) Naapum buɛiya haa wa nyunaa le sinaa teleŋ kuɛɛ Chulusalɛm a chiɛi Mɛlɛkaa ndoo nɔ yɛ le tambei sɔlaa? Mɛɛ Chiisu wa nda nyunaa hoo mulullo, o cho ko a tambii Chulusalɛmnde vɛlɛ a chiɛi Mɛlɛkaa okɔɔ le o soo le, kɛ mbo suaa vɛlɛ a “mɛɛlula chieeŋndo hoo” okɔɔ. Nduyɛ mɛɛ Chiisu wa suɛi a teleŋ chieeŋndo hoo fuuluu niŋ o mɛɛlulaŋ ndo okɔɔ, mbo dimi aa: “Wana o wana sina paale leŋ ɔɔ hawɛi koŋ te. Maalikɛiya o choo choo niŋ ni, a Po wana pɔnɔɔ bɛɛ sina le, mɛɛ Finyaa ndupilɛ kpe.” Okoŋ mbo sila buɛiyaa nduaa aa: “La wa o puɛɛnɔŋ niŋ te,” nduyɛ “la wa lahɔl.”​—Maki 13:​32-37.

2. Le yɛɛ i wa suɛi sɔvɛ le mi Kilisiɔŋnda o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ ndaa wa lahɔl?

2 Kilisiɔŋaa Chuuwa o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ ndaa nɔ ma wa lahɔl le halikpeŋ mi ndaa sɔla pioŋɔɔ. Mi Chiisu dimul buɛiyaa nduaa sɔɔŋ nda cho chɔ o yɔŋnɔŋndo le sinaa maa tambii Chulusalɛm, a chiɛi Mɛlɛkaa wo cho niŋ kpɛɛluŋ. Mbo dimi aa: “Te la che pɛ mi puaa chɔuwa huŋ balu Chulusalɛm, mɛɛ la sina niko maa tambii nduɛi cho niŋ kpɛɛluŋ.” A teleŋ koŋ ndaa nɔ ni ma diikuŋ sila Chiisu wo, nduyɛ ma “kandu nyaanɔŋndo o pemboŋ choo.” (Luku 21:​20, 21) Mi wanaa yaŋ sila Chiisu wo nilaŋ nda sɔla chindaa mɛɛ Luomaŋnda tɛɛmbuu Chulusalɛm.

3. Yɛɛ naŋ cho yɛ pɛɛku o buŋgɛi hei niŋ?

3 Naa bɛɛ cho hau o mɛɛlula chieeŋ dɛnɛ wɔɔŋndo hoo niŋ. Lelaŋ ŋ nɔ mi wa wanaa taasi, nduyɛ miŋ wa lahɔl. O buŋgɛi hei niŋ, ŋ cho pɛɛku mɛɛ naŋ wa kpeŋkpeŋ yɛ, te ŋ wa pɛ chɔɔ sɔɔŋ yɔŋnɔŋndo o chieeŋndo hoo niŋ, mɛɛ naŋ manda naapila yɛ, vɛlɛ a mɛɛ naŋ soliŋ teleŋ lo wo kpeku nyɛkɛndɛi yɛ.

