Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Bii Hɛnɛkɛyɛi Mɛlɛka Ke Numnde Nyɛkɛndɛi

Bii Hɛnɛkɛyɛi Mɛlɛka Ke Numnde Nyɛkɛndɛi

‘Ba o ba Masanɔɔ Mɛlɛka nyina ndɔɔ wa pɛ, [hɛnɛkɛyɛi wa loŋ ni, NW.]’KƆLIŊTIAŊ DIIŊ NDƆƆ 3:17.

CHONDOŊ: 40, 54

1, 2. (a) Yiyaŋnda yɛɛ waŋnda nɔ yɛ a hɛnɛkɛyɛi okɔɔ? (b) Yɛɛ Baabuiyo pɛɛku yɛ naa a hɛnɛkɛyɛi okɔɔ, nduyɛ nyunala kuɛɛ naŋ cho yɛ yaasiaa?

MƐƐ chua pilɛ wa kɛɛsiaa tosaa, mbo dimul chaaŋ ndɔ aa, “Tosa mi yiyaŋ te, dimul la suee nyɛ ya nɔ mi tosa wo. Keŋ cho bɔɔ tɛtɛlɛ.” Tuupa mi chuaa hoo ndoo soliŋ hɛnɛkɛyɛi nduɛi kpeku, ke sɔvɛ Mɛlɛka ke ndu wo, mbo yeema le ma dimul ndu nyɛ o nɔ mbo tosa wo. Num yɛ? A yeema pa kɛɛsiaalaŋ tosaa a ba num, ɔɔ a yeema mi wanaa cheleŋnda kɛɛsiaa le num? Vɛɛ ŋ che yɛ hɛnɛkɛyɛi?

2 Chɛhowa nɔ yiyaŋ teŋgeŋndo a hɛnɛkɛyɛi okɔɔ. Waŋnda apum dimi maa hɛnɛkɛyɛi cho le, kanifuule, Mɛlɛka chii kɛɛsiaa sɔɔŋ naŋ nɔ le tosaa woŋ. Apum dimi maa le miŋ wa hɛnɛkɛ, mɛɛ miŋ sɔla hɛnɛkɛyɛi nɔ kpeleŋ te ve. Kɛ, Baabuiyo pɛɛku maa Mɛlɛka toosiaa naa a hɛnɛkɛyɛi le kɛɛsiaala sɔvɛlaŋ tosaa a ba naa. (Nuawɔ Chɔɔsuaa 24:15.) Miŋ saaluŋ mulilaŋ le nyunalaŋ ndaŋ o Baabuiyo niŋ. Baa hɛnɛkɛyɛi nɛi nɔ pa kpeleŋndaŋ? Vɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ soliŋ hɛnɛkɛyɛi nɛi kpeku le kɛɛsiaalaŋ tosaa? Vɛɛ naŋ chɔm yɛ maa ŋ kaala Chɛhowa o kɛɛsiaala naŋ tosalaŋ niŋ?

YƐƐ NAŊ PƐƐKU YƐ CHƐHOWA NDA CHIISU O BA?

3. Vɛɛ Chɛhowa soliŋ yɛ hɛnɛkɛyɛi nduɛi kpeku?

3 Hɛnɛkɛyɛi Chɛhowɛi nɔ kpeleŋ te. Nduyɛ ŋ nɔla miŋ pɛɛku mɛɛ o soliŋ hɛnɛkɛyɛi nduɛi kpeku yɛ. Le tamaseliiyo, mɛɛ Chɛhowa hɛli kaaleŋ Isɔluɛi, ‘mbo siiŋguu nda wanaa ndɔ kɛsɛ kɛsɛ.’ (Ditɔnɔmii 7:6-8) Ndoo nɔ saboo le kɛɛsiaa koŋ tosaa. Chɛhowa ndoo yeema mbo peelu nyɛ o dimul Ebilaham chaaŋ ndɔ wo. (Chɛnɛsee 22:15-18) Le handɔɔ lechoo, Mɛlɛka kaalaa Chɛhowa cho ni, nduyɛ o soliŋ hɛnɛkɛyɛi nduɛi kpeku a lakafa le. Ŋ cha hei kpendekele teleŋ Isɔluɛiya tosa nila kalulaŋ mbo sila nda wo. Mɛɛ nda wookuŋ le nyɛ nda tosa wo, mi Chɛhowa chɔm nda kaalaa a nyɛiye. Mbo dimi aa, “Mi che bɛɛ mi waŋnda Isɔluɛi a kɛɛ ya, kɛ I cho vɛlɛ tosa ma naŋnuŋ ya o ibuŋ, nduyɛ mi kaala nda a kɔl nuu kpou.” (Hoosiaa 14:4) Tamaselii kɛndɔɔ pila Chɛhowa kɛsul naa le hɛnɛkɛyɛi nduɛi soliŋndo kpeku le acheleŋnda malaa ni!

