Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

BUNDƐI A NDU OKƆƆ

Mi Chɛhowa Duau Kɛɛsiaa Nuu Sala Tau

Mi Chɛhowa Duau Kɛɛsiaa Nuu Sala Tau

O wɔsi 1939 niŋ, miŋ chaŋ a ditɛɛŋndo le kɔlaŋ inɛ. Miŋ kua o mɔmbillo niŋ hiouwɔɔ hawɛiyo opilɛ o chiee pɔmbɔ pum diolaŋ aa Chopiliŋ, Misooli batouwo, o Amɛlika niŋ. Mɛɛ naŋ fuuluu, miŋ kandu yaula pɔmbɔlaŋ sɔɔŋaa sɔɔsɔɔ o diola chiɛila waŋnda bɛŋgu o tanda koŋ niŋ. Mɛɛ naŋ chii dɔɔ, miŋ luɛi o mɔmbillo niŋ, nduyɛ miŋ kua le wanaa cheleŋnda komallo, kɛ paaleŋ le wa niŋ le siɔɔ. Le yɛɛ naŋ kuɛ yɛ o wali pollo niŋ paale leŋ tuupa mi paaleŋ le sia, nduyɛ miŋ keleŋa faŋaŋ o tandaa niŋ? I cho nya dimul.

O WƆSI 1934 ve niŋ ya veluŋ ni. Nduyɛ wanaa velu ya wa, Fred nda Edna Molohan wa niŋ Sukuwaa Baabuiya (Seiyaa Chɛhowaa) le wɔsilaŋ 20. I naŋ bɔɔ kɔl le mɛɛ nda pɛɛku ya le Chɛhowa kaalaa yɛ. Ŋ wa ichali o chiee pɔmbɔɔ Pasiŋ niŋ, Kaŋsas batouwo. Sɔŋgɔ wana o wana o kunda naa niŋ wa wana pɔyaŋndo. Mi yuŋgu naa ndoo kuɛ lɔɔlɔɔ o bɔŋaŋndaŋ vɛlɛ a o wali pollo niŋ. O Ndaamalaŋ choo ipalaa, lepum mi naŋ tosa wali pollo o nɛi. Nduyɛ, ndu naŋ veelu hau ni aa yooŋgu kɛndɔɔ dimioo naa waŋnda hiau tau wa. Mi naŋ wa a saŋgɛiya lepum, kɛ mi Kɛkɛ ndoo bii naa lɔɔlɔɔ nyɛkɛndɛi, nduyɛ mi ndoo pindul naa nyɛmdiaŋ te naŋ mal pɛ wali pollo.

Kunda naa ve o bɔɔ le, nduyɛ ndoo nɔ tandaa tau. Ndoo nɔ vɛlɛ chieeŋ pɔmbɔŋ a chiɔɔŋ tau. Te naŋ ke pɛ wanaa wa wallo o chiɔɔŋ ndaŋ niŋ nda yaula naalaŋ, ndaa ke naa nyɛsɔlaa le, kɛ mi apum ndaa ke naa tɔlɔɔla ndalaŋ, pelta sɔɔlaŋ, (solioo laŋ o saasaa niŋ) ɔɔ ma ke naa pɛɛŋ sɔɔwa. Kɛkɛ ndoo chii niŋ nyɛsɔlaa yɔŋgu le yaula laŋ, nduyɛ nyɛdiaa naŋ sɔla koŋndo, mi yuŋgu naa ndoo de ndu.

YOOŊGU KƐNDƐ TEŊGEŊNDO DIMIOO

Mi wanaa velu ya wa sɔla Ŋgalamafueiyo le ndu soliŋndo kpeku o wali pollo niŋ. I wa kpɛdɛ le ndu soliŋndo kpeku, kɛ mi yaa tuei yeela tau te yaa wa pɛ Nde nda Kɛkɛ malaa le sɔɔŋ Ŋgɔɔ Lutafɔɔ ndoo yuŋgu a miiŋgula makɔɔlilaŋ, vɛlɛ a pɛɛkula Baabuilaŋ okɔɔ wo pileiyo.

