Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

BUŊGƐI PƐƐKƐI 41

Mɛɛ Wana Pɛɛku Waŋndo Baabuiyo Mbo Yɔŋguŋ le Yiŋɔɔ Yɛ—Pɛl Tasoo

Mɛɛ Wana Pɛɛku Waŋndo Baabuiyo Mbo Yɔŋguŋ le Yiŋɔɔ Yɛ—Pɛl Tasoo

“Te o wa maa yɔŋɔɔ pɛ, nya cho yau naa ni. . . . Nduyɛ, i cho kpendekele maa yau naa hoo ndu ndu Kiliti poonyiaa ndu ni mbo viam naa a ndu.”—2 KƆLIŊ. 3:​2, 3.

CHONDII 78 “Waŋnda Diom Mɛlɛkaa Pɛɛkoo”

SƆƆŊ KULLOŊ O BUŊGƐI HEI NIŊ *

Mi kundaa kpou naŋ kɔl tau te wana cho Baabuiyo pɛɛkoo wo suliŋ pɛ nduyɛ mbo sɔla yiŋɔɔ (Tofa pɛl 1)

1. Vɛɛ nyɛ dimiŋ o Kɔliŋtiaŋ Diiŋ Ndɔɔ 3:​1-3 niŋndo mala yɛ naa le sinaa maa i cho bɔɔ suɛi bɛɛle bɛndu le waŋndo Baabuiyo pɛɛkoo nduyɛ ma che ndu yiŋɔɔ? (Tofa fotueiyo o kɔɔ.)

VƐƐ kɔllo wa yɛ num te a che pɛ mi wana cho Baabuiyo pɛɛkoo o tanda nya dimi yooŋgu kɛndɔɔ niŋndo wa yiŋɔɔ sɔlaa? Ma naŋ kɔl tau, lende le? (Maa. 28:​19) Nduyɛ te o wa pɛ aa num pɛɛku wana koŋ Baabuiyo ni, mi kɔllo hiou ba a num naŋɔɔ. (1 Tɛsa. 2:​19, 20) “Yau . . . chɔm waŋnda a naa okɔɔ wo” wanaa naŋ pɛɛku Baabuiyo wa cho ni. Kɛ o cho ko wanaa pɛɛku Baabuiyo a nda wa le sɔla chandɔɔ le yiŋɔɔ ndaa le. Kundaa kpou sɔla ndu ni.—Nuawɔ Kɔliŋtiaŋ Diiŋ Ndɔɔ 3:​1-3.

2. (a) Nyuna sɔvɛ kuɛɛ naŋ cho yɛ yaasiaa, nduyɛ le yɛɛ? (b) A teleŋ kuɛɛ waŋndo simnuŋ yɛ pɛɛku Baabuiyo? (Tofa tɛɛsiaa amatou.)

2 Chieeŋndo balɔɔ silɔ, waŋnda cho niŋ bɔɔ yɔŋgɔŋndo le Baabuiyo pɛɛkoo. O wɔsiŋ hiɔɔluŋ hiou woŋ niŋ, waŋnda le 10,000,000 cho o kona wali pollo choo ni maa nda pɛɛku Baabuiyo * ipaŋgu o ipaŋgu ni. Nduyɛ o wɔsila pilɛlaŋ ndaŋ bɛŋgu, wanaa sɔla yiŋɔɔ iwɔsi o iwɔsi ma simnuŋ Seiyaa Chɛhowaa wa hiau 280,000. Te waŋnda haa yiŋ pɛ, o cho ko Seiyaa Chɛhowaa le nda simnuŋ te kɛ ma simnuŋ vɛlɛ buɛiyaa Chiisuaa. Vɛɛ naŋ mala yɛ wanaa cho haa Baabuiyo pɛɛkoo o miiliɔŋndaŋ niŋnda ma sɔla yiŋɔɔ? Chɛhowa cho wɔ waŋnda biuwɔŋndo nduyɛ mbo wa nda fondaa kioo le ma simnuŋ buɛiyaa Chiisuaa. Lelaŋ, suŋ suŋ naŋ nɔ ni miŋ mala nda ma tosa hiouwɔɔ lachioo nduyɛ ma yiŋ. Teleŋ naŋ nɔ le hei tosaa wo cho lɛ o bɔɔ le!—1 Kɔliŋ. 7:​29a; 1 Pitɛ 4:​7.