Tuupa mi Chiisu huŋ o lɛŋndeŋ choo, mbo hɛli le lo lechoo wo chɔmndo o Mɛlɛka lo, nduyɛ o tul kaa nila kalu Setanaa kɔɔli le

4, 5. (a) Nɛɛ fɛlɛŋ Mɛlɛka ke yɛ hɛnɛkɛyɛi, nduyɛ vɛɛ ndoo soliŋ yɛ ndi kpeku? (b) Nyuna kuɛɛ wana o wana nɔ yɛ mbo nyunaŋ?

4 Mi Chɛhowa hɛli le maalikɛiya a waŋchieeya toosiaa a hɛnɛkɛyɛi. Nyɛ tase Chɛhowa toosiaa wo wa Chiisu ni. O velaŋ ndɔɔ niŋ o toosiaa ndu ni nduyɛ ndoo nɔ hɛnɛkɛyɛi. (Kolosiaŋnda 1:15) Vɛɛ Chiisu ndoo soliŋ yɛ hɛnɛkɛyɛi nduɛi kpeku? Tuupa mi Chiisu huŋ o lɛŋndeŋ choo, mbo hɛli le lo lechoo wo chɔmndo o Mɛlɛka lo, nduyɛ o tul kaa nila kalu Setanaa kɔɔli le. Mɛɛ Chiisu hiŋ o lɛŋndeŋ choo, mbo hɛli le tɔɔndaŋnda Setanalaŋ kiɔɔ. (Maatiu 4:10) Nduyɛ o nyumma ndoo nɔ le piɔmndo sɔlaa waŋ choo, mi Chiisu ke Finya ndɔ tiindaŋndo maa o yeema mbo tosa hɛnaŋ ndɔɔ. Mbo dimi aa, “Finya nuu, te a chɛl pɛ, mɛɛ faŋa ya taala imɔnɔɔ hoo kuee. Kɛ nduyɛ, tosa nyɛ cho ya o kɔl lo le. Tosa nyɛ cho num o kɔl lo.” (Luku 22:42) Baa ŋ nɔla pa miŋ tol tamasi Chiisoo kɔɔli nduyɛ miŋ soliŋ hɛnɛkɛyɛi nɛi kpeku le Chɛhowa bɛɛleŋ kioo a hɛnaŋ ndɔɔ tosaa?

5 A tonya, ŋ nɔla miŋ tol tamasi Chiisoo kɔɔli kanifuule, o velaŋ Mɛlɛkaa niŋ naŋ toosiaŋ ni. (Chɛnɛsee 1:26) Kɛ, ŋ nɔ hɛnɛkɛyɛi maa Chɛhowa le. Diom Mɛlɛkaa tɛɛsiaa maa Chɛhowa kɛsul hɛnɛkɛyɛi nɛi kpeleŋndaŋ. Le tamaseliiyo, o yuŋgoo niŋ, waŋlaanduaa nɔ ma wa piaandaa ndaa o ba bɛŋgu, nduyɛ chuauwa nɔ ma diikuŋ wanaa velu nda wa. (Ɛfisiaŋnda 5:22; 6:1) Vɛɛ kpeleŋndaŋ ndaŋ la piiliaŋ yɛ mɛɛ naŋ nɔ miŋ soliŋ hɛnɛkɛyɛi nɛi kpeku yɛ? Mulioo le nyunaa hoo cho chɔm mɛɛ chila naalaŋ la cho wa yɛ.

