Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

BUŊGƐI PƐƐKƐI 31

“Ŋ Vi Ŋdial Kposoŋ Te”!

“Ŋ Vi Ŋdial Kposoŋ Te”!

“Lelaŋ, ŋ vi ŋdial kposoŋ te.”​—2 KƆLIŊ. 4:​16, NW.

CHONDII 128 Biuwɔŋndo tei o Mɛɛlulaŋ

SƆƆŊ KULLOŊ O BUŊGƐI HEI NIŊ *

1. Yɛɛ Kilisiɔŋnda nɔ yɛ ma tosa le ma fuuluu o kilta ndalaŋ mɛɛlulaŋ?

KILISIƆŊNDA cho kiltaŋ le yoomu kpeekpeiyo sɔlaa. O yɔŋ bɛɛ aa ŋ laŋga kandu kiltaŋ ndaŋ ɔɔ ŋ cho niŋ lechoo le wɔsila bɔɔbɔɔ, ŋ nɔ miŋ biuŋ kiltaŋ haaa miŋ fuuluu o mɛɛlulaŋ. Sila Pɔɔl, wana Chiisu vem hɔlte ndɔ wo ke Kilisiɔŋaa wa Filipai ya dɛɛniaa naa le miŋ lo kiltaŋ haaa o mɛɛlulaŋ. Teleŋ Kilisiɔŋnda Filipai sɔla yau Pɔɔllo wo, apum wa niŋ Chɛhowa piɛiyo le wɔsila bɔɔbɔɔ. Mi che bɛɛ a wa kiltaŋ nyɛkɛndɛi, kɛ mi Pɔɔl chɔm nda sabu biuwɔŋndo ndoo yeemaŋ o kiltaŋ ndaŋ niŋndo. Ndoo yeema ma tol taamasi ndɔɔ kɔɔli le ma lo fafalaa haaa ma “fuuluu o mɛɛlulaŋ.”—Filipi. 3:​14.

2. Le yɛɛ naŋ dimi yɛ maa teleŋ Pɔɔl poonyial Filipiaŋnda silaa wo ndoo bɛnda bɔɔ?

2 Teleŋ Pɔɔl poonyial Filipiaŋnda silaa hoo wo ndoo bɛnda bɔɔ. Kanifuule, wanaa wa Filipai ya wa hiouwɔɔ lachi a puaapiliaa nyɛpalaa tusioo choo chɔŋ a teleŋ kundaa kilaŋ loŋndo. Naapum a wɔsii 50 C.E. Pɔɔl nda Sailaa fuuluu Filipai ni. Hei yɔŋnuŋ mɛɛ poo dimul Pɔɔl o yilaŋnde niŋ aa, “yandii, taŋ ma huŋ mala naa o lɛŋnde Masidooniaaleŋ niŋ.” (Walta. 16:​9) Filipai nda komal chua pilɛ ni diolaŋ aa Lediaa. Mi “Masanɔɔ Mɛlɛka kumbi ndu kɔllo le mbo laalaŋ” yooŋgu kɛndɛ Pɔɔl wa dimioo wo. (Walta. 16:​14) O viu bɛɛ le mi Lediaa a yuŋgu ndɔɔ kpou sɔla yiŋɔɔ. Kɛ Masa Nyinaa Wɔɔŋnda ndoo niŋ kɔl kposoŋ te. Hau pa mi puaa Filipai bii Pɔɔl nda Sailaa ma kua a nda o lemasa. Ma hɛɛnduu nda sɔɔŋ choo maa a cho keiyo sɔŋgɔlaŋ mɛlioo waŋnda tɛɛŋ. Le hei, ma luaa Pɔɔl nda Sailaa, ma duau nda o chiɛi manyumndo niŋ, nduyɛ o mɛɛlulaŋ, ma dimul nda le ma mal chioo. (Walta. 16:​16-40) Baa mi Pɔɔl nda Sailaa wu ŋdial? Sako bɛɛ! Kɛ yɛɛ puaapiliaa a ndepiliaa ndaa pɛɛku haa tonyaa sɛnɛiya bɛɛ ndaa tosa yɛ? Nda bɛɛ ma biunuŋ! Mi taamasi Pɔɔl nda Sailaa wo dɛɛniaa nda kɔltaŋ tau.

