BUŊGƐI PƐƐKƐI 4
Le Yɛɛ Naŋ Kua yɛ o Loonuŋyaa?
“La wa hei tosaa le loonɔŋndo a ya.”—LUKU 22:19.
CHONDII 20 A Ke Naa Po Numndo
SƆƆŊ KULLOŊ O BUŊGƐI HEI NIŊ *
1-2. (a) Paale kuɛɛ waŋnda apum yiyaŋ yɛ tau a wana nda kaalaa sɔla piɔmndo wo? (b) Yɛɛ Chiisu tosa yɛ o nyumma ndɔma mɛɛlaŋ choo tuupa mbo sɔla piɔmndo?
MI CHE bɛɛ o chua niŋ teleŋ vilɛi chɔŋ a teleŋ wanaa ŋ kaala wa sɔla piɔmndo wo, kɛ ma loonuŋndɔ a nda okɔɔ. Nduyɛ pɛŋ, mi waŋnda apum loonuŋ paale wana nda kaalaa vi leŋ. Nduyɛ ma yiyaŋ tau a ndu okɔɔ te paaleleŋ le fuuluu pɛ.
2 Iwɔsi o iwɔsi, mi waŋnda o miiliɔŋndaŋ niŋ chuuŋgiaŋ chieeŋndo balɔɔ silɔ, le loonɔŋndo a piɔm wana naŋ kaala tau wo okɔɔ. Ndu cho Chiisu Kiliti ni. (1 Pitɛ 1:8) Miŋ chuuŋgiaŋ le loonɔŋndo a ndu okɔɔ kanifuule, ndu yɔŋgu yoomu ndɔɔ ni le naa baŋaa o hakioo niŋ a piɔmndo. (Maa. 20:28) Nduyɛ pɛŋ, mbo dimul buɛiyaa nduaa le ma loonuŋ a piɔm ndɔɔ okɔɔ. O nyumma ndɔma mɛɛlaŋ choo tuupa mbo sɔla piɔmndo, mbo toosiaa nyɛdiaa teŋgeŋndo le buɛiyaa nduaa, nduyɛ mbo ke nda sawaa aa: “La wa hei tosaa le loonɔŋndo a ya.”—Luku 22:19.
3. Yɛɛ naŋ cho yɛ yaasiaa o buŋgɛi hei niŋ?
3 O wanaa loonuŋ a piɔm Kiliti wo okɔɔ wa tɛɛŋ, waŋnda nyɛɛmbɔ koni nɔ tiindaŋndo le kɔlaŋ choo choo ni. Kɛ tiindaŋ a tuaa o miiliɔŋndaŋ niŋ a kua o Loonuŋyaa wa cho le waa o chieeŋndo choo ni. O buŋgɛi hei niŋ, ŋ cho yaasiaa sabula kundala tiɔɔŋndaŋ ndaŋ kpou la wa a kɔl kɛndɛ iwɔsi o iwɔsi, le kɔlaŋ o Loonuŋyaa wo. Ŋ cho vɛlɛ yaasiaa tɔnɔla naŋ sɔla laŋ te ŋ kuɛ pɛ o bɔŋaŋ sɔvɛ sɔviɔɔ hoo. Ŋ kanduŋ ndɔ fɛŋ a sabula Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda kua o Loonuŋyaa wo.
LE SABU YƐƐ KILISIƆŊAA PƆYAŊNDA KUA YƐ O LOONUŊYAA?
4. Le yɛɛ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda kinɛi dia beediiyo ni, nduyɛ ma kol muɛiyaŋ o Loonuŋyaa choo?
