Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

“Ŋ Cho Chiikaŋ o Kpele Hɛnɛkiɔɔ Niŋ!”

“Ŋ Cho Chiikaŋ o Kpele Hɛnɛkiɔɔ Niŋ!”

“A cho wa a ya latulu o kpele hɛnɛkiɔɔ niŋ.”—LUKU 23:​43 NW.

CHONDOŊ: 145, 139

1, 2. Yiyaŋnda teŋgeŋnda kuɛɛ waŋnda nɔ yɛ a kpele hɛnɛkiɔɔ okɔɔ?

PUAAPILIAA a ndepiliaa bɔɔbɔɔ fulaa o lɛŋii cheleŋnde niŋ hiŋ Sao, Koolia le bɔŋaŋ bɛndoo. Mɛɛ nda wa fondaŋ nda bii bɔŋaŋndo o chiɛi lelɛŋ nda luaa bɔllo wo malɔɔ, mi Seiyaa Chɛhowaa cho loŋ nda balu nda silɔ. I wa bɔɔ suɛi kɔl kɛndɛ bɛndu mɛɛ a bɔɔbɔɔ wa balaŋ heeloo ma wa dimulaŋndo aa, “Ŋ cho chiikaŋ o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋ!” A kpele hɛnɛkɛ kuɛɛ okɔɔ ŋ yiyaŋ yɛ maa a wa suɛi?

2 Waŋnda hau nɔ yiyaŋnda teŋgeŋndaŋ a kpele hɛnɛkiɔɔ okɔɔ. Apum dimi maa lɔma sɔlaŋ koni kpele hɛnɛkiɔɔ cho ni. Acheleŋnda dimi maa ba o ba nda wa pɛ ma wa a kɔl kɛndɛ, mɛɛ kpele hɛnɛkiɔɔ cho koŋ le nda ni. Mi wana yima nɛiyaa cho ichali o tibii bɛndu cho o piaa cha a nyɛdiaa o hɔbɛi lechoo wo, yiyaŋ maa o kpele hɛnɛkiɔɔ niŋ o cho ni. O wɔsiŋ bɔɔbɔɔ hiou woŋ niŋ, mɛɛ chua pilɛ che bil lapeeŋge kɛndɛ kɛndɔɔ o kpoloŋ ndo niŋ, mi nyɔɔ hɛnaŋ ndu tau. Okoŋ mbo deŋi choo choo aa, “Oo, nuawɔ se kpele hɛnɛkiɔɔ!” Nduyɛ hau bɛɛ, a veelu fondaŋ koŋ aa kpele hɛnɛkiɔɔ, mi che bɛɛ mi mɔm ikpuŋgbaa tol loŋ hiouwɔɔ mɛtɛlɛlaŋ 15 iwɔsi o wɔsi. Yɛɛ num yiyaŋ yɛ maa ndu cho Kpele Hɛnɛkiɔɔ ni? A nɔ pa tiindaŋndo maa o cho hunɔɔ?

3. Ɔɔ fondaŋ tase Baabuiyo soo a Kpele Hɛnɛkiɔɔ okɔɔ wo?

3 Baabuiyo soo a kpele hɛnɛkɛ wa o paandoo niŋndo okɔɔ vɛlɛ a o cho hunɔɔ wa o chilaŋ niŋndo. Te ŋ veelu pɛ diomndaŋ o Baabuiyo niŋ, miŋ che maa fondaŋ tase Baabuiyo soo a Kpele Hɛnɛkiɔɔ okɔɔ wo, cho o yau tasoo niŋ. Chɛnɛsee 2:​8 dimi aa, “O koŋ kɔɔli, mi Mɛlɛka Yaawɛɛ o tual kpeloo o fondaŋndo diolaŋ aa Idɛŋ, [ɔɔ kpele hɛnɛkɛ wana sinaŋ nyɛkɛndɛiyo, Catholic Douay Version] kumbu paaleŋ le chaŋ ndo, mbo kɛsi wana pɔnɔ o toosiaa wo loŋ.” O Hibuluiye niŋ, a hivi  ndu aa, kpeloo Idɛŋ. Diomndo hoo “Idɛŋ” sim ni “sinaŋndo nyɛkɛndɛi.” O kpeekpei niŋ, kpele koŋ wa bɔɔ fondaŋ kɛndɛ kɛndɛ. Ndoo naŋ bɔɔ. Nyɛdiaa wa o hɔbɛi leniŋ, nduyɛ kɔl nyuloo wa visiaa a waŋchieeya tɛɛŋ.—Chɛnɛsee 1:​29-31.