3. Yɛɛ Pɔɔl ndoo sina yɛ, nduyɛ nyunala kuɛɛ naŋ cho yɛ yaasiaa?

3 Mi Pɔɔl kɛɛsiaŋ o kɔl maa fɛŋ bɛɛ o vi ŋdial te. (2 Kɔliŋ. 4:​16, NW) Ndoo sina maa le mbo lo kiltaŋ haaa o mɛɛlulaŋ, mɛɛ mbo kɛsi kɔllo o kpeleŋ ndɔɔ choo. Yɛɛ naŋ pɛɛku yɛ o taamasi Pɔɔllo niŋ? Vɛɛ taamasi buɛiyaa Chɛhowaa hau mala yɛ naa le sinaa maa ŋ nɔla miŋ biunuŋ simultaŋ? Nduyɛ, vɛɛ tiindaŋ naŋ nɔ le chilaŋndo mala yɛ naa ŋ vi ŋdial te?

MƐƐ TAAMASI PƆLLO MALA NAA YƐ

4. A kpɔkɔsila wa Pɔɔl choo laŋ kpou, yɛɛ ndoo tosa yɛ?

4 Yiyaŋndɔ a mɛɛ kpɛ Pɔɔl wa o tuandaŋ yɛ teleŋ o poonyial Filipiaŋnda wo. O wa o biyɔɔ niŋ Luom. Le hei, ndoo nɔla mbo kuɛ yooŋgu kɛndɔɔ dimioo le. Kɛ mbo soliŋ teleŋ ndɔɔ kpeku nyɛkɛndɛi le wanaa ndaa kua ndu yilɔɔ wa yooŋgu kɛndɔɔ dimullo. A teleŋ koŋ o poonyial vɛlɛ kundala wa leviltaŋ yaulaŋ ni. Pɔɔl ndoo chelnuŋ kposoŋ te. Hau bɛɛ, mi Kilisiɔŋaa nɔla lɛ kelaa kposoŋ te wa kindiŋ kpoke le wanaa kua nda yilɔɔ wa yooŋgu kɛndɔɔ dimullo. Ma poonyiaa vɛlɛ yaula kɔl dɛɛniaa laŋ le wanaa naŋ nɔla komallo o la nda lo bɛɛ le wa.

5. A mɛɛ Pɔɔl dimi o Filipiaŋnda 3:​12-14 niŋ yɛ, yɛɛ ndoo mala yɛ ndu le kɔllo kɛsioo o kpeleŋ ndɔɔ choo?

5 Pɔɔl chɛl mi batiuwaa o sɔla o wali Mɛlɛkaa niŋndo ɔɔ sɔɔŋ wɔɔŋ o tosa paandu woŋ faŋa ndu kɔllo o kpeleŋ ndɔɔ choo le. Mbo dimi pɛŋ maa faŋaa “kɔllo bau o nyɛ o nyɛ [ndoo] tosa paandu” mala ndu ni mbo “kindi kindi le [mbo] sɔla nyɛ [wa ndu] lachi wo.” Ndu cho ni, le mbo lo kiltaŋ haaa o mɛɛlulaŋ. (Nuawɔ Filipiaŋnda 3:​12-14.) Sɔɔŋ kuɛɛ muŋ nɔla yɛ mi muŋ faŋa Pɔɔl kɔllo o kilta o wa laŋ choo? I tasei, mbo sɔla batiuwaa tau o piɛile nda le maChuuleŋ niŋ. Kɛ mbo cha batiuwaa koŋ “maa bil waa o sal choo.” (Filipi. 3:​3-8) I diiŋ nduɛi, o chɛl mi kɔl tambɛi nyɛpalaa o tusi Kilisiɔŋnda choo o tasela ndɔ wo dii ndu dialloŋ te. I yaa nduɛi, paale pilɛ bɛɛ o yiyaŋ naa maa wali o tosa niŋ le Chɛhowa wo cho letuu le. Ma duau Pɔɔl o chiɛi manyumndo niŋ, mbo sɔla lɔɔ, ma vii vii ndu a poutaŋ, mi dɛndɔɔ kɔɔlu a ndu nduyɛ mi nyɛdiaa lepɛŋndo a fɛlioo ndoo bii ndu. Kɛ a koŋ kpou, mbo sɔla batiuwaa tau o wali pollo niŋ. (2 Kɔliŋ. 11:​23-27) Kɛ Pɔɔl ndoo sina maa mɛɛ mɛɛ o sɔla batiuwaa ɔɔ saŋgaa, o nɔ mbo hiou lachi a Chɛhowa piɛiyo. Keŋ naa bɛɛ nɔ ni miŋ tosa hau.

