Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

BUŊGƐI PƐƐKƐI 4

Le Yɛɛ Naŋ Kua yɛ o Loonuŋyaa?

Le Yɛɛ Naŋ Kua yɛ o Loonuŋyaa?

“La wa hei tosaa le loonɔŋndo a ya.”—LUKU 22:​19.

CHONDII 20 A Ke Naa Po Numndo

SƆƆŊ KULLOŊ O BUŊGƐI HEI NIŊ *

1-2. (a) Paale kuɛɛ waŋnda apum yiyaŋ yɛ tau a wana nda kaalaa sɔla piɔmndo wo? (b) Yɛɛ Chiisu tosa yɛ o nyumma ndɔma mɛɛlaŋ choo tuupa mbo sɔla piɔmndo?

MI CHE bɛɛ o chua niŋ teleŋ vilɛi chɔŋ a teleŋ wanaa ŋ kaala wa sɔla piɔmndo wo, kɛ ma loonuŋndɔ a nda okɔɔ. Nduyɛ pɛŋ, mi waŋnda apum loonuŋ paale wana nda kaalaa vi leŋ. Nduyɛ ma yiyaŋ tau a ndu okɔɔ te paaleleŋ le fuuluu pɛ.

2 Iwɔsi o iwɔsi, mi waŋnda o miiliɔŋndaŋ niŋ chuuŋgiaŋ chieeŋndo balɔɔ silɔ, le loonɔŋndo a piɔm wana naŋ kaala tau wo okɔɔ. Ndu cho Chiisu Kiliti ni. (1 Pitɛ 1:​8) Miŋ chuuŋgiaŋ le loonɔŋndo a ndu okɔɔ kanifuule, ndu yɔŋgu yoomu ndɔɔ ni le naa baŋaa o hakioo niŋ a piɔmndo. (Maa. 20:​28) Nduyɛ pɛŋ, mbo dimul buɛiyaa nduaa le ma loonuŋ a piɔm ndɔɔ okɔɔ. O nyumma ndɔma mɛɛlaŋ choo tuupa mbo sɔla piɔmndo, mbo toosiaa nyɛdiaa teŋgeŋndo le buɛiyaa nduaa, nduyɛ mbo ke nda sawaa aa: “La wa hei tosaa le loonɔŋndo a ya.”—Luku 22:​19.

3. Yɛɛ naŋ cho yɛ yaasiaa o buŋgɛi hei niŋ?

3 O wanaa loonuŋ a piɔm Kiliti wo okɔɔ wa tɛɛŋ, waŋnda nyɛɛmbɔ koni nɔ tiindaŋndo le kɔlaŋ choo choo ni. Kɛ tiindaŋ a tuaa o miiliɔŋndaŋ niŋ a kua o Loonuŋyaa wa cho le waa o chieeŋndo choo ni. O buŋgɛi hei niŋ, ŋ cho yaasiaa sabula kundala tiɔɔŋndaŋ ndaŋ kpou la wa a kɔl kɛndɛ iwɔsi o iwɔsi, le kɔlaŋ o Loonuŋyaa wo. Ŋ cho vɛlɛ yaasiaa tɔnɔla naŋ sɔla laŋ te ŋ kuɛ pɛ o bɔŋaŋ sɔvɛ sɔviɔɔ hoo. Ŋ kanduŋ ndɔ fɛŋ a sabula Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda kua o Loonuŋyaa wo.

LE SABU YƐƐ KILISIƆŊAA PƆYAŊNDA KUA YƐ O LOONUŊYAA?

4. Le yɛɛ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda kinɛi dia beediiyo ni, nduyɛ ma kol muɛiyaŋ o Loonuŋyaa choo?