4. Le yɛɛ naŋ dimi yɛ maa kpele hɛnɛkiɔɔ kpeloo Idɛŋ wa ni?

4 Diom maHibuluiyo le “kpeloo” o Kilikiiye niŋ cho pa·raʹdei·sos ni. Ndu sim ni, “kpele hɛnɛkiɔɔ.” Yau Cyclopaedia M’Clintock nda Strong poonyiaa wo dimi aa, te wana dimi suɛi maŋgalɛi Kilikiiye wo tuei pɛ diomndo hoo pa·raʹdei·sos, mbo yiyaŋ a fonda kɛndɛ kɛndɔɔ okɔɔ. Fondaŋ nyɛ o nyɛ wɔɔŋ yɔŋnuŋ wana le wo. Fondaŋ nɔ yɔmii kɛndɛ kɛndɛi a komɔɔla yɛ yɛlaŋ leniŋndo. Nduyɛ, mbo nɔ mɛŋma walaŋndaŋ vɛlɛ a bilta kɛndɛ kɛndɛla saa a visiaa cheleŋnda dia laŋ.—Tuuwɔ Chɛnɛsee 2:​15, 16.

5, 6. Le yɛɛ dikeŋnaŋndo le waa o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋ hɛluŋ yɛ Adam nda Ifi, nduyɛ kɔndɔfili kuɛɛ bii yɛ waŋnda apum?

5 O kpele hɛnɛkɛ waa lende niŋ Chɛhowa ndoo dɔu Adam nda Ifi ni. Kɛ le mɛɛ nda kɛɛ Chɛhowa diikɔŋndo yɛ, mi dikeŋnaŋndo le waa o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋ hialuŋ nda vɛlɛ a chuauwaa ndaa. (Chɛnɛsee 3:​23, 24) Mi che bɛɛ wana o wana ve lɛ o Kpele Hɛnɛkɛ koŋ niŋ te, kɛ wana che pɛ maa mbo lo loŋ haaa mi Mɛŋma Koŋgi bɛnduaŋ ma huŋ a boondii Nuuwa ve.

6 Naapum, mi kɔndɔfillo bii apum ma nyuna aa, ‘Kpele Hɛnɛkiɔɔ wa lɛ niŋ pa o chieeŋndo choo?’ Sɔɔŋ tonyaŋ kuɛɛ dimiŋ yɛ a hei okɔɔ? Te a nɔ pɛ tiindaŋndo le waa o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋ a wanaa ŋ kaala wa latulu, a nɔ pa sabu kɛndɔɔ le tiindaŋ waa lende nɔɔ? A nɔla pa ma tɛɛsiaa le sabu naŋ nɔ miŋ laalaŋ kɛsɛ maa kpele hɛnɛkiɔɔ cho wa o chilaŋ niŋndo?

NYƐ CHƆM MAA KPELE HƐNƐKIƆƆ CHO WA O CHILAŊ NIŊNDO

7, 8. (a) Diomnde mɛyaale kuɛɛ Mɛlɛka ke yɛ Ebilaham? (b) Vɛɛ Diomnde mɛyaale Mɛlɛkaleŋ le tosa yɛ mi Ebilaham yiyaŋ?

7 Fonda sɔvɛ naŋ saaluŋ mulilaŋ le nyunalaŋ a Kpele Hɛnɛkiɔɔ okɔɔ wo cho o Baabuiyo niŋ ni. Kanifuule yau fula Chɛhowa o ba wo o cho ni, nduyɛ ndu toosiaa Kpele Hɛnɛkɛ tasoo ni. Tofawɔ nyɛ Mɛlɛka dimul Ebilaham chaŋndɔ wo. Mbo dimi maa o cho kulii Ebilahamnde siiŋguu mɛɛ “siooŋnde o pee mɛŋma ihɛllo kɔŋgɔ” cho nuaa yɛ. Okoŋ, mi Chɛhowa mɛi diomnde mɛyaale sɔvɛ leŋndeŋ aa, “O sabu chuaa num aa mamaa niŋ ya I duau niŋ lɛŋnde kpou o chieeŋndo choo sala ni, kani fuule, le mɛɛ ŋ tosa nyɛ ya dimul num ndo yɛ.” (Chɛnɛsee 22:​17, 18) Okoŋ kɔɔli, mi Mɛlɛka miŋgi po Ebilahamndo vɛlɛ a po ndɔ mamaa diomnde mɛyaale pilɛ leŋndeŋ kpe dimul.—Nuawɔ Chɛnɛsee 26:​4; 28:​14.