HƐNƐKƐYƐI SOLIŊNDO KPEKU O NƐI KƐNDƆƆ A O WƆƆŊNDO CHOO

6. Tamaselii kuɛɛ chɔm yɛ maa i cho suɛi sɔvɛ le mi hɛnɛkɛyɛi nɛi nɔ kpeleŋndaŋ?

6 Baa hɛnɛkɛyɛi nɔ kpeleŋndaŋ nde wa pa hɛnɛkɛyɛi kpeekpeiye? Ei, i nɔla mii wa! Le sabu yɛɛ? Kanifuule, mi kpeleŋndaŋ la manda naa. Le tamaseliiyo, lepum, miŋ hɛli le nyɛ nyaanaŋ naa soliŋndo kpeku le kɔlaŋ o tiŋ levil lo niŋ. Kɛ yiyaŋndɔ maa sawala nyaanaŋ cho o nɛi le. Wana o wana nɔ mbo kɛɛsiaa mɛɛ o nɔ mbo nyaanuŋ yɛ, a kpeŋgii o yeema mbo nyaanuŋ nde. A yeema pa le kɔlaŋ a nyɛ nyaanaŋ numndo o nɛi koŋ? Sako bɛɛ. Kpeleŋndaŋ la yeemaŋ le hɛnɛkɛyɛi kpeekpeiye tueiyɔɔ yeela. Ŋ yaasiaŋndɔ tamaseliilaŋ lapum o Baabuiyo niŋ le chɔmndo mɛɛ kpeleŋnda Chɛhowa kɛsi laŋ la ke naa tɔnɔɔ yɛ.

7. (a) Ɔɔ teŋgeŋndo opilɛ o wa Adama tɛɛŋ nda visiaa wo? (b) Tɛɛsiaawɔ nɛiyo opilɛ mɛɛ Adama ndoo soliŋ hɛnɛkɛyɛi nduɛi kpeku yɛ?

7 Mɛɛ Chɛhowa toosiaa po tasoo, Adama, mbo ke ndu hɛnɛkɛyɛi ndoo ke maalikɛiya ve. Kɛ Mɛlɛka ndoo ke visiaa hɛnɛkɛyɛi le. Vɛɛ Adama ndoo soliŋ yɛ hɛnɛkɛyɛi nduɛi kpeku o nɛi kɛndɔɔ choo? Mi Adama naŋ kɔl tau le visiaa diolaŋ kioo. Mi Mɛlɛka huŋ a nda “naa poo chua mi poo ke nda diolaŋ.” Te Adama ndoo nua pɛ visi kɛ kɛ, o ke ndu diola bɛnda le ndulaŋ. Chɛhowa siŋga diola Adama ndoo hɛli le visiaa kioo laŋ te. Kɛ, “ladio o ladio poo hoo o ke nyɛ o nyɛ yoomaa, laŋ la lo nda choo ni.”Chɛnɛsee 2:19.

8. Vɛɛ Adama ndoo soliŋ yɛ hɛnɛkɛyɛi nduɛi kpeku o nɛi wɔɔŋndo choo, nduyɛ yɛɛ wa yɛ fulamakɔɔlioo?

8 Mi Chɛhowa ke Adama kalaŋndo le chieeŋndo siiŋgoo kpele hɛnɛkiɔɔ. Mbo dimul ndu aa, “La violu chuauwa mi la kuii mi la pɛ o chieeŋndo choo, nduyɛ mi chieeŋndo wa nya o ba bɛŋgu. La wa suuwa choo, a youwa a visiaa kpou o chieeŋndo choo.” (Chɛnɛsee 1:28) Kɛ mi Adama hɛli le dioo komɔɔ Mɛlɛka kuuna ndu wo. Nduyɛ mɛɛ o tosa keŋ, mbo huulu kpeleŋnda Chɛhowa kɛsul ndu laŋ. Le mɛɛ Adama chiee hɛnɛkɛyɛi nduɛi soliŋ kpeku le yɛ, lelaŋ waŋchieeya cho o saŋgaa niŋ le wɔsilaŋ o waalaŋ niŋ ni. (Luomaŋnda 5:12) Ŋ loonuŋ a fulamakɔɔli wɔɔŋ wɔɔŋ kɛɛsiaa Adamaa. Keŋ nɔla mii nyindu naa le hɛnɛkɛyɛi nɛi soliŋndo kpeku o nɛi kɛndɔɔ choo nduyɛ  miŋ sina kpeleŋnda Chɛhowa kɛsul naalaŋ.