6. Ɔɔ nyɛm naŋ “tosa paandu” woŋ ŋpum ŋ naŋ nɔ miŋ faŋa kɔllo choo woŋ?

6 Vɛɛ naa bɛɛ faŋa yɛ “kɔllo bau o nyɛ o nyɛ [naŋ] tosa paandu” maa Pɔɔl? Kɛlɛŋgaa mi naapum nda tambu wɔ kɔl le sɔɔŋ wɔɔŋ naŋ tosa paandu woŋ. Te o wa lende pɛ, mɛɛ o bɛnda bɔɔ miŋ pɛɛku vɛlɛ a sala baŋaa Kiliti wo okɔɔ. Te o yɔŋ pɛ miŋ pɛɛku, miŋ yiyaŋ, nduyɛ miŋ piɛi a sala baŋaa Kiliti wo okɔɔ, ŋ cho sina maa Chɛhowa chii naa niŋ haki malɔɔ. Nduyɛ, keŋ mala naa miŋ pɛŋgi kɔl tambɛiyo. Tofawɔ nyɛ cheleŋ naŋ pɛɛku o taamasi Pɔɔllo niŋndo. Mi apum sɔla wali ndoo ke nda niŋ nyɛsɔlaa tau wo. Kɛ ma kɛɛ wali koŋ le halikpeŋ ma sɔla teleŋndo le tosaa tau o wali Chɛhowaa niŋ. Te o yɔŋ pɛ aa num bɛɛ tosa niŋ kɛɛsiaa waa lende, baa a cho pa kɔllo faŋaa bau o mɛɛ kpɛ num oo sɔla niŋ kanioŋ yɛ choo? (Nɔm. 11:​4-6; Ikili. 7:​10) “Nyɛ o nyɛ [naŋ] tosa paandu” wa vɛlɛ sɔɔŋ naŋ tosa niŋ o kɔɔna Chɛhowa niŋndoŋ ɔɔ tɔɔndaŋnda naŋ yem niŋ paandu laŋ. I cho tonya maa miŋ chɔɔlu sɔɔŋguu Chɛhowa ikɛi kpɛɛluŋ te o wa pɛ miŋ yiyaŋ a mɛɛ kpɛ o mala niŋ naa nduyɛ mbo duau naa sala yɛ. Kɛ fɛŋ bɛɛ ŋ nɔ miŋ yiyaŋ maa wali naŋ tosa niŋ le Chɛhowa wo cho letuu, okoŋ miŋ chalnuŋ te.—1 Kɔliŋ. 15:​58.

Ŋ nɔ miŋ chɛl mi nyɛ o nyɛ faŋa naa kɔllo o kilta naŋ cho le yoomu kpeekpeiyo laŋ te (Tofa pɛl 7)