8 Nyɛ o nyɛ cho o Baabuiyo niŋ o chɔm maa Ebilaham ndoo yiyaŋ maa waŋchieeya cho fanda ndaa sɔla o kpele hɛnɛkiɔɔ niŋ o choo choo niŋ te. Lelaŋ, mɛɛ Mɛlɛka mɛi lediom maa o cho “lɛŋnde kpou o chieeŋndo choo” salaa dɔwɔɔ, naapum mi Ebilaham yiyaŋ dɔɔ maa o lɛŋndeŋ choo naŋ salalaŋ ndaŋ la wa niŋ ni. Kɛ baa hei ko cho o Baabuiyo niŋ ni le chɔmndo maa kpele hɛnɛkiɔɔ wa niŋ o lɛŋndeŋ choo?

9, 10. Sɔɔŋ cheleŋ kuɛɛ dimiŋ yɛ miŋ ke naa tiindaŋndo maa kpele hɛnɛkiɔɔ cho wa o chilaŋ niŋ?

9 Mi Mɛlɛka ke po mama Ebilahamndo Deeve, nyina ndɔɔ le mbo poonyiaa maa teleŋ wa niŋ o chilaŋ niŋ mi “wanaa dɛnɛ wɔɔŋnda a lo pɛ.” (Sam 37:​1, 2, 10) Kɛ “wanaa tusiŋ nda, nda lɛŋnde Mɛlɛka chua buŋgɛi leŋ le wa niŋ nyɛ nda ni, nduyɛ, nda wa niŋ o kɔl nyuloo niŋ, nduyɛ, ma de nyɛm kɛndɛŋ Mɛlɛkaŋ tɔnɔ ni.” Mi Deeve dimi vɛlɛ aa, “Wanaa cho sakpo Mɛlɛka o hɔl la nda, a cho wa o lɛŋnde Mɛlɛka chua buŋgɛi leŋ niŋ le fɛɛŋ a fɛɛŋ.” (Sam 37:​11, 29; Saamiɛɛ Diiŋ Ndɔɔ 23:​2) Vɛɛ diomnda mɛyaalaŋ ndaŋ la piiliaŋ yɛ wanaa ndaa yeema hɛnaŋ Mɛlɛkaa tosaa wa? Ndaa nɔ saboo le laalaŋndo kɛsɛ maa wanaa cho sakpo Mɛlɛka o hɔl la kinɛi cho wa o lɛŋndeŋ choo ni. Nduyɛ maa lɛŋndeŋ le cho vɛlɛ simnɔŋ kpele hɛnɛkiɔɔ mɛɛ kpeloo Idɛŋ wa yɛ.

Sɔɔŋ Baabuiyo dimi nduyɛ miŋ peeluŋ ndoŋ, ke naa sabulaŋ le waa lehɔl o nɛi le kpele hɛnɛkiɔɔ o lɛŋndeŋ choo o chilaŋ niŋ

10 Teleŋnda bɔɔbɔɔ, mi Isɔluɛiyaa ndaa dimi maa a cho Chɛhowa piɛiyo wa kɛɛ ndu vɛlɛ a piɛile tonyaleŋ. Le hei, mi Mɛlɛka chɛl le mi Babilɔŋnda del wanaa nduaa choo, ma tɛɛmbuu lɛŋnde nda leŋ, nduyɛ ma kua a a bɔɔbɔɔ o biyɔɔ niŋ. (Koloniko Diiŋ Ndɔɔ 36:​15-21; Chɛluimaya 4:​22-27) Kɛ mi wanaa ndaa suaa le Mɛlɛka wa dimi maa, te wɔsila 70 la chuu pɛ, wanaa Mɛlɛkaa cho miiŋgu o lɛŋnde ndaleŋ niŋ. Nduyɛ mi nyɛ dimiŋ koŋndo yɔŋnuŋ. Kɛ nyɛ dimiŋ koŋndo cho o sɔvɛ le naa bɛɛ hau. Te ŋ wa sɔɔŋ muŋ yaasiaa pɛ, tofa mɛɛ ŋ ke naa sabulaŋ le kpele hɛnɛkiɔɔ o lɛŋndeŋ choo waa lehɔl o nɛi yɛ.

