Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

BUŊGƐI PƐƐKƐI 36

Naŋ Kɔl le Hunɔɔ Amakɛdɔŋ Cho Wo!

Naŋ Kɔl le Hunɔɔ Amakɛdɔŋ Cho Wo!

“O koŋ kɔɔli, [ma] chuuŋgiaa masaa cho lɛŋnde bolle wa o fondaŋ pilɛ, ma veelu ndu . . . aa, Amakɛdɔŋ.”​—SƆƆŊ. 16:​16.

CHONDII 150 Nuuviaa Mɛlɛka le Pioŋɔɔ Sɔlaa

SƆƆŊ KULLOŊ O BUŊGƐI HEI NIŊ *

1-2. (a) Le yɛɛ waŋchieeya nɔ yɛ ma naŋ kɔl le hunɔɔ Amakɛdɔŋ cho wo? (b) Nyunala kuɛɛ naŋ cho yɛ yaasiaa o buŋgɛi hei niŋ?

WAŊNDA apum yiyaŋ maa chɔula waŋnda kei mɛlioo a bɔmnda bɛŋndaŋndo Amakɛdɔŋ cho ni. Apum dimi maa kpundɛla wɔɔŋnda yɔŋnuŋ ndaŋ o cho ni. Nduyɛ, ma luei waŋnda siooŋnde maa bɔmnda bɛŋndaŋ la cho chieeŋndo hoo tɛɛmbuu paale pilɛ. Kɛ nyɛ Baabuiyo ndu dimi a Amakɛdɔŋ okɔɔ wo cho nyɛ luei naa isiooŋ te. Nyɛ chuu niŋ waŋchieeya nyaaloo wo o cho ni. (Sɔɔŋ. 1:​3) Chɔu Amakɛdɔŋndo tɛɛmbuu niŋ chieeŋndo mɛɛ waŋnda yiyaŋ yɛ le, kɛ piŋioo o piŋi niŋ waŋchieeya ni. Le yɛɛ naŋ dimi yɛ lende?

2 Baabuiyo chɔm kpendekele maa chɔu Amakɛdɔŋndo cho hunɔɔ waŋchieeya piŋi ni. Kanifuule, ndu Mɛlɛka cho soliŋ kpeku ni le masale wanachioo tɛɛmbuu wo. Chɔuwo hoo cho vɛlɛ wanaa dɛnɛ wɔɔŋnda hunɔɔ tɛɛmbuu kɛ mbo piŋi wanaa cho sakpo Mɛlɛka o hɔl la. Nduyɛ, ndu tɛɛmbuu niŋ vɛlɛ wanaa cho kindiŋndo le chieeŋ naa tɛɛmbuu wo wa ni. (Sɔɔŋ. 11:​18) Le miŋ bii sɔɔŋ muŋ kpou bila nyɛkɛndɛi, ŋ yaasiaŋndɔ nyunalaŋ la hiɔɔlu: Yɛɛ cho yɛ Amakɛdɔŋ? Sɔɔŋ kuɛɛ nɔ yɛ le yɔŋnɔŋndo tuupa mi Amakɛdɔŋ hiŋ? Yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ tosa le miŋ wa wanaa chɔuwo hoo piŋi niŋnda tɛɛŋ? Mɛɛ Amakɛdɔŋ cho niŋ kpɛɛluŋ yɛ, yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ tosa le miŋ lo o tiindaŋ naa choo?

YƐƐ CHO YƐ AMAKƐDƆŊ?

3. (a) Yɛɛ diomndo hoo Amakɛdɔŋ sim yɛ? (b) Vɛɛ Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 16:​14, 16 mala yɛ naa le sinaa maa Amakɛdɔŋ cho fondaŋ kpeekpei o chieeŋndo hoo choo le?