3. Yɛɛ naŋ cho yɛ yaasiaa o buŋgɛi hei niŋ a pɛɛkula Baabuilaŋ tosaa okɔɔ?

3 I cho bɔɔ hau suɛi choŋ choŋ le waŋnda malaa ma simnuŋ buɛiyaa Chiisuaa. Le hei, Dialii Kuumbaŋ Choo Ve nyuuniaa niŋ puaapiliaa cho chilaŋ chuaa o lɛuwoŋ nda a hei okɔɔ. A nyuna nda niŋ le sinaa nyɛ naŋ nɔ miŋ tosa le wanaa naŋ cho Baabuiyo pɛɛkoo wa malaa ma suliŋ le yiŋɔɔ wo. O buŋgɛi hei niŋ a i cho lachi ve, nyɛ kɔɔfaa, misiɔnalueiya, a buɛiyaa ibuŋgaa sɔla niŋ taasioo o wallo hoo niŋnda dimi wo cho naa pɛɛku sɔɔŋ tau. * (Pulɔ. 11:​14; 15:​22) Ma chɔm nyɛ naŋ cho waŋnda Baabuiyo pɛɛkoo wa a wanaa naŋ cho pɛɛkoo wa nɔ miŋ tosa le batiuwaa sɔlaa wo. O buŋgɛi hei niŋ, ŋ cho yaasiaa sɔɔŋ ŋuɛɛnu ŋ wanaa naŋ cho Baabuiyo pɛɛkoo wa o kɛ kɛ nɔ mbo tosa le mbo suliŋ le yiŋɔɔ wo.

WA PƐƐKOO LƆƆ O LƆƆ

Nyuna wana ŋ cho pɛɛkoo wo te o nɔla pɛ mbo nuuviaa fonda nya chal le Baabuiyo pɛɛkoo wo (Tofa pɛlta 4-6)

4. Te waŋndo nɔ teleŋ bɔɔ le Baabuiyo pɛɛkoo le, yɛɛ wa yɛ o kala le mbo tosa?

4 Wanaa puaapiliaa a ndepiliaa naa cho Baabuiyo pɛɛkoo wa apum nɔ teleŋ bɔɔ le. Le hei, te a kuɛ nda pɛɛkoo pɛ, a lo isisi o dio ma chii pɛɛkoo. I cho tonya maa nɛi kɛndɔɔ pila cho hoo ni le waŋnda haa malaa ma nɔ yeemɛi o Baabuiyo niŋ. Kɛ o kpeekpei niŋ, pɛɛku waa naa chue teleŋ bɔɔ le. Nduyɛ, lepum a tosa ndu pɛŋ o lɔɔ o lɔɔ bɛŋgu le. Mi puaapiliaa a ndepiliaa apum nuuviaa nɛilaŋ le waŋnda haa malaa ma hiou lachi a yeemɛi nɔɔ. Mi apum nyuna nda le ma ke nda foŋ nɔmbɛi ndaa. Okoŋ, tuupa mi lɔɔ nda kɛɛsiaa le miiŋgoo o nda lo wo fuuluu, ma veelu nda le nda bolle Baabuileŋ chɔmndo. Lepum ma hiou lachi a hei tosaa le paŋguŋ bɔɔbɔɔ, kɛ wanaa waa lende nɔ yeemɛi sanaa le Baabui pɛɛku le. Baa wana ŋ cho pɛɛkoo wo nɔla pa mbo tosa hiouwɔɔ lachioo nduyɛ mbo suliŋ le yiŋɔɔ o pɛɛku waa naa choo? O wa i kala le mbo tosa hiouwɔɔ lachioo nduyɛ mbo yiŋ.

5. Yɛɛ Chiisu ndoo dimi yɛ o Luku 14:​27-33 niŋ nduyɛ, vɛɛ naŋ soliŋ yɛ ndu kpeku le wanaa naŋ cho Baabuiyo pɛɛkoo wa malaa?