11. Vɛɛ Aisaya 11:​6-9 sɔla yɛ peelɔŋndo o tasela ndɔɔ, nduyɛ nyuna kuɛɛ naŋ nɔ yɛ wɔ miŋ nyunaŋ?

11 Nuawɔ Aisaya 11:​6-9. Mi Mɛlɛka soliŋ Aisaya, wana ndoo suaa le ndu wo kpeku le wanaa nduaa dimullo maa, kɔl nyuloo wa niŋ o lɛŋnde ndaleŋ niŋ te a miiŋgu pɛ. Wana o wana ve niŋ a isiooŋ maa waŋnda ɔɔ visiaa cho ndu delɔɔ choo le. Feleŋguaa a wanaa yuwɛiya kpou ndaa wa niŋ o manda sɔviɔɔ bɛŋgu. Baa hei yiyalaŋ num pa a mɛɛ kɔl nyuloo wa o kpeloo Idɛŋ niŋ yɛ? (Aisaya 51:​3) Mi Aisaya dimi vɛlɛ maa o cho ko o lɛŋnde Isɔluɛileŋ niŋ kinɛi le hei yɔŋnuŋ niŋ te. Mbo dimi maa, “mɛɛ mɛŋndaŋ ma cho nuaa tau tau o pee mɛŋma ihɛllo yɛ, lende sina pɛŋgu waŋnda nɔ niŋ a Mɛlɛka Yaawɛɛ okɔɔ wo o wa niŋ tau tau” o chieeŋndo choo kpou ni. Teleŋ kuɛɛ hei cho yɛ yɔŋnɔŋ? I cho kpendekele maa o chilaŋ niŋ i cho yɔŋnɔŋ ni.

12. (a) Salala kuɛɛ wanaa fula Babilɔŋ o chɛleŋ niŋnda sɔla yɛ? (b) Yɛɛ chɔm yɛ maa Aisaya 35:​5-10 cho peelɔŋ o chilaŋ niŋ?

12 Nuawɔ Aisaya 35:​5-10. Mi Aisaya dimi vɛlɛ maa, Isɔluɛiyaa cho wa fulaa Babilɔŋnda kinɛi, visiaa ɔɔ waŋchieeya del niŋ nda choo le. Mbo dimi maa, nyɛdiaa wa niŋ o hɔbɛi o lɛŋnde ndaleŋ niŋ kanifuule, mɛŋndaŋ ma wa niŋ tau mɛɛ ma wa o kpeloo Idɛŋ niŋ yɛ. (Chɛnɛsee 2:​10-14; Chɛluimaya 31:​12) Baa o palɛi Isɔluɛiyaa kaŋ niŋ kinɛi nyɛ dimiŋ koŋndo ndoo nɔ le peelɔŋndo ni? Kɛsiŋ vɛlɛ o kɔl maa mi Aisaya dimi aa, wanaa sumɛiya, wanaa bɛvɛiya, vɛlɛ a wanaa nila baŋulɛiya cho sioŋgɔɔ sɔla. Hei yɔŋnuŋ Isɔluɛiyaa fula Babilɔŋnda le. Kɛ o kpeekpei niŋ, dimioo Mɛlɛka wa ni maa o cho naalaŋ kpou siŋgi o chilaŋ niŋ.

13, 14. Vɛɛ Aisaya 65:​21-23 sɔla yɛ peelɔŋndo mɛɛ Isɔluɛiya fula Babilɔŋ, kɛ yɛɛ cheleŋ bolle Baabuileŋ le dimi yɛ mbo lo wɔ le peelɔŋndo? (Tofa fotueiyo o peele naŋ kandu leŋ choo.)