Mi Isɔluɛiya hɛli le simnɔŋndo wanaa Mɛlɛkaa nduyɛ ma chɛl kpeleŋnda o kɛsul ndalaŋ

9. Di yɛɛ Chɛhowa ndoo ke yɛ wanaa nduaa? Nduyɛ buŋgɛi yɛɛ ndaa chua yɛ?

9 O Adama a Ifi niŋ waŋchieeya kpou sɔla hakioo a piɔmndo ni. Kɛ a koŋ kpou, ŋ nɔ wɔ dioo le hɛnɛkɛyɛi Mɛlɛka ke naa ve soliŋndo kpeku. Ŋ nɔla miŋ che keŋ a mɛɛ Mɛlɛka ndoo bii kaaleŋ Isɔluɛi yɛ. Mi Chɛhowa ke nda dioo le ma simnuŋ wanaa nduaa teŋgeŋnda ɔɔ ma kɛɛ. (Ɛsɔdɔɔ 19:3-6) Mi Isɔluɛiya hɛli le simnɔŋndo wanaa Mɛlɛkaa nduyɛ ma chɛl kpeleŋnda o kɛsul ndalaŋ. Ma dimi aa, “Nyɛ o nyɛ Mɛlɛka Yaawɛɛ dimi ŋ chɛl. Ŋ cho tosa.” (Ɛsɔdɔɔ 19:8) I cho suɛi imɔnɛ le sinaa maa waŋnda Isɔluɛi lo o buŋgɛi nda chua ve choo le. Tamaselii ndaa nɔla mbo pɛɛku naa suɛi sɔvɛi pila. Lelaŋ, lɔɔlɔɔ, ŋ biinuŋ hɛnɛkɛyɛi nɛi nyɛkɛndɛi. Ŋ hiounuŋ lachi a waa Chɛhowa o ibuŋ kpɛɛluŋ, nduyɛ miŋ diikuŋ sawala ndɔlaŋ.Kɔliŋtiaŋ Tasoo 10:11.

10. Tamaseliila kuɛɛ cho yɛ o Hibuluiya bolle 11 niŋ, la chɔm maa waŋchieeyaa lahakiaa nɔla ma soliŋ hɛnɛkɛyɛi ndɛi kpeku le Mɛlɛka bɛɛleŋ kioo wo? (Tofa fotueiyo o peele naŋ kandu leŋ choo.)

10 Hibuluiya bolle 11 nɔ diola puaa a waŋlaanduaa 16, a ndaa dɔu tiindaŋndo o Mɛlɛka niŋnda. Mi waŋnda haa chɛl le kpeleŋnda Chɛhowa kɛsi laŋ diikɔŋndo. Nduyɛ fulamakɔɔlioo wa ni, ma sɔla tɔnɔlaŋ tau a tiindaŋ sɔvɛ bɛndoo le chilaŋ. Le tamaseliiyo, mi Nuuwa duau tiindaŋndo o Mɛlɛka niŋ tau nduyɛ mbo diikuŋ Mɛlɛka le dɛndɔɔ taŋgullo le yuŋgu ndɔɔ piŋioo a wanaa ndaa nɔ le violɔŋndo o chilaŋ niŋnda. (Hibuluiya 11:7) Mi Ebilaham nda Selua chɛl le Mɛlɛka diikɔŋndo a kɔllo wulee, nduyɛ ma kua o lɛŋnde Mɛlɛka chua buŋgɛi le nda kioo leŋ. Mi che bɛɛ ma sɔla fondaa le “mi nda aa miiŋguŋ” o chiee ndaa niŋ Ɔɔ, ma muli hɔlla o mɛila Mɛlɛkalaŋ le chilaŋ. Mi Baabuiyo dimi maa kɔltaŋ la wa nda o “lɛŋnde bɛnda mi le hiau” lɛŋnde ndaleŋ ndo. (Hibuluiya 11:8, 13, 15, 16) Mi Muuse kɛɛ sultaŋ kpou Ichipi nduyɛ mbo chua “mɔnɛi biyɔɔ latulu nda wanaa Mɛlɛkaa, mbo hiau a waa o kɔl kɛndɛ yɔŋ wɔɔŋndo niŋ, o nɛi a mɛɛlu le wo.” (Hibuluiya 11:24-26) Ŋ tolnuŋ tamasi puaa a waŋlaanduaa ndaa dɔu haa tiindaŋndo o Mɛlɛka niŋnda kɔɔli, miŋ nɔ balika melaa le hɛnɛkɛyɛi Mɛlɛka ke naa ve, nduyɛ miŋ soliŋ ndi kpeku le hɛnaŋ Mɛlɛkaa tosaa.

