Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

“Ŋ Kɔŋnuŋ Latulu Naa Nyaa”

“Ŋ Kɔŋnuŋ Latulu Naa Nyaa”

“Yandii, ŋ kɔŋnuŋ latulu naa nyaa naa ŋ cho kɔlaŋ nda, fondole, ŋ tuei maa Mɛlɛka cho nya Chuuwa kɔɔli.”—Sɛkalaya 8:​23.

CHONDOŊ: 65, 122

1, 2. (a) Yɛɛ Chɛhowa ndoo dimi yɛ maa o cho yɔŋnɔŋ o teleŋ naa hoo niŋ? (b) Nyunala yɛɛ buŋgɛi hei cho yɛ muli? (Tofa fotueiyo o peeleŋ ndeŋ choo.)

MI CHƐHOWA dimi maa o teleŋ naa hoo niŋ, “waŋnda a fula niŋ ŋwaŋ tɔ, a sim le lɛŋnde kpou a kaalaŋ kpou wa, ma huŋ saa Chuunɔɔ o pilɛ domaa a makɔɔ, ma dimul ndu aa, ‘Yandii, ŋ kɔŋnuŋ latulu naa nyaa naa ŋ cho kɔlaŋ nda, fondole, ŋ tuei maa Mɛlɛka cho nya Chuuwa kɔɔli.’” (Sɛkalaya 8:​23) ‘Chuunɔ’ koŋ sim le wanaa Mɛlɛka pɔya a nyina ndɔ diandaa wa. A veelu nda vɛlɛ aa “Isɔluɛi Mɛlɛkaa.” (Kaleesiaŋnda 6:​16) “Ŋwaŋ tɔ” wa sim le wanaa nɔ tiindaŋndo le yoomu fafɛɛŋndo sɔlaa o chieeŋndo choo wa. Waŋnda haa sina maa Chɛhowa dɔu kunda pɔyaŋndo hoo sala, nduyɛ ma cha maa bɛɛleŋ pila i cho le Chɛhowa piɛiyo latulu a kunda pɔyaŋndo hoo ni.

2 Maa Sɛkalaya, mi Chiisu dimi maa diompilɔɔ cho wa wanaa Chɛhowaa tɛɛŋ. Mi Chiisu tɛɛsiaa maa wanaa cho lakɔ o choo choo niŋnda cho “kunda pɔmbɔɔ” ni, nduyɛ wanaa cho wa o chieeŋndo choo wa cho “saa cheleŋ” nda ni. Kɛ mi Chiisu dimi maa nda kpou “cho simnɔŋ kundaa o pilɛ” nduyɛ ma tol ndu kɔɔli le nda “mandaa.” (Luku 12:​32; Chɔŋ 10:​16) Ŋ che maa kundalaŋ la tiɔɔŋ waŋnda haa cho ni. Nduyɛ mi kaamaa bii waŋnda apum ma nyuna aa, (1) Baa saa cheleŋnda nɔ pa ma sina diola wanaa sɔla hau pɔyaŋndo wa kpou? (2) Vɛɛ Kilisiɔŋaa sɔla pɔyaŋndo wa nɔ yɛ ma che ndapila? (3) Te waŋndo o kunda nuu niŋ kandu pɛ beediiyo dioo a muɛiyaŋ kolɔɔ o Loonuŋyaa choo, vɛɛ ya nɔ yɛ mi bii ndu? (4) I nɔ pa mi buulaŋ te o wa pɛ mi che wanaa cho beediiyo dioo a muɛiyaŋ kolɔɔ o Loonuŋyaa choo wa kuiyo? Buŋgɛi hei cho nyunalaŋ ndaŋ muli.

BAA Ŋ NƆ PA MIŊ SINA DIOLA KILISIƆŊAA SƆLA HAU PƆYAŊNDO WA KPOU?

3. Le yɛɛ ŋ nɔla miŋ sina kpeekpei wanaa cho simnɔŋ ŋwaŋ 144,000 le?

3 Baa saa cheleŋnda nɔ pa ma sina kpou diola Kilisiɔŋaa pɔyaŋaa cho hau o chieeŋndo choo wa? Sako. Le yɛɛ? Kanifuule, ŋ nɔla miŋ sina kpeekpei maa Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda haa kpou cho fanda nda mɛɛlaa sɔla le. [1] (Tofa diomnda chɔɔlaalaŋ.) Mi che bɛɛ naa Mɛlɛka veelu nda le kɔlaŋ o choo choo niŋ, kɛ mɛɛ ma lo o laalaŋ ndaa choo malaŋ nda sɔla fanda ndaa. Setana sina a hei okɔɔ, nduyɛ o cho kindiŋndo le “wanaa lachoowaa” soliŋndo kpeku le nda ‘huiyo.’ (Maatiu 24:​24) Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda nɔla ma laalaŋ maa a cho fanda ndaa sɔla le, mɛɛ mi Chɛhowa kɔɔsa nda nduyɛ mbo chɔm nda kpendekele maa a dɔu tiindaŋ ndaa o ndu niŋ. Chɛhowa cho nda fanda mɛɛlaa hoo ke tuupa ma vi ɔɔ tuupa mi “nyɛ palaa bɛndoo” kanduŋ.—Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 2:​10; 7:​3, 14.

4. Te o yɔŋ pɛ maa ŋ nɔla miŋ sina diola Kilisiɔŋaa pɔyaŋaa cho hau o chieeŋndo choo wa kpou le, vɛɛ naŋ nɔla yɛ mi ‘kuɛ latulu’ naa ndaa?

4 Te o wa pɛ maa ŋ nɔla miŋ sina kpou diola Kilisiɔŋaa pɔyaŋaa cho hau o chieeŋndo choo wa le, vɛɛ saa cheleŋnda nɔla yɛ ma ‘kuɛ latulu’ nda ndaa? Baabuiyo dimi maa “ŋwaŋ tɔ” wa cho “saa Chuunɔɔ o pilɛ domaa a makɔɔ, ma dimul ndu aa, ‘Yandii, ŋ kɔŋnuŋ latulu naa nyaa naa ŋ cho kɔlaŋ nda, fondole, ŋ tuei maa Mɛlