Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

BUŊGƐI PƐƐKƐI 11

Vɛɛ Ŋ Bɛɛndiaŋ yɛ le Yiŋɔɔ Sɔlaa?

Vɛɛ Ŋ Bɛɛndiaŋ yɛ le Yiŋɔɔ Sɔlaa?

“Yɛɛnɛ kuuna yɛ ya yiŋɔɔ sɔlaa?”—WALTA. 8:​36.

CHONDII 50 Piɛile Nileŋ le Yɔŋgɔŋndo

SƆƆŊ KULLOŊ O BUŊGƐI HEI NIŊ a

Chieeŋndo balɔɔ silɔ, feleŋguaa a bɛnduaa yuwɛiya cho hiouwɔɔ lachioo tosaa, nduyɛ ma wa yiŋɔɔ (Tofa pɛl 1-2)

1-2. Te o yɔŋ pɛ maa a suliŋndɔ le yiŋɔɔ le, le yɛɛ a nɔ ma tambu kɔl te? (Tofa fotueiyo o kɔɔ.)

 TE A nɔ pɛ yeemɛi le yiŋɔɔ sɔlaa, mɛɛ kpeleŋ sɔviɔɔ pila ŋ kɛsi koŋ ni. Baa a cho pa o bɛɛndiaŋ le kpeleŋ koŋ komallo suŋ suŋ? Te a laalaŋ pɛ maa a bɛɛndiaŋ, nduyɛ te bɛnduaa kundaa chɛl pɛ, mɛɛ kiisaŋ le yiŋɔɔ sɔlaa o bɔŋaŋ cho hunɔɔ wo le. Te a sɔla pɛ yiŋɔɔ, Chɛhowa cho num salaa dɔwɔɔ tau o ndu piɛiyo niŋ.

2 O baa pilɔɔ choo, baa a dimul num niŋ pa maa a nɔ ma tosa hiouwɔɔ lachioo tuupa ma sɔla yiŋɔɔ? Ɔɔ baa numpila che niŋ pa maa a nɔ ma tosa hiouwɔɔ lachioo le ma komal kpeleŋndo hoo? Te lende i cho ni, mɛɛ tambu kɔl te. A tiuba ma tosa wallo le kpeleŋ sɔviɔɔ hoo komallo, o yɔŋ bɛɛ ma wa feleŋgɔnɔ ɔɔ bɛndu yuu.

‘YƐƐ CHO YƐ YA KUUNAA?’

3. Nyuna yɛɛ po Itoopiaanɔɔ ndoo nyuna yɛ Filipi, nduyɛ nyuna yɛɛ cho yɛ a ndu okɔɔ? (Walta Kiilaa 8:​36, 38)

3 Nuawɔ Walta Kiilaa 8:​36, 38. Mi po Itoopiaanɔɔ nyuna Filipi aa: “Yɛɛnɛ kuuna yɛ ya yiŋɔɔ sɔlaa?” Po koŋ ndoo nɔ yeemɛi le yiŋɔɔ sɔlaa. Kɛ nyunaa cho ni maa, baa ndoo suliŋ pa le yiŋɔɔ sɔlaa?

Mi po Itoopiaanɔɔ kɛɛsiaŋ o kɔl, le hiouwɔɔ lachi a pɛɛkoo a Chɛhowa okɔɔ (Tofa pɛl 4)

4. Vɛɛ po Itoopiaanɔɔ chɔm yɛ maa ndoo nɔ yeemɛi le mbo hiou lachi a pɛɛkoo?

4 Mi po Itoopiaanɔɔ hoo kua “Chulusalɛm le Mɛlɛka piɛiyo.” (Walta. 8:​27) Naapum poo hoo ndoo kandu sɛnɛi pɛɛkoo a laalaŋnda Chuuwa okɔɔ, nduyɛ mbo luɛi o piɛile Chuuwa niŋ. I cho kpendekele maa, mi poo hoo pɛɛku a Chɛhowa okɔɔ o yaula maHibuluilaŋ niŋ. A koŋ kpou, ndoo nɔ yeemɛi le mbo chɔɔlu pɛɛku. Nduyɛ pɛŋ, mɛɛ Filipi komal ndu o nɛi, yɛɛ o wa yɛ tosaa? O wa diomndaŋ veeloo o nyɛ Aisaya, wana ndoo suaa le Mɛlɛka wo poonyiaa wo niŋ. (Walta. 8:​28) A tonyala yiŋgoloŋndaŋ okɔɔ poo hoo wa diomndaŋ veeloo ni. O cho ko pɛɛkula taselaŋ te ndoo yeema sinaa le, kɛ ndoo nɔ yeemɛi le mbo hiou lachi a pɛɛkoo.