3 Nuawɔ Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 16:​14, 16. O Baabuiyo niŋ kpou, lepilɛ kpe diomndo hoo Amakɛdɔŋ cho ni nduyɛ, diom maHibuluiyo o cho ni. Nyɛ diomndo hoo sim o Hibuluiye niŋndo cho “Pembei Mɛkidɔɔ” ni. (Sɔɔŋ. 16:​16) Chiee wa sindɛ Isɔluɛiyo Mɛkidɔɔ wa ni. (Chɔɔ. 17:​11) Kɛ o cho diola chiee le Amakɛdɔŋ cho le nduyɛ, fondaŋ cho o chieeŋndo hoo choo o nda veelu aa Amakɛdɔŋ ndo le. O kpeekpei niŋ, chuuŋgiaŋ “masaa cho lɛŋnde bolle wa” chuuŋgiaŋ niŋ le Chɛhowa simullo wo Amakɛdɔŋ cho ni. (Sɔɔŋ. 16:​14) O buŋgɛi hei niŋ, ŋ cho vɛlɛ diomndo hoo “Amakɛdɔŋ” soliŋ kpeku le suɛi a chɔu yɔŋnuŋ niŋ a teleŋ masaa chieeŋnda cho koŋ chuuŋgiaŋ le Chɛhowa simullo wo. Vɛɛ naŋ looku yɛ sina maa Amakɛdɔŋ cho diola chiee ɔɔ fondaŋ kpeekpei le? O tasoo, pembii kpeekpei cho i nda veelu aa pembei Mɛkidɔɔ le. O diiŋ ndɔɔ, fonda cho Mɛkidɔɔ wo cho o bɔɔ le mi “masaa cho lɛŋnde bolle wa” kpou a puaa ndaa chɔuwa sul loŋ a nyɛm ndaŋ chɔuwoŋ te. O yaa ndɔɔ, a mɛɛ naŋ cho hunɔɔ yaasiaa yɛ, chɔu Amakɛdɔŋndo cho kandɔŋ a teleŋ “masaa” chieeŋnda chiŋalaŋ niŋ wanaa Mɛlɛkaa wo. Wanaa Mɛlɛkaa haa yɛ, a cho a tiuwaa chieeŋndo balɔɔ silɔ.

4. Le yɛɛ Mɛlɛka tuu yɛ chɔu bɛndu mɛɛlaa yɔŋnuŋ niŋ hoo wo a Mɛkidɔɔ?

4 Le yɛɛ Chɛhowa tuu yɛ chɔu bɛndu mɛɛlaa yɔŋnuŋ niŋ hoo wo a Mɛkidɔɔ? O sindɔɔ niŋ, chɔula tuulaŋ pila waŋnda ndaa chɔulaba Mɛkidɔɔ, a kpoloŋ kpoloŋndo Chɛsiluɛɛ o wa chioo hoo ikɛiyo ni. Teleŋndaŋ lapum, mi Chɛhowa pila ndoo mala wanaa nduaa le chɔulaŋ ndaŋ yomɔɔ. Le taamaseliiyo, mi Mɛlɛka mala Chɔɔchinɔ Isɔluɛiya Baluaki “o peela pɔmbɔlaŋ Mɛkidɔɔ.” Loŋ o mala ndu puaa chɔuwaa Kenanaitiiyaa Sisɛlua ndoo hiŋ le nda chɔulabaa wa yomɔɔ ni. Mi Baluaki nda wanalanɔ ndoo suaa le Mɛlɛka wo Diboolua mel Chɛhowa balikaa le mɛɛ o piŋi nda yɛ. Ma soli chondei aa: “Looŋ cho o halaa niŋ choo choo woŋ bɛɛ mi ŋ sɔŋga a . . . Sisɛlua, bolle sovɛiyaa yaamɔɔwaa naa. Nda kpou ma lo Kisɔŋ o peelo.”—Chɔɔchi. 5:​19-21.