4 Iwɔsi o iwɔsi, mi Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda kuɛ o Loonuŋyaa le ma de beediiyo, nduyɛ ma kol muɛiyaŋ. Le yɛɛ nda tosa yɛ keŋ? Le miŋ sɔla mulioo le nyunaa hoo, ŋ tofaŋndɔ nyɛ yɔŋnuŋ o nyumma mɛɛlaa ma Chiisu wa o chieeŋndo choo waŋ. Mɛɛ nda chii nyɛdiaa Hiouwɔɔ Choo Wo dio, mi Chiisu toosiaa vɛlɛ nyɛdiaa cheleŋ. Ndu naŋ veelu hau ni aa, Nyɛdiaa Ichɔl Salamanɔɔ. Mɛɛ o chii ndu toosiaa, mbo yimi yimi beediiyo, mbo ke Kiilaa 11 chɔm ndu lo lechoo wo wa, nduyɛ mbo dimul nda le ma de. Okoŋ kɔɔli, mbo chua taalaa a muɛiyaŋ leniŋ, mbo ke nda le ma kol, nduyɛ mbo yii kpemalaŋ la tiɔɔŋ a nda. Kpema sɛnɛiyo a kpemaa le Masaleŋ. * (Luku 22:​19, 20, 28-30) Mi kpemala laŋ la kumbi nɛiyo le mi kiilaa kaŋ a wanaa cheleŋnda huŋ simnuŋ masaa a wanaa soliaa lasalaa o choo choo niŋ. (Sɔɔŋ. 5:​10; 14:​1) Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda kinɛi dia beediiyo ni nduyɛ ma kol muɛiyaŋ o Loonuŋyaa choo kanifuule, a nda Chiisu yii kpemala tiɔɔŋnda laŋ ni.

5. Yɛɛ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda sina yɛ a tiindaŋ ndaa okɔɔ?

5 Ŋ tofaŋndɔ sabu cheleŋ o Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda kua o Loonuŋyaa wo. Ma kuɛ kanifuule, mi Loonuŋyaa ke nda fondaa le ma yiyaŋ a tiindaŋ ndaa okɔɔ. Chɛhowa ke nda tiindaŋndo le waa yoomu lefafɛɛŋ o choo choo niŋ. Nduyɛ o cho nda hunɔɔ dialuŋ se le woŋ ke, le ma huŋ wa a Chiisu Kiliti vɛlɛ a Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda a tuaa latulu, nduyɛ ma wa ndu chɔɔ teleŋ o teleŋ. Tiindaŋ sɔvɛ sɔviɔɔ pila cho hoo ni. (1 Kɔliŋ. 15:​51-53; 1 Chɔŋ 3:​2) Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda sina maa, dikeŋnaŋ teŋgeŋndo Chɛhowa ke nda hoo ni. Kɛ le ma sɔla fanda ndaa le kɔlaŋ choo choo, mɛɛ ma lo o laalaŋ ndaa choo haaa ma sɔla piɔmndo. (2 Timo. 4:​7, 8) Ma wa a kɔl kɛndɛ tau te a yiyaŋ pɛ a tiindaŋ ndaa okɔɔ. (Tai. 2:​13) Kɛ saa cheleŋnda yɛ? (Chɔŋ 10:​16) Le sabu yɛɛ nda kua yɛ o Loonuŋyaa?

LE SABU YƐƐ SAA CHELEŊNDA KUA YƐ O LOONUŊYAA?

6. Le sabu yɛɛ saa cheleŋnda kua yɛ o Loonuŋyaa?

6 Mi saa cheleŋnda kuɛ o Loonuŋyaa mi che bɛɛ a di beediiyo nduyɛ ma kol muɛiyaŋ te, kɛ ma wa a kɔl kɛndɛ le waa a Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda latulu. O wɔsi 1938 niŋ saa cheleŋnda kandu Loonuŋyaa biyɔɔ a Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda latulu ni. Mi Bandu Mɛŋgɛlaa le Fuoo 1, 1938 dimi aa: “I cho bɔɔ suɛi sɔvɛ le mi saa cheleŋnda wa o bɔŋaŋ sɔvɛ sɔviɔɔ hoo, le ma che mɛɛ o biinuŋ yɛ. Nda bɛɛ nɔ ma wa a kɔl kɛndɛ o bɔŋaŋndo hoo.” Mɛɛ wanaa kua o bɔŋaŋ nɔ kɛsiaa wa wa a kɔl kɛndɛ le wanaa cho challe o nɔɔ niŋnda yɛ, lende saa cheleŋnda wa a kɔl kɛndɛ ni te a kuɛ pɛ o Loonuŋyaa.