5 Teleŋ pilɛ, mi Chiisu soliŋ taamaseliiyo kpeku le chɔmndo nyɛ waŋndo nɔ mbo tosa wo te o yeema pɛ mbo simnuŋ buɛi ndɔɔ. Mbo suaa a wana yeema le chiɛi bɛndoo taŋgullo wo vɛlɛ a masa yeema le chaaŋ ndɔ kɔlaŋ delɔɔ choo a sɔŋgɔɔ wo. Mi Chiisu dimi maa wana yeema koŋ chiɛi bɛndu koŋ taŋgullo wo, nɔ mbo tuu fɛlɛŋ ko o nɔ nyɛsɔlaa tuuleŋ le taŋgul kalaa chiiyo. Nduyɛ maa, masa koŋ bɛɛ nɔ mbo chal fɛlɛŋ mbo yiyaŋ ko o nɔla mbo sɔŋga a chaaŋ ndɔ. (Nuawɔ Luku 14:​27-33.) O nɛi pilɛ koŋ choo, Chiisu ndoo sina maa wana yeema mbo simnuŋ buɛi ndɔɔ wo bɛɛ nɔ mbo chal fɛlɛŋ mbo yiyaŋ a nyɛ yeemaŋ ndu o ba le hei tosaa wo. Le hei, ŋ nɔ miŋ dɛɛniaa wanaa naŋ cho Baabuiyo pɛɛkoo wa le mi pɛɛku ndaa wa tosaŋndo lɔɔ o lɔɔ. Vɛɛ naŋ tosa yɛ keŋ?

6. Yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ tosa le wanaa naŋ cho Baabuiyo pɛɛkoo wa malaa ma tosa hiouwɔɔ lachioo?

6 Kandu teleŋndo bɛndioo nya wana ŋ pɛɛku chobe lɔɔlɔɔ wo. Te o yɔŋ pɛ maa bolle Baabuileŋ lepilɛ nya suukaŋ choo lɔɔlɔɔ ni, mɛɛ kandu ndu tɛɛsiallo i ŋiiŋ teleŋ o teleŋ ŋ kuɛ pɛ le ndu pɛɛkoo. Te o dɛli pɛ a hei, nyuna ndu te o nɔla pɛ mbo nuuviaa fonda nya chal mi la hiou lachi a suukaŋndo wo. Mɛɛ wana chiɛiyo cho muli yɛ cho num chɔm te o nɔ pɛ yeemɛi le mi la hiou lachi a Baabuiyo pɛɛkoo. Te la pɛɛku pɛ sii, naapum a nyuna ndu te o bɛnda pɛ mi la wa pɛɛkoo le diiŋ o lɔɔ bɛŋgu. Keŋ mala ndu mbo keleŋa hiouwɔɔ lachioo tosa. Kɛ o cho ko pɛɛkoo lepilɛ ɔɔ le diiŋ o lɔɔ o lɔɔ bɛŋgu le yeemaŋ te.

BƐƐNDIAŊ LE PƐƐKU KƐ KƐ

Bɛɛndiaŋ nyɛkɛndɛi tuupa ma kuɛ waŋndo Baabuiyo pɛɛkoo. Nduyɛ ma chɔm wana ŋ cho pɛɛkoo wo mɛɛ wana bɛɛndiaŋ yɛ (Tofa pɛlta 7-9)

7. Vɛɛ wana cho waŋnda Baabuiyo pɛɛkoo wo nɔ yɛ mbo bɛɛndiaŋ le pɛɛku kɛ kɛ?

7 Num cho waŋnda pɛɛkoo wo nɔ ni ma kɛsi taamasi kɛndɔɔ le bɛɛndiaŋndo. A nɔ ma bɛɛndiaŋ nyɛkɛndɛi teleŋ o teleŋ ŋ wa pɛ kɔlaŋ waŋndo pɛɛkoo. Naapum a kandu a diomndaŋ veeloo o buŋgɛi nya cho kɔlaŋ pɛɛkoo ve niŋ, nduyɛ ma tofa bolii Baabuiye. Te a wa bɛɛndiaŋndo pɛ, kɛsiŋ sɔɔŋ kulloŋ o kɔl. Yiyaŋ o suɛi lebolle choo, sɔɔŋ lebolluŋ pɔmbɔŋ, nyunalaŋ, bolii Baabui nda dimi aa “nuawɔ” ve, fotueilaŋ, a vidueila mala num ma tɛɛsiaa buŋgɛi ŋ cho lakɔ ndu pɛɛku ve nyɛkɛndɛiyo. Te a chii pɛ hei, a yiyaŋ niko a wana ŋ cho lakɔ pɛɛku wo okɔɔ. Kindiŋ ma sina mɛɛ ŋ soliŋ nɛila tɛtɛlɛlaŋ kpeku le mbo bii nyɛ ŋ cho lakɔ ndu pɛɛku wo bila, nduyɛ mbo dɔu ndu o wali niŋ yɛ.—Nɛhi. 8:​8; Pulɔ. 15:​28a.

