Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

BUŊGƐI PƐƐKƐI 32

CHONDII 44 Piɛile Wana Kɔl Tambɛiyo

Chɛhowa Yeema mi Wana o Wana Wookuŋ

Chɛhowa Yeema mi Wana o Wana Wookuŋ

‘Chɛhowa yeema mi wana o wana sɔla tambei le. . . . Kɛ o yeema mi waŋnda kpou wookuŋ.’2 PIT. 3:9.

NYƐ NAŊ CHO PƐƐKU WO

Ŋ cho pɛɛku nyɛ wookɔŋndo simndo, sabu o cho suɛi sɔvɛ wo, nduyɛ miŋ che mɛɛ Chɛhowa mala niŋ waŋnda suu o suu le ma wookuŋ yɛ.

1. Yɛɛ waŋndo nɔ yɛ mbo tosa le mbo wookuŋ?

 TE Ŋ tosa pɛ suɛi wɔɔŋnde, i cho bɔɔ suɛi sɔvɛ le miŋ wookuŋ. O Baabuiyo niŋ, te waŋndo wookuŋ pɛ, o nɔ mbo siŋga yiyaŋ ndɔɔ a kaa pum okɔɔ, mbo pɛŋgi sɔɔŋ luei ndu balaŋ o kaa koŋ niŋndoŋ tosaa, nduyɛ mbo kɛɛsiaŋ o kɔl maa o miŋgi lɛ ndi tosa le.—Tofa Tɛɛsiaa le Diomndaŋ o Baabuiyo Niŋ, “Wookɔŋndo.” O puuluei niŋ.

2. Le yɛɛ naa kpou nɔ yɛ miŋ pɛɛku a wookɔŋndo okɔɔ? (Nɛhimaya 8:​9-11)

2 Waŋnda chieeya kpou nɔ ma pɛɛku a wookɔŋndo okɔɔ. Le yɛɛ? Kanifuule, mi naa kpou tosa hakioo lepaa o lepaa. Le mɛɛ naŋ cho chuauwaa Adam nda Ifi wa yɛ, mi naa kpou tosa hakioo, nduyɛ miŋ sɔla piɔmndo. (Luom. 3:23; 5:12) Hei piiliaŋ wana o wana. Hali wanaa ndaa nɔ laalaŋ kala kalaa wa bɛɛ, mɛɛ kiilanɔɔ Pɔɔl cho nuaa yɛ, i ve bɛɛŋ bɛɛŋ le mi ndaa dɔu yeemaŋ ndaŋ o mandaa bɛŋgu le. (Luom. 7:​21-24) Baa hei sim ni maa ŋ nɔ miŋ wa a kɔl tambɛiyo teleŋ o teleŋ le hakila naalaŋ? Sako. Wana inyiɛɛyo Chɛhowa cho ni, nduyɛ o yeema naa miŋ wa a kɔl kɛndɛ. Ŋ tofaŋndɔ nyɛ ndoo yɔŋnuŋ Chuuwa o teleŋ Nɛhimaya wo niŋndo. (Nuawɔ Nɛhimaya 8:​9-11.) Chɛhowa ndoo yeema nda mi ndaa hiu kɔllo tambu le hakila ndaa tosa o paandoo niŋndaŋ te, kɛ ndoo yeema mi ndaa wa a kɔl kɛndɛ o ndu piɛiyo niŋ. Chɛhowa sina maa te ŋ wookuŋ pɛ miŋ wa a nyaale. Lelaŋ o pɛɛku naa a hei okɔɔ ni. Te ŋ wookuŋ pɛ le hakila naŋ tosa laŋ, ŋ nɔ tiindaŋndo maa Finya naa inyiɛɛyo cho naa malɔɔ haki.

3. Yɛɛ naŋ cho yɛ pɛɛku o buŋgɛi hei niŋ?

3 O buŋgɛi hei niŋ, ŋ cho pɛɛku sɔɔŋ ŋgaa a wookɔŋndo okɔɔ. I tasei, ŋ cho chɔ nyɛ Chɛhowa pɛɛku Isɔluɛiya a wookɔŋndo okɔɔ wo. Okoŋ, miŋ pɛɛku mɛɛ Chɛhowa mala waŋnda le ma wookuŋ yɛ. I mɛɛlɛi, ŋ cho yaasiaa nyɛ buɛiyaa Chiisu wa pɛɛku a wookɔŋndo okɔɔ wo.