4 Iwɔsi o iwɔsi, mi Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda kuɛ o Loonuŋyaa le ma de beediiyo, nduyɛ ma kol muɛiyaŋ. Le yɛɛ nda tosa yɛ keŋ? Le miŋ sɔla mulioo le nyunaa hoo, ŋ tofaŋndɔ nyɛ yɔŋnuŋ o nyumma mɛɛlaa ma Chiisu wa o chieeŋndo choo waŋ. Mɛɛ nda chii nyɛdiaa Hiouwɔɔ Choo Wo dio, mi Chiisu toosiaa vɛlɛ nyɛdiaa cheleŋ. Ndu naŋ veelu hau ni aa, Nyɛdiaa Ichɔl Salamanɔɔ. Mɛɛ o chii ndu toosiaa, mbo yimi yimi beediiyo, mbo ke Kiilaa 11 chɔm ndu lo lechoo wo wa, nduyɛ mbo dimul nda le ma de. Okoŋ kɔɔli, mbo chua taalaa a muɛiyaŋ leniŋ, mbo ke nda le ma kol, nduyɛ mbo yii kpemalaŋ la tiɔɔŋ a nda. Kpema sɛnɛiyo a kpemaa le Masaleŋ. * (Luku 22:19, 20, 28-30) Mi kpemala laŋ la kumbi nɛiyo le mi kiilaa kaŋ a wanaa cheleŋnda huŋ simnuŋ masaa a wanaa soliaa lasalaa o choo choo niŋ. (Sɔɔŋ. 5:10; 14:1) Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda kinɛi dia beediiyo ni nduyɛ ma kol muɛiyaŋ o Loonuŋyaa choo kanifuule, a nda Chiisu yii kpemala tiɔɔŋnda laŋ ni.
5. Yɛɛ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda sina yɛ a tiindaŋ ndaa okɔɔ?
5 Ŋ tofaŋndɔ sabu cheleŋ o Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda kua o Loonuŋyaa wo. Ma kuɛ kanifuule, mi Loonuŋyaa ke nda fondaa le ma yiyaŋ a tiindaŋ ndaa okɔɔ. Chɛhowa ke nda tiindaŋndo le waa yoomu lefafɛɛŋ o choo choo niŋ. Nduyɛ o cho nda hunɔɔ dialuŋ se le woŋ ke, le ma huŋ wa a Chiisu Kiliti vɛlɛ a Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda a tuaa latulu, nduyɛ ma wa ndu chɔɔ teleŋ o teleŋ. Tiindaŋ sɔvɛ sɔviɔɔ pila cho hoo ni. (1 Kɔliŋ. 15:51-53; 1 Chɔŋ 3:2) Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda sina maa, dikeŋnaŋ teŋgeŋndo Chɛhowa ke nda hoo ni. Kɛ le ma sɔla fanda ndaa le kɔlaŋ choo choo, mɛɛ ma lo o laalaŋ ndaa choo haaa ma sɔla piɔmndo. (2 Timo. 4:7, 8) Ma wa a kɔl kɛndɛ tau te a yiyaŋ pɛ a tiindaŋ ndaa okɔɔ. (Tai. 2:13) Kɛ saa cheleŋnda yɛ? (Chɔŋ 10:16) Le sabu yɛɛ nda kua yɛ o Loonuŋyaa?
LE SABU YƐƐ SAA CHELEŊNDA KUA YƐ O LOONUŊYAA?
6. Le sabu yɛɛ saa cheleŋnda kua yɛ o Loonuŋyaa?
6 Mi saa cheleŋnda kuɛ o Loonuŋyaa mi che bɛɛ a di beediiyo nduyɛ ma kol muɛiyaŋ te, kɛ ma wa a kɔl kɛndɛ le waa a Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda latulu. O wɔsi 1938 niŋ saa cheleŋnda kandu Loonuŋyaa biyɔɔ a Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda latulu ni. Mi Bandu Mɛŋgɛlaa le Fuoo 1, 1938 dimi aa: “I cho bɔɔ suɛi sɔvɛ le mi saa cheleŋnda wa o bɔŋaŋ sɔvɛ sɔviɔɔ hoo, le ma che mɛɛ o biinuŋ yɛ. Nda bɛɛ nɔ ma wa a kɔl kɛndɛ o bɔŋaŋndo hoo.” Mɛɛ wanaa kua o bɔŋaŋ nɔ kɛsiaa wa wa a kɔl kɛndɛ le wanaa cho challe o nɔɔ niŋnda yɛ, lende saa cheleŋnda wa a kɔl kɛndɛ ni te a kuɛ pɛ o Loonuŋyaa.