Naa Kɛkɛ a Nde cho o mɔmbil naa suaa lachi

Mi Kɛkɛ handu nyɛ bɛndu soli diomndaŋ ndo o mɔmbil naa choo. Nduyɛ, mɔmbil koŋ diola ndɔlaŋ aa “Ford,” o ndaa toosiaa a wɔsi 1936 wo. Okoŋ, mbo siiŋguu ndu mɔmbil suaa. Ndoo naŋ bɔɔ le wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ. Naŋ handu fɛɛŋ nyɛchaa le mi waŋnda yaŋ nilaŋ, okoŋ miŋ pilei suɛi fulaa o Baabuiyo niŋ. Te i chuu pɛ, ŋ ke wanaa nɔ yeemɛiya yaulaŋ.

O chiee pɔmbɔɔ Chɛlivel niŋ, Kaŋsas, mi Kɛkɛ kua a mɔmbillo naa wanaa bɔɔbɔɔ kua pɛŋgioo o Kuɛɛndulaŋ choo o chiee koŋ niŋnda. Okoŋ, mi polisiiya huŋ ma dimul ndu maa o soliŋ mɔmbillo kpeku, kɛ o wa naa waŋnda cho pɛŋgioo wa le. Mi Kɛkɛ kua a mɔmbillo o nɛiyo kpeŋgei pilɛi, le halikpeŋ mi waŋnda ndaa tuei kpendekele nyɛ wa dimiŋndo wo. Ndoo wa bɔɔ suɛi kɛndɛ le waa a Kɛkɛ vɛlɛ a bɛ nuu Chɛɛlui latulu a teleŋnda waa lende.

O wɔsila laŋ niŋ, mi naŋ tosa wali dimiaa yooŋgu kɛndɛ teŋgeŋndo o tandala waŋnda simul naalaŋ niŋ. A mɛɛ ya dimi o kandɔŋndo yɛ, mi naŋ chɛŋ a ditɛɛŋndo, okoŋ miŋ kandu yaula pɔmbɔlaŋ sɔɔŋiaa sɔɔsɔɔ o diola chiɛila waŋnda bɛŋgu. Okoŋ kɔɔli, mi naa kpou naŋ fula o chioo niŋ, miŋ bɔŋaŋ inɛ le sinaa te polisiiya bii pɛ wana naa tɛɛŋ.

Nyɛ cheleŋ ndoo naŋ vɛlɛ tau a wali naa pollo okɔɔ wo wa mɛɛ naŋ doviŋ le waŋnda yooŋgoo dimullo yɛ ni. Mi naŋ wounuŋ nyɔɔ a poonyiaa lachi, okoŋ miŋ balu o chioo niŋ kpou. I loonuŋ paale pilɛ, mi puaapiliaa wounuŋ nyɛ waa lende, okoŋ ma huŋ o naalo chiee. Nduyɛ, poonyiaa wa lechoo wo wa ni aa, “Yaŋɔɔleŋ a Nyɛ Bɔɔlaa Kaŋndeŋ le Cho Ni.” Ma kandu o naalo bɛɛ, nduyɛ ma kua haaa le kiloo opilɛ a tala o chioo tɛɛŋ, okoŋ ma miiŋgu vɛlɛ o naalo. I wa suɛi kɛndɛ le sinaa maa wana o wana simi nda le, nduyɛ wanaa bɔɔbɔɔ wa a yeemɛi le sinaa nyɛ wa yɔŋnɔŋndo wo.