8. Te o hiŋ pɛ a piɛileŋ le wanaa naŋ cho Baabuiyo pɛɛkoo wa okɔɔ, yɛɛ nyɛ Pɔɔl dimi o Kolosiaŋnda 1:​9, 10 niŋndo pɛɛku yɛ naa?

8 Te a wa pɛ bɛɛndiaŋndo le kɔlaŋ waŋndo Baabuiyo pɛɛkoo, piɛi o Chɛhowa lo a wana koŋ okɔɔ. Nyuna Chɛhowa le mbo mala num ma kɔ pɛɛku ndu o nɛi ŋ pilaŋ ndu kɔllo wo choo. (Nuawɔ Kolosiaŋnda 1:​9, 10.) Kindiŋ ma sina sɔɔŋ kendu ndu o ba le mbo bii bila nduyɛ mbo laalaŋndoŋ. Kɛsiŋ o kɔl maa kpeleŋ numndo cho le ndu malaa mbo suliŋ le yiŋɔɔ ni.

9. Tɛɛsiaawɔ mɛɛ wana mala wana ŋ cho pɛɛkoo wo le mbo bɛɛndiaŋ yɛ?

9 Ŋ nɔ tiindaŋndo maa te ŋ wa pɛ pɛɛkoo tosaa lɔɔlɔɔ a wanaa naŋ cho Baabuiyo pɛɛkoo wa, a cho balika melaa nɔ le nyɛ Chɛhowa nda Chiisu cho naa tosallo wo. (Maa. 5:​3, 6) Nduyɛ keŋ nɔla mii nyindu nda le ma chɔɔlu yɔŋgɔŋ le pɛɛkoo. Kɛ wana naŋ cho pɛɛkoo wo nɔ mbo dɔu kɔllo o nyɛ o cho pɛɛkoo wo malaŋ o sɔla tɔnɔɔ o pɛɛku kalaa niŋ. Le hei, ŋ nɔ miŋ mala ndu mbo sina sabu i cho suɛi sɔvɛ le mi ndu bɛɛ wa bɛɛndiaŋndo le pɛɛkoo wo. Dɛɛniaa ndu le mbo koma veelu diomndaŋ o buŋgɛi nya nɔ le pɛɛkoo ve niŋ. Nduyɛ mbo yiyaŋ a mɛɛ o duau ndi o wali niŋ yɛ okɔɔ. Kɛ vɛɛ ŋ mala yɛ ndu le mbo bɛɛndiaŋ? A chua buŋgɛi ipilɛ le ma chɔm ndu mɛɛ wana bɛɛndiaŋ yɛ. Chɔm ndu mɛɛ wana saaluŋ mulioo le nyuna cho le pɛllo wo yɛ. * Nduyɛ ma tɛɛsial ndu maa, diomnda muli nyunaa laŋ kinɛi o nɔ ni mbo kei kpɛkileŋ lebɛŋgu le loonɔŋndo. Te la chii pɛ hei, dimul ndu niko le mbo muli nyunaa mɛɛ o bii ndu bila yɛ. Muli o cho num ke wo cho num mala ma sina mɛɛ kpɛ o bii buŋgɛi nya pɛɛku ve bila yɛ. Kɛ nyɛ cheleŋ cho o ŋ nɔ ma dɛɛniaa wana ŋ cho pɛɛkoo wo le mbo tosa wo.

MALA NDU MI SUUKAŊNDO WA NDA TƐƐŊ NDA CHƐHOWA LEPAA O LEPAA

Chɔm wana ŋ cho pɛɛkoo wo mɛɛ wana piɛi o Chɛhowa lo yɛ (Tofa pɛlta 10-11)

10. Le yɛɛ i cho yɛ suɛi sɔvɛ le diomndaŋ veeloo o Baabuiyo niŋ lepaa o lepaa? Nduyɛ o faŋaŋ o hei kɔɔli, yɛɛ mala yɛ naa le sɔɔŋgoo Chɛhowa ikɛi?

