Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

BUŊGƐI PƐƐKƐI 12

Teleŋ Kuɛɛ o Bɛnda yɛ Miŋ Soo?

Teleŋ Kuɛɛ o Bɛnda yɛ Miŋ Soo?

“Teleŋndo cho le meiyo, nduyɛ teleŋndo cho le suɛi.”—IKILI. 3:​7.

CHONDII 124 Lo Lechoo Wo

SƆƆŊ KULLOŊ O BUŊGƐI HEI NIŊ *

1. Yɛɛ Ikilisiaatii 3:​7 pɛɛku yɛ naa?

SUƐI pila naa pumnda suaa ni. Kɛ waŋnda apum yɛ, a nɔla suɛi le. A mɛɛ bolle Baabuile buŋgɛi hei chɔm yɛ, teleŋndo cho le suɛi, nduyɛ teleŋndo cho le meiyo. (Nuawɔ Ikilisiaatii 3:​7.) Kɛ o wa bɛɛ lende, lepum miŋ yeema le baltaŋ dɔwɔɔ tau a puaapiliaa a ndepiliaa naa. Kɛ lepum yɛ, mi nyɔɔ pala naa te waŋndo hiu pɛ suɛi naa ikɛi.

2. Nɛɛ nɔ yɛ dioo le mbo dimul naa teleŋ naŋ nɔ miŋ soo wo, a mɛɛ naŋ nɔ miŋ soo yɛ?

2 Chɛhowa ke naa sondoo ni le suɛi. (Ɛsɔ. 4:​10, 11; Sɔɔŋ. 4:​11) O Baabuiyo niŋ, o mala naa le sinaa mɛɛ naŋ nɔ miŋ soliŋ kioo hoo kpeku nyɛkɛndɛi yɛ. O buŋgɛi hei niŋ, ŋ cho yaasiaa taamaseliilaŋ o Baabuiyo niŋ le naa malaa miŋ sina teleŋ naŋ nɔ miŋ soo wo, a teleŋ naŋ nɔ miŋ meiyo. Ŋ cho vɛlɛ sina mɛɛ nyɛ naŋ dimul waŋnda wo piiliaŋ Chɛhowa yɛ. Kɛ ŋ yaasiaŋndɔ fɛŋ a teleŋ naŋ nɔ miŋ soo wo okɔɔ.

TELEŊ KUƐƐ NAŊ NƆ YƐ MIŊ SOO?

3. A mɛɛ Luomaŋnda 10:​14 dimi yɛ, a teleŋ kuɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ soo?

3 Ŋ nɔ miŋ wa a bɛɛndiaŋ teleŋ o teleŋ le suɛi a Chɛhowa okɔɔ a Masale ndɔleŋ. (Maa. 24:​14; nuawɔ Luomaŋnda 10:​14.) Te ŋ tosa lende pɛ, mɛɛ Chiisu naŋ cho tolɔɔ kɔɔli ni. Sabu kpeekpei Chiisu hiŋ o chieeŋndo choo wo opilɛ cho le waŋnda dimullo tonya cho a Finya ndɔ okɔɔ wo ni. (Chɔŋ 18:​37) Kɛ ŋ nɔ vɛlɛ miŋ kɛsiŋ o kɔl maa mɛɛ naŋ suaa o waŋnda lo yɛ cho vɛlɛ nyɛ sɔvɛ. Lelaŋ, te ŋ wa pɛ waŋnda dimullo a Chɛhowa okɔɔ, ŋ nɔ miŋ soo o nda lo a ‘lebɛɛ.’ Ŋ nɔ miŋ chɔm maa ŋ buulaŋ a nda nduyɛ miŋ fafaŋ laalaŋ ndaa pɛɛsaa. (1 Pitɛ 3:​16) Koŋ tosa miŋ pɛɛku nda nduyɛ miŋ pilaŋ nda kɔllo.