YƐƐ CHƐHOWA NDOO PƐƐKU YƐ ISƆLUƐIYA A WOOKƆŊNDO OKƆƆ?

4. Yɛɛ Chɛhowa ndoo pɛɛku yɛ Isɔluɛiya a wookɔŋndo okɔɔ?

4 Mɛɛ Chɛhowa kɔɔna Isɔluɛiya le ma simnuŋ wanaa nduaa, mbo yii kpemaa a nda, nduyɛ ma chua buŋgɛi le ndu diikɔŋndo. Mbo mɛi lediom maa te a diikuŋ pɛ sawala ndɔlaŋ, o cho nda manda nduyɛ mbo dɔu nda sala. A sawala laŋ okɔɔ, mbo ke nda tiindaŋndo maa: “Sawala ya cho nya kioo paale hauleŋ ndeŋ ndaŋ, o cho sawala kendu biyɔɔ ɔɔ mi la bumba laŋ diikɔŋ te.” (Ditɔ. 30:​11, 16) Kɛ te ndaa kɛɛ pɛ le sawala ndɔlaŋ diikɔŋndo, ɔɔ ma kɛɛsiaa le mɛlɛkaa cheleŋ piɛiyo, o ve lɛ nda manda le nduyɛ a wa saŋga tau. Kɛ, keŋ sim nuaa maa Chɛhowa wa nda kɔɔ mulul le fɛɛŋ a fɛɛŋ te. Ndaa tiuba ma ‘muliŋ o Chɛhowa Mɛlɛka ndaa lo, nduyɛ mi ndaa yaŋ ndu nilaŋ.’ (Ditɔ. 30:​1-3, 17-20) Keŋ sim ni maa ndaa tiuba ma wookuŋ. Te ndaa tosa keŋ pɛ, Chɛhowa wa nda sɔɔŋguu ikɛi kpɛɛluŋ, nduyɛ mi ndoo dɔu nda vɛlɛ sala.

5. Vɛɛ Chɛhowa ndoo chɔm yɛ maa o mel wanaa nduaa malaa le? (2 Masaa 17:​13, 14)

5 Teleŋnda bɔɔbɔɔ, mi wanaa Chɛhowa ndoo hɛli maa wanaa ndɔ wa ndaa tosal ndu nilakalulaŋ. O faŋaŋ o piɔmnda piɛiyo kɔɔli, mi ndaa tosa vɛlɛ sɔɔŋ wɔɔŋ wɔɔŋuŋ cheleŋ. Fulamakɔɔlioo wa ni, mi ndaa saŋga tau. Kɛ Chɛhowa vi ŋdial le wanaa nduaa malaa le ma hiou lachi a ndu piɛiyo le. Teleŋnda bɔɔbɔɔ, mi ndoo vem wanaa ndaa suaa le ndu wa, le wanaa nduaa dɛɛniaa le ma wookuŋ nduyɛ ma miiŋgu ndu o ibuŋ.—Nuawɔ 2 Masaa 17:​13, 14.

6. Vɛɛ Chɛhowa ndoo soliŋ yɛ wanaa ndaa suaa le ndu wa kpeku, le wanaa nduaa pɛɛkoo le sabu wookɔŋndo cho nyɛ sɔvɛ wo? (Tofa vɛlɛ fotueiyo.)