5. Yɛɛ po Itoopiaanɔɔ tosa yɛ a nyɛ o pɛɛku wo?

5 Poo hoo ndoo nɔ foofo bɛndoo Kandesi o ba bɛŋgu, masa laandoo le lɛŋnde Itoopiaaleŋ. Nduyɛ, “ndu ndoo manda nyɛsɔlaa ndɔɔ kpou ni.” (Walta. 8:​27) Le hei, wana che pɛ maa, poo hoo wa o tuandaŋ a kalaŋnda ndoo nɔ laŋ. A koŋ kpou, mbo chua teleŋndo le Chɛhowa piɛiyo. Ndoo hini kɔl le tonyaa pɛɛkoo kinɛi le. Kɛ ndoo nɔ yeemɛi le nyɛ o pɛɛku wo dɔwɔɔ o wali niŋ. Lelaŋ, mbo buli tiŋ vilɛiyo chɔŋ Itoopiaa, le kɔlaŋ Chulusalɛm le halikpeŋ mbo piɛi Chɛhowa. Le tiŋ vilɛi koŋ bulioo, ndoo nɔ mbo chua teleŋndo, nduyɛ mbo soliŋ nyɛ ndɔ sɔlaa kpeku. I cho kpendekele maa, poo hoo ndoo yeema mbo piɛi Chɛhowa mɛɛ mɛɛ sɔɔŋ muŋ wa.

6-7. Vɛɛ kaala po Itoopiaanɔɔ ndoo nɔ le Chɛhowa wo hiou yɛ lachi a hindɔɔ?

6 Mi po Itoopiaanɔɔ hoo pɛɛku tonyala sɔvɛlaŋ lapum Filipi o ba. Tonyala o pɛɛkulaŋ opilɛ wa ni maa, Chiisu cho Mɛsayanɔɔ ni. (Walta. 8:​34, 35) A tonya, mi i pilaŋ ndu kɔllo tau mɛɛ o pɛɛku a nyɛ Chiisu tosa le ndu wo okɔɔ. Yɛɛ o tosa yɛ okoŋ kɔɔli? Poo hoo ndoo tosa kɛɛsiaa le mbo wa pɛɛkoo suee a Chɛhowa okɔɔ. Nduyɛ waŋnda ndaa nɔ bɛɛleŋ tau le ndu. A koŋ kpou, mi kaala ndoo nɔ le Chɛhowa a Po ndɔɔ wo chɔɔlu hindɔɔ. Mi keŋ nyindu ndu le kɛɛsiaa sɔvɛ sɔviɔɔ tosaa o yoomu ndɔɔ niŋ, le yiŋɔɔ sɔlaa mbo simnuŋ buɛi Chiisu Kiliti wo. Mi Filipi cha maa, po koŋ ndoo suliŋ. Le hei, mbo yiŋ ndu.

7 Te a tol pɛ tamasi po Itoopiaanɔɔ hoo kɔɔli, keŋ cho num mala ma suliŋ le yiŋɔɔ sɔlaa. Nduyɛ keŋ cho num vɛlɛ mala ma dimi a tiindaŋndo aa: “Yɛɛnɛ kuuna yɛ ya yiŋɔɔ sɔlaa?” Ŋ yaasiaŋndɔ sɔɔŋ ŋtiŋ ŋ poo hoo tosa woŋ. Mbo hiau lachi a pɛɛkoo, mbo duau nyɛ o pɛɛku wo o wali niŋ, nduyɛ mi kaala ndoo nɔ le Mɛlɛka wo hiau lachi a hindɔɔ.