4. A mɛɛ Pulɔwaa 9:​9 dimi yɛ, vɛɛ nyɛ naŋ suaa wo mala yɛ waŋnda?

4 Bɛnduaa kundaa nɔ ma wo le puaapilɛnɔɔ ɔɔ ndepilɛnɔɔ sila yeemaŋ ndo kioo le. Kɛ o wa bɛɛ lende, a nɔ ma hɛli teleŋ bɛnda le suɛi o ndu lo wo yɔŋi nda tɛɛmbuu ndu kɔl. A nɔ ma ke ndu sila waa naa waŋnda o hɔl te. Bɛnduaa nɔ ma kindiŋ teleŋ o teleŋ le suɛi o waŋnda lo a lebɛɛ. A nɔ vɛlɛ ma chɔm nda sawala mandaala Baabui mala nda le sɔɔŋ tosaa a taasi wo. (Nuawɔ Pulɔwaa 9:​9.) Le yɛɛ o bɛnda yɛ miŋ bii kɔllo le suɛi a teleŋ bɛnda wo? Tofawɔ taamaseliilaŋ latiɔɔŋ le hei sinaa. O tasoo, finyaa ndoo nɔ mbo miŋgi puaa nduaa o nɛi. O diiŋ ndɔɔ, chuaa ndoo nɔ mbo bii kɔllo le kɔlaŋ suɛi o masa bɛndoo lo.

5. A teleŋ kuɛɛ Masa Wanaa Soliaa Lasalaa Ila ndoo nɔ yɛ mbo soo?

5 Masa Wanaa Soliaa Lasalaa Ila ndoo nɔ puaa a ŋiɔɔŋ nduyɛ ndoo kaala nda tau. Kɛ puaa haa ndaa nɔ lebɛɛ kposoŋ le Chɛhowa le. Nda wa wanaa soliaa lasalaa o tɛndii Mɛlɛkaa ni nduyɛ, wali sɔviɔɔ pila nda wa koŋ tosaa ni. Kɛ a ve waŋnda chaa biyɔɔ le nduyɛ, a ve salalaŋ soli mɛɛ Chɛhowa ndoo yeema yɛ le. Siɔmbula bɛɛ ve nda vɛlɛ le hinilaŋ a waŋlaanduaa o tɛndii Mɛlɛkaa niŋ te. (1 Saam. 2:​12-17, 22) A mɛɛ Sawa Mɛlɛka ke Muuse wo ndoo dimi yɛ, puaa Ila wa ndaa nɔ ma sɔla piɔmndo. Kɛ silaa koni finya nda sila nda taalɛɛ ni mbo mal nda ma hiau lachi a wallo o tɛndii Mɛlɛkaa niŋ. (Ditɔnɔ. 21:​18-21) Vɛɛ Chɛhowa ndoo che yɛ mɛɛ Ila bii suɛi keŋ yɛ? Mbo nyuna ndu aa: “Ila mɛɛ a ke puaa numnda bɛɛleŋ mbo hiau ya Mɛlɛka?” Mi Chɛhowa kɛɛsiaa le mbo dii puaa nduaa dɛnɛ wɔɔŋaa kaŋ.—1 Saam. 2:​29, 34.

6. Yɛɛ nyɛ yɔŋnuŋ Ila wo pɛɛku yɛ naa?

6 Nyɛ yɔŋnuŋ Ila wo pɛɛku naa maa te chaaŋ naa ɔɔ wanayɛi nɛi tɛɛmbuu pɛ sawa Mɛlɛkaa, ŋ nɔ miŋ soo o ndu lo a nyɛ o tosa wo okɔɔ. Okoŋ, miŋ dimul ndu le mbo kuɛ o wanaa Chɛhowa yulu iso wa lo le malaa. (Chemi. 5:​14) Ŋ nɔ miŋ wa maa Ila kposoŋ te, le chaaŋ naa ɔɔ wanayɛi nɛi bɛɛleŋ kioo mbo hiou Chɛhowa le. Kɔl simulaa yeemaŋ ni le waŋndo miŋgioo o nɛi. Te ŋ tosa lende pɛ, ŋ cho fulamakɔɔli kɛndɔɔ sɔla. Ŋ tofaŋndɔ teŋgeŋ wa Ila tɛɛŋ nda chua Isɔluɛinɔ ndoo nɔ diolaŋ aa Abikee wo.