WA KPEŊKPEŊ TE A WA PƐ CHƆƆ SƆƆŊ YƆŊNƆŊNDO

4. Le yɛɛ naŋ nɔ yɛ yeemɛi le chɔɔ mɛɛ sɔɔŋ cho yɔŋnɔŋndo o chieeŋndo hoo niŋndoŋ cho huuluŋ Baabuiyo peeloo yɛ?

4 Ŋ nɔ sabu sɔviɔɔ le yeemɛi nɔɔ o sɔɔŋ cho yɔŋnɔŋndo o chieeŋndo hoo niŋ, miŋ wa huuluŋ Baabuiyo peeloo woŋ. Le tamaseliiyo, mi Chiisu chɔm naa sɔɔŋ cho wa yɔŋnɔŋndo woŋ o lepula, le naa malaa miŋ sina maa mɛɛlula chieeŋndo hoo la cho niŋ kpɛɛluŋ. (Maa. 24:​3-14) Mi kiilanɔɔ Pitɛ dɛɛniaa naa le miŋ kɛsiŋ o kɔl mɛɛ huuluŋ Baabuiyo cho peelɔŋndo yɛ. Kanifuule, keŋ mala naa le mi laalaŋ naa lo o kala poŋ. (2 Pitɛ 1:​19-21) Mi yau mɛɛlaa o Baabuiyo niŋ kanduŋ a diomndaŋ ndaŋ aa: “Sɔɔŋ Chiisu Kiliti chɔm buɛiyaa nduaa woŋ cho muŋ ni. Mɛlɛka ke ndu muŋ ni, le mbo chɔm nda sɔɔŋ nɔ le yɔŋnɔŋndo o teleŋ biŋgi bɛŋgu woŋ.” (Sɔɔŋ. 1:1) Lelaŋ, ŋ nɔ yeemɛi o sɔɔŋ cho hau yɔŋnɔŋndo o chieeŋndo hoo niŋndoŋ. Nduyɛ ŋ sina maa, ŋ cho huuluŋ Baabuiyo peeloo. Naapum miŋ nɔ yeemɛi le suukaŋndo o sɔɔŋ muŋ choo a chaaŋaa naa latulu.

Te ŋ wa pɛ suɛi a huuluŋ Baabuiyo okɔɔ, yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ fafaŋ? Nduyɛ yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ tosa? (Tofa pɛl 5) b

5. Yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ fafaŋ, nduyɛ yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ tosa? (Tofa vɛlɛ fotueilaŋ.)

5 Te ŋ wa pɛ suɛi a huuluŋ Baabuiyo okɔɔ, ŋ nɔ miŋ sina nyɛ kpeekpei yɔŋnuŋ niŋndo. Le yɛɛ? Kanifuule, ŋ nɔ miŋ dimi nyɛ o nyɛ huŋ a piɔuviaŋndo o kunda leKilisiɔŋndo niŋ te. Le tamaseliiyo, naapum miŋ tuei masaa waa dimioo maa, a nɔla ma chii chɔulaŋ, nduyɛ ma tosa mi waŋnda wa o kɔl nyulu niŋ. Tuupa miŋ kandu dimioo maa sɔɔŋ masaa waa dimi woŋ peelu huului cho o 1 Tɛsaloniaŋ 5:3 niŋnde, ŋ nɔ miŋ tosa yaasiaa le sinapɛŋgu sɛnɛi naŋ nɔ niŋ a sɔɔŋ ŋpum okɔɔ wo sinaa. Te sɔɔŋ naŋ dimi woŋ tɔlnuŋ pɛ o yaula kɔɔna Chɛhowaa soli laŋ choo, koŋ mala naa miŋ wa “diompilɛ o yiyaŋnda [naalaŋ] niŋ.”​—1 Kɔliŋ. 1:10; 4:6.

6. Sɔɔŋ kuɛɛ naŋ pɛɛku yɛ o 2 Pitɛ 3:​11-13 niŋ?

6 Nuawɔ 2 Pitɛ 3:​11-13. Mi kiilanɔɔ Pitɛ mala naa le miŋ nɔ yiyaŋ kpeŋ kpeŋndo, te ŋ wa pɛ huuluŋ Baabuiyo yaasiaa. Mbo dɛɛniaa naa le miŋ “wa paale Chɛhowa leŋ chumndo, nduyɛ [miŋ] kɛsiŋ ndeŋ o kɔl kpiŋ.” Le yɛɛ? Kanifuule, o cho naa maa kindiŋndo le naŋ cho le sinaa “paale leŋ a hawɛi” Chɛhowa cho hunɔɔ a chɔu Amakɛdɔŋndo le. Kɛ ŋ yeema miŋ soliŋ teleŋ lo wo kpeku le miŋ nɔ “kaala diandaa laŋ, nduyɛ [miŋ] wa wanaa cho a yɔŋgaŋ o Mɛlɛka lo wa.” (Maa. 24:36; Luku 12:40) Hei sim ni maa ŋ nɔ miŋ kindiŋ le mi kaala naalaŋ la wa la diandaa, nduyɛ mi sɛmbɛ naŋ cho dɔwɔɔ wo tɔlnuŋ o kaala naŋ nɔ le ndu wo choo. Le hei tosaa, ŋ nɔ miŋ mandaŋ.