HIOU LACHI A PƐƐKOO

8. Vɛɛ naŋ duau yɛ nyɛ Chɔŋ 17:​3 dimi wo o wali niŋ?

8 Nuawɔ Chɔŋ 17:​3. Baa diomnda Chiisu dimi o bolle Baabuileŋ niŋndaŋ la mala num pa ma tosa kɛɛsiaa le pɛɛkoo? Hei naa a bɔɔbɔɔ tosa ni. Kɛ baa diomnda pilɛ laŋ ndaŋ la dimul naa pa le miŋ hiou lachi a pɛɛkoo? Ei. Fɛɛŋ bɛɛ ŋ chii ‘pɛɛkoo a Mɛlɛka tonyaa’ okɔɔ le. (Ikili. 3:​11) Ŋ cho wa pɛɛkoo a ndu okɔɔ le fɛɛŋ a fɛɛŋ. Mɛɛ naŋ pɛɛku fau a Chɛhowa okɔɔ, lende koni naŋ sɔɔŋguu ndu ikɛi kpɛɛluŋ ni.—Sam 73:​28.

9. Yɛɛ ŋ nɔ yɛ ma tosa te a chii pɛ tonyala taselaŋ pɛɛku o Baabuiyo niŋ?

9 O kpeekpei niŋ, te ŋ kandu pɛ pɛɛkoo a Chɛhowa okɔɔ, a tonyala taselaŋ koni okɔɔ naŋ pɛɛku ni. Mɛɛ kiilanɔɔ Pɔɔl wa Hibuluiya yauwo poonyiallo, mbo veelu tonyalaŋ ndaŋ aa, ‘sɔɔŋ tasoŋ.’ O cho pɛɛsa le Pɔɔl wa “sɔɔŋ taseŋ” muŋ te, kɛ tuuwo o wa muŋ ni a mɛɛma chɛlɛkpiaa lendiaa wuɛiyaŋ. (Hibu. 5:​12; 6:​1) Nduyɛ mbo dɛɛniaa Kilisiɔŋnda o cho ko le sɔɔŋ taseŋ cho o Baabuiyo niŋndoŋ pɛɛkoo le, kɛ le ma hiou lachi a tonyala yiŋgoloŋndaŋ sinaa a Mɛlɛka okɔɔ. A nɔ pa yeemɛi kala kalɛi le tonyala yiŋgoloŋnda cho o Baabuiyo niŋndaŋ pɛɛkoo? A cho pa o yɔŋgaŋ wulee le hiouwɔɔ lachioo tosaa, nduyɛ ma wa pɛɛkoo a Chɛhowa okɔɔ vɛlɛ a tuula ndɔlaŋ?

10. Le yɛɛ waŋnda apum cha yɛ ndi ikala le pɛɛkoo?

10 Le naa a bɔɔbɔɔ, simullo pila i wa ni le pɛɛkoo. Kɛ num yɛ? Teleŋ ŋ wa kɔlaŋ o sukuuwo, baa ma pɛɛku pa le diomndaŋ veeloo a le pɛɛkoo nyɛkɛndɛi? Baa ma tuei pa pɛɛkoo yeela, nduyɛ ma sɔla pa tɔnɔɔ leniŋ? Ɔɔ baa ma yiyaŋ pa maa, a chiee pɛɛkoo le? Te lende i cho ni, mɛɛ a cho numpilɛ le. Kɛ Chɛhowa nɔla mbo mala num. Ndu cho Wana Pɛɛkaa sɔviɔɔ le wana o wana ni.

11. Vɛɛ Chɛhowa chɔm yɛ maa ndu cho ‘Wana Pɛɛkaa Bɛndoo’ ni?

11 Chɛhowa dimi maa, ndu cho ‘Wana num Pɛɛkaa Bɛndoo’ ni. (Aisaya 30:​20, 21) O chaa pɛɛkoo, o nɔ kaa biuwaŋndo, nduyɛ mbo bii num bila. Suliŋnda kɛndɛlaŋ o tofa sukuuwaa nduaa o ŋdial ni. (Sam 130:​3) O ve naa kɔl le miŋ tosa nyɛ naŋ tiuba le wo le. Loonuŋ maa, ndu toosiaa hulma numndaŋ ni. Ke sɔviɔɔ pila cho koŋ ni. (Sam 139:​14) Naa kpou nɔ yeemɛi le pɛɛkoo kanifuule, lende Mɛlɛka toosiaa naa ni. O yeema naa miŋ hiou lachi a pɛɛkoo lefafɛɛŋ, nduyɛ miŋ tuei ndu yeela. Lelaŋ, i cho suɛi taasi le miŋ “landuŋ kɔl” le tonyala Baabuiyo pɛɛkoo suŋ suŋ. (1 Pitɛ 2:​2) Kɛsi kpeleŋnda ŋ tiuba ma komaltaŋ. Wa kɛɛsiaa ŋ nɔ le diomndaŋ veeloo o Baabuiyo niŋ a pɛɛkoo wo tolɔɔ kɔɔli. (Chɔɔ. 1:​8) A mala Chɛhowaa, a cho pɛɛkoo vɛlɛ a diomndaŋ veeloo tueiyɔɔ yeela. Nduyɛ hei cho num mala ma chɔɔlu ndu sina tau.