Mi Abikee kɛsul naa taamasi kɛndɔɔ le sinaa teleŋ naŋ nɔ miŋ soo wo (Tofa pɛlta 7-8) *

7. Le yɛɛ Abikee ndoo soo yɛ o Deeve lo?

7 Abikee wa lanɔɔ Nabal ni, po sulaa ndoo nɔ yondoo tau wo. Mɛɛ Deeve nda laŋgbaa nduaa wa Masaa Sɔɔl nyaanɔŋndo, ma komal puaa wa saa Naballa mandaa wa. Ma chua teleŋ tiŋ a puaa haa nduyɛ, ma mala nda saa Naballa manda yɔŋi viiya chiimbuu nda. Baa Nabal ndoo chɔm pa balika melaa le kɛndɛi ndɛi? Pɛ pɛ bɛɛ. Mɛɛ Deeve vem laŋgbaa nduaa naa Nabal cha le nyɛdiaa pɔmbɔ a mɛŋndaŋ, mbo tuulu kɔl tau nduyɛ mbo yiou nda fiɛli fiɛli. (1 Saam. 25:​5-8, 10-12, 14) Mɛɛ Deeve tuei hei, mbo chaŋ le mbo kɔ diu puaa kpou o Naballo chiɛiniŋ. (1 Saam. 25:​13, 22) Yɛɛ ndoo piŋi yɛ yuŋgu Naballo? Mi Abikee sina dɔɔ sakpo maa te o mei pɛ, sɔɔŋ cho lewɔu. Le hei, mbo bii kɔllo le kɔlaŋ o Deeve lo a puaa nduaa chɔuwaa 400 yiaŋ ma wa nɛiyo nduyɛ ma wa a kɔl tuuwo wa.

8. Yɛɛ naŋ pɛɛku yɛ o taamasi Abikee wo niŋ?

8 Mɛɛ Abikee komal Deeve, o yɔŋ isiooŋ le suɛi o ndu lo le. Mbo suaa o ndu lo a lebɛɛ nduyɛ mi nyɛ o dimi wo pilaŋ ndu kɔllo. Mi che bɛɛ o ve Abikee le wa tosa mi kpundɛ koŋ ndoo del te, kɛ mbo kɔ nyɔɔlu Deeve. Mbo tiindaŋ Chɛhowa le ndu malaa nduyɛ mbo dimul Deeve maa wana kɛndɔɔ pila o cho ni. (1 Saam. 25:​24, 26-28, 33, 34) Maa Abikee, ŋ nɔ miŋ nɔ kɔl simulaa le keleŋaa suɛi te ŋ sina pɛ maa waŋndo kandu suɛi cho ndu luei o kpundɔɔ niŋnde tosaa. (Sam 141:​5) Mi che bɛɛ ŋ nɔ miŋ soo o ndu lo a lebɛɛ, kɛ siooŋii nɔ mii wa naa le. Te ŋ ke pɛ waŋndo sila bɛnda wo, mɛɛ koŋ chɔm maa chaaŋ ndɔ kpeekpei naŋ cho ni.—Pulɔ. 27:​17.

9-10. Yɛɛ bɛnduaa nɔ yɛ ma kɛsiŋ o kɔl te a wa pɛ waŋndo silaa?

