Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

O FONDA NAŊ KƐSI NYƆƆŊ NDO

“Teleŋ Kuɛɛ Naŋ Cho yɛ Bɔŋaŋ Cheleŋ Biyɔɔ?”

“Teleŋ Kuɛɛ Naŋ Cho yɛ Bɔŋaŋ Cheleŋ Biyɔɔ?”

O BƐŊGUFƆNƆƆ mɛɛlulaŋ o wɔsi 1932 niŋ o Chioo Mɛsiko niŋ, chiee nɔ waŋnda hiouwɔɔ miiliɔŋndo opilɛ wo. Ma bɛɛndiaa lɛila chɔm mɛɛ nyɛm nyaanaŋndoŋ nɔ miŋ nyaanuŋ yɛ. Lɔɔ opilɛ koni ndoo hiouwɔ ni, nduyɛ teleŋ tasoo wa koŋ ni le laŋ bɛɛndiaa. Kɛ waŋnda wa vɛlɛ a kɔl kɛndɛ le nyɛ cheleŋ. Wanaa yɔŋgu yooŋgulaŋ nda wa chumndo naa teeniiyo simnda. A wa a bɛɛndiaŋ a nyɛm chuaa fotueilaŋ le mial teŋgeŋ wa hunɔɔ wo. Nɛɛ wa yɛ koŋ? Ndu wa Choosɛ F. Lutafɔɔ ni, simlachinɔɔ le “Watch Tower Society.” Chɛhowɛiya o chiee koŋ niŋ bɛɛ wa chumndo le Ŋgɔɔ Lutafɔɔ demullo. Ndoo hiŋ le bɔŋaŋ nda bɛndu palɛi yaa wo biyɔɔ.

Mi “Golden Age” dimi aa, “Hei nɔ bɛɛ nyuna le. Bɔŋaŋndo hoo cho wa bundɛi sɔvɛ bɛndu” le yoomuaŋ lueiyo le tonyaa pɛŋgɛlaa o Mɛsiko niŋ. Kɛ bɔŋaŋ bɛndu pɔmbɔɔ wa hoo ni kanifuule, waŋnda 150 kinɛi bii ndu ni. Le yɛɛ bɔŋaŋ koŋ wa yɛ nyɛ sɔvɛ bɛndu?

Tuupa mi bɔŋaŋ koŋ biinuŋ, tonyaa ndoo pɛŋgɛlaŋ ndɔ tau o Mɛsiko niŋ te. Kanduŋ a wɔsi 1919, bɔŋaŋnda ibuŋgala pɔmbɔlaŋ la wa biinɔŋndo. Kɛ mɛɛ wɔsi koŋ o hiou, mi kundalaŋ la dɔɔnaŋ. Mɛɛ nda kumbi lɛuve Mɛsiko Chiee o wɔsi 1929 niŋ, mii yɔŋnuŋ maa sɔɔŋ wa bɛnda. Kɛ simultaŋ la wa wɔ le chɔulabaa. Mi kɔɔnaa sila kɔɔfaa maa a tosa yulaleŋ o yooŋgu kɛndɔɔ dimioo niŋ te. Mi kɔɔfanɔ pilɛ duaunuŋ tumbe tau a keŋ okɔɔ nduyɛ mbo mal tonyaa. Okoŋ, mbo kila kundaa o ndɔɔ le Baabuiyo pɛɛkoo. Nduyɛ a teleŋndo hoo, ma siŋga wana wa chilaŋ chuaa o lɛuve wo le kaa wɔɔŋ o tosa wo. Chɛhowɛiyaa chɔm lo lechoo wo o Mɛsiko niŋnda ndaa yeema kɔl dɛɛniaa.