13 Nuawɔ Aisaya 65:​21-23. Mɛɛ Chuuwa miiŋgu o lɛŋnde ndaleŋ niŋ, a komallɛ chiɛila ndala kɛndɛlaŋ ɔɔ chiɔɔŋ ndaa mɛiyoŋ te. Kɛ le mɛɛ Mɛlɛka ndoo dɔu nda sala yɛ, o viou bɛɛ le mi sɔɔŋ siŋgaŋ. Yiyaŋndɔ mɛɛ waŋnda wa a kɔl kɛndɛ mɛɛ nda taŋgul chiɛila ndalaŋ ma wanuŋ leniŋ, nduyɛ ma wa tɔlɔɔla ndalaŋ tueiyɔɔ yeela yɛ!

14 Loonuŋ a nyɛ Aisaya dimi wo maa, ŋ viau niŋ yoomu mɛɛ “yɔmnde i viau nuaa isisi yɛ.” Mi yɔmnde ipum viou yoomu le wɔsilaŋ o waalaŋ niŋ. Le waa yoomu le wɔsila waa lende, mɛɛ mi waŋchieeya wa o kɛndiaa kɛndɔɔ niŋ. Nduyɛ, te a wa niŋ pɛ achal o kɔl nyuloo niŋ ɔɔ o fondaŋ kɛndɛ kɛndɔɔ niŋ a mɛɛ Aisaya dimi yɛ, mɛɛ fondaŋ koŋ naŋ niŋ bɔɔ. Kpele hɛnɛkiɔɔ o wa niŋ ni! Nduyɛ nyɛ Baabuiyo dimi koŋndo nɔ le peelɔŋndo!

Vɛɛ diomnde mɛyaale Chiisu yɔŋgu a Kpele Hɛnɛkiɔɔ okɔɔ leŋ le cho yɛ peelɔŋ? (Tofa pɛlta 15, 16)

15. Ɔɔ salalaŋ lapum la cho o yau Aisaya wo niŋndo?

15 Yiyaŋndɔ a sɔɔŋ naŋ yaasiaa miŋ chɔm maa kpele hɛnɛkiɔɔ cho wa o chilaŋ niŋndo. Chieeŋndo kpou cho wa o piaa cha a wanaa Mɛlɛka dɔu sala wa. Wana o wana ve niŋ o buulaŋ niŋ le yɔŋi visiaa ɔɔ wanaa dɛnɛwɔɔŋnda kɔ del ndu choo le. Wanaa sumɛiya, wanaa bɛvɛiya, vɛlɛ a wanaa nila baŋulɛiya cho sioŋgɔɔ sɔla. Waŋnda cho chiɛila ndalaŋ taŋgul, nduyɛ ma tuei walta ndalaŋ yeela. Waŋnda viau niŋ yoomu mbo hiou mɛɛ yɔmnde viau yoomu yɛ. A tonya, Baabuiyo chɔm kpendekele maa kpele hɛnɛkɛ waa naa cho wa o chilaŋ niŋ. Kɛ lepum, mi wanaa naŋ duau balaŋ nda apum dimi maa sɔɔŋ Baabuiyo dimi muŋndoŋ, chɔm naa maa kpele hɛnɛkiɔɔ cho wa o lɛŋndeŋ choo le. Yɛɛ ŋ cho yɛ nda dimul? Sabu sɔvɛ kuɛɛ ŋ nɔ yɛ le waa lehɔl o nɛi maa kpele hɛnɛkɛ kpeekpeiyo cho hunɔɔ wa o lɛŋndeŋ choo? Chiisu, wana pɔnɔ cho achal mbo hiau waŋnda kpou wo, ke naa sabu sɔvɛ sɔviɔɔ.

A CHO WA A YA LATULU O KPELE HƐNƐKIƆƆ NIŊ O LƐŊNDEŊ CHOO!

16, 17. Teleŋ kuɛɛ Chiisu ndoo soo yɛ a Kpele Hɛnɛkiɔɔ okɔɔ?