6 Teleŋnda bɔɔbɔɔ, mi Chɛhowa ndoo soliŋ wanaa ndaa suaa le ndu wa kpeku, le wanaa nduaa silaa. Le tamaseliiyo, mi Chɛhowa dimul Chɛluimaya le mbo dimul Isɔluɛiya aa: “Waŋnda Isɔluɛi, . . . I cho nya dimullo mi la miiŋgu naa ya chua. Mi che bɛɛ mi duaunuŋ tumbe a nya o kala kala, kɛ I cho nya inyiɛɛ tuiinɔŋ mi mal nya le nyɛ nya tosa wo. Tumbe o tumbe ya I dɔɔŋ a nya, o cho mɛɛlu. Nyɛ ya I yeema nya mi la tosa ndu pilɛ kpe wo, ndu cho ni, sɔlɔlaŋndo maa la tosa yɔŋ wɔɔŋndo nduyɛ, mi la simul la, ya Mɛlɛka Yaawɛɛ Mɛlɛka nyaa.” (Chɛlui. 3:​12, 13) Mi Chɛhowa dimul Chowɛɛ le mbo dimul waŋnda aa: “La miiŋgu ya o ibuŋ a kɔlta nyalaŋ kpou.” (Chow. 2:​12, 13) Mbo dimul Aisaya le mbo yonda aa: “La dindi nya pila mi la simnuŋ a diandaa. Dɛnɛ wɔɔŋ o dɛnɛ wɔɔŋ ya I cho nya chɔɔ tosaa, la mal ndu waŋ waŋ. La pɛŋgi dɛnɛ wɔɔŋndo tosaa.” (Aisaya 1:​16-19) Mi Chɛhowa soliŋ Isikiɛɛ kpeku, mbo nyuna aa: “La yiyaŋ maa ya Mɛlɛka, I wa a kɔl kɛndɛ mi che mi wana yɔŋ wɔɔŋndo o lo o yɔŋ ndɔ wɔɔŋndo niŋ, mbo sɔla piɔmndo? . . . I yeema mi wana yɔŋ wɔɔŋndo muliŋ mbo mal yɔŋ ndɔ wɔɔŋndo, mbo hiou lachi a waa yoomu. I niŋ kɔl le mi wana o wana sɔla piɔmndo le. Lelaŋ la muliŋ, mi la mal yɔŋnda nyala wɔɔŋndaŋ, koŋ tosa ni mi la hiou lachi a waa yoomu.” (Isi. 18:​23, 32) Mi Chɛhowa naŋ kɔl te o che pɛ mi waŋnda wookuŋ kanifuule, o yeema nda le ma hiou lachi a waa achal lefafɛɛŋ. Lelaŋ Chɛhowa chum fɛlɛŋ mi waŋnda wookuŋ malaŋ o mala nda le. Ŋ tofaŋndɔ tamaseliila cheleŋ a hei okɔɔ.

Teleŋnda bɔɔbɔɔ, mi Chɛhowa ndoo soliŋ wanaa ndaa suaa le ndu wa kpeku, le wanaa nduaa malaa le ma wookuŋ (Tofa pɛl 6-7)


7. Yɛɛ Chɛhowa ndoo pɛɛku yɛ wanaa nduaa, sanaa a tamaselii wana ndoo suaa le ndu wo, Hoosiaa nda laa ndɔ?

7 Tofawɔ ma che mɛɛ Chɛhowa pɛɛku wanaa nduaa, sanaa a nyɛ yɔŋnuŋ o yoomu Hoosiaa wana ndoo suaa le Mɛlɛka wo, nda Koma laa ndɔ wo niŋndo. Mɛɛ o tosa kaa suundɛiyo, mbo mal pɔnɔ ndɔ mbo tual waŋ piaanduaa cheleŋ kɔɔli. Baa ndoo nɔla pa mbo siŋgaŋ? Mi Chɛhowa, wana cha o kɔltaŋ niŋndo dimul Hoosiaa aa: “Wana lanɔ mɛi num mi po cheleŋ kaala ndu, nduyɛ mbo wa suundaa a po koŋ ndo, chua ndu vɛlɛ maa laa num. Lende koni Chɛhowa ndoo kaala waŋnda Isɔluɛi ni, kɛ ma kɛɛ ndu ma muliŋ mɛlɛkaa lachoowaa sooluuwo.” (Hoo. 3:1; Polo. 16:2) Kɛsiŋ o kɔl maa, lanɔɔ Hoosiaa ndoo nɔ wɔ balaŋ o haki wɔɔŋ wɔɔŋndo niŋ. A koŋ kpou, mi Chɛhowa dimul vɛlɛ Hoosiaa le mbo mal ndu haki, nduyɛ mbo chɛl ndu vɛlɛ maa laa ndɔ. a O nɛi pilɛ koŋ choo, Chɛhowa vi ŋdial le mɛɛ wanaa nduaa wa ndu bolle kalaleŋ tosallo yɛ le. Mi che bɛɛ a wa wɔ sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ tosaa, kɛ ndoo kaala wɔ nda kɛ. Mbo hiau lachi a wanaa ndaa suaa le ndu wa viomɔɔ o nda lo, le nda malaa ma wookuŋ, nduyɛ ma tosa siŋgaŋndaŋ o yoomula ndalaŋ niŋ. Tamaseliiyo hoo pɛɛku naa maa, mi Chɛhowa “sina nyɛ o nyɛ a waŋndo okɔɔ.” Nduyɛ mbo kindiŋ le wana cho wɔ haki wɔɔŋ wɔɔŋndo tosaa wo malaa, le mbo wookuŋ. (Polo. 17:3) Ŋ tofaŋndɔ miŋ che mɛɛ Chɛhowa ndoo tosa hei yɛ.