10 O cho ko pɛɛku naŋ cho ndu lɔɔlɔɔ wo le wana naŋ cho Baabuiyo pɛɛkoo wo nɔ mbo tiindaŋ te. Le mbo tosa hiouwɔɔ lachioo, o nɔ mbo wa sɔɔŋ pum tosaa a ba ndɔ lepaa o lepaa. Le taamaseliiyo, o nɔ mbo wa suukaŋndo nda Chɛhowa. Vɛɛ o tosa yɛ hei? O tosa hei te o yaŋ pɛ Chɛhowa nilaŋ nduyɛ mi ndu bɛɛ soo o Chɛhowa lo. O nɔla mbo yaŋ Chɛhowa nilaŋ te o wa pɛ diomndaŋ veeloo o Baabuiyo niŋ lepaa o lepaa. (Chɔɔ. 1:​8; Sam 1:​1-3) Chɔm ndu kɛɛsiaa cho o jw.org. * le diomndaŋ veeloo o Baabuiyo niŋndo. Mala ndu mbo sina mɛɛ wana soliŋ ndu kpeku yɛ, nduyɛ ma dimul ndu maa wana soli ndu o pei choo te a yeema pɛ. Kɛ o cho ko diomndaŋ veeloo o Baabuiyo niŋ kinɛi le mala ndu mbo sɔɔŋguu Chɛhowa ikɛi le. Le mi hei yɔŋnuŋ, a nɔ ma dɛɛniaa ndu le mbo wa yiyaŋndo a nyɛ o cho pɛɛkoo a Chɛhowa okɔɔ wo. Okoŋ, mbo yiyaŋ vɛlɛ a mɛɛ o duau ndu o wali niŋ yɛ.—Walta. 17:​11; Chemi. 1:​25.

11. Yɛɛ mala yɛ wana naŋ cho pɛɛkoo wo le mbo chaa piɛileŋ, nduyɛ le yɛɛ o bɛnda yɛ mbo wa piɛileŋ o Chɛhowa lo teleŋ o teleŋ?

11 Dɛɛniaa wana ŋ cho pɛɛkoo wo le mbo wa suɛi o Chɛhowa lo o piɛileŋ niŋ lepaa o lepaa. A nɔ ma piɛi a ndu latulu a kɔllo kpou le pɛɛkoo kandɔɔ. Nduyɛ te la chii vɛlɛ pɛɛkoo pɛ, la piɛi nya ndu. Te o wa pɛ nilaŋ yaŋɔɔ o piɛile numndeŋ, nduyɛ mbo tuei num piɛileŋ le ndu, o cho tɔnɔɔ sɔla tau. O cho sina mɛɛ ndu bɛɛ piɛi o Chɛhowa Mɛlɛka lo a kɔllo kpou o diola Chiisulaŋ niŋ yɛ. (Maa. 6:​9; Chɔŋ 15:​16) Te wana ŋ cho pɛɛkoo wo wa pɛ diomndaŋ veeloo lepaa o lepaa o Baabuiyo niŋ, mɛɛ Chɛhowa o cho koŋ nilaŋ yaŋɔɔ ni. Te o wa pɛ piɛileŋ, mɛɛ suɛi ndu bɛɛ cho koŋ o Chɛhowa lo ni. Nduyɛ hei nɔla mii mala ndu mbo sɔɔŋguu Mɛlɛka ikɛi kpɛɛluŋ! (Chemi. 4:​8) Te wana ŋ cho pɛɛkoo wo dɔu pɛ kɔllo le sɔɔŋ muŋ tosaa, o cho kpeleŋ cheleŋ komal o mala ndu mbo yɔŋguŋ o Chɛhowa lo nduyɛ mbo suliŋ le yiŋɔɔ wo.