16 Mi che bɛɛ Chiisu ndoo tosa nyɛ o nyɛ le, kɛ ma kilul ndu yamɛi lachoowɛi, okoŋ ma baŋ ndu o yɔmndo choo le mbo vi. Nduyɛ, ma baŋ puaa yɔŋ wɔɔŋaa Chuuwa ndu ikɛi. Hoo wa o ba ndɔ kɛndɔɔ choo, mi opilɔɔ wa o ba ndɔ miallo choo. Mi puaa kaŋ opilɛ sina maa Masaa Chiisu wa ni. Okoŋ, mbo dimul ndu aa, “Loonuŋ a ya Chiisu, lɔɔ ŋ cho hunɔɔ wa Masaa wo.” (Luku 23:​39-42) Diomnde mɛyaale Chiisu ke po koŋ ndeŋ le piiliaŋ chilaŋ numndaŋ. Nduyɛ diomnde mɛyaaleŋ ndeŋ le cho o Luku 23:​43 niŋ. Waŋnda nɔ yiyaŋnda yɛ yɛlaŋ a mɛɛ diomnda laŋ la nɔ le hiviŋndo yɛ. Wanaa sinaa dɛniaa apum dimi maa o suɛi maŋgalɛi tasei nda poonyiaa laŋ ndo niŋ, tɛɛsiaa ndɔɔ cho ni aa, “Mi dimul num hau a cho wa a ya latulu o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋ.” A koŋ kpou, o cho waŋnda kpede le chɛl maa lende le nda nɔ ma hivi diomnda laŋ te. Mɛɛ, yɛɛ Chiisu ndoo yiyaŋ yɛ a nyɛ o dimi wo aa “hau”?

17 O sɔɔŋ maŋgalaŋ bɔɔbɔɔ niŋ waalioo, ma soliŋ kpɛi cho le pɛŋgi pɔmbɔɔ ve kpeku ɔɔ ma siŋga mɛɛ nda hɛɛnduu diomndaŋ yɛ le nyɛ dimiŋndo chɔɔloo tɛɛsiaa nyɛkɛndɛi. Kɛ o yaula tasela nda poonyiaa o Kilikiiye niŋnde niŋ, ndaa soliŋ ko kpɛi cho le pɛŋgi pɔmbɔɔ ve kpeku le. Lelaŋ, naapum mi kɔndɔfillo bii naa miŋ nyuna aa, Baa dimioo Chiisu wa ni aa, “Mi dimul num a cho wa hau a ya latulu o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋ”? Ɔɔ baa dimioo o wa ni aa, “Mi dimul num hau, a cho wa a ya latulu o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋ”? A mɛɛ nda bii nyɛ Chiisu dimi wo bila yɛ, naapum mi wanaa hiviaa siŋga mɛɛ nda hɛɛnduu diomndaŋ yɛ nduyɛ, a tiuba ma saaluŋ hivi la teŋgeŋndaŋ ndaŋ o Baabuilaŋ niŋ hau.

18, 19. Yɛɛ mala yɛ naa le miŋ bii nyɛ Chiisu ndoo yiyaŋndo bila?

18 Loonuŋ nyɛ Chiisu dimul Buɛiyaa nduaa a piɔm ndɔɔ okɔɔ wo. Mbo dimi aa, “Po Wana Pɔnɔɔ . . . chua niŋ palɛi i yaa a nyumndaŋ ma yaa o puuloo bɛŋgu.” Mbo dimi vɛlɛ aa, “Wana nda veelu aa, Po Wana Pɔnɔɔ wo a cho ndu malɔɔ waŋnda o ba. Nduyɛ, te a mal ndu waŋnda o ba pɛ, a dii ndu. Kɛ nduyɛ, te palɛi hiou pɛ i yaa, o koŋ kɔɔli, Mɛlɛka miŋgi ndu yoomu.” (Maatiu 12:​40; 16:​21; 17:​22, 23; Maki 10:​34) Mi Kiilanɔɔ Pitɛ duaunuŋ kona maa mi hei yɔŋnuŋ. (Walta Wanaa Chiisuaa 10:​39, 40) Lelaŋ, Chiisu kue o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋ nda po yɔŋ wɔɔŋ koŋ paale nda vi leŋ te. Baabuiyo dimi maa Chiisu wa “o puuloo bɛŋgu” le palɛi i yaa haaa mi Mɛlɛka miŋgi ndu yoomu.—Walta Wanaa Chiisuaa 2:​31, 32. * (Tofa tɛɛsiaa amatou.)