5. Teŋgeŋ bɛndu kuɛɛ cho yɛ wa chɔu Baluaki wo tɛɛŋ a chɔu Amakɛdɔŋndo?

5 Mi Baluaki nda Diboolua dimi o chondii ndɛi mɛɛlulaŋ aa: “Oo Mɛlɛka Yaawɛɛ, yaamɔɔwaa numnda kinɛi, mɛɛ i yɔnuŋ nuaa a Sisɛlua yɛ, lende i yɔnuŋ a nda ni fɔ. Kɛ nduyɛ wanaa kaala num nda kinɛi, a sɔla dialluŋ kalaŋ, nduyɛ ma dendu yaamɔɔwaa ndaa tɛɛŋ maa lepala fɔ.” (Chɔɔchi. 5:​31) A teleŋ Amakɛdɔŋ cho hunɔɔ wo, lende koni yaamɔɔwaa Mɛlɛka sɔla niŋ tambei ni. Kɛ mi wanaa kaala Mɛlɛka wa nda sɔla pioŋɔɔ. Kɛ teŋgeŋ bɛndoo cho chɔu Baluaki wo tɛɛŋ a chɔu Amakɛdɔŋndo. Ndu cho ni, wanaa Mɛlɛkaa chɔulaba niŋ a teleŋ Amakɛdɔŋ cho wa wo le. A nɔ niŋ pɛŋ wolɔɔla chɔu le! Nyɛ yeemaŋ niŋ nda o ba kinɛiyo cho ni, a nɔ ma ‘yɔŋnuŋ bɛɛŋ, nduyɛ ma dɔu tiindaŋ ndaa’ o Chɛhowa niŋ a puaa nduaa chɔuwa o choo choo niŋ.—Aisaya 30:​15; Sɔɔŋ. 19:​11-15.

6. Nɛila yɛ yɛla kuɛɛ Chɛhowa nɔ yɛ le yaamɔɔwaa nduaa yomɔɔ a teleŋ chɔu Amakɛdɔŋndo?

6 Vɛɛ Mɛlɛka looku yɛ niŋ yaamɔɔwaa nduaa yomɔɔ a teleŋ chɔu Amakɛdɔŋndo? O soliŋ nɛila yɛ yɛlaŋ kpeku te o yeema pɛ. Le taamaseliiyo, o nɔla mbo tosa mi lɛŋndeŋ le tɛnda mi le mel nda, ɔɔ mi looŋ kpuŋgbaŋ ɔɔ taŋndaŋ ma deli nda choo. (Choobu 38:​22, 23; Isi. 38:​19-22) O tosa vɛlɛ mi yaamɔɔwaa nduaa mululaŋ ndapila a sɔŋgɔɔ. (2 Kolo. 20:​17, 22, 23) Nduyɛ, o viam vɛlɛ maalikɛiyaa nduaa le wanaa dɛnɛ wɔɔŋnda diuwo. (Aisaya 37:​36) Nɛi o nɛi Mɛlɛka soliŋ pɛ kpeku, yomɔɔ o yam ni nduyɛ, yaamɔɔwaa nduaa opilɛ bɛɛ o cho hunɔɔ mɛi le. Kɛ wanaa cho sakpo wa opilɛ bɛɛ sɔla niŋ tambei le.—Pulɔ. 3:​25, 26.

SƆƆŊ KUƐƐ NƆ YƐ LE YƆŊNƆŊNDO TUUPA MI AMAKƐDƆŊ HIŊ?

7-8. (a) A mɛɛ Tɛsaloniaŋ Tasoo 5:​1-6 dimi yɛ, suɛi woolɛi kuɛɛ masaa chieeŋnda cho yɛ dimi? (b) Le yɛɛ hei wa yɛ niŋ choola kpundɛ bɛndu?

7 Waŋnda cho fɛŋ dimi aa, “kɔl nyuloo cho niŋ o tiuwaa ba o ba fee. Mbɔ wana yɔnuŋ niŋ isiooŋ fuu” malaŋ ‘Paale Masanɔɔ Mɛlɛkaleŋ le huŋ.’ (Nuawɔ Tɛsaloniaŋ Tasoo 5:​1-6.) “Paale Masanɔɔ Mɛlɛka” le Tɛsaloniaŋ Tasoo 5:​2 soo a leŋ okɔɔ leŋ le cho “nyɛ palaa bɛndoo” ni. (Sɔɔŋ. 7:​14) Yɛɛ mala yɛ niŋ naa le sinaa teleŋ nyɛ palaa bɛndu koŋ cho fuuluu wo? Baabuiyo dimi maa suɛi woolɛi ipum nɔ le yɔŋnɔŋndo. Te suɛi keŋ yɔŋnuŋ dɔɔ pɛ, mɛɛ paale nyɛ palaa bɛndoo le sɛ.