7. A mɛɛ Kɔliŋtiaŋ Tasoo 9:​24-27 dimi yɛ, yɛɛ yeemaŋ yɛ le kilta naŋ cho le yoomoo laŋ chiiyo? Chɔmndɔ taamaseliiyo.

7 Mi Chiisu dimi aa, “La fafala kpeekpei.” Pɔɔl ndoo bii bɔɔ nyɛ Chiisu ndoo yiyaŋndo bila. (Luku 13:​23, 24) Ndoo sina maa o nɔ mbo fafala haaa mbo fuuluu o mɛɛlulaŋ maa Chiisu. Lelaŋ, mbo tuu Kilisiɔŋnda a wanaa nyaanuŋ nyaanɔŋ labɛɛlaa wa. (Nuawɔ Kɔliŋtiaŋ Tasoo 9:​24-27.) Wana wa nyaanɔŋ labɛɛlaa wo chɛl mi nyɛ o nyɛ faŋa ndu kɔllo o kilta o cho laŋ te, haaa mbo fuuluu o mɛɛlulaŋ. Le taamaseliiyo, o chieeŋ bɛndoŋ niŋ, mi nɛi wanaa nyaanaŋnda kei o lɔɔ niŋ, nduyɛ nyɛm cheleŋ wa tau ŋ nɔla miŋ faŋa nda kɔllo o kilta ndalaŋ ndo. Te waŋndo yeema pɛ le fandaa sɔlaa o kilta waa naa niŋ, a yiyaŋ pa maa o nɔ mbo sim le wolɔɔla nda kɛsi le pisioo laŋ nuaa? Pesiŋ bɛɛ! Naa bɛɛ nɔ miŋ chɛl mi nyɛ o nyɛ faŋa naa kɔllo o kilta naŋ cho le yoomu kpeekpeiyo laŋ te. Te o yɔŋ pɛ miŋ kɛsi kɔllo o kpeleŋ naa choo nduyɛ miŋ fafala maa Pɔɔl, mɛɛ ŋ cho fandaa sɔla!

HIOU LACHI A CHƐHOWA PIƐIYO O YƆŊ BƐƐ MI BAHAWƐILAŊ LA WA

8. Simulta yaala kuɛɛ naŋ cho yɛ yaasiaa?

8 Ŋ yaasiaŋndɔ niko simultaŋ layaa la komal naa o kilta naalaŋ niŋ miŋ kuɛ le simnɔŋndo wo. Laŋ la cho ni, nyɛ naŋ cho kɔllo kiɔɔ keleŋaa yɔŋnɔŋndo, te dialuŋ naŋ ve lɛ kpeŋkpeleŋ maa paandu le, nduyɛ mi tɔɔndaŋnda kala kalalaŋ la viou naa choo. Taamasi puaapiliaa a ndepiliaa sɔla niŋ simultaŋ ndaŋ ma biuŋ nda mala naa tau.—Filipi. 3:​17.

9. Vɛɛ kɔllo wa yɛ naa te nyɛ naŋ cho kɔllo keleŋa yɔŋnɔŋ te?

9 Nyɛ naŋ cho kɔllo kiɔɔ keleŋaa yɔŋnɔŋndo. Ŋ nɔ yeemɛi ikala kala le mi sɔɔŋ Chɛhowa mɛi lediom ndoŋ yɔŋnuŋ niŋ. Le taamaseliiyo, mi wana suaa le Mɛlɛka wo Habakuku ŋɔɔchiaŋ maa Chɛhowa wa bɔɔ viouwɔɔ le dɛnɛ wɔɔŋ wa yɔŋnɔŋndo o lɛŋnde Chudaleŋ niŋndo chiiyo. Kɛ mi Chɛhowa dimul ndu aa, “biunuŋ ma chum.” (Haba. 2:​3) Kɛ o kpeekpei niŋ, mi sɛmbɛ naa kuɛ le tolɔɔ toolo te nyɛ naŋ cho kɔllo hiu viouwɔɔ pɛ. Nduyɛ mi keŋ chuu naa kɔl tambɛiyo puɛɛ. (Pulɔ. 13:​12) Mi hei yɔŋnuŋ mɛɛ wɔsiŋ 1900 kanduŋ. O wɔsila laŋ niŋ, Kilisiɔŋaa pɔyaŋaa bɔɔbɔɔ wa kɔl maa a cho lakɔ choo choo o wɔsi 1914 niŋ. Kɛ mɛɛ nyɛ nda wa koŋ kɔllo kɛɛ le keleŋaa yɔŋnɔŋndo, yɛɛ a ndaa nɔ tiindaŋndo wa ndaa tosa yɛ?