19 Mi Chiisu soliŋ diomndaŋ ndaŋ kpeku “Mi dimul num hau” le mbo ke po yɔŋ wɔɔŋndo hoo diomnde mɛyaaleŋ. Lende waŋnda nda suaa o teleŋ koŋ niŋ ni, nduyɛ o teleŋ Muuse wo niŋ bɛɛ, mi ndaa soo lende. Teleŋ pilɛ, mi Muuse suaa mbo dimi aa, “Sawala ya cho nya la kioo paale hauleŋ ndeŋ ndaŋ, la kɛsiŋ ndaŋ o la kɔl.”—Ditɔnɔmii 6:​6; 7:​11; 8:​1, 19; 30:​15.

20. Yɛɛ toolu yɛ mɛɛ naŋ bii nyɛ Chiisu dimi wo bila yɛ?

20 Mi wana hiviaa Baabui pilɛ o fondaŋ Chiisu veluŋndo dimi aa, “Suɛi kulle o bolle Baabuileŋ ndeŋ niŋ cho diomndo hoo ni, ‘hau.’ Nduyɛ, o nɔ mbo wa aa, ‘Mi dimul num hau, a cho wa a ya latulu o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋ’ O paaleleŋ choo diomnde mɛyaale leŋ le dimiŋ ni, nduyɛ o chilaŋ niŋ le nɔ le peelɔŋndo ni.” Mi wana hiviaa koŋ dimi vɛlɛ maa lende waŋnda o fondaŋ koŋ suaa ni. Nduyɛ maa “diomnde mɛyaale leŋ le dimiŋ o paaleŋ choo, nduyɛ mɛɛ mi le peeluŋ.” Mi “Syriac version” cho niŋ naapum le wɔsilaŋ 1,600 hivi bolle Baabuileŋ ndeŋ aa, “Amiina, mi dimul num hau a cho wa a ya latulu o Kpeloo Idɛŋ niŋ.” Naa kpou nɔ miŋ sɔla kɔl dɛɛniaa o diomnde mɛyaale leŋ niŋ.

21. Yɛɛ ndoo yɔŋnuŋ yɛ po yɔŋ wɔɔŋ koŋ te, nduyɛ le yɛɛ?

21 Mɛɛ Chiisu wa suɛi o po yɔŋ wɔɔŋ koŋ lo a Kpele Hɛnɛkiɔɔ okɔɔ, o cho a Kpele Hɛnɛkiɔɔ okɔɔ o choo choo niŋ te o wa suɛi le. Vɛɛ naŋ looku yɛ keŋ sina? Saboo opilɛ cho ni maa, po yɔŋ wɔɔŋ koŋ ndoo sina bɛɛ pɛɛŋ maa Chiisu yii kpemaa a buɛiyaa laalaŋaa nduaa le kɔlaŋ waa masaa a ndu latulu o choo choo niŋ te. (Luku 22:​29) Nduyɛ, po yɔŋ wɔɔŋ koŋ ndoo sɔla wɔ pɛɛŋ yiŋɔɔ le. (Chɔŋ 3:​3-6, 12) Lelaŋ, mɛɛ Chiisu ke po yɔŋ wɔɔŋ koŋ diomnde mɛyaaleŋ ndeŋ, a kpele hɛnɛkiɔɔ o lɛŋndeŋ choo okɔɔ o wa suɛi ni. Wɔsila bɔɔbɔɔ okoŋ kɔɔli, mi Pɔɔl wana Chiisu vem hɔlte ndɔ wo suaa a yilaŋnde okɔɔ maa, mi po pilɛ ‘kua o kpele hɛnɛkiɔɔ niŋ.’ (Kɔliŋtiaŋ Diiŋ Ndɔɔ 12:​1-4, NW) Mi che bɛɛ Pɔɔl nda wanaa cheleŋ Chiisu vem hɔlte ndɔ wa ndaa sɔla niŋ hɛlioo le kɔlaŋ o choo choo niŋ le waa masaa a Chiisu latulu, kɛ mi Pɔɔl suaa a kpele hɛnɛkɛ cho wa o chilaŋ niŋndo okɔɔ. * (Tofa tɛɛsiaa amatou.) Baa kpele hɛnɛkɛ koŋ cho wa o lɛŋndeŋ choo? A wa niŋ pa loŋ?

YƐƐ Ŋ CHO YƐ LEHƆL O NƐI

22, 23. Yɛɛ ŋ cho yɛ lehɔl o nɛi le ndu?