8 Suɛi keŋ cho dimi masaa chieeŋnda dimi niŋ maa “kɔl nyuloo cho niŋ o tiuwaa ba o ba fee. Mbɔ wana yɔnuŋ niŋ isiooŋ fuu” wo ni. Le yɛɛ masaa chieeŋnda dimi yɛ niŋ lende? Baa sim lachiaa lepiɛiya bɛɛ mala nda niŋ hei dimi? Kɛlɛŋgaa. O yɔŋ bɛɛ mi nda kpou dimi lende, naŋ sina maa huiyo ko nyinaa wɔɔŋnda hui niŋ nda ni ma dimi lende. Nduyɛ, hei wa niŋ bɔɔ choola kpundɛ bɛndu kanifuule, nyɛpalaa bɛndu komal lɔ waŋchieeya paale pilɛ bɛɛ le wo cho nda wa kpɛɛluŋ, ma yiyaŋ maa wana yɔŋnuŋ niŋ isiooŋ fuu. A tonya, “kpundɛ bɛndoo del niŋ nda choo o le pilɛ niŋ kpe . . . mɛɛ pulii vialɛi i kpuwa nuaa wana yollo a nɛiyo yɛ.” Kɛ yɛɛ yɔŋnuŋ yɛ niŋ a buɛiyaa Chɛhowaa chɔm lo lechoo wo wa? Naapum kɔndɔfillo cho nda biyɔɔ a mɛɛ paale Chɛhowaleŋ le kanduŋ niŋ o lepilɛ niŋ kpe yɛ, kɛ a cho wa a bɛɛndiaŋ le paaleŋ ndeŋ.

9. Baa o lepilɛ niŋ kpe Chɛhowa tɛɛmbuu niŋ chieeŋ Setanaa ni? Tɛɛsiaawɔ.

9 Chɛhowa tɛɛmbuu niŋ chieeŋ Setanaa hoo kpou o lepilɛ niŋ kpe mɛɛ o tosa o palɛi Nuuwa ve niŋ yɛ le. Kɛ, o cho ndu piɔu kumboŋ ŋmuuŋ le ndu tɛɛmbuu wo. Kumbui o cho fɛŋ tɛɛmbuu ve cho Babilɔŋ Tɔɔ Bɛndoo ni, ndu cho yɛ piɛiyii lachoowɛi cho hau o chieeŋndo choo kpede ve ni. A teleŋ Amakɛdɔŋ cho wa wo o cho kumbui diiŋ nduɛi tɛɛmbuu ni. Ndi cho ni, nyɛ o nyɛ cho wa o chieeŋ Setanaa niŋ, chɔŋ a kɔɔna lemasaa, puaa chɔuwa, mbo kɔ bii a kɔɔna leyulaa. Ŋ chɔɔluŋ ndɔ sɔɔŋ sɔvɛŋ muuŋ nɔ muŋ le yɔŋnɔŋndo woŋ yaasiaa nyɛkɛndɛi.

10. A mɛɛ Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 17:​1, 6; a 18:​24 dimi yɛ, le yɛɛ Chɛhowa tɛɛmbuu yɛ niŋ Babilɔŋ Tɔɔ Bɛndoo?

10 “Mɛlɛka tusi niŋ nyɛ palaa chua suundɛi nɔ hoo tɔɔ bɛndoo wo choo.” (Nuawɔ Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 17:​1, 6; 18:​24.) Babilɔŋ Tɔɔ Bɛndoo chuu niŋ Mɛlɛka tɔɔ wɔɔŋndo tau. O pɛɛku waŋnda choolaŋ a Mɛlɛka okɔɔ. Nduyɛ, le mɛɛ o choŋnuŋ kpɔlɔkɔ a masaa chieeŋnda yɛ Baabuiyo dimi ni maa chua suundɛiyo o cho ni. O soliŋ niŋ vɛlɛ kpaaya ndɔɔ a kaŋgalaa kpeku le wanaa nduaa nyɛsɔlaa biyɔɔ o ba. Nduyɛ, o diu niŋ wanaa bɔɔbɔɔ, hali buɛiyaa Mɛlɛkaa bɛɛ. (Sɔɔŋ. 19:​2) Vɛɛ Chɛhowa tɛɛmbuu yɛ niŋ Babilɔŋ Tɔɔ Bɛndoo?