9 Bɛnduaa kundaa nɔ ma nɔ kɔl simulaa le puaapiliaa a ndepiliaa luei balaŋ o sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ niŋnda miŋgioo o nɛi. (Kalee. 6:​1) Mi che bɛɛ bɛnduaa sina maa wanaa lahakiaa nda cho ni nduyɛ maa mi nda bɛɛ yeema silaa lepum, kɛ keŋ kɛɛlu nda wanaa yeema silaa wa miŋgioo o nɛi le. (2 Timo. 4:​2; Tai. 1:​9) Te a wa waŋndo silaa pɛ, a nɔ ma chaa isɔɔ o ndu lo ma biuŋ wana koŋ silaa a ndu pɛɛkoo. Kaala nda nɔ le puaapilɛnɔ koŋ ndo cho nda nyindɔɔ ni ma mala ndu. (Pulɔ. 13:​24) Kɛ nyɛ nda nɔ ma kɛsi kɔllo choo wo cho le Chɛhowa kɔllo nɛŋioo ni a wanaa cho o kundaa niŋnda mandaa.—Walta. 20:​28.

10 Ŋ yaasiaa niŋ tau a teleŋ naŋ nɔ miŋ soo wo okɔɔ. Kɛ teleŋndaŋ lapum, o bɛnda miŋ soo kposoŋ te. Simulta yɛɛ naŋ sɔla yɛ a teleŋnda waa naa?

TELEŊ KUƐƐ NAŊ NƆ YƐ MIŊ MEI?

11. Taamaselii kuɛɛ Chemisi soliŋ yɛ kpeku, nduyɛ le yɛɛ o cho yɛ o sɔvɛ?

11 O wa bɔɔ lepum ikala le sinaa mɛɛ naŋ nɔ miŋ soo yɛ. Lelaŋ pɛŋ wana poonyiaa Baabui pilɛ Chemisi dimi ni aa: “Te wana o wana wa pɛ o tosa labiondɔŋ a mɛɛ o suaa yɛ le pɛ, mɛɛ wana koŋ simnuŋ o nyɛ o nyɛ niŋ mɛɛ Mɛlɛka hɛnaŋ ndu mbo wa yɛ. Nduyɛ o nɔla mbo manda ndu pila o dɛnɛ o dɛnɛ niŋ.” (Chemi. 3:​2, 3) Mɛɛ o dimi hei, mbo tuu ndi a chiliŋii pɔmbuɛi nda wou soo o sondo ve. Yoole wa o chiliŋii keŋ nde nda kei soo o lebol ni le mi wana cho kɔlaŋ a ndu wo muli ndu hɔlla ba o hɛnaŋ ndo. Te wana cho kɔlaŋ a ndu wo see yoole leŋ kpiŋ te, so koŋ nɔla mbo sɔndaŋ yondoo niŋ a ndu nduyɛ mi nda ŋiɔɔŋ kpou yɔŋuluŋ. Lende koni, te ŋ mandaŋ a mɛɛ naŋ suaa yɛ le, mi hei chuu naa bahawɛilaŋ tau. Ŋ yaasiaŋndɔ miŋ sina teleŋ naŋ nɔ miŋ meiyo.

12. A teleŋ kuɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ mei?

12 Yɛɛ ŋ nɔ yɛ ma tosa te a sina pɛ maa puaapilɛnɔɔ ɔɔ ndepilɛnɔɔ sina a isɔɔ okɔɔ nduyɛ o nɔ mbo dimul ndi wana o wana le? Le taamaseliiyo, te a komal pɛ puaapilɛnɔɔ ɔɔ ndepilɛnɔ fula o lɛŋnde nda kɛɛlu wali naa wo niŋ, baa a cho ndu pa nyuna le sinaa mɛɛ wali naa cho tosaŋndo loŋ yɛ? A tonya, a nɔ yiyaŋ wɔɔŋ o kɔl le ndu nyuna waa lende le. Ŋ kaala puaapiliaa naa tau nduyɛ ŋ buulaŋ a nda le sɔɔŋ cho nda komallo woŋ. Ŋ yeema vɛlɛ miŋ chɔm nyɛ kpeekpei naŋ yeema mi Chɛhowa tosal nda wo o piɛile naaleŋ niŋ. Kɛ teleŋndo cho hoo ni le miŋ mei. Te ŋ baŋ pɛ waŋndo le naa dimullo suɛi o nɔ kposoŋ mbo dimul naa le ve, mɛɛ ŋ kaala ndu le. Nduyɛ keŋ chɔm vɛlɛ maa ŋ nɔ kaala le puaapiliaa a ndepiliaa cho o lɛŋnde leŋ niŋnda le. Kanifuule, a tiindaŋ maa wana koŋ cho wana dimul a wali ndaa okɔɔ le. Naa kpou nɔ miŋ chɔɔlu puaapiliaa a ndepiliaa naa cho o lɛŋii nda kɛɛlu wali naa wo nyɛkindilaa handɔɔ choo le. Puaapiliaa a ndepiliaa cho o lɛŋii waa lende niŋ nda bɛɛ nɔ ma chɔm wana mɛɛ nda dimi yooŋgu kɛndɔɔ ɔɔ walta leKilisiɔŋnda cheleŋ yɛ le.