Mi Lɔyal nda Pial Spat lo o laalaŋ ndaa choo haaa o mɛɛlulaŋ, mi che bɛɛ kɔla nda wa kɔl choo choo o wɔsi 1914 niŋndaŋ la kueŋnuŋ te (Tofa pɛl 10)

10. Yɛɛ pɔnɔɔ a lanɔ pilɛ tosa yɛ mɛɛ nyɛ nda wa kɔllo kɛɛ le keleŋaa yɔŋnɔŋndo?

10 Ŋ yaasiaŋndɔ taamasi kilisiɔŋnda a ŋiɔɔŋ a chɔm lo lechoo wo o simul koŋ niŋnda. Ŋgɔɔ Lɔyal Spat wa wɔsila 20 mbo sɔla yiŋɔɔ a wɔsi 1908. Ndoo nɔ bɔɔ tiindaŋndo maa o cho keleŋa lakɔ choo choo. Mɛɛ o yeema pɛŋ le lanɔɔ chuaa o wɔsi 1911 niŋ, mbo dimul Pial, ndepilɛnɔ o del kɔɔli wo aa, “Numpila sina maa ŋ cho suŋ lakɔ choo choo a wɔsi 1914. Te a yeema a ya pɛ, mɛɛ o bɛnda bɔɔ miŋ keleŋa chali o nɔɔ niŋ!” Kɔla nda wa kɔl choo choo o wɔsi 1914 niŋndaŋ la kueŋnuŋ te. Kɛ baa mi pɔnɔɔ a lanɔɔ hoo saŋga a kilta yoomoo le keŋ? Sako bɛɛ. Hɛnaŋ Chɛhowaa tosaa ndoo hiou wa o sɔvɛ le nda, a kɔlaŋ ndalaŋ choo choo. Ma kɛɛsiaŋ o kɔl le ma biuŋ kiltaŋ haaa o mɛɛlulaŋ. Nduyɛ, Lɔyal nda Pial wa a tuandaŋ lɔɔlɔɔ o wali Chɛhowaa niŋ. Ma lo o laalaŋ ndaa choo haaa ma chii wali Chɛhowaa o lɛŋndeŋ choo. I cho tonya maa num bɛɛ yeema niŋ mi teleŋ Chɛhowa cho diola ndɔlaŋ dindi wo fuuluu. Nduyɛ, a yeema vɛlɛ mbo soliŋ di o nɔ le waa Masa wo kpeku, okoŋ mbo peelu diomnde o mɛi leŋ. Hiou lachi a tiindaŋndo nɔɔ maa Chɛhowa cho sɔɔŋ muŋ kpou tosa a boondii o kɛɛsiaa ve. Haaa mi boondii keŋ fuuluu, maa ŋ hiounuŋ lachi a waa a tuandaŋ o wali ndɔɔ niŋ. O yɔŋ bɛɛ mi nyɛ naŋ cho kɔllo keleŋa yɔŋnɔŋ te, ŋ nɔ miŋ tambu kɔl ɔɔ miŋ pɛŋgi kiltaŋ te.

O yuuwɛi nduɛi niŋ bɛɛ, Atɔ Sɛkɔɔ wa nɛilaŋ nuuviaa le tosaa tau o wali Chɛhowaa niŋ (Tofa pɛl 11)

11-12. O yɔŋ bɛɛ miŋ ve lɛ kpeŋkpeleŋ maa paandu le, le yɛɛ o bɛnda yɛ miŋ hiou lachi a Chɛhowa piɛiyo o laalaŋndo choo? Chɔmndɔ taamaseliiyo.

11 Te dialuŋ naŋ ve lɛ kpeŋkpeleŋ maa paandu le. Mɛɛ mi waŋndo wa kpeŋkpeleŋ malaŋ o nɔla nyaanɔŋ labɛɛlaa. Kɛ miŋ ve bɛɛ kpeŋkpeleŋ te, ŋ nɔla miŋ piɛi Chɛhowa o tiindaŋndo choo nduyɛ miŋ nɔ sɛmbɔɔ le wali ndɔɔ. Wanaa yuwɛiya a bɔɔbɔɔ cho wɔ pɛŋ kindiŋndo le tosaa tau o wali Chɛhowaa niŋ. (2 Kɔliŋ. 4:​16NW) Le taamaseliiyo, le wɔsilaŋ 55 Ŋgɔɔ Atɔ Sɛkɔɔ * tosa wallo o Bɛtɛɛl ni. Mɛɛ o fuuluu wɔsilaŋ 88, ndoo nɔla lɛ nyɛ o nyɛ tosa a bandɔ le. Paale pilɛ, mi chua wa ndu chiɔuwo o lapita wo kua le ndu malaa. Mɛɛ o nua ndu hɔlla, mbo dimi aa, “Ŋgɔɔ Sɛkɔɔ, a tosa niŋ bɔɔ wallo le Chɛhowa.” Kɛ o cho wali Atɔ tosa le Chɛhowa wo le ndoo kɛsi kɔllo choo le. Mɛɛ o tofa chuaa hoo, mbo mam muɛɛŋ, okoŋ mbo dimi aa, “Tonya ŋ dimi ni. Kɛ o cho wali naŋ tosa niŋ le Chɛhowa wo le cho o sɔvɛ le. Loo o laalaŋ naa choo haaa o mɛɛlulaŋ cho suɛi sɔvɛi ni.”