BƆŊAŊNDA BƐNDAŊ TELEŊ YA WA O PƆMBƆ WO

Teleŋnda bɔɔbɔɔ, mi yuŋgu naa ndoo kuɛ Tɛsas le bɔŋaŋnda bɛndaŋ. O fondaŋ lateeniiyo Kɛkɛ ndoo tosa wallo ni. Lelaŋ, mi naŋ kuɛ o bɔŋaŋnda bɛndaŋ vɛlɛ le wanayaŋ naŋ yilɔɔ o teeniiyo niŋ, naŋ paawa nyɛ o nyɛ le. Nde yema ndɔ bɛndoo Fred Wisima vɛlɛ a laandɔ Yuloli, wa ichali Tɛmpo, Tɛsas. Kenya Fred pɛɛku tonyaa teleŋ o wa feleŋgɔnɔ wo a wɔsila 1900 kandɔŋndo. Okoŋ, mbo yiŋ nduyɛ mbo chɔm pɔmbuaa nduaa vɛlɛ a kala nuu nyɛ o pɛɛku wo. Puaapiliaa wa Tɛsas kɔllo wa ndaa sina Kenya Fred nyɛkɛndɛi kanifuule, ndu wa wana ndoo kua buŋgɛi ndɛi yilɔɔ wo ni, miŋ veelu ndu hau aa buɛi ibuŋgaa. O wa wana ikɛndɛ, nduyɛ lɔɔlɔɔ ndoo wa a nyaale vɛlɛ a dialuŋfulaa. O wa taamaselii kɛndɛ le ya.

A wɔsi 1941, miŋ kua o teeniiyo niŋ St. Louis, Misooli le bɔŋaŋ bɛndoo. Ma dimul feleŋguaa kpou le ma chal o biŋndo hɔlndɔ okoŋ ma yaŋ nilaŋ o suɛi Ŋgɔɔ Lutafɔɔ ve. Suɛi lebolle wa ni, “Chuaambuaa cho le Masaa Wa.” O suɛi nduɛi mɛɛlulaŋ, mi feleŋguaa 15,000 kpou sɔla nyɛ nda ve kɔl te wo. Mi Ŋgɔɔ Lutafɔɔ nda waanaa nduaa malaa ke naa pilɛŋ pilɛŋnda bukui sɛnɛiyo diolaŋ aa, Chuaambuaa.

A Nyaakuɛiyo wɔsi 1943, miŋ kua o Bɔŋaŋ iBuŋgaa Kɔfevil, Kaŋsas. Suɛi lebol bɔŋaŋ koŋ wa ni aa, “Veeloo le Isɔɔ Tosa.” O bɔŋaŋ koŋ naŋ tuei yondaa ni maa kundalaŋ kpou cho niŋ nɔ sukuu sɛnɛiyo ma veelu ndu aa, Sukuu Mandaa iMɛlɛkayaa. Miŋ sɔla vɛlɛ yauwo le ndu soliŋndo kpeku o sukuuwo hoo niŋ, nduyɛ ndoo nɔ buŋgaŋ 52 leniŋ. O wɔsi pilɛ koŋ niŋ kpe ya yɔŋgu suɛi nii tasei ni. Bɔŋaŋ ibuŋga koŋ wa bɔɔ o sɔvɛ le ya kanifuule, o bɔŋaŋ koŋ ya a wanaa cheleŋnda atiŋ sɔla yiŋɔɔ ni, o mɛŋma ibuŋga nyulu wa o chiɛi ikɛi yaŋ niŋ.

YAA YEEMA WALLO TOSAA O BƐTƐƐL

I chii sukuuwo o wɔsi 1951 niŋ. Nduyɛ, yaa nɔ le kɛɛsiaa tosaa le nyɛ ya wa tosa o yoomu nuu niŋndo. Bɛ nuu Chɛɛlui, ndoo tosa niŋ wallo o Bɛtɛɛl. Ya bɛɛ yaa yeema bɔɔ le kɔlaŋ wallo o Bɛtɛɛl. Lelaŋ, mi poonyiaa yauwo le wallo loŋ. O viu bɛɛ le ma veelu ya o Bɛtɛɛl. Nduyɛ, mi kandu wallo loŋ a Fuoo 10, 1952. Kɛɛsiaa kɛndɛ kɛndɔɔ pila wa hoo ni, nduyɛ ndu mala ya ni le Mɛlɛka piɛiyo a kɔllo kpou.