7. Le sabu yɛɛ saa cheleŋnda wa yɛ a kɔl kɛndɛ le suɛi Loonuŋyaa nilaŋ yaŋɔɔ?

7 Mi Loonuŋyaa ke vɛlɛ saa cheleŋnda fondaa le ma yiyaŋ a tiindaŋ ndaa okɔɔ. Ma wa a kɔl kɛndɛ le suɛi Loonuŋyaa nilaŋ yaŋɔɔ kanifuule, o suɛi keŋ niŋ, ma tɛɛsiaa nyɛ Kiliti nda 144,000 tosa niŋ le wanaa lo niŋ o laalaŋ ndaa choo, a teleŋ nda cho wa o masaleŋ choo le Wɔsilaŋ Waa Pilɛ Wo. A teleŋ koŋ, Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda cho nɛi chɔmaa Chiisu Kiliti wo tolɔɔ kɔɔli, le ma mala mi chieeŋndo simnuŋ kpele hɛnɛkiɔɔ, nduyɛ ma mala waŋnda chieeya ma simnuŋ wanaa walaŋnda. Nuawɔ se teleŋ kɛndɛ bɛndu te wanaa kua o Loonuŋyaa wa, wa pɛ chɔɔ mi huuluŋ dimiŋ o Baabuiyo niŋndoŋ wa peelɔŋndo! Huuloŋ muŋ ŋpum cho o Aisaya 35:​5, 6; 65:​21-23; a Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 21:​3, 4. Te saa cheleŋnda wa pɛ chɔŋnɔŋndo o chieeŋ sɛnɛiyo niŋ, latulu nda wanaa nda kaala wa, hei mala nda ma kindi laalaŋ ndaa le chilaŋ, nduyɛ ma kɛɛsiaŋ o kɔl maa fɛɛŋ bɛɛ a mel Chɛhowa le.—Maa. 24:​13; Kalee. 6:​9.

8. Ɔɔ sabu cheleŋ o saa cheleŋnda kua o Loonuŋyaa wo?

8 Sabu cheleŋ o saa cheleŋnda kua o Loonuŋyaa wo cho le ma chɔm Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda kaalaa, nduyɛ ma toolu nda ni. Diom Mɛlɛkaa chɔm maa chaŋyɛi kpɛɛluŋnde cho wa Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda a saa cheleŋnda tɛɛŋ. Vɛɛ hei yɔŋnuŋ yɛ? Ŋ tofaŋndɔ tamaseliilaŋ lapum.

9. A mɛɛ huului cho o Sɛkalaya 8:​23 niŋndo chɔm yɛ, yɛɛ saa cheleŋnda cho yɛ tosaa?

9 Nuawɔ Sɛkalaya 8:​23. Huuluei hei soo a Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda okɔɔ vɛlɛ a nyɛ saa cheleŋnda tosa wo. Diomndaŋ ndaŋ “Chuunɔɔ” a “Chuuwa” sim le Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda. (Luomaŋ. 2:​28, 29) Nduyɛ dimioo hoo, “waŋnda a fula niŋ ŋwaŋ tɔ a sim le lɛŋnde kpou, a kaalaŋ kpou wa,” sim le saa cheleŋnda. Nduyɛ nda bii Chuunɔɔ opilɛ domaa a makɔɔ ni. Keŋ sim ni maa, a cho teleŋ o teleŋ a Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda latulu o piɛileŋ tonyaleŋ niŋ. Le hei, te nyumma Loonuŋyaa ma fuuluu pɛ, ma tosa a sabu le ma wa a Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda latulu le bɔŋaŋ sɔvɛ sɔviɔɔ hoo.

10. Yɛɛ Chɛhowa tosa yɛ le huului cho o Isikiaa 37:​15-19, 24, 25 niŋnde peeloo?

10 Nuawɔ Isikiaa 37:​15-19, 24, 25. Huului dimiŋ o bolii Baabuiye hei niŋnde cho niŋ peelɔŋndo kanifuule, Chɛhowa cho tosaa mi diompilɔɔ wa saa cheleŋnda tɛɛŋ a Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda. O huuluei hei niŋ, mi Isikiaa suaa a yɔmnde i ŋiiŋ okɔɔ. Yɔmii ŋiiŋnde hei, opilɔɔ sim le Chuda. Ndu cho yɛ kaale masaa Isɔluɛi ndaa fula choo laŋ ni. Nduyɛ yɔmndo opilɔɔ sim le wanaa nɔ tiindaŋndo le waa o chieeŋndo choo wa. * Mi Chɛhowa dimi maa o cho yɔmii ŋiiŋnde hei dɔwɔɔ diompilɛ, okoŋ mii simnuŋ yɔmndo opilɛ. Hei sim ni maa, a cho ndu piɛi o diompilɔɔ niŋ, nduyɛ mi Chiisu Kiliti wa nda choo Masa. Iwɔsi o iwɔsi, mi Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda a saa cheleŋnda kuɛ o Loonuŋyaa diompilɛ, mɛɛ saa wa nuaa “kundaa opilɛ,” okoŋ ma nɔ “wana mandaa opilɛ” yɛ.—Chɔŋ 10:​16.