12 Kɛlɛŋgaa num bɛɛ piɛi niŋ Chɛhowa le wɔsila bɔɔbɔɔ. Nduyɛ te o wa pɛ maa kɛndiaa lepɛŋndo chɛl lɛ num ma tosa tau maa paandu le, mɛɛ tambu kɔl te. Nɔ tiindaŋndo maa Chɛhowa naŋ kɔl tau le wali ŋ tosal ndu wo, nduyɛ fɛŋ bɛɛ o puɛɛnuŋ a num te. (Hibu. 6:​10) Le suŋ suŋndɔ, o bɛnda ma kɛsiŋ o kɔl maa o cho mɛɛ kpɛ naŋ tosa niŋ o wali Chɛhowaa niŋ yɛ le chɔm maa ŋ kaala ndu le. Kɛ hiouwɔɔ lachi a kaa kɛndɔɔ chɔmndɔ vɛlɛ a tosaa o naŋ tiuba wo chɔm ni maa ŋ kaala ndu. (Kolo. 3:​23) Chɛhowa sina lɔɔlɔɔ o naŋ nɔla le tosaa wo, nduyɛ fɛŋ bɛɛ o beŋ naa le tosaa nyɛ naŋ nɔla le wo le.—Maki 12:​43, 44.

Mi simulta kalalaŋ la komal Anatɔli nda Lidiya Mɛlnik kɛ a feŋaŋ o laalaŋ ndaa choo le (Tofa pɛl 13)

13. Yɛɛ ndoo yɔŋnuŋ yɛ Anatɔli nda Lidiya, nduyɛ, vɛɛ taamasi ndaa dɛɛniaa yɛ naa le hiouwɔɔ lachi a Chɛhowa piɛiyo o yɔŋ bɛɛ mi tɔɔndaŋ ndaŋ la komal naa?

13 Te tɔɔndaŋnda kala kalalaŋ la viou naa pɛ choo. Wanaa Chɛhowaa apum cho niŋ hau tɔɔndaŋndaŋ a nyɛpalaa biuwɔŋndo le wɔsila bɔɔbɔɔ. Le taamaseliiyo, wɔsilaŋ 12 Anatɔli Mɛlnik * wa ni ma duau finya ndɔ o chiɛi manyumndo niŋ. Okoŋ kɔɔli, ma kua a ndu o biyɔɔ niŋ Saibiiliaa. Chɔŋ o lɛŋnde ndaleŋ niŋ Moldova kɔ Saibiiliaa, o hiou mɛɛliilaŋ 4,000 (kilolaŋ 7,000). Wɔsioo opilɛ okoŋ kɔɔli, ma kua vɛlɛ a Anatɔli, kala ndɔ, finya ndɔ mama a kala ndɔ mama o biyɔɔ niŋ Saibiiliaa. Mɛɛ nyɔɔ viou tiŋ, ma chɛl nda le bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ biyɔɔ. Kɛ mɛɛliilaŋ 20 (kilolaŋ 30) ndaa kua a ŋpelu ni le bɔŋaŋndaŋ biyɔɔ o sɔndɔkɔlɔ wa nda ikɛiyo. O faŋaŋndɔ o tiŋ levil lo kɔɔli, o hueiyii misisie niŋ ndaa fula vɛlɛ ni le kɔlaŋ. Okoŋ kɔɔli, mi Ŋgɔɔ Mɛlnik chii wɔsilaŋ layaa o chiɛi manyumndo niŋ o chi Lidiya laa ndɔ a chua ndɔ wa wɔsioo opilɛ wo le. A nyɛpalaa keeku nda hoo choo le wɔsila bɔɔbɔɔ wo kpou, Anatɔli a yuŋgu ndɔɔ mel Chɛhowa piɛiyo le. Anatɔli cho niŋ hau wɔsilaŋ 82, nduyɛ o cho o Kunda cho Lɛuve Chilaŋ o Eesiaa Kɔllo wo choo. Maa Anatɔli nda Lidiya laa ndɔ, ŋ hiounuŋ lachi a tosaa tau o wali Chɛhowaa niŋ vɛlɛ a biuwɔŋndo simulta komal naalaŋ maa paandu.—Kalee. 6:​9.