YƐƐ O SIM YƐ LE NAAPILA MANDAA?

7. Vɛɛ naŋ chɔm yɛ maa ŋ cho naapila mandaa? (Luku 21:34)

7 Mi Chiisu dimul buɛiyaa nduaa maa a nɔ ma mandaŋ, o cho ko le sɔɔŋ cho hau yɔŋnɔŋndo o chieeŋndo niŋndoŋ te, kɛ a ndapila bɛɛ. Nduyɛ hei cho kpendekele o sila o yɔŋgu o Luku 21:34 niŋndo. (Nuawɔ.) Tofawɔ diomnda Chiisu dimilaŋ. Mbo dimi aa: “La mandaŋ.” Mi wana manda ndupila wo wa yekeŋ le sinaa sɔɔŋ tosa mi chaŋyɛi o nɔ a Chɛhowa ve luɛi o kpundɔɔ niŋnde, okoŋ mbo tosa nyɛ le sɔɔŋ muŋ fafaŋndo. Nduyɛ mi hei tosa, mbo lo o kaala Mɛlɛkaa bɛŋgu.​—Pulɔ. 22:3; Chudi 20, 21.

8. Yɛɛ kiilanɔɔ Pɔɔl dimullɛ Kilisiɔŋnda?

8 Mi kiilanɔɔ Pɔɔl dimul Kilisiɔŋnda le ma manda ndapila. Le tamaseliiyo, mbo dimul Kilisiɔŋnda o Ɛfisɔɔ niŋ aa: “Lelaŋ, la mandaŋ nyɛkɛndɛi a mɛɛ nya cho kelaa yɛ. Kelala nyalaŋ la wa maa ŋdiɔm te, kɛ la wa maa wanaa taasi.” (Ɛfi. 5:​15, 16) Setana cho kindiŋndo teleŋ o teleŋ le chaŋyɛi naŋ nɔ a Chɛhowa ve tɛɛmbuuwo. Lelaŋ Baabuiyo sila naa ni maa, naŋ “kindiŋ le sinaa nyɛ Chɛhowa hɛnaŋ ndo,” le halikpeŋ miŋ hɛli hɛliŋ yaŋɔɔla Setanalaŋ.​—Ɛfi. 5:17.

9. Yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ tosa le miŋ bii nyɛ Chɛhowa hɛnaŋndo bila?

9 O cho sɔɔŋ luei chaŋyɛi nɛi a Chɛhowa o kpundɔɔ niŋndoŋ kpou le Baabuiyo tɛɛsial naa le. Teleŋnda bɔɔbɔɔ, miŋ nɔ kɛɛsiaalaŋ le tosaa o sɔɔŋ ŋpum choo ŋ Baabuiyo suu a muŋ okɔɔ le woŋ. Le kɛɛsiaala sɔvɛlaŋ tosaa, ŋ nɔ miŋ wa wanaa taasi le sinaa “nyɛ Chɛhowa hɛnaŋ ndo.” Ŋ tosa hei te ŋ wa pɛ Diom Mɛlɛkaa pɛɛkoo lɔɔlɔɔ, nduyɛ miŋ yiyaŋ lechoo yiŋgoloŋ. Mɛɛ naŋ bii nyɛ Chɛhowa hɛnaŋndo bila fau, nduyɛ miŋ nɔ yiyaŋ Kiliti wo yɛ, lende koni naŋ tosa sɔɔŋ ni maa wanaa taasi, o yɔŋ bɛɛ miŋ nɔ sawa kpeekpei a suɛi ipum okɔɔ le. (1 Kɔliŋ. 2:​14-16) Teleŋndaŋ lapum, mi i wa tɛtɛlɛ le sinaa sɔɔŋ wɔɔŋ naŋ nɔ miŋ fafaŋ ndoŋ. Kɛ lepum, i ve bɛɛŋ bɛɛŋ le sɔɔŋ muŋ sinaa le.