11. O nɛi kuɛɛ choo saa Maatiu 25:​31-36, 40 soo a nda okɔɔ wa cho yɛ pɔmbuaa Kiliti wa tooloo?

11 Nuawɔ Maatiu 25:​31-36, 40. Saa bolii Baabuiye hei soo a nda okɔɔ wa, sim le wanaa cho lo lechoo wo chɔmndo o palɛi mɛɛlɛi hei niŋ, ma nɔ tiindaŋndo le waa o chieeŋndo choo wa. Nda cho yɛ saa cheleŋnda ni. Mi waŋnda haa toolu pɔmbuaa Kiliti wa, sanaa a nda malaa wali sɔvɛ sɔvɛ cho hoo tosaŋndo chieeŋndo balɔɔ silɔ wo. Ndu cho ni, yooŋgu kɛndɔɔ dimioo a waŋnda siiŋguuwo buɛiya.—Maa. 24:​14; 28:​19, 20.

12-13. Ɔɔ nɛilaŋ latiŋ la saa cheleŋnda chɔm maa a cho pɔmbuaa Kiliti wa tooloo wo?

12 Iwɔsi o iwɔsi, tuupa mi Loonuŋyaa fuuluu, mi saa cheleŋnda toolu vɛlɛ pɔmbuaa Kiliti wa, sanaa a wanaa nɔ yeemɛiya veeloo le Loonuŋyaa. (Tofa kɔfoo hoo, “ A Cho pa Bɛɛndiaŋndo le Boondii Loonuŋyaa?”) Nduyɛ ma tosa vɛlɛ kɛɛsiaala yeemaŋ ndaŋ, le mi Loonuŋyaa biinuŋ o kunda kɛ kɛ niŋ chieeŋndo balɔɔ silɔ, mi che bɛɛ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda cho o kundala bɔɔbɔɔ niŋ te. A sina maa, mi Chiisu che nyɛ nda cho pɔmbuaa nduaa tosallo wo naŋ chaa ndu kpeekpei nda cho tosallo ni.—Maa. 25:​37-40.

13 Mi che bɛɛ saa cheleŋnda nɔ tiindaŋ le lakɔ choo choo le, kɛ ɔɔ sabula cheleŋ nda kua o Loonuŋyaa wo?

LE YƐƐ NAŊ KUA YƐ O LOONUŊYAA?

14. O nɛi kuɛɛ choo Chɛhowa nda Chiisu chɔm yɛ naa kaalaa?

14Ŋ nɔ balika melaa le kaala Chɛhowa nda Chiisu chɔm naa wo. Chɛhowa chɔm naa niŋ kaalaa o nɛila bɔɔbɔɔ niŋ. Kɛ nɛiyo opilɛ cho o hiou laŋ kpou wo. Ndu cho ni, mbo yɔŋ Po ndɔ kaalaa le mbo huŋ saŋga, nduyɛ mbo vi le naa. (Chɔŋ 3:​16) Nduyɛ Chiisu bɛɛ, mbo chɔm naa kaalaa sanaa a mɛɛ o chɛl a kɔllo wulee, le mbo huŋ yɔŋgu yoomu ndɔɔ le naa yɛ. (Chɔŋ 15:​13) Fɛɛŋ bɛɛ ŋ nɔla miŋ miŋgul Chɛhowa nda Chiisu kɛndɛi nda tosal naa ve le. Kɛ ŋ chɔm nda balika melaa sanaa a mɛɛ naŋ cho yoomula naalaŋ biyɔɔ lepaa o lepaa yɛ. (Kolo. 3:​15) Miŋ kuɛ o Loonuŋyaa le miŋ loonuŋ kaala nda chɔm naa wo, nduyɛ mi naa bɛɛ chɔm nda kaala naŋ nɔ le nda wo.