HANDU KƆLLO O FANDA Ŋ CHO LEHƆL LO CHOO

14. Yɛɛ Pɔɔl ndoo sina yɛ maa o nɔ mbo tosa le mbo fuuluu o mɛɛlulaŋ?

14 Pɔɔl ndoo nɔ tiindaŋndo maa o cho lo kiltaŋ haaa mbo fuuluu o mɛɛlulaŋ. Mɛɛ o wa Kilisiɔŋnɔ pɔyaŋndo yɛ, ndoo nɔ tiindaŋndo maa o cho fandaa sɔla le “veelu Mɛlɛka veelu” ndu wo. Kɛ le fandaa hoo sɔlaa, ndoo sina kɛsɛ maa o nɔ mbo hiou lachi a “fafalaa” haaa o mɛɛlulaŋ. (Filipi. 3:​14) Mi Pɔɔl soliŋ taamaselii sɔviɔɔ kpeku le Filipiaŋnda malaa ma hiou lachi a fafalaa haaa ma fuuluu o mɛɛlulaŋ.

15. Taamasi yɛɛ Pɔɔl soliŋ yɛ kpeku le Kilisiɔŋaa wa Filipai ya malaa ma hiou lachi a “fafalaa” haaa o mɛɛlulaŋ?

15 Mi Pɔɔl loonuŋ Filipiaŋnda a tiindaŋ ndaa nɔ le waa pilachieeya o choo choo niŋndo okɔɔ. (Filipi. 3:​20) Le yɛɛ ndaa nɔ yɛ ma loonuŋ a keŋ? O teleŋ koŋ niŋ, waŋnda ndaa yeema bɔɔ ma simnuŋ pilachieeya le lɛŋnde maLuomaŋndeŋ kanifuule, tɔnɔɔ pila * ndaa sɔla ni. Kɛ le Masale Mɛlɛkaleŋ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda cho pilachieeya ni nduyɛ, waa pilachioo le Masale Mɛlɛkaleŋ o choo choo niŋ hiou tɔnɔɔ poloŋ a simnɔŋndo Luomaŋnɔɔ! Le saboo hoo, mi Pɔɔl dɛɛniaa Filipiaŋnda le mi “kaala [ndalaŋ] la wa mɛɛ yooŋgu kɛndɔɔ a Kiliti okɔɔ” dimi maa la nɔ mi la wa yɛ. (Filipi. 1:​27) Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda nɔ hau taamasi kɛndɔɔ a mɛɛ nda cho hiouwɔɔ lachi a fafalaa le ma fuuluu o mɛɛlulaŋ le yoomu fafɛɛŋndo sɔlaa o choo choo niŋ yɛ.

16. O yɔŋ bɛɛ aa le kɔlaŋ choo choo ɔɔ le waa o lɛŋndeŋ choo naŋ nɔ tiindaŋndo ni, yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ hiou lachi a tosaa a mɛɛ Filipiaŋnda 4:​6, 7 dimi yɛ?