MALA NDU LE MBO NƆ CHAŊYƐI KPƐƐLUŊNDE A CHƐHOWA

12. Vɛɛ wana cho waŋndo Baabuiyo pɛɛkoo wo mala yɛ ndu mbo nɔ chaŋyɛi kpɛɛluŋnde a Chɛhowa?

12 Wana naŋ cho Baabuiyo pɛɛkoo wo nɔ mbo sina a sɔɔŋ cho o Baabuiyo niŋndoŋ kinɛi le. Kɛ nyɛ naŋ cho ndu pɛɛkoo wo nɔ mbo pilaŋ ndu kɔllo. Le yɛɛ? Kanifuule, kɔl wanachioo sim le sɔɔŋ bɔɔbɔɔ. O sim le yeemaŋ naŋ a yiyaŋnda naalaŋ. Nduyɛ, ndu nyindu naa ni le sɔɔŋ tosaa. Chiisu ndoo chaa bɔɔ suɛi. Le hei, mi nyɔɔ ndoo hɛnaŋ waŋnda tau te ndoo wa nda pɛ pɛɛkoo. Kɛ nyɛ tosa mi a bɔɔbɔɔ tual ndu kɔɔli wo cho le mɛɛ pɛɛku ndɔɔ pilaŋ nda kɔllo yɛ ni. (Luku 24:​15, 27, 32) Wana ŋ cho Baabuiyo pɛɛkoo wo nɔ mbo laalaŋ kɛsɛ maa Chɛhowa cho. O nɔ mbo nɔ tiindaŋndo maa o tiuba mbo tosa chaŋyɛi kpɛɛluŋnde a ndu. Nduyɛ o nɔ mbo chua Chɛhowa maa ndu cho Finya ndɔ ni, Mɛlɛka ndɔɔ, a chaaŋ ndɔ. (Sam 25:​4, 5) Te la wa pɛɛkoo pɛ, chɔm ndu suliŋnda kɛndɛla Mɛlɛka naa nɔ laŋ. (Ɛsɔ. 34:​5, 6; 1 Pitɛ 5:​6, 7) Buŋgɛi kɛ kɛ nya wa pɛɛkoo pɛ, mala ndu mbo sina wana suu Chɛhowa cho wo. Tosa mbo nɔ balika melaa le suliŋnda kɛndɛla Chɛhowa nɔ laŋ, mɛɛ kaalaa, kɛndɛi, a nyɛiye cho naa yɛ. Mi Chiisu dimi maa, ‘sawa tasoo o hiou sawala Mɛlɛkalaŋ kpou wo’ cho kaalaa nɔɔ le Chɛhowa Mɛlɛka ni. (Maa. 22:​37, 38) Lelaŋ, kindiŋ ma mala wana ŋ cho pɛɛkoo wo le mbo nɔ kaala yiŋgoloŋndo le Mɛlɛka.

13. Chɔmndɔ taamaseliiyo le sinaa mɛɛ naŋ mala wana naŋ cho Baabuiyo pɛɛkoo wo mbo sina suliŋnda Chɛhowalaŋ yɛ?

13 Te la wa suukaŋndo pɛ nya wana ŋ cho Baabuiyo pɛɛkoo wo, tɛɛsial ndu le sabu ŋ kaala Chɛhowa wo. Naapum keŋ cho ndu mala mbo sina maa ndu bɛɛ nɔ mbo kaala Mɛlɛka nduyɛ mbo kindiŋ le chaŋyɛi kpɛɛluŋnde nɔɔ a ndu. (Sam 73:​28) Le taamaseliiyo, baa a lo niŋ pa diomndaŋ veeloo o yau nya pɛɛku wo niŋ ɔɔ o Baabuiyo niŋ ma saaluŋ pulale yusa num kɔllo leŋ? Te o yɔŋ pɛ aa pulaleleŋ le soo a kaala Chɛhowaa, taasi ndɔɔ, sandii nduɛi, a kpaaya ndɔɔ okɔɔ, mɛɛ dimul wana ŋ cho pɛɛkoo wo. Okoŋ ma tɛɛsial ndu niko maa, sabula tosa ma nɔ kaalaa le Finya naa cho o choo choo niŋndo opilɛ cho koŋ ni. Kɛ nyɛ cheleŋ cho o wanaa naŋ cho Baabuiyo pɛɛkoo wa o kɛ kɛ nɔ mbo tosa le mbo suliŋ le yiŋɔɔ wo.