12. Le yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ handu kɔllo o yoomu Chiisu wo vɛlɛ a o wali ndɔ pollo choo o pɛɛkɔŋ naa ipilayaa niŋ?

12 Wa yiyaŋndo teleŋ o teleŋ a yoomu Chiisu wo vɛlɛ a wali ndɔ pollo okɔɔ. Tamasi ndɔɔ tolɔɔ kɔɔli nyɛkɛndɛi mala naa ni, le Chɛhowa piɛiyo taama taama o teleŋnda kala kalalaŋ ndaŋ niŋ. (1 Pitɛ 2:​21) Mi Chiisu suaa a simulta laa komal niŋ buɛiyaa nduaa laŋ okɔɔ. (Luku 14:​27, 28) Nduyɛ ndoo nɔ tiindaŋndo maa buɛiyaa nduaa cho batiuwaa sɔla maa ndu. (Chɔŋ 16:​33) Pɛɛku sɔɔŋ dimiŋ a yoomu Chiisu wo okɔɔ woŋ kpou, vɛlɛ ma kɛsi kpeleŋndo le tamasi ndɔɔ tolɔɔ kɔɔli o yoomu numndo niŋ.

13. Yɛɛ ŋ nɔ yɛ ma hiou lachi a Chɛhowa nyunaa le ndu, nduyɛ le yɛɛ?

13 Kɔl kaloo nɔɔ cho letuu le. Le miŋ sɔla tɔnɔɔ o kɔl kalu naa niŋ, mɛɛ miŋ pɛɛku a Chɛhowa okɔɔ, nduyɛ miŋ nɔ suliŋnda kɛndɛlaŋ, mɛɛ kaalaa nɔɔ le ndu a laalaŋndo dɔwɔɔ o ndu niŋ cho nuaa yɛ. (1 Kɔliŋ. 8:​1-3) Te a wa pɛ hiouwɔɔ lachi a pɛɛkoo, nyuna Chɛhowa le mbo mala num le ma chɔɔlu laalaŋndo nɔ. (Luku 17:​5) Mi Chɛhowa muli piɛile naaleŋ a kɔllo kpou. Te laalaŋ numndo tɔlnuŋ pɛ o nyɛ ŋ pɛɛku a Mɛlɛka okɔɔ wo choo, keŋ cho num mala ma tosa hiouwɔɔ lachioo.—Chemi. 2:​26.

HIOU LACHI A NYƐ Ŋ PƐƐKU WO DƆWƆƆ O WALI NIŊ

Tuupa mi Mɛŋma Koŋgi Bɛnduaŋ ma huŋ, mi Nuuwa nda yuŋgu ndɔɔ duau nyɛ nda pɛɛku wo o wali niŋ (Tofa pɛl 14)

14. Vɛɛ kiilanɔɔ Pitɛ kindila yɛ, mɛɛ i cho suɛi sɔvɛ le mi buɛiyaa Kiliti wa dɔu nyɛ nda pɛɛku wo o wali niŋ yɛ? (Tofa vɛlɛ fotueiyo.)