7. Le sabu yɛɛ saa cheleŋnda wa yɛ a kɔl kɛndɛ le suɛi Loonuŋyaa nilaŋ yaŋɔɔ?
7 Mi Loonuŋyaa ke vɛlɛ saa cheleŋnda fondaa le ma yiyaŋ a tiindaŋ ndaa okɔɔ. Ma wa a kɔl kɛndɛ le suɛi Loonuŋyaa nilaŋ yaŋɔɔ kanifuule, o suɛi keŋ niŋ, ma tɛɛsiaa nyɛ Kiliti nda 144,000 tosa niŋ le wanaa lo niŋ o laalaŋ ndaa choo, a teleŋ nda cho wa o masaleŋ choo le Wɔsilaŋ Waa Pilɛ Wo. A teleŋ koŋ, Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda cho nɛi chɔmaa Aisaya 35:5, 6; 65:21-23; a Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 21:3, 4. Te saa cheleŋnda wa pɛ chɔŋnɔŋndo o chieeŋ sɛnɛiyo niŋ, latulu nda wanaa nda kaala wa, hei mala nda ma kindi laalaŋ ndaa le chilaŋ, nduyɛ ma kɛɛsiaŋ o kɔl maa fɛɛŋ bɛɛ a mel Chɛhowa le.—Maa. 24:13; Kalee. 6:9.
Chiisu Kiliti wo tolɔɔ kɔɔli, le ma mala mi chieeŋndo simnuŋ kpele hɛnɛkiɔɔ, nduyɛ ma mala waŋnda chieeya ma simnuŋ wanaa walaŋnda. Nuawɔ se teleŋ kɛndɛ bɛndu te wanaa kua o Loonuŋyaa wa, wa pɛ chɔɔ mi huuluŋ dimiŋ o Baabuiyo niŋndoŋ wa peelɔŋndo! Huuloŋ muŋ ŋpum cho o8. Ɔɔ sabu cheleŋ o saa cheleŋnda kua o Loonuŋyaa wo?
8 Sabu cheleŋ o saa cheleŋnda kua o Loonuŋyaa wo cho le ma chɔm Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda kaalaa, nduyɛ ma toolu nda ni. Diom Mɛlɛkaa chɔm maa chaŋyɛi kpɛɛluŋnde cho wa Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda a saa cheleŋnda tɛɛŋ. Vɛɛ hei yɔŋnuŋ yɛ? Ŋ tofaŋndɔ tamaseliilaŋ lapum.
9. A mɛɛ huului cho o Sɛkalaya 8:23 niŋndo chɔm yɛ, yɛɛ saa cheleŋnda cho yɛ tosaa?
9 Nuawɔ Sɛkalaya 8:23. Huuluei hei soo a Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda okɔɔ vɛlɛ a nyɛ saa cheleŋnda tosa wo. Diomndaŋ ndaŋ “Chuunɔɔ” a “Chuuwa” sim le Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda. (Luomaŋ. 2:28, 29) Nduyɛ dimioo hoo, “waŋnda a fula niŋ ŋwaŋ tɔ a sim le lɛŋnde kpou, a kaalaŋ kpou wa,” sim le saa cheleŋnda. Nduyɛ nda bii Chuunɔɔ opilɛ domaa a makɔɔ ni. Keŋ sim ni maa, a cho teleŋ o teleŋ a Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda latulu o piɛileŋ tonyaleŋ niŋ. Le hei, te nyumma Loonuŋyaa ma fuuluu pɛ, ma tosa a sabu le ma wa a Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda latulu le bɔŋaŋ sɔvɛ sɔviɔɔ hoo.
10. Yɛɛ Chɛhowa tosa yɛ le huului cho o Isikiaa 37:15-19, 24, 25 niŋnde peeloo?
10 Nuawɔ Isikiaa 37:15-19, 24, 25. Huului dimiŋ o bolii Baabuiye hei niŋnde cho niŋ peelɔŋndo kanifuule, Chɛhowa cho tosaa mi diompilɔɔ wa saa cheleŋnda tɛɛŋ a Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda. O huuluei hei niŋ, mi Isikiaa suaa a yɔmnde i ŋiiŋ okɔɔ. Yɔmii ŋiiŋnde hei, opilɔɔ sim le Chuda. Ndu cho yɛ kaale masaa Isɔluɛi ndaa fula choo laŋ ni. Nduyɛ yɔmndo opilɔɔ sim le wanaa nɔ tiindaŋndo le waa o chieeŋndo choo wa. * Mi Chɛhowa dimi maa o cho yɔmii ŋiiŋnde hei dɔwɔɔ diompilɛ, okoŋ mii simnuŋ yɔmndo opilɛ. Hei sim ni maa, a cho ndu piɛi o diompilɔɔ niŋ, nduyɛ mi Chiisu Kiliti wa nda choo Masa. Iwɔsi o iwɔsi, mi Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda a saa cheleŋnda kuɛ o Loonuŋyaa diompilɛ, mɛɛ saa wa nuaa “kundaa opilɛ,” okoŋ ma nɔ “wana mandaa opilɛ” yɛ.—Chɔŋ 10:16.