11. (a) Tɔnɔ sɔvɛ bɛndu kuɛɛ hɛnɛkɛyɛi ke yɛ naa? (b) Yɛɛ nyindu yɛ num le hɛnɛkɛyɛi numnde soliŋndo kpeku o nɛi kɛndɔɔ choo?

11 Lepum mii wa tɛtɛlɛ le mi wana cheleŋ tosa kɛɛsiaa le naa. Te keŋ yɔŋnuŋ pɛ, ŋ nɔla lɛ miŋ sɔla tɔnɔɔ o ke sɔvɛ bɛndu naŋ sɔla wo le, hɛnɛkɛyɛi. Tɔnɔ kuɛɛ koŋ? Baabuiyo tɛɛsiaa tɔnɔ koŋ o Ditɔnɔmii 30:19, 20. (Nuawɔ.) Sɔɔŋ 19 chɔm maa mi Mɛlɛka ke Isɔluɛiya dioo le chuaŋ chuaa tosaa. O sɔɔŋ 20 niŋ, mi Chɛhowa ke nda teleŋndo le ma chɔm mɛɛ kpɛ ndaa kaala ndu yɛ. Naa bɛɛ nɔla miŋ hɛli le Chɛhowa piɛiyo. Nduyɛ naa bɛɛ nɔ teleŋndo le hɛnɛkɛyɛi Chɛhowa ke naa ve soliŋndo kpeku le ndu bɛɛleŋ kioo nduyɛ le chɔmndo mɛɛ kpɛ naŋ kaala ndu yɛ!

SOLIŊ HƐNƐKƐYƐI NUMNDE KPEKU O NƐI WƆƆŊNDO CHOO LE

12. O nɛi kuɛɛ choo naŋ nɔ yɛ miŋ kɛɛ hɛnɛkɛyɛi nɛi soliŋndo kpeku?

12 Yiyaŋndɔ maa a ke chaaŋ num nyɛ sɔviɔɔ. Vɛɛ ŋ cho yɛ yiyaŋ te o viou ndu pɛ o sallo choo, ɔɔ i hiou le wɔu kpou ve, mbo yɔŋul waŋndo a nyɛ ŋ ke ndu wo. Mi suɛi pala num. Chɛhowa ke naa hɛnɛkɛyɛi. Lelaŋ, mi suɛi pala ndu te o che pɛ waŋnda hɛnɛkɛyɛi ndɛi soliŋndo kpeku o nɛi wɔɔŋndo choo le kɛɛsiaala wɔɔŋndaŋ tosaa, ɔɔ le acheleŋnda yɔŋullo. Baabuiyo dimi maa o “palɛi mɛɛlɛi” hei niŋ, waŋchieeya ve niŋ “wanaa sina ikɛndɛ le.” (Timoti Diiŋ Ndɔɔ 3:1, 2) Lelaŋ, vɛɛ naŋ chɔm yɛ maa ŋ nɔ balika melaa le ke sɔvɛ Chɛhowaa hoo? Nduyɛ vɛɛ naŋ kpakpala yɛ soliŋndo ndu kpeku o nɛi wɔɔŋndo choo?

13. Ɔɔ nɛiyo opilɛ, o naŋ kpakpala hɛnɛkɛyɛi nɛi leKilisiɔŋnde soliŋndo kpeku o nɛi wɔɔŋndo choo wo?