11. Yɛɛ cho yɛ “visi siaaŋaa,” nduyɛ, vɛɛ Mɛlɛka soliŋ yɛ niŋ ndu kpeku le sabu ndɔɔ peeloo a Babilɔŋ Tɔɔ Bɛndoo okɔɔ?

11 “Leela tɔla” “visi siaaŋaa” Chɛhowa cho soliŋ kpeku ni le “chua suundɛi nɔ hoo tɔɔ bɛndoo wo” tɛɛmbuu wo. Kɔɔna chieeŋ nda veelu aa “United Nations” ndo visi siaŋa hoo sim lewundu ni. Nduyɛ, masaa cho kɔɔnaa hoo tooloo suŋ suŋnda leela tɔla visioo hoo la sim lewundu ni. Masaa haa cho hunɔɔ Babilɔŋ Tɔɔ Bɛndoo delɔɔ choo a teleŋ Mɛlɛka cho nda keŋ dɔwɔɔ o lakɔllo. A cho “nyɛm ndɔŋ kpou poondiaa ma mɛi ndu tuu fondo.” Ndu cho ni, tosaa mi waŋnda kpou sina mɛɛ kpɛ o wa wana dɛnɛ wɔɔŋ bɛndu yɛ. (Sɔɔŋ. 17:​3, 16) Sondo suaa bɛɛ wanaa cho chuaa hoo tooloo wa nɔ niŋ a i komal ndu niŋ keŋ o lepilɛ niŋ kpe ve le. Siɔmbulaŋ la cho nda biyɔɔ kanifuule, o wa yoŋgaa kiolɔɔ maa “wana lanɔ masa bɛndoo o cho ni. Mbo dimi maa ndu ndu cho maa lanɔ vii le, maa fɛɛŋ a fɛɛŋ o cheŋ mɛɛ lanɔ viiyo chaŋ yɛ le.”—Sɔɔŋ. 18:​7, 8.

12. Yɛɛ Chɛhowa chɛllɛ niŋ masaa chieeŋnda ma tosal wanaa nduaa le, nduyɛ le yɛɛ?

12 Mɛlɛka cho chɛlɔɔ mi masaa chieeŋnda tɛɛmbuu wanaa nduaa le. Kanifuule, diola ndɔlaŋ la cho nda choo nduyɛ a diikuŋ ndu niŋ ma fula o Babilɔŋ Tɔɔ Bɛndoo niŋ. (Walta. 15:​16, 17; Sɔɔŋ. 18:​4) Ma tosa vɛlɛ wallo kalaŋ le acheleŋnda malaa ma fula o Babilɔŋ Tɔɔ Bɛndoo niŋ. Lelaŋ, Chɛhowa cho chɛlɔɔ ma ‘huŋ mɔsɔŋa buɛiyaa nduaa nyɛ palaa ndɔɔ tusi choo le.’ Kɛ o wa bɛɛ lende, tiindaŋ kala kalaa yeemaŋ niŋ nda o ba le i cho nda lachi ve.

Ba o ba wanaa Mɛlɛkaa wa o chieeŋndo choo, a cho tiindaŋ ndaa dɔwɔɔ o ndu niŋ a teleŋ masaa chieeŋnda cho nda chiŋalaŋ ndo (Tofa pɛl 13) *

13. (a) Nɛɛ cho yɛ Kɔki? (b) A mɛɛ Isikiaa 38:​2, 8, 9, dimi yɛ, yɛɛ cho yɛ tosa mi Kɔki chiŋalaŋ wanaa Mɛlɛkaa?

13 Kɔki cho wanaa Mɛlɛkaa chiŋalaŋ. (Nuawɔ Isikiaa 38:​2, 8, 9.) Te piɛiyii lachoowɛi kpou huŋ sɔla pɛ tambei, piɛile tonyaleŋ lepilɛ kpe le cho wa o chieeŋndo choo ni. Nduyɛ, wanaa Mɛlɛkaa cho o piɛile tonyaleŋ ndeŋ niŋ nda cho hiouwɔɔ lachi a ndu piɛiyo. I cho wa mɛɛ hueiyii bɛnduei hɔŋ naa mii suuŋguu yɔmnde kpede o koŋ mi opilɛ lo isisi yɛ. Setana cho dɔunɔŋ tumbe le hei. Lelaŋ, o cho “nyinaa wɔɔŋnda” viomɔɔ le ma kɔ hui masaa chieeŋnda le ma chuuŋgiaŋ naapilɛ le wanaa Mɛlɛkaa delɔɔ choo. (Sɔɔŋ. 16:​13, 14) Chuuŋgiaŋ masaa chieeŋnda cho koŋ hunɔɔ wo Baabuiyo veelu ni aa “Kɔki . . . o lɛŋnde Makɔkileŋ niŋ.” Te masaa chieeŋnda del dɔɔ pɛ wanaa Mɛlɛkaa choo, chɔu Amakɛdɔŋndo kanduŋ.—Sɔɔŋ. 16:​16.