14 Mi kiilanɔɔ Pitɛ kindila mɛɛ i cho suɛi sɔvɛ, le mi buɛiyaa Kiliti wa dɔu nyɛ nda pɛɛku wo o wali niŋ yɛ. Mbo suaa a bundɛi Nuuwa ve okɔɔ. Mi Chɛhowa dimul Nuuwa maa, o cho wanaa dɛnɛwɔɔŋnda tɛɛmbuu a mɛŋma koŋgi bɛnduaŋ o palɛi nduɛi niŋ. Mi che bɛɛ Nuuwa nda yuŋgu ndɔɔ ndaa sina maa mɛŋma koŋgi bɛnduaŋ ma cho hunɔɔ, kɛ keŋ ve letuu le ma sɔla pioŋɔɔ le. Kɛsiŋ o kɔl maa, Pitɛ wa suɛi a nyɛ yɔŋnuŋndo okɔɔ, ‘teleŋ Nuuwa wa dɛndɔɔ taŋgullo wo,’ tuupa mi mɛŋma koŋgi bɛnduaŋ ma huŋ. (1 Pitɛ 3:​20) A tonya, mi Nuuwa nda yuŋgu ndɔɔ duau nyɛ nda pɛɛku Chɛhowa o ba wo o wali niŋ sanaa a dɛndɔɔ taŋgullo. (Hibu. 11:​7) Nduyɛ mi Pitɛ tuu nyɛ Nuuwa tosa wo a yiŋɔɔ. Mbo poonyiaa aa: “Nyɛ velaŋ a heiyo cho yiŋɔɔ ni. Ndu cho nya hau piŋioo ni.” (1 Pitɛ 3:​21) O dimi niŋ, ŋ tuu bɛɛndiaŋ ŋ cho suŋ suŋ le ma suliŋ le yiŋɔɔ wo, a wali Nuuwa nda yuŋgu ndɔɔ tosa o wɔsiŋ bɔɔbɔɔ bɛŋgu le dɛndɔɔ taŋgullo wo. Yɛɛ ŋ nɔ yɛ ma tosa le ma suliŋ le yiŋɔɔ?

15. Vɛɛ naŋ chɔm yɛ maa ŋ mal yɔŋ naa wɔɔŋndo a kɔllo kpou?

15 Nyɔɔ opilɛ o naŋ nɔ miŋ tosa wo cho yɔŋnda naala wɔɔŋndaŋ malɔɔ a kɔllo kpou ni. (Walta. 2:​37, 38) Yɔŋ wɔɔŋndo malɔɔ a kɔllo kpou tosa, miŋ siŋga kaala naalaŋ. Baa a mal niŋ pa sɔɔŋ nɛŋi Chɛhowa kɔl te woŋ tosaa, mɛɛ kaala nɔɔlɛilaŋ, sikɛɛtiiyo ɔɔ taŋ bɛndoo kolɔɔ a diomnda wɔɔŋndaŋ soliŋndo kpeku cho nuaa yɛ? (1 Kɔliŋ. 6:​9, 10; 2 Kɔliŋ. 7:​1; Ɛfi. 4:​29) Te a tosa wɔ hei le, mɛɛ kindiŋ ma tosa hiouwɔɔ lachioo. Dimul wana cho num Baabuiyo pɛɛkoo wo ɔɔ nyuna bɛnduaa kundaa le ma mala num. Te feleŋgɔnɔɔ ŋ cho ni ma wa a wanaa velu numnda latulu, nyuna nda ma mala num ma mal kaala cho num kuunaa yiŋɔɔ sɔlaa laŋ.

16. Yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ tosa te ŋ yeema pɛ miŋ wa Chɛhowa piɛiyo teleŋ o teleŋ?

16 I cho vɛlɛ suɛi sɔvɛ le miŋ hiou lachi a sɔɔŋ ŋMɛlɛkayaŋ tosaa. Sɔɔŋ muŋ ŋtiŋ cho kɔlaŋ o bɔŋaŋndaŋ a mulilaŋ yɔŋgoo ni. (Hibu. 10:​24, 25) Nduyɛ te o yɔŋ pɛ ma suliŋ le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo, mɛɛ i wa kaa num le ndu dimioo. Mɛɛ ŋ dimi yooŋgu kɛndɔɔ fau, lende koni ŋ tuɛi ndu yeela ni. (2 Timo. 4:​5) Te feleŋgɔnɔɔ ŋ cho ni ma wa a wanaa numnda latulu, nyunaŋndɔ aa: ‘Baa mɛɛ mi wanaa velu ya wa loonuŋ ya teleŋ o teleŋ le kɔlaŋ o bɔŋaŋndaŋ ɔɔ o wali pollo niŋ? Ɔɔ a ba ni ya tosa ndi ni?’ Te a wa pɛ sɔɔŋ muŋ tosaa a ba num, keŋ cho chɔm maa a nɔ laalaŋndo o Chɛhowa niŋ vɛlɛ maa a kaala ndu. Nduyɛ i cho vɛlɛ chɔm maa a nɔ balika melaa le nyɛ o cho num tosallo wo. Hei tosa ma wa o “yɔŋgaŋ o Mɛlɛka lo.” Nyɔɔ opilɛ o ŋ ke Chɛhowa wo cho koŋ ni. (2 Pitɛ 3:​11; Hibu. 13:​15) Nyɛ o nyɛ naŋ ke pɛ Chɛhowa a kɔllo kpou ma beŋ naa le, mbo naŋ kɔl tau a ndu. (Tuuwɔ 2 Kɔliŋtiaŋ 9:​7.) Miŋ tosa sɔɔŋ muŋ kanifuule, teleŋ o teleŋ naŋ tosa pɛ nyɛ naŋ tiuba wo le Chɛhowa, mi keŋ tosa miŋ wa a kɔl kɛndɛ.