I wa kɔl le wallo tosaa o fondaŋ toosiaa layauwo, le mi yɔŋgu malaa le Bandu Mɛŋgɛlaa a “Tiondoo!” vɛlɛ a yaula naala cheleŋ toosiaa. Kɛ I sɔla dikeŋnaŋ le keŋ tosa le. Ma ke ya wallo le waŋnda nyɛdiaa kioo o tibiiyo choo. Okoŋ kɔɔli, ma yɔŋ ya o fondaŋ nda yau nyɛdiaa wo. Mi tuɛi wallo hoo yeela tau, nduyɛ mi pɛɛku sɔɔŋ tau. A teleŋndaŋ naŋ tosa wallo ni, nduyɛ mi yaa sɔla teleŋndo ipala le nyɛ ya yeema wo tosaa. Teleŋnda bɔɔbɔɔ, o fondaŋ nda kɛsi yaulaŋ o Bɛtɛɛllo yaa kua ni le pɛɛkɔŋ ipilayaa tosaa o bukuila wa loŋndaŋ niŋ. Mi hei mala le tiindaŋ nuu o Chɛhowa niŋ, vɛlɛ a chaŋyɛi nii a ndu kindioo poŋ. Okoŋ, mi chɔɔlu yeemɛi nɔ tau le viouwɔɔ wallo tosaa o Bɛtɛɛl. Chɛɛlui faŋaŋ wallo tosaa o Bɛtɛɛl a wɔsi 1949, okoŋ mbo chua Patisia o nɔɔ niŋ, kɛ a wa ichali Bulukiliŋ ikɛi. Mi ndaa mala ya, nduyɛ mi ndaa ke ya vɛlɛ dɛɛniaa teleŋ ya wa wɔ wana sɛnɛi o Bɛtɛɛllo.

Mɛɛ ya hiŋ o Bɛtɛɛl, o viu bɛɛ le mi puaapiliaa kandu Bɛtɛlaitiiya nuuviaa le ma handu nda o diola wanaa yɔŋgu sɔɔŋ luŋndoŋ fulaa o Bɛtɛɛlla choo. Puaapiliaa diola ndalaŋ la wa o yauwo choo wa, ndaa nɔ ma kuɛ tiŋndo bandei le kilolaŋ 320 chɔŋ Bulukiliŋ kɔ o kundala cheleŋndaŋ niŋ le yilɔɔ. Te ndaa kuɛ pɛ, a yɔŋgu suɛi luŋnde, okoŋ a kuɛ o wali pollo niŋ a kundaa latulu. I wa waŋndo opilɛ o puaapiliaa nda hɛli wa tɛɛŋ. I wa tiŋ a siooŋnde, kɛ mi kandu kundalaŋ yilɔɔ vɛlɛ a sɔɔŋ luŋndoŋ yɔŋgoo. A teleŋ koŋ, suɛi luŋnde ndii wa le havɛiyo opilɛ kpulukuu. Teleŋnda bɔɔbɔɔ, o teeniiyo niŋ yaa luɛi ni le kɔlaŋ kundalaŋ yilɔɔ. I loonuŋ o Kuɛɛndu pilɛ choo ipalaa, teleŋ ihueiyo a wɔsi 1954, mi luɛi o teeniiyo niŋ le miiŋgoo Niu Yɔk, nduyɛ yaa nɔ mi fuuluu o Bɛtɛɛl a paale delaaleŋ. Kɛ mɛɛ naŋ wa kɔlaŋ, mi hueiyii bɛnduei kandu hɔŋndo, nduyɛ mɔm ikpuŋgbaa wa naa lachi. Okoŋ, mi maasii kua a teeniiyo wo kɛɛ le wallo, nduyɛ l nɔla lɛ mi fuuluu Niu Yɔk te haaa mɛɛ o Koondoo choo a lɔɔ le ŋuɛɛnoo idiiyo. Mi chua nɛi pɔmbɔ wa nɛi teeniiyo ikɛiyo le kɔlaŋ Bulukiliŋ. Nduyɛ mɛɛ ya fuuluu dɔɔ, mi kua sakpo le wallo o fondaŋ nda yau nyɛdiaa wo. Teleŋndo ndoo mɛi ya niŋ, nduyɛ l wa o saŋgɛiyo kanifuule, ichɔl koŋ pii l lɔl te. Kɛ nyaale ya sɔla le sɔɔŋ yɔŋgoo o kundalaŋ niŋndo, vɛlɛ a le puaapiliaa a ndepiliaa sɛnɛiya sinaa wo, wa bɔɔ nyɛ sɔvɛ mbo hiau sala soliaŋ kɛ kɛ ya tosa.

Bɛɛndiaŋndo le kɔlaŋ suɛi o fondaŋ nda chua diomndaŋ le WBBR wo

Wɔsila nila taselaŋ o Bɛtɛɛl, mi kandu suɛi o alaadi naa WBBR choo a suukaŋ ndoo tosaŋ o lɔɔ o lɔɔ bɛŋgu a Baabuiyo pɛɛkoo okɔɔ wo. Fondaŋ ndaa chua diomndaŋndo wa o chiɛiyo hoo, “124 Columbia Heights” helɔɔ diiŋndɔɔ. Teleŋnda bɔɔbɔɔ, Ŋgɔɔ Alɛkisanda H. Macmillan, o ndoo tosa niŋ wallo o Bɛtɛɛl le wɔsila bɔɔbɔɔ wo ndoo suaa o alaadi koŋ choo ni. Naŋ velu ndu aa Ŋgɔɔ Mac. O wa bɔɔ taamasi kɛndɛ le naa feleŋguaa o Bɛtɛɛl kanifuule, mbo lo o tiindaŋ ndɔɔ choo mi che bɛɛ mi simulta bɔɔbɔɔ komal ndu.

Miŋ soliŋ yaulaŋ ndaŋ kpeku le waŋnda chɔmndo a WBBR okɔɔ

O wɔsi 1958 niŋ, mi wali ndoo keŋnuŋ ya wo siŋgaŋ. Okoŋ, mi kandu wallo tosaa latulu a Sukuwaa chii Sukuuwo Kiliaadi wa. Mi yaa mala puaapiliaa a ndepiliaa dialuŋfulaa haa, le ma sɔla yaula ke nda dioo le kɔlaŋ o lɛŋii cheleŋ niŋnde. Nduyɛ mi yaa tosa vɛlɛ kɛɛsiaalaŋ le kɔla ndalaŋ o lɛŋii keŋ niŋ. A teleŋ koŋ, kelaa o dɛndɛ choo niŋ ndoo nɔ bɔɔ baa. Le hei, misiɔnalueiyaa bɔɔbɔɔ ndaa yɔŋ Afilika vɛlɛ a Eesiaa wa, o dɛndɛ bɛndu kua o mɛŋndaŋ choo wo niŋ ndaa kua ni. Wɔsilaŋ hiouwɔɔ okoŋ kɔɔli, mi baa le kelaa o dɛndɛ choo niŋ tual tiŋ. Okoŋ, mi misiɔnalueiyaa bɔɔbɔɔ kandu dɛndɛlaŋ soliŋndo kpeku le kɔlaŋ o lɛŋii nda yɔŋ nda ve niŋ.

Yaula dila wanaa chii Sukuuwo Kiliaadi wa dɔwɔɔ naapilɛ tuupa paale nda chii sukuuwo leŋ

KELAA LE BƆŊAŊNDA BƐNDAŊ BIYƆƆ

O wɔsi 1960 niŋ, mi tosa kɛɛsiaa le dɛndɛla choola kua a waŋnda chɔŋ Amɛlika kɔ Yulopi wo. Hei ndii tosaŋ le kɔlaŋ a waŋnda o bɔŋaŋnda bɛndula wa o wɔsi 1961 niŋndo. Mi kua o dɛndɛ choo niŋ le bɔŋaŋnda bɛndaŋ ndaŋ opilɛ biyɔɔ Hamburg, o Chamani niŋ. Mɛɛ bɔŋaŋndo chuu, mi ya a puaapiliaa cheleŋ a yaa fulaa o Bɛtɛɛl luɛi o mɔmbillo niŋ, okoŋ miŋ keeku Chamani le kɔlaŋ Itali miŋ kɔ yil wanaa wa o lɛuve Luom nda. Mɛɛ naŋ faŋgaŋ loŋ, miŋ kua Filaŋsi, okoŋ miŋ kei Pembii Pelenisiiye ikɛi le kɔlaŋ Speŋ, o lɛŋnde ndaa kuuna naa yooŋgu kɛndɔɔ dimioo wo niŋ. Miŋ kua a yaulaŋ latiŋ o ba le puaapiliaa Bacɛlona kioo. Nduyɛ, miŋ simbul laŋ nyɛkɛndɛi mɛɛ wana simbul nyɔɔ le waŋndo kioo yɛ. O wa bɔɔ suɛi kɔl kɛndɛ le nda komallo! Mɛɛ naŋ chɛŋ loŋ, miŋ kua Amstadam, okoŋ miŋ miiŋgu Niu Yɔk o dɛndɛ choo niŋ.

O wɔsi 1962 niŋ, ma ke ya wallo le kɛɛsiaa tosaa le puaapiliaa a ndepiliaa 583, a ndaa nɔ ma kuɛ le bɔŋaŋndaŋ bɛndaŋ biyɔɔ chieeŋndo balɔɔ silɔ wo. Bɔŋaŋndo hoo ndoo nɔ le biinɔŋndo o wɔsi 1963 niŋ. Nduyɛ, suɛi nduɛi lebolle wa ni aa, “Yooŋgu Kɛndɛ Fafɛɛŋndo.” Wanaa wa kɔlaŋ le bɔŋaŋ bɛndoo hoo biyɔɔ wa ndaa nɔ ma kuɛ Yulopi, Eesia, a Pasifik Batouwo. Okoŋ kɔɔli, ndaa nɔ vɛlɛ ma kuɛ Hɔnɔlulu, Hawaii, a Pasadena, California. Ndaa nɔ vɛlɛ ma kuɛ kela teŋgeŋndo Lebanɔŋ a Chɔɔdaŋ, lɛŋii Baabuiyo soo a ndi okɔɔ ve. Mi kunda naa wallo tosa kɛɛsiaala yeemaŋ ndaŋ le yaula ke nda dioo le kelaa wo sɔlaa, dɛndɛla choola kua niŋ a nda kpou laŋ, vɛlɛ a naa ndaa wa niŋ o yiya wa.

WANA SƐNƐI NAŊ WA KELAA LATULU WO

Wɔsi 1963 ve wa vɛlɛ wɔsi sɔvɛ bɛndu le ya le sabu cheleŋ. A Kooŋndo 29, mi chua Lila Rogers o ndoo fula Misooli wo o nɔɔ niŋ. Ndu bɛɛ wa niŋ wallo o Bɛtɛɛl kanduŋ wɔsi 1960. Mɛɛ lɔɔ opilɛ hiou o chalii nɛi o nɔɔ niŋ, mi Lila, ya a wanaa cheleŋnda kua kelaa le chieeŋndo balɔɔ. Miŋ kua Kilisi, Ichipi a Lebanɔŋ. Miŋ luɛi o dɛndɛ choo niŋ chɔŋ Bɛilut kɔ naa dɛnɛ choo tual Chɔɔdaŋ nda. Kɛ ndaa chɛl naa le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo o lɛŋnde leŋ niŋ te. Nduyɛ masaa waa ndaa chɛl ma ke Seiyaa Chɛhowaa yaula ke nda dioo le kelaa wo le. Le sabu koŋ, naŋ sina nyɛ wa yɔŋnɔŋndo le te naŋ fuuluu pɛ. Yiyaŋndɔ mɛɛ naŋ wa a kɔl kɛndɛ yɛ, mɛɛ naŋ fuuluu miŋ cha puaapiliaa a ndepiliaa isisi o fondaŋ dɛndɛ choo tual lo a nyɛ bɛndu bɛndoo nda o ba a poonyiaa lechoo aa, “La Chaa Hunɔɔ Seiyaa Chɛhowaa”! I wa bɔɔ suɛi kɛndɛ le lɛŋii Baabuiyo soo a ndi okɔɔ ve chɔɔ, nduyɛ a chɔɔ fondaŋnda Ebilaham, Aase a Chekɔpu wa ichali laŋ. Miŋ cha vɛlɛ fondaŋnda Chiisu nda kiilaa nduaa dimi yooŋgu kɛndɔɔ laŋ, nduyɛ a fondaŋ Kilisiɔŋndeŋ le kandu pɛŋgɛlaŋndo “le chieeŋndo kpou” wo.—Walta Wanaa Chiisuaa 13:​47.