13 Naa kpou nɔ hɛnɛkɛyɛi le hɛlioo wanaa naŋ nɔ miŋ bii ichaŋya wa, mɛɛ naŋ nɔ miŋ chuɛɛnuŋ yɛ, a yelelaŋ naŋ nɔ miŋ hɛli wo. Kɛ, miŋ nuuviaa nɛilaŋ lepum le hɛnɛkɛyɛi nɛi soliŋndo kpeku o nɛi Mɛlɛka hɛnaŋ te wo choo, ɔɔ le kaala waŋnda o chieeŋndo niŋ tolɔɔ kɔɔli. (Nuawɔ Pitɛ Tasoo 2:16.) Tuupa miŋ soliŋ hɛnɛkɛyɛi nɛi kpeku le iwɔɔŋnde tosaa, ŋ nɔ miŋ soliŋ ndi kpeku “le mi waŋnda a ke Mɛlɛka bɛɛleŋ tau.”Kɔliŋtiaŋ Tasoo 10:31; Kaleesiaŋnda 5:13.

14. Baa ŋ nɔ pa miŋ dɔu tiindaŋndo o Chɛhowa niŋ te ŋ wa pɛ hɛnɛkɛyɛi nɛi soliŋndo kpeku?

14 Mi Chɛhowa dimi aa, “Ya cho Mɛlɛka Yaawɛɛ, Mɛlɛka nyaa ni. Le teleŋ o teleŋ nyɛ bɛnda le tosaa wo, ndu ya I pɛɛku nya ni, nduyɛ mi chɔm nya nɛi nya nɔ le kɔlaŋ choo wo.” (Aisaya 48:17) Ŋ nɔ miŋ dɔu tiindaŋndo o Chɛhowa niŋ, nduyɛ miŋ kɛɛ kpeleŋnda o kɛsul naalaŋ huuloo, le halikpeŋ miŋ tosa kɛɛsiaala sɔvɛlaŋ. Ŋ nɔ miŋ tuisiŋ le chɛlɔɔ maa ‘le wanachioo ndu, ŋ sina kɛsɛ kɛsɛ maa o tiuba mbo chɔm ndupila nɛiyo le. O tiuba pɛŋ mbo sina foofo o cho pelii nduɛi handɔɔ wo le.’ (Chɛluimaya 10:23, NW) Mi Adama nda Isɔluɛiyaa kɛɛ tiindaŋndo dɔuwɔɔ o Mɛlɛka niŋnda huulu kpeleŋnda Chɛhowa kɛsul ndalaŋ, nduyɛ ma tiindaŋ o ndapila niŋ. Tamaselii nda wɔɔŋndo nɔ mbo pɛɛku naa. Tuupa miŋ tiindaŋ o naapila niŋ, ŋ nɔ miŋ ‘dɔu tiindaŋ naa kpou o Mɛlɛka Yaawɛɛ niŋ.’Pulɔwaa 3:5.

BƐƐLEŊ NƆƆ LE HƐNƐKƐYƐI ACHELEŊNDA

15. Yɛɛ sawa mandaa cho o Kaleesiaŋnda 6:5 niŋndo pɛɛku yɛ naa?

15 Ŋ nɔ miŋ ke hɛnɛkɛyɛi acheleŋnda bɛɛleŋ le kɛɛsiaalaŋ tosaa a ba nda o yoomu ndaa niŋ. Le sabu yɛɛ? Le mɛɛ naa kpou nɔ hɛnɛkɛyɛi yɛ, Kilisiɔŋnda a ŋiɔɔŋ tosa lɔɔlɔɔ kɛɛsiaala pilɛ le. Kɛɛsiaalaŋ lapum, a kaa naa vɛlɛ a piɛile naaleŋ okɔɔ la cho ni. Loonuŋ sawa mandaa cho o Kaleesiaŋnda 6:5 niŋndo. (Nuawɔ.) Te ŋ sina pɛ maa Kilisiɔŋnɔ kɛ kɛ nɔ kalaŋndo le kɛɛsiaalaŋ tosaa a ba ndɔ, ŋ cho acheleŋnda bɛɛleŋ ke le hɛnɛkɛyɛi ndɛi soliŋndo kpeku.