16 O yɔŋ bɛɛ aa le kɔlaŋ choo choo ɔɔ le waa o kpele hɛnɛkiɔɔ niŋ o lɛŋndeŋ choo naŋ nɔ tiindaŋndo ni, ŋ nɔ miŋ hiou lachi a fafalaa haaa o mɛɛlulaŋ. Mɛɛ mɛɛ simultaŋ la komal naa, ŋ nɔ miŋ faŋa kɔllo o nyɛ naŋ tosa paandu wo choo. Nduyɛ, ŋ nɔ vɛlɛ miŋ chɛl mi nyɛ o nyɛ kɛɛlu naa Chɛhowa piɛiyo le. (Filipi. 3:​16) Naapum ŋ chum niŋ le teleŋ vilɛi le mi sɔɔŋ Chɛhowa mɛi lediom ndoŋ yɔŋnuŋ, ɔɔ dialuŋ naŋ cho lɛ kpeŋkpeleŋ maa paandu le. Kɛlɛŋgaa naapum nda biunuŋ niŋ tɔɔndaŋnda kala kalalaŋ le wɔsiŋ bɔɔbɔɔ. O yɔŋ bɛɛ mi simultaŋ ndaŋ la komal naa, ŋ nɔ miŋ “buulaŋ o isɔɔ o siɔɔ niŋ te.” Nyɛ ŋ nɔ ma tosa kinɛiyo cho chɔmndo Mɛlɛka bahawɛi numndo o piɛileŋ niŋ ni. Okoŋ, o nɔla mbo ke num kɔl nyulu ŋ ve bɛɛ kɔl kposoŋ te wo.—Nuawɔ Filipiaŋnda 4:​6, 7.

17. Yɛɛ naŋ cho yɛ yaasiaa o buŋgɛi cho lachi ve niŋ?

17 Mi wana nyaanuŋ nyaanɔŋ labɛɛlaa wo chɔɔlu yoomuaŋ wou kpeekpei le kiltaŋ, te o hiŋ niŋ pɛ le fuuloo o mɛɛlulaŋ. Naa bɛɛ nɔ miŋ chɔɔlu kɔllo handɔɔ o kilta naŋ cho le yoomoo sɔlaa laŋ choo haaa miŋ fuuluu o mɛɛlulaŋ. Maa ŋ hiounuŋ lachi a fafalaa haaa miŋ huŋ sɔla sɔɔŋ kɛndɛŋ Mɛlɛka mɛi lediom le tosaa woŋ, o yɔŋ bɛɛ miŋ ve lɛ kpeŋkpeleŋ te ɔɔ miŋ nɔ bahawɛilaŋ tau. Kɛ yɛɛ mala yɛ naa miŋ biuŋ haaa o mɛɛlulaŋ? Buŋgɛi cho lachi ve cho naa chɔm mɛɛ naŋ “hɛli suɛi hiou bɛnda kpou le tosaa ve” yɛ.—Filipi. 1:​9, 10.

CHONDII 79 Pɛɛku Nda le Ma Sim Yi

^ pɛl. 5 O yɔŋ bɛɛ aa ŋ chua niŋ wɔsilaŋ tau o Chɛhowa piɛiyo niŋ, ŋ nɔ wɔ miŋ wa kindiŋndo le hiouwɔɔ lachioo tosaa. Mi Pɔɔl, wana Chiisu vem hɔlte ndɔ wo dɛɛniaa chaaŋaa nduaa laalaŋnda maa a wu ŋdial le hei tosaa le. Yau o poonyial Filipiaŋnda wo luei naa yoomuaŋ le miŋ hiou lachi a kiltaŋ le yoomu kpeekpeiyo sɔlaa. Buŋgɛi hei cho naa chɔm mɛɛ naŋ duau sila Pɔɔllo o wali niŋ yɛ.

^ pɛl. 11 Bundɛi Ŋgɔɔ Sɛkɔɔ ve cho o Bandu Mɛŋgɛlaa niŋ, Kooŋndo 15, 1965, o suɛi lebolle hei bɛŋgu, “My Part in Advancing Right Worship.”

^ pɛl. 13 Bundɛi Ŋgɔɔ Mɛlnik ve cho o “Tiondoo!” niŋ le Saa 22, 2004, o suɛi lebolle hei bɛŋgu, “Taught From Childhood to Love God.”

^ pɛl. 15 Luomaŋnda o ba bɛŋgu lɛŋnde Filipai leŋ le wa ni. Le hei, Filipiaŋnda bɛɛ ndaa nɔ di maLuomaŋndo. Lelaŋ, mi taamasi Pɔɔl soliŋ hoo kpeku wo mala Filipiaŋnda tau.