14. Yɛɛ Kɔki cho yɛ hunɔɔ mɛɛlu sina?

14 Kɔki cho dɔwɔɔ tiindaŋ ndɔɔ o “kpaaya iwana chieeyaa” niŋ. Kpaaya iwana chieeya koŋ cho yɛ nyɛm ndɔŋ chɔuwoŋ ni. (2 Kolo. 32:​8) Kɛ Chɛhowa Mɛlɛka naa naŋ tiindaŋ niŋ ni. Le hei, waŋnda cho yiyaŋ maa i cho bɔɔ suɛi i diɔm le miŋ dɔu tiindaŋ naa o ndu niŋ. Kanifuule, mɛlɛkaa Babilɔŋ Tɔɔ Bɛndoo ndoo tiindaŋ nda nɔla ndu piŋi ‘visi’ nɔ ‘leela tɔlaŋndo’ o ba le. (Sɔɔŋ. 17:​16) Lelaŋ, Kɔki cho yiyaŋ maa mɛŋma kolaŋ i cho le naa tɛɛmbuu wo ni. O cho hunɔɔ wanaa Chɛhowaa chiŋalaŋ “mɛɛ hueiyii kpaayɛi bɛnduei i huŋ nuaa o lɛŋndeŋ niŋ yɛ.” (Isi. 38:​16) Kɛ i hiau niŋ fɛŋ lɔɔ malaŋ Kɔki sina maa o yaŋɔɔleŋ niŋ o del ni. I cho ndu yɔŋnɔŋ mɛɛ i yɔŋnuŋ Fallo Felo o Pee Siaŋa Mɛŋma ihɛllo yɛ. Ndu bɛɛ cho sina maa Chɛhowa o chiŋalaŋ le sɔŋgɔɔ ni.—Ɛsɔ. 14:​1-4; Isi. 38:​3, 4, 18, 21-23.

15. Yɛɛ Chiisu cho yɛ tosa a teleŋ chɔu Amakɛdɔŋndo cho kandɔŋ ndo?

15 Chiisu cho malɔɔ choo choo a puaa nduaa chɔuwa ma huŋ chɔulaba le wanaa Mɛlɛkaa nduyɛ, ma tɛɛmbuu Kɔki a puaa nduaa chɔuwa kpata kpata. (Sɔɔŋ. 19:​11, 14, 15) Kɛ yɛɛ yɔŋnuŋ yɛ niŋ a yaamɔɔnɔ cho yaamɔɔwaa Mɛlɛkaa bolleŋndo Setana, o hui masaa chieeŋnda le kɔlaŋ o chɔu Amakɛdɔŋndo wo? Chiisu cho ndu biyɔɔ kpau a nyinaa nduaa wɔɔŋnda mbo wou nda o sooŋ yiŋgilɛi nɔ lamɛɛlu le wo niŋ le wɔsilaŋ waa pilɛ.—Sɔɔŋ. 20:​1-3.

YƐƐ Ŋ NƆ YƐ MA TOSA LE MA SƆLA PIOŊƆƆ TE AMAKƐDƆŊ HIŊ PƐ?

16. (a) Vɛɛ naŋ chɔm yɛ maa ŋ ‘sina Mɛlɛka’? (b) Le yɛɛ sinaa Chɛhowa wa yɛ niŋ suɛi tɔnɔ bɛndu a teleŋ Amakɛdɔŋ cho wa wo?