22 Loonuŋ maa mi Deeve suaa a teleŋ “wanaa cho sakpo Mɛlɛka o hɔl la . . . cho wa o lɛŋnde Mɛlɛka chua buŋgɛi leŋ” niŋndo. (Sam 37:​29; Pitɛ Diiŋ Ndɔɔ 3:​13) Deeve wa suɛi a teleŋ wana o wana wa niŋ o lɛŋndeŋ choo cho wa sawala mandaala Mɛlɛkalaŋ diikɔŋndo wo okɔɔ. Diom Mɛlɛkaa dimi o Aisaya 65:​22 niŋ aa, “I cho tosa mi wanaa niaa a viou yoomu, tofa wɔ ko, mɛɛ yɔmnde i viau nuaa isisi yɛ.” Hei chɔm maa wanaa cho wa Chɛhowa piɛiyo o chieeŋ ndɔ sɛnɛiyo niŋnda cho wa yoomu le wɔsilaŋ o waalaŋ niŋ. A cho pa keŋ kɔl? Ei, kanifuule, a mɛɛ Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 21:​1-4 dimi yɛ maa, Mɛlɛka cho waŋchieeya dɔwɔɔ sala, nduyɛ salala laŋ opilɛ cho ni maa “wana o wana vi lɛ” niŋ te.

23 Nyɛ Baabuiyo pɛɛku a Kpele Hɛnɛkiɔɔ okɔɔ wo cho kpendekele. Adam nda Ifi ndaa nɔ dikeŋnaŋndo le waa o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋ lefafɛɛŋ, kɛ mbo hialuŋ nda. A koŋ kpou, lɛŋndeŋ le cho vɛlɛ simnɔŋ kpele hɛnɛkiɔɔ. Nduyɛ a mɛɛ Mɛlɛka chua buŋgɛi yɛ, o cho waŋnda o lɛŋndeŋ choo sala dɔwɔɔ. Mi Deeve dimi maa, wanaa tusiaŋnda a wanaa sakpuaa cho wa o lɛŋndeŋ choo, nduyɛ ma wa lechoo lefafɛɛŋ. Nduyɛ, sɔɔŋ dimiŋ vɛlɛ o yau Aisaya wo niŋndo mala naa le miŋ wa lehɔl o nɛi le teleŋ naŋ wa niŋ yoomoo tueiyɔɔ yeela o kpele hɛnɛkiɔɔ niŋ o lɛŋndeŋ choo wo. Teleŋ kuɛɛ keŋ wa yɛ niŋ? Hei cho yɔŋnɔŋ teleŋ diomnde mɛyaale Chiisu ke po yɔŋ wɔɔŋndo wo peeluŋ niŋndo. A nɔla ma wa o Kpele Hɛnɛkɛ koŋ niŋ. A teleŋ koŋ, nyɛ puaapiliaa a ndepiliaa dimi o bɔŋaŋ bɛndoo Koolia wo cho wa tonya aa, “Ŋ Cho Chiikaŋ o Kpele Hɛnɛkiɔɔ Niŋ!”

^ pɛl. 18 Mi wana pɛɛkaa bɛndu pilɛ diolaŋ C. Malviŋ Pati poonyiaa maa, wanaa sinaa dɛniaa bɔɔbɔɔ laalaŋ maa mɛɛ Chiisu dimi aa “hau,” ndoo yiyaŋ maa te o vi pɛ, o cho lakɔ o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋ o paaleleŋ choo ɔɔ o hawɛilaŋ 24 bɛŋgu. Mi Pati chɔɔlu dimi aa, bahawɛi cho a yiyaŋ waa naa wo cho ni maa pesiŋ bɛɛ o chɛlaŋ a sɔɔŋ tonyaŋ cheleŋ cho o Baabuiyo niŋndoŋ te. Le taamaseliiyo, Baabuiyo dimi maa Chiisu wa o puuloo bɛŋgu le palɛi i yaa mɛɛ o vi, nduyɛ maa okoŋ kɔɔli, mbo hel o choo choo niŋ.—Maatiu 12:​40; Walta Wanaa Chiisuaa 2:​31; Luomaŋnda 10:​7.

^ pɛl. 21 Tofawɔ “Nyunala Wanaa Nua o Yaula Naalaŋ Niŋnda” o Bandu Mɛŋgɛlaa hoo niŋ. O puuluei niŋ.