13. A mɛɛ Pulɔwaa 11:​13 dimi yɛ, yɛɛ bɛnduaa kundaa nɔ yɛ ma tosa nduyɛ le yɛɛ?

13 Bɛnduaa kundaa kpeekpei nɔ ni ma dɔu sawa mandaa Baabui cho o Pulɔwaa 11:​13 niŋndo o wali niŋ. (Nuawɔ.) A tosa hei te a fafaŋ pɛ waŋnda dimullo a sɔɔŋ pilaŋ okɔɔ. Mi hei wa simullo taama taama te bɛndu kundaa nɔ pɛ lanɔɔ. Mi wanaa cho o nɔɔ niŋnda kaaliaŋ tau te o yɔŋ pɛ ma wa suukaŋndo o sɔɔŋ cho nda o kɔl loŋ choo a buulaŋnda ndalaŋ. Kɛ bɛndu kundaa nɔ mbo sina maa sɔɔŋ wanaa cho o kundaa niŋnda dimul ndu woŋ nɔ miŋ ‘lo nda tɛɛŋ’ nda ndaa. Te o tosa lende le, wana o wana cho lɛ laalaŋ a ndu le nduyɛ mbo sɔla vɛlɛ tɔɔ wɔɔŋndo. Wanaa nɔ kalaŋndaŋ o kundaa niŋnda nɔ ma wa wanaa “sɔɔŋ le diiŋ diiŋ te.” (1 Timo. 3:​8) Koŋ cho ni maa, a nɔ ma choŋgu waŋnda ɔɔ ma wa wanaa sondo yeelɛi le. Bɛndu kunda kaala laa ndɔ wo pei ndu bolleŋ a sɔɔŋ o nɔ mbo sina le woŋ kposoŋ te.

14. Vɛɛ lanɔɔ bɛndu kundaa mala yɛ pɔnɔ ndɔ mbo hiou lachi a tɔɔ kɛndɔɔ nɔɔ?

14 Lanɔɔ bɛndu kundaa nɔla mbo tosa mi pɔnɔ ndɔ nɔ tɔɔ kɛndɔɔ te o fafaŋ pɛ ndu nyunaa a sɔɔŋ pilaŋ okɔɔ. Te lanɔɔ fafaŋ pɛ hei tosaa, koŋ chɔm maa o kaala pɔnɔ ndɔ nduyɛ maa o nɔ bɛɛleŋ le wanaa dimul pɔnɔ ndɔ sɔɔŋ ndaŋ nda. Nduyɛ i hiou kpou ve, mbo nɛŋi Chɛhowa kɔl kanifuule, o cho tosa mi kɔl nyuloo a diompilɔɔ wa o kundaa niŋ.—Luomaŋ. 14:​19.

VƐƐ NYƐ NAŊ DIMI WO PIILIAŊ YƐ CHƐHOWA?