16 O yɔŋ bɛɛ aa ŋ viou niŋ tau o tonyaa niŋ ɔɔ ŋ viu wɔ le, mɛɛ miŋ chɔm maa ŋ ‘sina Mɛlɛka’ nduyɛ, miŋ ‘diikuŋ yooŋgu kɛndɛ cho a Masanɔ naa Chiisu okɔɔ wo’ malaŋ naŋ sɔla pioŋɔɔ a teleŋ Amakɛdɔŋ cho wa wo. (2 Tɛsa. 1:​7-9) Ŋ chɔm maa ŋ sina Mɛlɛka te o yɔŋ pɛ miŋ sina sɔɔŋ o kɛɛ woŋ a ŋ o chɛl loŋ nduyɛ miŋ diikuŋ sawala ndɔlaŋ. Ŋ chɔm vɛlɛ maa ŋ sina ndu te o yɔŋ pɛ miŋ kaala ndu, nduyɛ miŋ wa ndu piɛiyo a kɔl naa kpou. (1 Chɔŋ 2:​3-5; 5:​3) Te ŋ chɔm pɛ kɛsɛ maa ŋ sina Mɛlɛka, bɛɛleŋ pila keŋ chuu naa ni kanifuule, ndu bɛɛ cho naa “sina.” Te Mɛlɛka sina yɛ naa pɛ, mɛɛ ŋ cho pioŋɔɔ sɔla a teleŋ Amakɛdɔŋ cho hunɔɔ wo! (1 Kɔliŋ. 8:​3) Le yɛɛ i cho yɛ lende? Kanifuule, te “Mɛlɛka sina” waŋndo pɛ, mɛɛ o hini kɔl a ndu.

17. O nɛila kuɛɛ niŋ naŋ diikuŋ yɛ ‘yooŋgu kɛndɛ cho a Masanɔ naa Chiisu okɔɔ wo’?

17 ‘Yooŋgu kɛndɛ cho a Masanɔ naa Chiisu okɔɔ wo’ cho tonyala o pɛɛku waŋnda mi la wa o Baabuiyo niŋndaŋ ni. Ŋ chɔm maa ŋ diikuŋ yooŋgu kɛndɔɔ hoo te ŋ dɔu ndu pɛ o wali niŋ. Kɛsioo Masale Mɛlɛkaleŋ nyɛ tase o yoomu naa niŋ, sawala Mɛlɛkalaŋ biyɔɔ, a yooŋgu kɛndɛ lemasaa dimioo cho vɛlɛ nɛila cheleŋnda naŋ diikuŋ yooŋgu cho hoo a Chiisu okɔɔ wo ni. (Maa. 6:​33; 24:​14) Nyɛ cheleŋ lueinuŋ leniŋndo cho vɛlɛ tooloo pɔmbuaa pɔyaŋaa Chiisuaa le ma hiou lachi a wali  sɔvɛ o mel nda wo tosaa ni.—Maa. 25:​31-40.

18. O nɛi kuɛɛ choo pɔmbuaa pɔyaŋaa Chiisuaa cho yɛ hunɔɔ kɛndɛi nda tosal nda ve miŋgi?

18 Buɛiyaa pɔyaŋaa Mɛlɛkaa cho suŋ hunɔɔ ‘saa cheleŋnda’ miŋgul kɛndɛi nda cho nda tosal lo ve. (Chɔŋ 10:​16) O nɛi kuɛɛ choo? Tuupa mi chɔu Amakɛdɔŋndo kanduŋ, ŋwaŋ 144,000 kpou cho niŋ fɛŋ waŋnɔŋ choo choo. Nduyɛ, a cho niŋ nɔ yoomu vi lɛ le wo. Nda bɛɛ cho wa a puaa chɔuwaa Mɛlɛkaa tɛɛmbuu niŋ Kɔki wa latulu nduyɛ, a cho piŋi wanaa Mɛlɛkaa a cho “faŋga bɛndu bɛndoo” wa. (Sɔɔŋ. 2:​26, 27; 7:​9, 10) A tonya, wanaa faŋga bɛnduaa haa naŋ niŋ bɔɔ kɔl le mɛɛ ndaa toolu buɛiyaa pɔyaŋaa Chɛhowaa teleŋ nda wa o chieeŋndo choo wo yɛ!

MƐƐ CHIEEŊNDO HOO CHO NIŊ O MƐƐLULAŊ KPƐƐLUŊ YƐ, YƐƐ NAŊ NƆ YƐ MIŊ TOSA LE LOO O TIINDAŊ NAA CHOO?