DƐƐNIAA NDU LE MBO WA KƆLAŊ O BƆŊAŊNDAŊ

Dɛɛniaa wana ŋ cho pɛɛkoo wo le kɔlaŋ o bɔŋaŋndaŋ te la kandu dɔɔ pɛɛkoo pɛ! (Tofa pɛlta 14-15)

14. Yɛɛ Hibuluiya 10:​24, 25 dimul lɛ naa a bɔŋaŋndaŋ okɔɔ? Nduyɛ vɛɛ bolle Baabuileŋ le mala yɛ wana naŋ cho pɛɛkoo wo le hiouwɔɔ lachioo tosaa?

14 Naa kpou yeema mi wanaa naŋ cho Baabuiyo pɛɛkoo wa suliŋ le yiŋɔɔ. Nɛi naŋ mala nda le hei tosaa wo opilɛ cho dɛɛniaa nda le ma wa kɔlaŋ o bɔŋaŋndaŋ ni. Puaapiliaa a ndepiliaa bɔɔbɔɔ dimi maa, te waŋndo kandu dɔɔ Baabuiyo pɛɛkoo pɛ mbo kandu kɔlaŋ o bɔŋaŋndaŋ, haupa mbo tosa hiouwɔɔ lachioo. (Sam 111:​1) Mi puaapiliaa haa apum dimul wanaa nda cho pɛɛkoo wa maa nyɛ naŋ pɛɛku o bɔŋaŋndaŋ ndo hiau, a nyɛ nda kua nda pɛɛkoo o bɛɛ wo. Veelu diomndaŋ o Hibuluiya 10:​24, 25 nya wana num pɛɛkaa. Okoŋ ma tɛɛsial ndu tɔnɔla o cho sɔla laŋ te o wa pɛ kɔlaŋ o bɔŋaŋnda naalaŋ. Chɔm ndu vidueiyo hoo Yɛɛ Naŋ Tosa yɛ o Toŋgo Naa leMasaa Niŋ? * Dɛɛniaa ndu le mbo dɔu kɔllo le kɔlaŋ o bɔŋaŋndaŋ lɔɔlɔɔ.

15. Yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ tosa le wana naŋ cho Baabuiyo pɛɛkoo wo dɛɛniaa mbo wa kɔlaŋ o bɔŋaŋndaŋ lɔɔlɔɔ?

15 Yɛɛ ŋ nɔ yɛ ma tosa te o yɔŋ pɛ aa wana ŋ cho Baabuiyo pɛɛkoo wo kue wɔ lepilɛ bɛɛ o baŋaŋndo le ɔɔ lepilɛŋ koni o kua ni? Te a bii bɔŋaŋndo pɛ ma kuɛ ndu pɛɛkoo, dimul ndu nyɛ ŋ pɛɛku wo a dialuŋ fulaa. Keŋ nɔla mii yusa ndu kɔllo le mi ndu bɛɛ kuɛ lɔɔ cheleŋ mbo hiau veelu yɔŋaa hoo. Ke ndu Bandu Mɛŋgɛlaa a Yau Wali Baŋaŋ naŋ cho wa pɛɛkoo a teleŋ koŋ ndo. Chɔm ndu nyɛ naŋ cho pɛɛku o bɔŋaŋ cho hunɔɔ wo, nduyɛ ma nyuna ndu mbo chɔm num pɛl o nɔ yeemɛi le kɔlaŋ tueiyɔɔ wo. Te wana ŋ cho pɛɛkoo wo kuɛ pɛ o bɔŋaŋ ndɔ tasoo, nyɛ o cho tueiyɔɔ wo hiau niŋ nyɛ o bii niŋ tueiyɔɔ o kaaŋii cheleŋ niŋndo. (1 Kɔliŋ. 14:​24, 25) O cho komal puaapiliaa a ndepiliaa nɔ taamasi kɛndɔɔ wa tau. Nduyɛ taamasi ndaa nɔla mbo mala ndu mbo suliŋ le yiŋɔɔ.

16. Yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ tosa le miŋ mala wanaa naŋ cho pɛɛkoo wa ma suliŋ le yiŋɔɔ, nduyɛ yɛɛ naŋ cho yɛ pɛɛku o buŋgɛi cho lachi ve niŋ?