Teleŋ Ŋgɔɔ Lutafɔɔ hiŋ yilɔɔ wo, mbo dɛɛniaa puaapiliaa dɔu tiindaŋ ndaa o Mɛlɛka niŋnda a sɔɔŋ pilaŋ nda kɔllo woŋ ŋ muuŋ o bɔŋaŋ bɛndu koŋ. Nduyɛ mbo yɔŋgu vɛlɛ sɔɔŋ ŋuɛɛnu o alaadioo choo. Teleŋ tasoo wa hoo ni le mi puaapiliaa soliŋ alaadioo kpeku le yooŋgu kɛndɔɔ pɛŋgɛlaa o Mɛsiko niŋ. Mɛɛ bɔŋaŋ bɛndu koŋ chuu, ma yulu wana sɛnɛiyo iso le mbo chua chilaŋ o lɛuve le wallo kɔɔnaa. Mi Chɛhowɛiya miiŋgu dialuŋ fulaŋ sɔla. Nduyɛ a mala Chɛhowaa, ma hiau lachi a yooŋgu kɛndɔɔ dimioo.

Bɔŋaŋ bɛndoo a wɔsi 1941, Mɛsiko Chiee

O wɔsi 1933 niŋ, ma bii bɔŋaŋnda bɛndaŋ la tiɔɔŋ o lɛŋnde leŋ niŋ, o Velakulus niŋ a Mɛsiko Chiee. Puaapiliaa wa wallo kalaŋ o tanda koŋ niŋ, nduyɛ a wa fulamakɔɔlila kɛndɛlaŋ sɔlaa. Le taamaseliiyo, o wɔsi 1931 niŋ, ndaa nɔ wanaa dimiaa yooŋgu kɛndiaa 82. O wɔsi 1941 niŋ, mi wanaa dimiaa yooŋgu kɛndiaa hel bɛmbɔɔ tɔ o koŋ choo! Waŋnda le 1,000 hiŋ Mɛsiko Chiee a wɔsi 1941 ni le Bɔŋaŋ Ibuŋga Manda iMɛlɛkayaa biyɔɔ.

“A BIU NƐILAŊ KPOU”

O wɔsi 1943 niŋ, mi Chɛhowɛiya kandu Bɔŋaŋ Ibuŋga Manda iMɛlɛkayaa yondaa diolaŋ aa “Kaale Hɛnɛkɛ Leŋ.” Ndaa nɔ ma bii bɔŋaŋndo hoo o chieeŋ bɛndoŋ 12 o Mɛsiko niŋ. * (Tofa tɛɛsiaa amatou.) Le hei tosaa, ma wounuŋ nyɔɔŋ. Poonyiaa wa lachi a o kɔɔ. Kpeŋgoŋ ŋmuuŋ poonyiaa wa o nyɔɔŋ muŋ choo ni. Nduyɛ ma bɔŋa kpeŋguŋ muuŋ ndoŋ naapilɛ, okoŋ, ma wounuŋ ndu maa doma. Opilɛ wa nda o takpa a o opilɔɔ nda o kɔɔ. Chɛhowɛiya wa nyɛ poonyiaa hoo soliŋndo kpeku le bɔŋaŋnda bɛndaŋ yondaa kanduŋ a wɔsi 1936 nde.

Yauwo hoo chɔm mɛɛ puaapiliaa wounuŋ nyɛm poonyiaa wa lechoo woŋ, le bɔŋaŋndo yondaa Mɛsiko Chiee o wɔsi 1944 niŋ

Fulamakɔɔli kɛndɔɔ wa bɔɔ le bɔŋaŋndaŋ yondaa Mɛsiko Chiee o nyɛm nda poonyiaa muŋndoŋ choo. Mi yau lakonaa diolaŋ aa “La Nación” poonyiaa a Chɛhowɛiyaa wa bɔŋaŋ ibuŋgaa biyɔɔ wa okɔɔ aa, “O paale taseleŋ choo, ma dimul nda le waŋnda chɔɔloo veeloo. O paale diiŋndɔ leŋ choo, ma hiau fondaa.” Kaaŋnde Katolikiiya lee niŋ kɔl a fulamakɔɔli kɛndɔɔ hoo le. Okoŋ, ma simul Chɛhowɛiya. Kɛ siooŋii ve puaapiliaa a ndepiliaa le. Ma hiau lachi a bɔŋaŋ bɛndoo yondaa. Mi suɛi lebolii cheleŋ o “La Nación” niŋ dimi aa, “Mi chioo kpou cha nda.” Mi yauwo hoo dimi maa mi puaapiliaa a ndepiliaa “siŋgaŋ a ‘nyɛm poonyiaa’ ndaa wounuŋ le bɔŋaŋndo yondaa woŋ.” Mi buŋgɛi keŋ o yauwo hoo niŋ chɔm fotuei puaapiliaa o nɛilaŋ Mɛsiko Chiee a suɛi lebolle aa, “A Biu Nɛilaŋ Kpou.”