Le wɔsilaŋ 55 niŋ, Lila cho ya tooloo a kɔllo kpou o walta teŋgeŋnda naŋ sɔla laŋ niŋ. Boondii nda kɛɛlu naa yooŋgu kɛndɔɔ dimioo Speŋ a Pɔtukal wo, teleŋnda bɔɔbɔɔ mi naŋ kuɛ yilɔɔ o lɛŋnde hei niŋ. Mi naŋ dɛɛniaa puaapiliaa a ndepiliaa, nduyɛ miŋ naŋ kuɛ a yaulaŋ vɛlɛ a nyɛm cheleŋ ndaa yeema woŋ o ba le nda. Miŋ kɔ yil pɛɛŋ puaapiliaa naa wa o chiɛi manyumndo niŋ Kadisi, Speŋ nda. I wa bɔɔ a kɔl kɛndɛ mɛɛ ya yɔŋgu nda suɛi dɛɛniaa nda kɔltaŋ nde.

Patisia nda Chɛɛlui Molohan a naa, ŋ wa kɔlaŋ le Bɔŋaŋ Bɛndoo hoo, “Kɔl Nyuloo o Chieeŋndo Choo” a wɔsi 1969

Chɔŋ a wɔsi 1963, l bii niŋ kɛɛsiaalaŋ tosaa le wanaa kua le bɔŋaŋnda bɛndaŋ biyɔɔ o Afilika, Ɔsiteeliaa, Amɛlika Kɔllo a Batouwo, Yulopi, Ba Paaleŋ le Chaŋndo, Hawaii, Niu Silaŋ, a Puɛto Liko. Ya naa Lila kuɛ niŋ o bɔŋaŋnda naŋ puɛɛnuŋ fɛɛŋ a fɛɛŋ te laŋ, mɛɛ o naŋ bii Wɔɔsɔɔ, o Polaŋ niŋ a wɔsi 1989 cho naa yɛ. Mi puaapiliaa bɔɔbɔɔ fula Lɔɔsiaa ma huŋ le bɔŋaŋ bɛndu koŋ biyɔɔ. Bɔŋaŋ bɛndu tasoo wa koŋ le nda ni! Miŋ komal puaapiliaa a ndepiliaa wa o chiɛi manyumndo niŋ “Soviet Union” le wɔsiŋ bɔɔbɔɔ le laalaŋ ndaa wa.

Wali cheleŋ ya tuei niŋ vɛlɛ yeela tau wo cho kelaa yuŋgulaŋ o Bɛtɛɛl, vɛlɛ a misiɔnalueiya dɛɛniaa chieeŋndo balɔɔ silɔ ni. O yilɔɔ naa mɛɛlaa niŋ, miŋ kua Saut Koliaa, nduyɛ miŋ nɔla le puaapiliaa 50 cho o chiɛi manyumndo niŋ Suwon nda chɔɔ. Nda kpou wa a kɔl kɛndɛ, nduyɛ ma wa chumndo le teleŋ nda cho nda soli ma piɛi vɛlɛ Chɛhowa a hɛnɛkɛyɛi yo. Mɛɛ naŋ che nda miŋ sɔla kɔl dɛɛniaa tau!—Luomaŋnda 1:​11, 12, NW.