15. Vɛɛ kɔllo wa yɛ Chɛhowa a chaaŋaa yaa waa Choobu wa, nduyɛ le yɛɛ?

15 Yau Choobu wo pɛɛku naa sɔɔŋ kɛndɔŋ tau le sinaa teleŋ naŋ nɔ miŋ soo wo, a mɛɛ naŋ nɔ miŋ soo yɛ. Mɛɛ sɔɔŋ palaŋ bɔɔbɔɔ keeku Choobu choo, mi puaa a hiɔɔlu huŋ ndu yilɔɔ le ndu kɔllo dɛɛniaa. Mɛɛ nda komal Choobu, ma chua tiŋ palɛi tau a suu nyɛ o nyɛ le. Kɛ nyɛ Ɛlifaasi, Bilidaa a Sofaa mɛɛlu isɔɔ wo chɔm kpendekele maa a ve yiyaŋ le ndu kɔl dɛɛniaa le. Kɛ, a wa yiyaŋndo a nyɛ nda nɔ ma dimi le chɔmndo maa Choobu tosa suɛi wɔɔŋnde wo. Sɔɔŋ nda dimi woŋ ŋtiŋ wa tonya, kɛ ŋ bɔɔbɔɔ nda dimi a Choobu nda Chɛhowa okɔɔ woŋ ve sɔɔŋ kɛndɛ le, nduyɛ ŋ ve vɛlɛ tonya le. Ma dimi maa wana dɛnɛ wɔɔŋndo Choobu wa ni. (Choobu 32:​1-3) Vɛɛ kɔllo wa yɛ Chɛhowa? Mbo duaunuŋ tumbe tau a puaa yaa wa haa nduyɛ, mbo dimul nda maa a dimi tonya cho a ndu okɔɔ wo le. Lelaŋ o dimul nda ni maa a kɔ dimul Choobu mbo piɛi le nda.—Choobu 42:​7-9.

16. Yɛɛ naŋ pɛɛku yɛ o taamasi wɔɔŋ Ɛlifaasi, Bilidaa, a Sofaa kɛsi wo niŋ?

16 Taamasi wɔɔŋ Ɛlifaasi, Bilidaa, a Sofaa kɛsi wo pɛɛku naa sɔɔŋ tau. I tasei, ŋ nɔ miŋ kilul puaapiliaa naa iyama le. (Maa. 7:​1-5) Tuupa miŋ soo, o bɛnda miŋ yaŋ nda nilaŋ nyɛkɛndɛi te a wa naa pɛ bahawɛi ndaa chɔmndo. Hei mala naa miŋ sina saŋga nda cho niŋndo. (1 Pitɛ 3:​8) I diiŋ nduɛi, te ŋ wa suɛi o nda lo pɛ, ŋ nɔ miŋ dimi sɔɔŋ dɛɛniaa nda kɔllo woŋ. Nduyɛ, miŋ tosa a sabu maa nyɛ naŋ cho dimioo wo cho tonya. (Ɛfi. 4:​25) Nduyɛ i yaa nduɛi, nyɛ naŋ dimul waŋnda wo nɔla mbo piiliaŋ Chɛhowa tau.

17. Yɛɛ naŋ pɛɛku yɛ o taamasi Ɛlihu wo niŋ?

17 Ɛlihu wa wana hiɔɔlu ndɔ kuɛ Choobu yilɔɔ wo ni. Wanayɛi Ebilahamnde finyaa hoo wa ni. Teleŋ Choobu a chaaŋaa nduaa yaa wa wa suɛiyo, ndu suu kposoŋ te. Mbo yaŋ nilaŋ nyɛkɛndɛi o nyɛ nda wa dimioo wo. Nduyɛ, keŋ mala ndu ni mbo ke Choobu sila yeemaŋndo le ndu miŋgioo o nɛi. Mi keŋ mala Choobu mbo siŋga yiyaŋ ndɔɔ. (Choobu 33:​1, 6, 17) Nyɛ wa o sɔvɛ le Ɛlihu wo cho le Chɛhowa saŋgalaa ni, kɛ o ve le ndupila ɔɔ wana o wana cheleŋ saŋgala le. (Choobu 32:​21, 22; 37:​23, 24) Taamasi Ɛlihu wo pɛɛku naa maa teleŋndaŋ lapum, ŋ nɔ miŋ mei nduyɛ miŋ yaŋ chaaŋaa naa nilaŋ. (Chemi. 1:​19) Ŋ pɛɛku vɛlɛ maa te ŋ wa pɛ waŋndo silaa kioo, yeemɛi nɛi cho le mi Chɛhowa sɔla saŋgalaa ni kɛ o cho naapila le.