TOSA MI KAALA Ŋ NƆ LE CHƐHOWA WO HINDU

17-18. Suliŋ sɔvɛ kuɛɛ mala yɛ num le hiouwɔɔ lachioo tosaa le yiŋɔɔ sɔlaa, nduyɛ le yɛɛ? (Pulɔwaa 3:​3-6)

17 Te a kandu pɛ hiouwɔɔ lachioo tosaa le ma suliŋ le yiŋɔɔ, simultaŋ la cho num komal tau. Waŋnda apum cho num mamɔɔ le laalaŋnda numnda sɛnɛilaŋ. Apum cho num simul ɔɔ ma tusi num nyɛpalaa choo. (2 Timo. 3:​12) Naapum a cho chɔulabaa le kaa wɔɔŋndo opum malɔɔ, kɛ teleŋnda bɔɔbɔɔ, ma miŋgi balaŋ luei o kaa koŋ niŋ. Ɔɔ naapum ma tambu kɔl te a che pɛ maa a komallɔ kpeleŋ ŋ kɛsi wo le. Yɛɛ mala yɛ num le ma biunuŋ? Suliŋ sɔvɛ sɔviɔɔ hoo tiuba mbo mala num. Ndu cho kaala ŋ nɔ le Chɛhowa wo ni.

18 Kaala ŋ nɔ le Chɛhowa wo cho bɔɔ suliŋ sɔvɛ bɛndu. Nduyɛ pɛŋ, o cho o sɔvɛ mbo hiau suliŋ kɛ kɛ ŋ nɔ. (Nuawɔ Pulɔwaa 3:​3-6.) Te a nɔ pɛ kaalaa le Chɛhowa, keŋ tosa a pɛŋgi ndu piɛiyo le, mɛɛ mɛɛ bahawɛilaŋ la komal num. Mi Baabuiyo suaa tau a kaala lo lechoo o chɔm buɛiyaa nduaa wo okɔɔ. Hei mala naa le sinaa maa, fɛɛŋ bɛɛ Chɛhowa mel naa le, nduyɛ o pɛŋgi naa kaala ndɔɔ chɔmndo le. (Sam 100:​5) Mɛlɛka toosiaa num o velaŋ ndɔɔ niŋ. (Chɛ. 1:​26) Vɛɛ ŋ tuallɛ tamasi ndɔɔ kɔɔli le kaalaa chɔmndo?

Lepaa o lepaa, a tiuba ma chɔm balika melaa numndo le Chɛhowa (Tofa pɛl 19) b

19. Vɛɛ ŋ chɔm yɛ balika melaa le nyɛ o nyɛ Chɛhowa cho num tosallo? (Kaleesiaŋnda 2:​20)

19 Chɔm balika melaa. (1 Tɛsa. 5:​18) Lepaa o lepaa, nyunaŋndɔ aa: ‘Vɛɛ Chɛhowa chɔm yɛ niŋ ya kaalaa?’ Tosa a sabu le ndu balikaa mello o piɛileŋ niŋ, nduyɛ ma chɔm sɔɔŋ kpeekpei o tosal num niŋndoŋ. Maa kiilanɔɔ Pɔɔl, chɔ sɔɔŋ Chɛhowa cho tosaa woŋ maa le num kpeekpei o cho muŋ tosaa ni, kanifuule o kaala num. (Nuawɔ Kaleesiaŋnda 2:​20.) Nyunaŋndɔ aa: ‘Baa I yeema pa mi chɔm Chɛhowa mɛɛ kpɛ ya sina ndu yɛ?’ Kaala ŋ nɔ le Chɛhowa wo cho num mala, ma hiou lachi a tɔɔndaŋndaŋ yomɔɔ vɛlɛ ma biunuŋ mɛɛ mɛɛ sɔɔŋ palaŋ komal num. O cho vɛlɛ num mala ma hiou lachi a sɔɔŋ ŋMɛlɛkayaŋ tosaa. Nduyɛ hei mala num le kaala koŋ chɔmndo le Finya num lepaa o lepaa.