KPELELA WA “LAFUU MBO HIAU HINILAŊ LƐŊ O SIIMƐNDIIYO CHOO WO”

O wɔsiŋ muŋ niŋ, mi Chɛhowɛiyaa bɔɔbɔɔ soliŋ sala tau le bɔŋaŋnda bɛndaŋ latiŋ biyɔɔ o Mɛsiko niŋ. O sɔndɔkɔlta wa yololɛ nduyɛ mi la wa landaŋ a nɛila teeniiyo, ɔɔ nɛila nyɛm nyaanaŋ cheleŋndaŋ puaapiliaa a ndepiliaa bɔɔbɔɔ ndaa fula ni. Mi kunda pilɛ poonyiaa aa, “Nyɛ ndoo keeku kinɛi o fondaa hoo ikɛiyo cho yuei nda bayiaa le suukaŋndo o hueiye niŋndo ni.” Lelaŋ, o sofɛliaa choo ɔɔ a ŋpelu waŋnda ndaa huŋ o bɔŋaŋnda bɛndaŋ ni. Nduyɛ mi ndaa kuɛ a ŋpelu le palɛi chalaŋ le fuuloo naa teeniiyo ndoo chua waŋnda le hunɔɔ o chiee ndaa bii bɔŋaŋndo wo.

Chɛhowɛiyaa bɔɔbɔɔ, nyɛsɔlaa lepɛŋndo wa nda choo o kala kpoke. Le hei, mi ndaa kuɛ le bumba le kɔlaŋ o bɔŋaŋ bɛndoo. Te ndaa fuuluu pɛ o fondaŋ bɔŋaŋndo, ma wa latulu a Chɛhowɛiyaa nda komal loŋ nda. Mi ndaa chɔm nda kaalaa nduyɛ ma tosal nda kɛndɛi. Mi acheleŋnda ndaa lɔl o Toŋgola leMasalaŋ niŋ. Teleŋ pilɛ, puaapiliaa le 90 nda yiya o lɛuve ni. Nduyɛ a wa luaŋ o katoŋnda yaulaŋ la wa leniŋ ndaŋ choo. Mi “Yau iWɔsioo” dimi maa mi puaapiliaa chɔm balika melaa kanifuule, katoŋnda laŋ la wa “lafuu mbo hiau hinilaŋ lɛŋ o siimɛndiiyo choo.”

Le Chɛhowɛiyaa kaŋ chuuŋgiaŋndo diompilɛ nda puaapiliaa a ndepiliaa ndaa ndoo hiou sala soliaŋ kɛ kɛ. Hau, Chɛhowɛiyaa cho niŋ Mɛsiko hiou 850,000, nduyɛ balika melaa pilɔɔ kpe nda nɔ ni. * (Tofa tɛɛsiaa amatou.) Mi “Yau iWɔsioo” le wɔsi 1949 dimi maa salala puaapiliaa a ndepiliaa soliŋ ndaŋ la yɔŋyɔla dialuŋ ndaŋ fulaŋ le Chɛhowa piɛiyo le. Bɔŋaŋ ibuŋga kɛ kɛ ndaa bii pɛ, “a hei okɔɔ ndaa duau baltaŋ le teleŋ vilɛi ni.” Nyuna puaapiliaa ndaa miŋgi sondoo lechoo daandi daandi wo wa ni, “Teleŋ kuɛɛ naŋ cho yɛ bɔŋaŋ cheleŋ biyɔɔ?”—O fonda naŋ kɛsi nyɔɔŋ ndo o “Central America” niŋ.

^ pɛl. 9 “Yau iWɔsioo” le wɔsi 1944 dimi maa bɔŋaŋndo hoo tosa ni mi waŋnda sina Seiyaa Chɛhowaa nyɛkɛndɛi o Mɛsiko niŋ.

^ pɛl. 14 O Mɛsiko niŋ, waŋnda 2,262,646 bii Loonuŋyaa o wɔsi 2016 niŋ ni.