10. Sɔɔŋ wɔɔŋ kuɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ fafaŋ?

10 Sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ ŋpum ŋ naŋ nɔ miŋ fafaŋ ndoŋ cho muŋ ni. I tɛfɛlɛkɛlɛɛ ve, kolɔɔ bɛndoo, nyɛdiaa dio bɛndoo, diomnda wɔɔŋndaŋ dimioo, vidueila niilula tandaa, vidueila tumfondolaŋ a sɔɔŋ wɔɔŋ cheleŋ. (Sam 101:3) Yaamɔɔnɔ naa nyina wɔɔŋndo cho nɛilaŋ nuuviaa teleŋ o teleŋ le chaŋyɛi naŋ nɔ a Chɛhowa ve tɛɛmbuuwo. (1 Pitɛ 5:8) Te ŋ ve yekeŋ te, mi Setana tɔl naa kaala wɔɔŋndaŋ ndaŋ o kɔl. Laŋ la cho ni, nɛyɔŋndo, kafalaŋ, hɔlte bɛŋndeŋ, yɛletulaa leŋ, heelɔŋndo, a sɔɔŋ nɛyaŋndoŋ kɛsiŋndo o kɔl. (Kalee. 5:​19-21) O tasela ndɔ, ŋ chi kaalaŋ ndaŋ maa sɔɔŋ wɔɔŋ te. Kɛ te ŋ tosa nyɛ chɔ chɔ le laŋ malɔɔ le, la cho hiouwɔɔ lachi a naa hindɔɔ o lakɔl, okoŋ miŋ tosa suɛi wɔɔŋnde.​—Chemi. 1:​14, 15.

11. Ɔɔ suɛi wɔɔŋii cheleŋ naŋ nɔ miŋ fafaŋ nde, nduyɛ le yɛɛ?

11 Suɛi wɔɔŋii cheleŋ naŋ nɔ miŋ fafaŋ nde cho chaŋyaŋ wɔɔŋndoŋ ni. Yiyaŋndɔ a tamaseliiyo hoo okɔɔ. A cho wallo tosaa latulu nya wana cho Chɛhowa piɛi le wo, kɛ a yeema ndu mbo nɔ yiyaŋ kɛndɔɔ a Seiyaa Chɛhowaa okɔɔ. Lelaŋ, ma tosal ndu kɛndɛi nduyɛ ma mala ndu. Naapum ma chɛl vɛlɛ le nyɛdiaa dioo nya ndu latulu a teleŋ nya pɛ­ŋgiaa. Nyɔɔ viu bɛɛ le, ma kandu hei tosaa teleŋ o teleŋ. Lepum te la wa pɛ baltaŋ dɔwɔɔ nya ndu, haupa mbo kandu suɛi a sɔɔŋ nɔɔlɛiyoŋ okɔɔ. Kɛ o tasela ndɔ, num oo hɛnaŋ a balta waa lende le. Mɛɛ teleŋndo hiau fau, mi sɔɔŋ o wa dimioo woŋ kandu num hɛnaŋndo, num oo chi lɛ muŋ sɔɔŋ wɔɔŋ te. Nduyɛ paale pilɛ, mbo dimul num le mi la kɔ tosa yelelaŋ pɔmbɔ te la mal pɛ wallo. Okoŋ ma chɛl. O pɔmpɔmbɔ, mi num bɛɛ kandu yiyaŋndo o sɔɔŋ choo maa ndu. Nduyɛ o chue bɛɛ teleŋ vilɛi le, ma kandu sɔɔŋ tosaa mɛɛ ndu bɛɛ tosa yɛ. O kpeekpei niŋ, ŋ yeema miŋ tosal waŋnda kpou kɛndɛi, nduyɛ miŋ nɔ bɛɛleŋ le nda. Kɛ ŋ nɔ miŋ loonuŋ maa, mi wanaa naŋ hɛli le teleŋndo chuaa latulu a nda wa, piiliaŋ kaala naalaŋ. (1 Kɔliŋ. 15:33) Te ŋ kindiŋ pɛ le naapila mandaa a mɛɛ Chiisu dimul naa yɛ, ŋ cho tiuba le miŋ fafaŋ chaŋyɛi tosaa a wanaa kɛɛ le sawala diandaala Chɛhowalaŋ tolɔɔ kɔɔli wa. (2 Kɔliŋ. 6:15) Hei mala naa miŋ che kpundɔɔ, nduyɛ miŋ fafaŋ ndu.