Ŋ nɔla miŋ tosa kɛɛsiaalaŋ a ba naa kɛ ŋ beŋ acheleŋnda le kɛɛsiaala pilɛla laŋ kpe tosaa le (Tofa pɛl 15)

16, 17. (a) Vɛɛ hɛnɛkɛyɛi ndii hiŋ yɛ a bahawɛiyo o Kɔliŋ niŋ? (b) Vɛɛ Pɔɔl ndoo mala yɛ Kilisiɔŋaa kaŋ, nduyɛ yɛɛ hei pɛɛku yɛ naa?

16 Ŋ yaasiaŋndɔ tamaseliiyo o Baabuiyo niŋ, o chɔm le sabu naŋ nɔ miŋ ke hɛnɛkɛyɛi puaapiliaa naa bɛɛleŋ ndo. Mi Kilisiɔŋnda o kundaa Kɔliŋ niŋ hiŋaŋ diomndaŋ le visiŋ ndaa sooluu piɔmnda woŋ dioo. Nduyɛ mi ndaa pisi visioŋ muŋ o lɔɔniŋ. Kɔl iyama Kilisiɔŋnda apum kuuna nda visioŋ muŋ dioo le. Kanifuule, ndaa sina maa nyɛ fondoo fuu piɔmndo wa ni. Kɛ mi wanaa ndaa sooluu piɔmaa kaŋnda yiyaŋ maa te wana de pɛ visiŋ muŋ, mɛɛ piɔmnda ŋ cho kaŋ sooluuwo ni. (Kɔliŋtiaŋ Tasoo 8:4, 7) Bahawɛi wɔɔŋ ndoo nɔla mbo hiŋ a piɔuwaŋndo o kundaa niŋndo wa koŋ ni. Vɛɛ Pɔɔl ndoo mala yɛ Kilisiɔŋnda le bahawɛiyo hoo solioo?

17 Nyɛ tasoo, mi Pɔɔl loonuŋ wanaa wa kaŋ diomndaŋ hiŋaŋndo wa maa, nyɛdiaa nɔla mbo kindi chaŋyɛi ndɛi a Mɛlɛka le. (Kɔliŋtiaŋ Tasoo 8:8) O diiŋ ndɔɔ, mi Pɔɔl sila nda maa a chɛl mi ‘di nda nɔ le sɔɔŋ tosaa wo’ paaliaŋ wanaa nɔ kɔl iyama kala le wa le. (Kɔliŋtiaŋ Tasoo 8:9) Okoŋ kɔɔli, mbo dimul wanaa ndaa nɔ kɔl iyamaa o tendulaa wa maa a kilul wanaa ndaa hɛli le visiŋ waa lendoŋ dioo le wa iyama le. (Kɔliŋtiaŋ Tasoo 10:25, 29, 30) Lelaŋ, te ndoo hiŋ pɛ a nɛila sɔvɛla cho a piɛileŋ okɔɔ laŋ, Kilisiɔŋnɔ kɛ kɛ ndoo nɔ mbo tosa kɛɛsiaa a ba ndɔ. Baa o bɛnda mi naa bɛɛ ke hɛnɛkɛyɛi puaapiliaa naa bɛɛleŋ te o hiŋ pɛ le kɛɛsiaalaŋ tosaa a ba nda o sɔɔŋ taaniŋndoŋ choo le?Kɔliŋtiaŋ Tasoo 10:32, 33.

18. Vɛɛ ŋ chɔm yɛ maa a che hɛnɛkɛyɛi Mɛlɛka ke numnde nyɛ sɔvɛ?

18 Chɛhowa ke naa hɛnɛkɛyɛi, i chuu naa hɛnɛkɛyɛi kpeekpeiye ve. (Kɔliŋtiaŋ Diiŋ Ndɔɔ 3:17) Ŋ kaala kioo hoo kanifuule, o mala naa le kɛɛsiaalaŋ tosaa le chɔmndo mɛɛ kpɛ naŋ kaala Chɛhowa yɛ. Lelaŋ, ŋ hiounuŋ lachi a Chɛhowa bɛɛleŋ kioo o sɔɔŋ naŋ hɛli le tosaa woŋ niŋ. Nduyɛ ŋ keŋnuŋ acheleŋnda bɛɛleŋ le di nda nɔ le hɛlioo mɛɛ nda nɔ ma soliŋ ke sɔviɔɔ hoo kpeku yɛ.