VƐƐ CHƐHOWA MALA YƐ WANAA LAHAKIAA LE MA WOOKUŊ?

8. Yɛɛ Chɛhowa ndoo tosa yɛ le Keŋ malaa le mbo wookuŋ? (Chɛnɛsi 4:​3-7) (Tofa vɛlɛ fotueiyo.)

8 Keŋ wa po tase Adam nda Ifi wo ni. Mbo pɛɛku wanaa velu ndu wa o ba le yɔŋ wɔɔŋndo tosaa. Le handɔɔ lechoo, mi Baabuiyo dimi a ndu okɔɔ aa: “Kaala ndɔlaŋ laa wɔu.” (1 Chɔŋ 3:12) Naapum hei tosa ni, Chɛhowa “hini kɔl a Keŋ vɛlɛ a sala ndɔɔ le,” mɛɛ o wa salaa solioo o ndu lo. Yɔŋii ndoo siŋga kaala ndɔlaŋ, “mi Keŋ mia kuu a tumboo, nduyɛ mbo tɛɛmbuu hɔlla.” Yɛɛ Chɛhowa tosa yɛ okoŋ kɔɔli? Mbo suaa o Keŋ ndo. (Nuawɔ Chɛnɛsi 4:​3-7.) Kɛsiŋ o kɔl maa mi Chɛhowa suaa o Keŋ ndo o nɛi kaalaa niŋ, nduyɛ mbo dimul ndu maa o cho ndu salaa dɔwɔɔ, te o tosa pɛ nyɛ cho o kɛndɔɔ wo. Kɛ mbo sila ndu maa te o mandaŋ te, kɔl tuu ndɔɔ cho ndu nyindɔɔ mbo tosa suɛi wɔɔŋnde. I cho suɛi imɔnɔ le sinaa maa, mi Keŋ kɛɛ le Chɛhowa nila yaŋɔɔ. O chɛl mala Chɛhowaa le mbo wookuŋ te. Mɛɛ Keŋ kɛɛ le Mɛlɛka nilaŋ yaŋɔɔ, baa mi hei nyindu pa Chɛhowa le mbo kɛɛ wanaa cheleŋnda malaa le ma wookuŋ? Sako bɛɛ!

Mi Chɛhowa kindiŋ le Keŋ malaa, nduyɛ mbo dimul ndu maa o cho ndu salaa dɔwɔɔ te o wookuŋ pɛ (Tofa pɛl 8)


9. Vɛɛ Chɛhowa mala yɛ Deeve le mbo wookuŋ?

9 Chɛhowa ndoo kaala Masaa Deeve tau. Mbo veelu ndu pɛŋ aa: ‘Po ya I hini kɔl lo.’ (Walta. 13:22) Mi Deeve wou balaŋ o hakila wɔɔŋ wɔɔŋndaŋ niŋ. Mbo suunda nduyɛ mbo dii wanachioo. A mɛɛ Sawa Muuse Wo ndoo dimi yɛ, Deeve ndoo nɔ mbo sɔla piɔmndo. (Lɛv. 20:10; Nɔm. 35:31) A koŋ kpou, Chɛhowa ndoo yeema le Deeve malaa, le mbo wookuŋ. b Lelaŋ, mbo viam wana ndoo suaa le ndu wo Netaŋ le mbo kuɛ o masaa Deeve lo, mi che bɛɛ ndoo chɔmndɔ maa o wookuŋ te. Mi Netaŋ soliŋ tamaseliiyo kpeku le Deeve malaa le mbo bii haki wɔɔŋ wɔɔŋ ndoo tosa wo bila. Mi Deeve bii bila maa o tɛɛmbuu Chɛhowa kɔllo tau, nduyɛ mbo wookuŋ. (2 Sam. 12:​1-14) Mbo poonyiaa chondei le chɔmndo mɛɛ kpɛ ndoo tambu kɔl a nyɛ o tosa wo yɛ. (Sam 51, diomndaŋ le kandɔɔ) Mi chondii o poonyiaa hei ve nyindu wanaa lahakiaa bɔɔbɔɔ, le ma wookuŋ. Ŋ cho bɔɔ a kɔl kɛndɛ le sinaa maa mi Chɛhowa mala Deeve, le mbo wookuŋ.