SOLIŊ TELEŊ NUMNDO KPEKU NYƐKƐNDƐI

12. Wali yɛɛ buɛiyaa Chiisuaa ndaa nɔ yɛ ma tosa mɛɛ nda wa teleŋ Chulusalɛm a chiɛi Mɛlɛkaa ndoo sɔla niŋ tambeiyo chumndo?

12 Chiisu ndoo yeema mi buɛiyaa nduaa ndaa wa a tuandaŋ te ndaa wa pɛ teleŋ Chulusalɛm a chiɛi Mɛlɛkaa ndoo sɔla niŋ tambeiyo chumndo. Lelaŋ, mbo ke nda wallo le tosaa. Mbo dimul nda le ma dimi yooŋgu kɛndɔɔ “o Chulusalɛm niŋ, Chudiaa a Sameeliaa, a ba o ba fee o chieeŋndo choo.” (Walta. 1:​6-8) Wali bɛndoo pila buɛiyaa Chiisuaa ndaa sɔla hoo ni. Nduyɛ mɛɛ nda handu kɔlta ndalaŋ kpou o wallo hoo choo, ma soliŋ teleŋ ndaa kpeku nyɛkɛndɛi.

13. Le yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ soliŋ teleŋ naa kpeku nyɛkɛndɛi? (Koloosiaŋnda 4:5)

13 Nuawɔ Koloosiaŋnda 4:5. Le naapila mandaa, ŋ nɔ miŋ sina mɛɛ naŋ nɔ miŋ soliŋ teleŋ naa kpeku yɛ. Mi sɔɔŋ naŋ ve kɔl te woŋ komal naa kpou. (Ikili. 9:11) Ŋ sɔla piɔmndo teleŋ o teleŋ.

Vɛɛ naŋ soliŋ yɛ teleŋ naa kpeku nyɛkɛndɛi? (Tofa pɛl 14-15)

14-15. Vɛɛ naŋ soliŋ yɛ teleŋ naa kpeku nyɛkɛndɛi? (Hibuluiya 6:​11, 12) (Tofa vɛlɛ fotueiyo.)

14 Ŋ nɔla miŋ soliŋ teleŋ naa kpeku nyɛkɛndɛi te ŋ wa pɛ nyɛ Chɛhowa hɛnaŋndo tosaa, nduyɛ miŋ kindi chaŋyɛi naŋ nɔ a ndu ve poŋ. (Chɔŋ 14:21) Ŋ nɔ miŋ ‘sim nyɛkɛndɛ yi ŋ kpeŋaŋ te, nduyɛ miŋ hiou lachi a tosaa tau o wali Masanɔɔ niŋ.’ (1 Kɔliŋ. 15:58) Okoŋ te mɛɛlulaŋ la fuuluu pɛ, o wa mɛɛlula yoomu naa ɔɔ mɛɛlula chieeŋ wɔɔŋndo hoo, ŋ kil niŋ isu kposoŋ te.​—Maa. 24:13; Luomaŋ. 14:8.