20. Yɛɛ yɔŋgɔŋndo o Chɛhowa lo sim yɛ, nduyɛ vɛɛ kpɛ kɛɛsiaa koŋ cho yɛ o sɔvɛ?

20 Te teleŋ tiŋ hiou pɛ, kaala ŋ nɔ le Chɛhowa wo cho num nyindɔɔ le ma yɔŋguŋ o ndu lo o piɛileŋ niŋ. Loonuŋ maa, yoomu numndo yɔŋgoo o Chɛhowa lo sim ni maa, a chua buŋgɛi le ndu piɛiyo mɛɛ mɛɛ sɔɔŋ komal num. Fɛɛŋ bɛɛ a nɔ lɛ ma yɔŋguŋ o ndu lo le kanifuule, a chii ndi niŋ tosa. I cho tonya maa, te ŋ yɔŋguŋ pɛ o Chɛhowa lo, mɛɛ kɛɛsiaa sɔvɛ sɔviɔɔ naŋ tosa koŋ ni. Yiyaŋndɔ a hei okɔɔ. Mi che bɛɛ a cho kɛɛsiaala kɛndɛlaŋ tosa tau o yoomu numndo niŋ, kɛ kɛɛsiaa kɛ kɛ hiu kɛɛsiaa ŋ tosa le yɔŋgɔŋndo o Mɛlɛka lo wo le. (Sam 50:​14) Te Setana che num pɛ kaalaa chɔmndo le Finya num, mbo kindiŋ o nɛi o nɛi niŋ le num dialloŋ diyɔɔ. Nduyɛ mbo nɔ tiindaŋndo maa, a lo niŋ o laalaŋ numndo choo le. Chɛl kposoŋ mi keŋ yɔŋnuŋ te. (Choobu 27:​5) Kaala ŋ nɔ le Chɛhowa wo cho num mala, le ma peelu buŋgɛi ŋ chuel ndu ve, nduyɛ ma sɔɔŋguu ndu ikɛi kpɛɛluŋ.

21. Le yɛɛ naŋ dimi yɛ maa yiŋɔɔ cho lamɛɛlu le, kɛ kandɔŋndo koni cho koŋ ni?

21 Te a yɔŋguŋ pɛ o Chɛhowa lo, tɛɛsial bɛnduaa kundaa o kunda numndo niŋ yiyaŋ numndo, nduyɛ ma dimul nda maa a yeema ma sɔla yiŋɔɔ. Loonuŋ teleŋ o teleŋ maa, yiŋɔɔ cho lamɛɛlu le. Kandɔŋndo ko cho hoo o yoomu numndo niŋ le Chɛhowa piɛiyo ni kanifuule, a cho ndu piɛi lefafɛɛŋ. Lelaŋ, kindi kaala ŋ nɔ le Finya numndo suŋ suŋ. Kɛsi kpeleŋnda mala num le mi kaala numndo le Chɛhowa hindu lepaa o lepaa wo. Hei cho num mala ma suliŋ le yiŋɔɔ sɔlaa. Paale sɔvɛ leŋ pila le wa niŋndeŋ le num ni. Kɛ kandɔŋndo koni cho koŋ ni. Maa kaala numndo le Chɛhowa a Po ndɔɔ hiou lachi a hindɔɔ lefafɛɛŋ!

CHONDII 135 Dɛɛniaa Chɛhowaa, “Wa Wana Taasi Po Nuu”

a Le miŋ tosa hiouwɔɔ lachioo le yiŋɔɔ sɔlaa, ŋ nɔ miŋ nɔ yiyaŋ kɛndɔɔ. Ŋ nɔ vɛlɛ miŋ tosa sɔɔŋ bɛnda woŋ. O buŋgɛi hei niŋ, ŋ cho tamasi po Itoopiaanɔɔ soliŋ kpeku, le miŋ che nyɛ wana cho Baabuiyo pɛɛkoo wo nɔ mbo tosa le mbo suliŋ le yiŋɔɔ wo.

b TƐƐSIAA LE FOTUEIYO: Ndepilɛnɔ feleŋgɔnɔɔ cho Chɛhowa dimullo o piɛileŋ niŋ, mɛɛ kpɛ o nɔ balika melaa le nyɛ o cho tosaa le ndu wo yɛ.