10. Vɛɛ ŋ yiyaŋ yɛ a kaa biuwaŋ Chɛhowa wo vɛlɛ a malɔɔ ndɔ hakioo, te o hiŋ pɛ a mɛɛ o bii wanaa lahakiaa yɛ?

10 Chɛhowa tul haki kɛ kɛ leyɛ. (Sam 5:​4, 5) A koŋ kpou, o sina maa wanaa lahakiaa naŋ cho ni. Kɛ le mɛɛ o kaala naa yɛ, mbo kɛɛsiaa le mbo mala naa miŋ chɔulaba hakioo. Teleŋ o teleŋ mbo kindiŋ le naa malaa, o yɔŋ bɛɛ aa wanaa tosa haki wɔɔŋ wɔɔŋndo wa, le ma wookuŋ nduyɛ ma sɔɔŋguu ndu ikɛi. I cho bɔɔ suɛi kɔl dɛɛniaa le sinaa maa, Chɛhowa yeema mbo mal naa haki. Te ŋ yiyaŋ pɛ a kaa biuwaŋ Chɛhowa wo nduyɛ a malɔɔ ndɔ hakioo, mi keŋ mala naa le miŋ kɛɛsiaŋ o kɔl le loo o laalaŋ naa choo, nduyɛ miŋ wa chɔ chɔ le miŋ wookuŋ te ŋ tosa pɛ hakioo. Ŋ pɛɛkuŋ ndɔ niko mɛɛ Chiisu pɛɛku buɛiyaa nduaa a wookɔŋndo okɔɔ yɛ.

YƐƐ BUƐIYAA CHIISU WA PƐƐKU YƐ A WOOKƆŊNDO OKƆƆ?

11-12. Yɛɛ Chiisu pɛɛku yɛ waŋnda, le chɔmndo mɛɛ kpɛ finya ndɔ nɔ yeemɛi le naa malɔɔ haki yɛ? (Tofa fotueiyo .)

11 O wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ, mi teleŋ Mɛsaya ndoo nɔ le hunɔɔ wo fuuluu. A mɛɛ naŋ pɛɛku o buŋgɛi naŋ hiou ve niŋ yɛ, mi Chɛhowa soliŋ Chɔŋ Wana Yiŋaa a Chiisu Kiliti kpeku, le ma pɛɛku waŋnda sabu i cho suɛi sɔvɛ le wookɔŋndo wo.—Mat. 3:​1, 2; 4:17.

12 Teleŋ Chiisu wa yooŋgu kɛndɔɔ dimioo o chieeŋndo choo wo, mbo pɛɛku waŋnda mɛɛ Finya ndɔ nɔ yeemɛi le naa malɔɔ haki yɛ, te ŋ tosa pɛ hakioo. Mi Chiisu tosa hei o nɛi teŋgeŋndo choo, mɛɛ o dimi taloo a poombɔ luusiaŋndo okɔɔ. Mi po feleŋgɔnɔ koŋ kɛɛsiaa le mbo fulaŋ chiɛiniŋ, mbo kɔ wa sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ tosaa. “Mɛɛ o che maa diɔmnde o wa tosaa ni,” mbo kɛɛsiaa le mbo miiŋgu o finya ndɔ lo. Yɛɛ finya ndɔ ndoo tosa yɛ? Mi Chiisu dimi maa, “o lo landaŋ mi finya ndɔ cha ndu, nduyɛ mi nyiɛɛye bii ndu tau. Mi finya ndɔ nyaanuŋ mbo kɔ demul ndu, mbo sɔsa ndu kuuwo.” Po ndɔɔ ndoo yeema le nyunaa te o tiuba pɛ ba mbo simnuŋ wana wallo o finya ndɔ lo chiɛiniŋ. Kɛ mi finya ndɔ veelu ndu aa: “Po nuu.” Okoŋ, mbo chɛl ndu vɛlɛ maa po ndɔ o yuŋgu ndɔɔ niŋ. Mi finya ndɔ dimi aa: “Ndoo luusiaŋ, kɛ o cheŋnuŋ.” (Luku 15:​11-32) Teleŋ Chiisu wa o choo choo niŋ tuupa mbo huŋ o lɛŋndeŋ choo wo, mbo cha finya ndɔ wanaa lahakiaa bɔɔbɔɔ nyiɛɛye tuiinɔŋndo. Tale Chiisu dimi hoo wo dɛɛniaa naa kɔllo tau, nduyɛ o chɔm mɛɛ kpɛ Chɛhowa Finya naa nɔ nyiɛɛye yɛ.