15. Le yɛɛ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda a saa cheleŋnda che yɛ sala baŋaa maa ke sɔvɛ bɛndoo pila o cho ni?

15Ŋ che sala baŋaa maa ke sɔvɛ bɛndoo pila o cho ni. (Maa. 20:​28) Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda che sala baŋaa maa ke sɔvɛ bɛndu kanifuule, ndu tosa niŋ ni ma huŋ sɔla fanda ndaa. Nduyɛ le mɛɛ nda dɔu laalaŋndo o sala baŋaa Kilitioo niŋ yɛ, Chɛhowa siiŋguu nda wanaa sakpo ni nduyɛ mbo chɛl nda le ma wa chuauwaa ndɔ. (Luomaŋ. 5:​1; 8:​15-17, 23) Saa cheleŋnda bɛɛ nɔ balika melaa le sala baŋaa. Nduyɛ nda bɛɛ, le mɛɛ nda dɔu laalaŋndo o sala baŋaa hoo niŋ yɛ, a tiuba ma nɔ kɔl iyama walaŋndo Mɛlɛka o hɔl, ma piɛi ndu, nduyɛ ma nɔ tiindaŋndo maa a cho hunɔɔ “fula o nyɛpalaa bɛndoo niŋ.” (Sɔɔŋ. 7:​13-15) Nɛiyo opilɛ o Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda a saa cheleŋnda chɔm balika melaa iwɔsi o iwɔsi le sala baŋaa wo cho kɔlaŋ o Loonuŋyaa ni.

16. Ɔɔ sabu cheleŋ o naŋ kua o Loonuŋyaa wo?

16 Sabu cheleŋ o naŋ kua o Loonuŋyaa wo cho ni, ŋ yeema miŋ diikuŋ Chiisu. O yɔŋ bɛɛ aa ŋ nɔ tiindaŋndo le kɔlaŋ choo choo ɔɔ le waa o chieeŋndo choo, naa pilɛŋ pilɛŋnda kpou yeema miŋ diikuŋ sawa Chiisu ke buɛiyaa nduaa o nyumma o kila Loonuŋyaa waŋ choo wo. Mbo dimi aa: “La wa hei tosaa le loonɔŋndo a ya.”—1 Kɔliŋ. 11:​23, 24.

MIŊ SƆLA TƆNƆƆ TE Ŋ KUƐ PƐ O BƆŊAŊ SƆVƐ SƆVIƆƆ HOO

17. Vɛɛ Loonuŋyaa mala yɛ naa miŋ sɔɔŋguu Chɛhowa ikɛi kpɛɛluŋ?

17Miŋ sɔɔŋguu Chɛhowa ikɛi kpɛɛluŋ. (Chemi. 4:​8) A mɛɛ naŋ pɛɛku niŋ yɛ, mi Loonuŋyaa ke naa fondaa le miŋ yiyaŋ a tiindaŋ sɔvɛ sɔvɛ Chɛhowa ke naa wo vɛlɛ a kaala bɛndu o chɔm naa wo okɔɔ. (Chɛlui. 29:​11; 1 Chɔŋ 4:​8-10) Te ŋ yiyaŋ pɛ a tiindaŋ sɔvɛ sɔvɛ naŋ nɔ le chilaŋndo, vɛlɛ a kaala bɛndu Chɛhowa nɔ le naa wo okɔɔ, mi keŋ nyindu naa le miŋ nɔ kaala yiŋgoloŋndo le ndu, nduyɛ miŋ kindi chaŋyɛi naŋ nɔ a ndu ve poŋ.—Luomaŋ. 8:​38, 39.

18. Yɛɛ yiyaŋndo o tamasi Chiisu wo choo nyindu yɛ naa le miŋ tosa?

18Miŋ sɔla dɛɛniaa le tamasi Chiisu wo tolɔɔ kɔɔli. (1 Pitɛ 2:​21) Te paale Loonuŋyaa le wa pɛ sɔɔŋguuwo kpɛɛluŋ, miŋ handu kɔllo o bolii Baabui soo a lɔɔla mɛɛlaala Chiisu wa o chieeŋndo choo wo, piɔm ndɔɔ a fulasɛiniŋ ndɔɔ okɔɔ wo choo. Nduyɛ o nyumma Loonuŋyaa choo, mi suɛi nda yɔŋgu ve loonuŋ naa a kaala Chiisu nɔ le naa wo okɔɔ. (Ɛfi. 5:​2; 1 Chɔŋ 3:​16) Te ŋ veelu pɛ diomndaŋ a tamasi Chiisu kɛsul naa le salaa soliŋndo wo okɔɔ nduyɛ miŋ yiyaŋ lechoo, mi keŋ nyindu naa le miŋ “kela maa [ndu.]”—1 Chɔŋ 2:​6.

19. Yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ tosa le miŋ lo o kaala Mɛlɛkaa bɛŋgu?

19Mi bɔŋaŋndo hoo nyindu naa, le miŋ kɛɛsiaŋ o kɔl le loo o kaala Mɛlɛkaa bɛŋgu. (Chudi 20, 21) Ŋ tiuba miŋ lo o kaala Mɛlɛkaa bɛŋgu, te ŋ tosa pɛ nyɛ o nyɛ naŋ tiuba le ndu diikɔŋndo, diola ndɔlaŋ dindioo a ndu kɔllo nɛŋioo. (Pulɔ. 27:​11; Maa. 6:​9; 1 Chɔŋ 5:​3) Mi Loonuŋyaa nyindu naa, le miŋ kɛɛsiaŋ o kɔl le yoomula naalaŋ biyɔɔ lepaa o lepaa o nɛi chɔm Chɛhowa maa, ŋ yeema miŋ lo o kaala ndɔɔ bɛŋgu le fafɛɛŋndo choo.

20. Sabula sɔvɛla kuɛɛ naŋ nɔ yɛ le kɔlaŋ o Loonuŋyaa?

20 O yɔŋ bɛɛ aa ŋ nɔ tiindaŋndo le kɔlaŋ choo choo ɔɔ le waa o chieeŋndo choo, ŋ nɔ sabula sɔvɛlaŋ tau le kɔlaŋ o Loonuŋyaa. Iwɔsi o iwɔsi, te ŋ chuuŋgiaŋ pɛ le Loonuŋyaa biyɔɔ, miŋ loonuŋ a waŋndo opilɛ o naŋ kaala tau wo okɔɔ. Ndu cho Chiisu Kiliti ni. Nduyɛ i hiou kpou ve, miŋ loonuŋ a kaala Chɛhowa chɔm naa sanaa a naa sala baŋaa kioo wo. Naŋndee, Loonuŋyaa cho biinɔŋ a paale delaaleŋ o Chimɛiyo choo Nyaakuɛiyo 15, 2022. Ŋ kaala Chɛhowa nda Po ndɔɔ tau. Lelaŋ, te paale sɔvɛleŋ ndeŋ le fuuluu pɛ, maa ŋ chɛlnuŋ mi nyɛ o nyɛ wa o sɔvɛ le naa, mbo hiou kɔlaŋ o Loonuŋyaa le.

CHONDII 16 Saŋgala Chɛhowa le Po Ndɔ o Pɔya Wo

^ pɛl. 5 O yɔŋ bɛɛ a ŋ nɔ tiindaŋndo le kɔlaŋ choo choo ɔɔ le waa o kpele hɛnɛkiɔɔ niŋ o chieeŋndo choo, mi naa kpou wa a kɔl kɛndɛ iwɔsi o wɔsi te Loonuŋyaa wa pɛ fuuluuwo. O buŋgɛi hei niŋ, ŋ cho yaasiaa sabula naŋ kua o Loonuŋyaa laŋ. Nduyɛ ŋ cho chɔ maa sabulaŋ ndaŋ la tɔlnuŋ o Baabuiyo choo. Ŋ cho vɛlɛ chɔ tɔnɔla naŋ sɔla le kɔlaŋ o Loonuŋyaa wo.

^ pɛl. 4 Le chɔɔloo sinaa a kpema sɛnɛiyo vɛlɛ a kpemaa le Masaleŋ okɔɔ, tofa buŋgɛi hei, “You Will Become ‘a Kingdom of Priests’” o Bandu Mɛŋgɛlaa hoo niŋ Saa 15, 2014, peele 15-17.

^ pɛl. 10 Le chɔɔloo sinaa a yɔmii ŋiiŋii Isikiaa 37:​15-19, 24, 25 soo a ndi okɔɔ ve, tofa yauwo hoo, “Pure Worship of Jehovah—Restored At Last!” peele 130-135, pɛl 3-17.