11. O nɛi kuɛɛ choo saa Maatiu 25:31-36, 40 soo a nda okɔɔ wa cho yɛ pɔmbuaa Kiliti wa tooloo?
11 Nuawɔ Maatiu 25:31-36, 40. Saa bolii Baabuiye hei soo a nda okɔɔ wa, sim le wanaa cho lo lechoo wo chɔmndo o palɛi mɛɛlɛi hei niŋ, ma nɔ tiindaŋndo le waa o chieeŋndo choo wa. Nda cho yɛ saa cheleŋnda ni. Mi waŋnda haa toolu pɔmbuaa Kiliti wa, sanaa a nda malaa wali sɔvɛ sɔvɛ cho hoo tosaŋndo chieeŋndo balɔɔ silɔ wo. Ndu cho ni, yooŋgu kɛndɔɔ dimioo a waŋnda siiŋguuwo buɛiya.—Maa. 24:14; 28:19, 20.
12-13. Ɔɔ nɛilaŋ latiŋ la saa cheleŋnda chɔm maa a cho pɔmbuaa Kiliti wa tooloo wo?
12 Iwɔsi o iwɔsi, tuupa mi Loonuŋyaa fuuluu, A Cho pa Bɛɛndiaŋndo le Boondii Loonuŋyaa?”) Nduyɛ ma tosa vɛlɛ kɛɛsiaala yeemaŋ ndaŋ, le mi Loonuŋyaa biinuŋ o kunda kɛ kɛ niŋ chieeŋndo balɔɔ silɔ, mi che bɛɛ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda cho o kundala bɔɔbɔɔ niŋ te. A sina maa, mi Chiisu che nyɛ nda cho pɔmbuaa nduaa tosallo wo naŋ chaa ndu kpeekpei nda cho tosallo ni.—Maa. 25:37-40.
mi saa cheleŋnda toolu vɛlɛ pɔmbuaa Kiliti wa, sanaa a wanaa nɔ yeemɛiya veeloo le Loonuŋyaa. (Tofa kɔfoo hoo, “13 Mi che bɛɛ saa cheleŋnda nɔ tiindaŋ le lakɔ choo choo le, kɛ ɔɔ sabula cheleŋ nda kua o Loonuŋyaa wo?
LE YƐƐ NAŊ KUA YƐ O LOONUŊYAA?
14. O nɛi kuɛɛ choo Chɛhowa nda Chiisu chɔm yɛ naa kaalaa?
14Ŋ nɔ balika melaa le kaala Chɛhowa nda Chiisu chɔm naa wo. Chɛhowa chɔm naa niŋ kaalaa o nɛila bɔɔbɔɔ niŋ. Kɛ nɛiyo opilɛ cho o hiou laŋ kpou wo. Ndu cho ni, mbo yɔŋ Po ndɔ kaalaa le mbo huŋ saŋga, nduyɛ mbo vi le naa. (Chɔŋ 3:16) Nduyɛ Chiisu bɛɛ, mbo chɔm naa kaalaa sanaa a mɛɛ o chɛl a kɔllo wulee, le mbo huŋ yɔŋgu yoomu ndɔɔ le naa yɛ. (Chɔŋ 15:13) Fɛɛŋ bɛɛ ŋ nɔla miŋ miŋgul Chɛhowa nda Chiisu kɛndɛi nda tosal naa ve le. Kɛ ŋ chɔm nda balika melaa sanaa a mɛɛ naŋ cho yoomula naalaŋ biyɔɔ lepaa o lepaa yɛ. (Kolo. 3:15) Miŋ kuɛ o Loonuŋyaa le miŋ loonuŋ kaala nda chɔm naa wo, nduyɛ mi naa bɛɛ chɔm nda kaala naŋ nɔ le nda wo.
15. Le yɛɛ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda a saa cheleŋnda che yɛ sala baŋaa maa ke sɔvɛ bɛndoo pila o cho ni?