Finyaa o tale Chiisu dimi a po luusiaŋndo okɔɔ wo niŋ, cho kiltaŋ le kɔlaŋ po ndɔ nilakalu wookuŋ, mbo miiŋgu o bɛɛ wo kɔmaŋndo (Tofa pel 11-12)


13-14. Yɛɛ kiilanɔɔ Pitɛ pɛɛku yɛ a wookɔŋndo okɔɔ, nduyɛ vɛɛ o pɛɛku yɛ acheleŋnda nyɛ o simndo? (Tofa vɛlɛ fotueiyo.)

13 Mi kiilanɔɔ Pitɛ pɛɛku suɛi sɔvɛ sɔvɛi Chiisu o ba, te o hiŋ pɛ a mɛɛ Chɛhowa mal wanaa wookuŋ nda haki yɛ. Mi Pitɛ tosa biondɔŋndaŋ tau, kɛ Chiisu ndoo nɔ yeemɛi le ndu malɔɔ haki. Le tamaseliiyo, mɛɛ Pitɛ viinuŋ Masanɔ ndɔɔ bɛmbɔɔ le yaa kpulukuu, mbo tambu kɔllo tau le nyɛ o tosa wo. (Mat. 26:​34, 35, 69-75) Kɛ mɛɛ Chiisu miiŋgu yoomu, mbo fula Pitɛ o hɔl teleŋ o wa ndupilɛ kpe wo, le suɛi o ndu lo. (Luku 24:​33, 34; 1 Kɔl. 15:​3-5) Chiisu ndoo sina maa Pitɛ wookuŋ, nduyɛ ndoo yeema le ndu tiindaŋndo kioo maa o mal ndu haki.—Tofa Maki 16:7 a sɔɔŋ kuluŋ nda tɛɛsiaa le pɛɛkoo le bolle Baabuileŋ ndeŋ ndo, “a Pitɛ.” O puuluei niŋ.

14 Mi Pitɛ bii bila nyɛ wookɔŋndo a malɔɔ hakioo simndo. Lelaŋ, ndoo tiuba mbo pɛɛku acheleŋnda nyɛ o pɛɛku wo. Mɛɛ teleŋ tiŋ hiou o dunyɛi Pɛŋtikɔɔsi ve kɔɔli, mi Pitɛ yɔŋgu suɛi o Chuuwa faŋga bɛndoo lo, le nda tɛɛsiallo maa, a dii Mɛsaya. A koŋ kpou, mbo dɛɛniaa nda o nɛi lebɛɛ niŋ aa: ‘La wookuŋ nduyɛ mi la muliŋ. Koŋ cho tosa mi Chɛhowa wɔɔsuu hakila nyalaŋ, okoŋ mbo ke nya boonduŋ pɛŋgiaŋ.’ (Walta. 3:​14, 15, 17, 19) Mi Pitɛ pɛɛku waŋnda maa, mi wookɔŋndo tosa mi wana hakioo muliŋ. Hei sim ni maa, o nɔ mbo siŋga yiyaŋnda ndɔla wɔɔŋndaŋ, mbo pɛŋgi nyɛ cho o wɔɔŋndo wo tosaa, nduyɛ mbo kandu nyɛ nɛŋi Mɛlɛka kɔllo wo tosaa. Mbo chɔɔlu vɛlɛ dimi maa, Chɛhowa cho hakila ndalaŋ wɔɔsuu, ɔɔ mbo tosa laŋ mi la lo pɛ. Nduyɛ mɛɛ wɔsiŋ bɔɔbɔɔ hiou okoŋ kɔɔli, mi Pitɛ ke Kilisiɔŋnda tiindaŋndo maa: ‘Chɛhowa cho nya biuwɔŋndo, kanifuule o yeema mi wana o wana sɔla tambei le. Kɛ o yeema mi waŋnda kpou wookuŋ.’ (2 Pit. 3:9) Te ŋ wookuŋ pɛ le hakila naalaŋ, o yɔŋ bɛɛ aa haki wɔɔŋ wɔɔŋndo naŋ tosa ni, mi Chɛhowa mal naa haki fasɛi. Hei cho bɔɔ suɛi kɔl dɛɛniaa le sinaa!