19-20. Mɛɛ mɛɛ tɔɔndaŋnda kala kalalaŋ la komal naa o palɛi mɛɛlɛi hei niŋ, yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ tosa le loo o tiindaŋ naa choo?

19 Tɔɔndaŋnda kala kalalaŋ pila la cho wanaa Chɛhowaa a bɔɔbɔɔ komallo o palɛi mɛɛlɛi hei niŋ ni. Kɛ o wa bɛɛ lende, ŋ nɔla miŋ biunuŋ nduyɛ miŋ wa a nyaale. (Chemi. 1:​2-4) Nyɛ mala naa tau le hei tosaa wo cho piɛileŋ teleŋ o teleŋ ni. (Luku 21:​36) O faŋaŋndɔ o piɛileŋ kɔɔli, ŋ nɔ vɛlɛ miŋ wa Diom Mɛlɛkaa pɛɛkoo lepaa o lepaa nduyɛ miŋ yiyaŋ o nyɛ naŋ pɛɛku wo choo. Ŋ nɔ miŋ yiyaŋ o sɔɔŋ Baabuiyo dimi maa ŋ nɔ suŋ le yɔŋnɔŋndo woŋ choo. (Sam 77:​12) Te o yɔŋ pɛ miŋ wa sɔɔŋ muŋ kpou tosaa nduyɛ miŋ nɔ sɛmbɔɔ o wali pollo niŋ, mɛɛ tiindaŋ naa cho wa lɔɔlɔɔ o kala poŋ. Nduyɛ miŋ laalaŋ kɛsɛ maa nyɛ naŋ cho lehɔl lo cho peelɔŋ!

20 Yiyaŋndɔ mɛɛ kɔllo wa niŋ num yɛ te Babilɔŋ Tɔɔ Bɛndoo huŋ sɔla pɛ tambei mi Amakɛdɔŋ bɛɛ hiou fogbi! Kɛ i hiou kpou ve, yiyaŋndɔ mɛɛ kɔllo naŋ niŋ num le sinaa maa waŋnda kpou cho niŋ diola Mɛlɛkaŋ bɛɛleŋ kioo nduyɛ ma chɛl le mbo wa nda choo masa yɛ! (Isi. 38:​23) A tonya, wanaa sina Mɛlɛka, ma diikuŋ Po ndɔɔ nduyɛ ma wa biuwɔŋndo haaa o mɛɛlulaŋ nda cho bɔɔ a kɔl kɛndɛ le hunɔɔ Amakɛdɔŋ cho wo.—Maa. 24:​13.

CHONDII 143 Hiou Lachi a paale Chɛhowaleŋ Chumndo

^ pɛl. 5 Wanaa Chɛhowaa cho niŋ Amakɛdɔŋ chumndo le teleŋ vilɛi. Lelaŋ, ŋ cho yaasiaa nyɛ cho Amakɛdɔŋndo o buŋgɛi hei niŋ. Ŋ cho vɛlɛ sina sɔɔŋ nɔ le yɔŋnɔŋndo tuupa mi Amakɛdɔŋ hiŋ ndo. Nduyɛ mɛɛ naŋ cho niŋ o mɛɛlula chieeŋndo hoo ikɛi kpɛɛluŋ yɛ, ŋ cho yaasiaa nyɛ mala naa le loo o tiindaŋ naa choo wo.

^ pɛl. 71 TƐƐSIAA LE FOTUEIYO: A sɔɔŋ woolaŋ wa niŋ yɔŋnɔŋndo naa ikɛi yoŋ kpou, ŋ cho wa (1) yooŋgu kɛndɔɔ dimioo mɛɛ sɔɔŋ cho wa yɛ, (2) miŋ hiou lachi a pɛɛkɔŋndo nduyɛ (3) miŋ tiindaŋ Mɛlɛka le naa piŋioo.

^ pɛl. 85 TƐƐSIAA LE FOTUEIYO: Polisiiya cho kɔlaŋ le yuŋgu leKilisiɔŋndo delɔɔ choo. Kɛ yuŋgoo hoo nɔ tiindaŋndo o kala poŋ maa Chiisu a maalikɛiyaa nduaa cho chɔɔ nyɛ cho yɔŋnɔŋndo wo.