HIOUWƆƆ LACHIOO HUŊ A NYAALOO

I che niŋ mɛɛ Chɛhowa dɔu niŋ wanaa nduaa sala o wɔsila hiou laŋ niŋ yɛ. Mɛɛ ya sɔla yiŋɔɔ o wɔsi 1943 niŋ, wanaa dimiaa yooŋgu kɛndiaa wa le 100,000. Suŋ suŋ niŋ, wanaa cho Chɛhowa piɛiyo wa hiou niŋ 8,000,000 o lɛŋnde 240 niŋ. Wali kala kala wanaa chii Sukuuwo Kiliaadi wa cho tosaa wo, cho malaa ni mi hiouwɔɔ lachioo hoo wa yɔŋnɔŋndo. Hei ke ya nyaaloo le wallo tosaa latulu a misiɔnalueiya haa, vɛlɛ a nda malaa le kɔlaŋ o lɛŋii nda yɔŋ nda ve niŋ.

I cho bɔɔ a kɔl kɛndɛ le mɛɛ ya wa wɔ feleŋgɔnɔ mi kɛɛsiaa le yoomu nuu soliŋndo kpeku o wali Chɛhowaa niŋ, nduyɛ mi yɔŋguŋ le wallo o Bɛtɛɛl lɛ. Chɛhowa dɔu ya niŋ bɔɔ sala o wɔsila hiou laŋ niŋ. O faŋgaŋ ndɔ o nyɛm naŋ cho tueiyɔɔ yeela woŋ kɔɔli o wali naa tosaa niŋ o Bɛtɛɛl, Lila a ya tuei niŋ kɔlaŋ yooŋgu kɛndɔɔ dimioo yeela latulu a kundala bɔɔbɔɔ o Bulukiliŋ niŋ hiouwɔɔ wɔsilaŋ 50. Nduyɛ, ŋ sɔla niŋ chaŋyaŋ kpeekpeiyoŋ.

Lepaa o lepaa, Lila cho ya tooloo le hiouwɔɔ lachi a Chɛhowa piɛiyo o Bɛtɛɛl. Mi che bɛɛ l hiou niŋ wɔsilaŋ 84, kɛ l cho a nyaale le mɛɛ ya nɔla wɔ walta sɔvɛ sɔvɛlaŋ tosaa yɛ, vɛlɛ a lɛuve malaa le veelu laŋ mulioo o foŋndo choo, yaula nda poonyial waŋnda laŋ dɔwɔɔ naapilɛ a laŋ yɔŋndo o wanaa nda poonyial laŋ nda lo.

Naa Lila latulu hau

I cho bɔɔ suɛi kɔl dɛɛniaa le waa o kɔɔna Chɛhowaa niŋ, nduyɛ a chɔɔ mɛɛ diomnda cho o Malakai 3:​18 niŋndaŋ la cho tonya yɛ. La dimi aa, “Wanaa niaa cho vɛlɛ yɛ yiɔɔ chɔ wanaa cho sakpo wa tɛɛŋ, a wanaa dɛnɛ wɔɔŋnda, nduyɛ ma che vɛlɛ yɛ yiɔɔ wanaa saaŋgial la wa tɛɛŋ, a wanaa saaŋgial la le wa.” Lepaa o lepaa, ŋ cho chɔɔ maa chieeŋ Setanaa cho hiouwɔɔ lachi a wɔuleŋ, vɛlɛ a mɛɛ waŋnda nɔ tiindaŋ a nyaale le yɛ. Kɛ wanaa kaala Chɛhowa nduyɛ ma wa ndu piɛiyo wa, cho a nyaale o yoomu ndaa niŋ. Mi che bɛɛ a cho o chieeŋ nyɛpalaa hoo niŋ, a nɔ tiindaŋndo le chilaŋ. I cho bɔɔ suɛi dikeŋnaŋ bɛndu le acheleŋnda dimullo a yooŋgu kɛndɔɔ okɔɔ! (Maatiu 24:​14) Masale Mɛlɛkaleŋ le cho suŋ chieeŋndo hoo hunɔɔ siŋga, mi le hiŋ a kpele hɛnɛkiɔɔ. Ŋ yeema bɔɔ mi paaleleŋ le fuuluu! A teleŋ koŋ, wanaa wa niŋ o chieeŋndo choo wa cho nɔ kɛndiaa walaŋndo, ma wa a nyaale, nduyɛ ma wa achal lefafɛɛŋ.