Chiisu mal kiilanɔ ndɔ wookuŋndo haki mbo wa ndu yoomuaŋ lueiyo o nɛi kalaa niŋ (Tofa pɛl 13-14)


15-16. (a) Vɛɛ kiilanɔɔ Pɔɔl pɛɛku yɛ a malɔɔ hakioo okɔɔ? (1 Timoti 1:​12-15) (b) Yɛɛ naŋ cho yɛ yaasiaa o buŋgɛi cho lachi ve niŋ?

15 Mi Sɔɔl fula Taasɔɔ wo tosa sɔɔŋ wɔɔŋndo tau. Nduyɛ ndoo yeema wookɔŋndo a malɔɔ hakioo mbo hiau wana o wana. Wana tusi buɛiyaa Chiisu wa nyɛpalaa choo tau wo o wa ni. Naapum Kilisiɔŋaa bɔɔbɔɔ ndaa yiyaŋ maa, ndoo siŋgaŋ niŋ kposoŋ te. Kɛ Chiisu miiŋgu yoomu wo ndoo sina maa, Sɔɔl tiuba mbo siŋgaŋ nduyɛ mbo wookuŋ. Mi ndu a Finya ndɔ cha suliŋnda kɛndɛlaŋ o Sɔɔl niŋ tau. Mi Chiisu dimi aa: “I hɛli poo hoo.” (Walta. 9:15) Mi Chiisu tosa pɛŋ kamaa le Sɔɔl malaa mbo wookuŋ. (Walta. 7:58–8:3; 9:​1-9, 17-20) Mɛɛ o simnuŋ Kilisiɔŋnɔɔ, mi Sɔɔl ndoo nɔ niŋ diolaŋ aa kiilanɔɔ Pɔɔl lo, chɔm balika melaa teleŋnda bɔɔbɔɔ, le mɛɛ Chɛhowa nda Chiisu chɔm ndu kɛndɛi ma tuiinuŋ ndu inyiɛɛ yɛ. (Nuawɔ 1 Timoti 1:​12-15.) Mi kiilanɔɔ Pɔɔl dimul puaapiliaa a ndepiliaa nduaa aa: ‘Mɛlɛka cho kindiŋndo le nya malaa mi la mal yɔŋnda nyala wɔɔŋndaŋ.’—Luom. 2:4.

16 A teleŋ pilɛ, mɛɛ Pɔɔl tuei maa kunda leKilisiɔŋndo Kɔliŋ chɛl po suunda wo le mbo lo o kundaa niŋ, vɛɛ o bii yɛ suɛi keŋ? Mbo tosa ndi o nɛi sɔviɔɔ choo le naa pɛɛkoo a mɛɛ Chɛhowa sila waŋndo o nɛi kaalaa niŋ yɛ, nduyɛ a le sabu i cho suɛi sɔvɛ le miŋ chɔm nyiɛɛye wo. Ŋ cho yaasiaa a kona koŋ okɔɔ nyɛkɛndɛi, o buŋgɛi cho lachi ve niŋ.

CHONDII 33 Chɔm Chɛhowa Ba Num Havɛiyo

a Suɛi hei ndi wa teŋgeŋ. Hau, Chɛhowa cho wana pɔnɔ ndɔ ɔɔ laa ndɔ tosa kaa suundɛiyo wo kɔl, le mbo lo a ndu o nɔɔ niŋ te. Nduyɛ pɛŋ, mi Chɛhowa soliŋ Po ndɔɔ kpeku, le tɛɛsiaa maa, pɔnɔɔ ɔɔ lanɔɔ tiuba mbo kɛɛ wana nda cho o nɔɔ niŋndo, te o tosa pɛ kaa ihini nɔɔlɛiyo.—Mat. 5:32; 19:9.

b Tofa buŋgɛi hei, “Yɛɛ Malɔɔ Haki Chɛhowa wo Sim yɛ le Num?” o yau Bandu Mɛŋgɛlaa, Bɛŋgufɔnɔɔ 15, 2012, peele 21-23, pɛl 3-10. O puuluei niŋ.