16 Vɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ pɛɛku Baabuiyo a waŋnda le ma yɔŋguŋ le yiŋɔɔ? Ŋ nɔ miŋ mala wanaa naŋ cho pɛɛkoo wa o kɛ kɛ le mbo chua pɛɛku naŋ cho ndu wo o sɔvɛ. Ŋ tosa hei te ŋ dɛɛniaa ndu pɛ mbo yɔŋguŋ le pɛɛkoo lɔɔlɔɔ, nduyɛ mbo wa bɛɛndiaŋndo. Ŋ nɔ vɛlɛ miŋ dɛɛniaa ndu le mbo wa suukaŋndo a Chɛhowa lepaa o lepaa. Nduyɛ mbo kindiŋ le chaŋyɛi kpɛɛluŋnde nɔɔ a ndu. O bɛnda vɛlɛ miŋ mala wana naŋ cho Baabuiyo pɛɛkoo wo le mbo wa kɔlaŋ o bɔŋaŋndaŋ. (Tofa kɔfoo o peele 12, “ Nyɛ Wanaa Naŋ Cho Baabuiyo Pɛɛkoo Wa Nɔ Ma Tosa le Ma Suliŋ le Yiŋɔɔ Wo.”) Kɛ naŋ cho waŋnda Baabuiyo pɛɛkoo wa, ŋ nɔ vɛlɛ miŋ tosa sɔɔŋ ŋ ŋuɛɛnu le nda malaa ma suliŋ le yiŋɔɔ. Buŋgɛi cho lachi ve cho naa sɔɔŋ muŋ tɛɛsial.

CHONDII 76 Vɛɛ Kɔllo Wa Yɛ Num?

^ pɛl. 5 Waŋndo nyɔɔ pɛɛkoo cho ko ndu chɔmndo nyɛ ŋ sina wo le. Kɛ nyɛ o sim ndo cho malaa ndu le mbo siŋga yiyaŋ ndɔɔ a mɛɛ ndoo tosa sɔɔŋ yɛ ni. Bolle Baabuile naaleŋ le wɔsi 2020 cho Maatiu 28:​19 ni. Mi bolle Baabuileŋ ndeŋ le loonuŋ naa sabu i cho suɛi sɔvɛ le miŋ pɛɛku waŋnda Baabuiyo, miŋ mala nda ma yiŋ okoŋ ma simnuŋ buɛiyaa Chiisuaa wo. O buŋgɛi hei niŋ a i cho lachi ve, ŋ cho chɔ mɛɛ naŋ chɔɔlu hiouwɔɔ lachioo tosa o wali sɔviɔɔ hoo niŋ yɛ.

^ pɛl. 2 TƐƐSIAA LE DIOMNDO: Te a wa pɛ yaula tɔlnuŋ o Baabuiyo choo laŋ soliŋndo kpeku le baltaŋ dɔwɔɔ lɔɔlɔɔ a waŋndo, mɛɛ pɛɛku Baabuiyo ŋ cho koŋ tosaa ni. Te a chɔm pɛ wana koŋ mɛɛ ŋ cho wa ndu Baabuiyo pɛɛkoo yɛ, ma pɛɛku ndu le diiŋ okoŋ kɔɔli, nduyɛ ma laalaŋ maa la cho hiouwɔɔ lachi a pɛɛkoo, mɛɛ a nɔla ma yɔŋgu kona wali pollo a ndu okɔɔ.

^ pɛl. 3 Chɔŋ a Suɛɛsɔɔ 2004 mbo kɔ bii a Bukuloo 2005 Yau Wali Naa leMasaa wa fulaa a buŋgɛi nɔ suɛi lebolle aa “Mɛɛ Wana Pɛɛku Waŋndo Baabuiyo Mbo Tosa Hiouwɔɔ Lachioo Yɛ.” Sɔɔŋ cho o buŋgɛi hei niŋ a i cho lachi ve, o Yau Wali Naa leMasa koŋ niŋ ŋpum fula ni.

^ pɛl. 9 Tofa viduei chemchemma hiɔɔloo hoo, Chɔm Wanaa Naŋ Pɛɛku Baabuiyo Wa Mɛɛ Wana Bɛɛndiaŋ Yɛ. O JW Library®, kɔ MEDIA > OUR MEETINGS AND MINISTRY > IMPROVING OUR SKILLS.

^ pɛl. 10 Kɔ BIBLE TEACHINGS > BIBLE STUDY TOOLS.

^ pɛl. 14 O JW Library®, kɔ MEDIA > OUR MEETINGS AND MINISTRY > TOOLS FOR THE MINISTRY.