15 Hau bɛɛ, Chiisu cho hiouwɔɔ lachi a buɛiyaa nduaa nɛi chɔmaa kioo, le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo ba o ba fee o chieeŋndo choo a Masale Mɛlɛkaleŋ okɔɔ. Hei chɔm kpendekele maa, o peelu diomnde ndɔle mɛyaaleŋ. O cho kɔɔna Chɛhowaa soliŋndo kpeku, le naa pɛɛkoo mɛɛ naŋ dimi yooŋgu kɛndɔɔ yɛ, a le naa nyɛm mala naa le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo woŋ kioo. (Maa. 28:​18-20) Ŋ nɔ miŋ tosa o naŋ tiuba wo, le waa a tuandaŋ o yooŋgu kɛndɔɔ dimioo niŋ a waŋnda pɛɛkoo. Nduyɛ, ŋ nɔ miŋ hiou lachi a waa lahɔl teleŋ naŋ cho hoo chumndo le mi Chɛhowa huŋ tɛɛmbuu chieeŋndo wo. Te ŋ dɔu pɛ sila cho o Hibuluiya 6:​11, 12 niŋndo o wali niŋ, ŋ cho hiouwɔɔ lachi a sɛmbɔɔ dɔwɔɔ “haaa o mɛɛlulaŋ.”​—Nuawɔ.

16. Yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ kɛɛsiaŋ o kɔl le tosaa?

16 Chɛhowa chii kɛɛsiaa paale kpeekpei leŋ, vɛlɛ a hawɛi o nɔ le chieeŋ Setanaa tɛɛmbuuwo wo. Te paaleleŋ le fuuluu pɛ, o cho huuluŋ o dimi o Baabuiyo niŋ a chieeŋ sɛnɛiyo okɔɔ woŋ kpou peelu. A koŋ kpou, miŋ yiyaŋ lepum maa mɛɛlula chieeŋndo hoo la cho bɔɔ viouwɔɔ. Kɛ ŋ nɔ miŋ loonuŋ maa, paale Chɛhowaleŋ le “dounuŋ niŋ tamala le.” (Haba. 2:3) Lelaŋ maa ŋ kɛɛsiaŋ o kɔl le ‘Chɛhowa tofaa,’ nduyɛ ‘miŋ chum ndu haaa mbo huŋ baŋa naa.’​—Makal 7:7.

CHONDII 139 Nuawɔ Numpila o Chieeŋ Sɛnɛiyo Niŋ

a O buŋgɛi hei niŋ, ŋ cho pɛɛku mɛɛ naŋ hiau lachi a waa wanaa taasi nduyɛ miŋ wa lahɔl lɛ. Okoŋ, miŋ pɛɛku a mɛɛ naŋ manda naapila vɛlɛ miŋ soliŋ teleŋ naa kpeku nyɛkɛndɛi yɛ.

b TƐƐSIAA LE FOTUEIYO: (Fotueiyo amaluaŋ) Pɔnɔɔ a lanɔɔ cho yooŋgulaŋ tofaa o tɛlivisiɔŋndo choo. Okoŋ kɔɔli, mɛɛ nda mal bɔŋaŋndo, ma wa acheleŋnda yiyaŋ ndaa baŋɔɔ a nyɛ yooŋgulaŋ ndaŋ la sim ndo okɔɔ. (Fotueiyo amatou) Pɔnɔɔ a lanɔɔ cho kona sɛnɛi Dialii Kuumbaŋ Choo Ve tofaa, le ma nɔ sinapɛŋgu sɛnɛiyo a huuluŋ Baabuiyo okɔɔ. A cho wanaa cheleŋnda kioo yaula buɛi cho sakpo wo soli laŋ.