18. Vɛɛ naŋ chɔm yɛ balika melaa le ke naŋ sɔla hoo Mɛlɛka o ba wo?

18 Chɛhowa ke naa sondoo ni le suɛi. Ŋ chɔm maa ŋ nɔ balika melaa le kioo hoo te ŋ tol pɛ sila Baabuiyo kɔɔli le sinaa teleŋ naŋ nɔ miŋ soo wo, a mɛɛ naŋ nɔ miŋ soo yɛ. Mi Mɛlɛka dimul Masaa Sɔlɔmɔŋ le poonyiaa aa: “Suɛi tonyɛi dimioo a teleŋ i nɔ le dimiŋndo wo, o cho machuaa mɛɛ nda bɛɛndiaa nuaa nyɔɔ o kɛndɛ kɛndɛ a kooliiye ma kɛsi ndu o nyɛ nda bɛɛndiaa a kanii humbueiyo niŋ yɛ.” (Pulɔ. 25:​11) Ŋ nɔ miŋ yaŋ chaaŋaa naa nilaŋ nyɛkɛndɛi nduyɛ miŋ yiyaŋ tuupa miŋ soo. Te ŋ tosa lende pɛ, nyɛ naŋ dimi wo cho wa mɛɛ nyɛ nda bɛɛndiaa koŋ a kooliiye wo wa o sɔvɛ nduyɛ mbo naŋ nua yɛ. O yɔŋ bɛɛ miŋ soo tau ɔɔ nyɛɛmbɔ, nyɛ naŋ suaa wo cho waŋnda dɛɛniaa, nduyɛ mi hei nɛŋi Chɛhowa kɔl. (Pulɔ. 23:​15; Ɛfi. 4:​29) O nɛiyo hoo choo naŋ chɔm balika melaa ni le ke Mɛlɛka ke naa hoo wo!

CHONDII 82 “Paŋgele Numndo Diondu”

^ pɛl. 5 O Baabuiyo niŋ, sawala mandaalaŋ la cho le naa malaa miŋ sina teleŋ naŋ nɔ miŋ soo wo, a teleŋ naŋ nɔ miŋ meiyo. Te ŋ sina pɛ nyɛ Baabuiyo dimi wo nduyɛ miŋ dɔu ndu o wali niŋ, nyɛ naŋ suaa wo cho Chɛhowa kɔllo nɛŋi.

^ pɛl. 62 TƐƐSIAA LE FOTUEIYO: Ndepilɛnɔɔ cho chaaŋ ndɔ silaa mɛɛ o che maa o kandu suɛi bɛnda le ve tosaa.

^ pɛl. 64 TƐƐSIAA LE FOTUEIYO: Puaapilɛnɔ kaasoŋnɔɔ cho puaapilɛnɔ feleŋgɔnɔɔ silaa a mandaŋndo okɔɔ.

^ pɛl. 66 TƐƐSIAA LE FOTUEIYO: Mi Abikee kɔ nyɔɔlu Deeve a teleŋ bɛnda wo, nduyɛ mbo sɔla fulamakɔɔli kɛndɔɔ.

^ pɛl. 68 TƐƐSIAA LE FOTUEIYO: Puaapilɛnɔ fula o lɛŋnde nda kɛɛlu wali naa nda laa ndɔ wo kɛɛ le chɔmndo mɛɛ wali naa cho tosaŋndo loŋ yɛ.

^ pɛl. 70 TƐƐSIAA LE FOTUEIYO: Bɛndu kundaa faŋaŋ laa ndɔ ikɛi yɔŋi o tuei suukaŋ o cho o foŋndo choo a sɔɔŋ kundaa okɔɔ wo.