15Ŋ che sala baŋaa maa ke sɔvɛ bɛndoo pila o cho ni. (Maa. 20:28) Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda che sala baŋaa maa ke sɔvɛ bɛndu kanifuule, ndu tosa niŋ ni ma huŋ sɔla fanda ndaa. Nduyɛ le mɛɛ nda dɔu laalaŋndo o sala baŋaa Kilitioo niŋ yɛ, Chɛhowa siiŋguu nda wanaa sakpo ni nduyɛ mbo chɛl nda le ma wa chuauwaa ndɔ. (Luomaŋ. 5:1; 8:15-17, 23) Saa cheleŋnda bɛɛ nɔ balika melaa le sala baŋaa. Nduyɛ nda bɛɛ, le mɛɛ nda dɔu laalaŋndo o sala baŋaa hoo niŋ yɛ, a tiuba ma nɔ kɔl iyama walaŋndo Mɛlɛka o hɔl, ma piɛi ndu, nduyɛ ma nɔ tiindaŋndo maa a cho hunɔɔ “fula o nyɛpalaa bɛndoo niŋ.” (Sɔɔŋ. 7:13-15) Nɛiyo opilɛ o Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda a saa cheleŋnda chɔm balika melaa iwɔsi o iwɔsi le sala baŋaa wo cho kɔlaŋ o Loonuŋyaa ni.
16. Ɔɔ sabu cheleŋ o naŋ kua o Loonuŋyaa wo?
16 Sabu cheleŋ o naŋ kua o Loonuŋyaa wo cho ni, ŋ yeema miŋ diikuŋ Chiisu. O yɔŋ bɛɛ aa ŋ nɔ tiindaŋndo le kɔlaŋ choo choo ɔɔ le waa o chieeŋndo choo, naa pilɛŋ pilɛŋnda kpou yeema miŋ diikuŋ sawa Chiisu ke buɛiyaa nduaa o nyumma o kila Loonuŋyaa waŋ choo wo. Mbo dimi aa: “La wa hei tosaa le loonɔŋndo a ya.”—1 Kɔliŋ. 11:23, 24.
MIŊ SƆLA TƆNƆƆ TE Ŋ KUƐ PƐ O BƆŊAŊ SƆVƐ SƆVIƆƆ HOO
17. Vɛɛ Loonuŋyaa mala yɛ naa miŋ sɔɔŋguu Chɛhowa ikɛi kpɛɛluŋ?
17Miŋ sɔɔŋguu Chɛhowa ikɛi kpɛɛluŋ. (Chemi. 4:8) A mɛɛ naŋ pɛɛku niŋ yɛ, mi Loonuŋyaa ke naa fondaa le miŋ yiyaŋ a tiindaŋ sɔvɛ sɔvɛ Chɛhowa ke naa wo vɛlɛ a kaala bɛndu o chɔm naa wo okɔɔ. (Chɛlui. 29:11; 1 Chɔŋ 4:8-10) Te ŋ yiyaŋ pɛ a tiindaŋ sɔvɛ sɔvɛ naŋ nɔ le chilaŋndo, vɛlɛ a kaala bɛndu Chɛhowa nɔ le naa wo okɔɔ, mi keŋ nyindu naa le miŋ nɔ kaala yiŋgoloŋndo le ndu, nduyɛ miŋ kindi chaŋyɛi naŋ nɔ a ndu ve poŋ.—Luomaŋ. 8:38, 39.
18. Yɛɛ yiyaŋndo o tamasi Chiisu wo choo nyindu yɛ naa le miŋ tosa?
18Miŋ sɔla dɛɛniaa le tamasi Chiisu wo tolɔɔ kɔɔli. (1 Pitɛ 2:21) Te paale Loonuŋyaa le wa pɛ sɔɔŋguuwo kpɛɛluŋ, miŋ handu kɔllo o bolii Baabui soo a lɔɔla mɛɛlaala Chiisu wa o chieeŋndo choo wo, piɔm ndɔɔ a fulasɛiniŋ ndɔɔ okɔɔ wo choo. Nduyɛ o nyumma Loonuŋyaa choo, mi suɛi nda yɔŋgu ve loonuŋ naa a kaala Chiisu nɔ le naa wo okɔɔ. (Ɛfi. 5:2; 1 Chɔŋ 3:16) Te ŋ veelu pɛ diomndaŋ a tamasi Chiisu kɛsul naa le salaa soliŋndo wo okɔɔ nduyɛ miŋ yiyaŋ lechoo, mi keŋ nyindu naa le miŋ “kela maa [ndu.]”—1 Chɔŋ 2:6.
19. Yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ tosa le miŋ lo o kaala Mɛlɛkaa bɛŋgu?
19Mi bɔŋaŋndo hoo nyindu naa, le miŋ kɛɛsiaŋ o kɔl le loo o kaala Mɛlɛkaa bɛŋgu. (Chudi 20, 21) Ŋ tiuba miŋ lo o kaala Mɛlɛkaa bɛŋgu, te ŋ tosa pɛ nyɛ o nyɛ naŋ tiuba le ndu diikɔŋndo, diola ndɔlaŋ dindioo a ndu kɔllo nɛŋioo. (Pulɔ. 27:11; Maa. 6:9; 1 Chɔŋ 5:3) Mi Loonuŋyaa nyindu naa, le miŋ kɛɛsiaŋ o kɔl le yoomula naalaŋ biyɔɔ lepaa o lepaa o nɛi chɔm Chɛhowa maa, ŋ yeema miŋ lo o kaala ndɔɔ bɛŋgu le fafɛɛŋndo choo.
20. Sabula sɔvɛla kuɛɛ naŋ nɔ yɛ le kɔlaŋ o Loonuŋyaa?
20 O yɔŋ bɛɛ aa ŋ nɔ tiindaŋndo le kɔlaŋ choo choo ɔɔ le waa o chieeŋndo choo, ŋ nɔ sabula sɔvɛlaŋ tau le kɔlaŋ o Loonuŋyaa. Iwɔsi o iwɔsi, te ŋ chuuŋgiaŋ pɛ le Loonuŋyaa biyɔɔ, miŋ loonuŋ a waŋndo opilɛ o naŋ kaala tau wo okɔɔ. Ndu cho Chiisu Kiliti ni. Nduyɛ i hiou kpou ve, miŋ loonuŋ a kaala Chɛhowa chɔm naa sanaa a naa sala baŋaa kioo wo. Naŋndee, Loonuŋyaa cho biinɔŋ a paale delaaleŋ o Chimɛiyo choo Nyaakuɛiyo 15, 2022. Ŋ kaala Chɛhowa nda Po ndɔɔ tau. Lelaŋ, te paale sɔvɛleŋ ndeŋ le fuuluu pɛ, maa ŋ chɛlnuŋ mi nyɛ o nyɛ wa o sɔvɛ le naa, mbo hiou kɔlaŋ o Loonuŋyaa le.
CHONDII 16 Saŋgala Chɛhowa le Po Ndɔ o Pɔya Wo
^ pɛl. 5 O yɔŋ bɛɛ a ŋ nɔ tiindaŋndo le kɔlaŋ choo choo ɔɔ le waa o kpele hɛnɛkiɔɔ niŋ o chieeŋndo choo, mi naa kpou wa a kɔl kɛndɛ iwɔsi o wɔsi te Loonuŋyaa wa pɛ fuuluuwo. O buŋgɛi hei niŋ, ŋ cho yaasiaa sabula naŋ kua o Loonuŋyaa laŋ. Nduyɛ ŋ cho chɔ maa sabulaŋ ndaŋ la tɔlnuŋ o Baabuiyo choo. Ŋ cho vɛlɛ chɔ tɔnɔla naŋ sɔla le kɔlaŋ o Loonuŋyaa wo.
^ pɛl. 4 Le chɔɔloo sinaa a kpema sɛnɛiyo vɛlɛ a kpemaa le Masaleŋ okɔɔ, tofa buŋgɛi hei, “You Will Become ‘a Kingdom of Priests’” o Bandu Mɛŋgɛlaa hoo niŋ Saa 15, 2014, peele 15-17.
^ pɛl. 10 Le chɔɔloo sinaa a yɔmii ŋiiŋii Isikiaa 37:15-19, 24, 25 soo a ndi okɔɔ ve, tofa yauwo hoo, “Pure Worship of Jehovah—Restored At Last!” peele 130-135, pɛl 3-17.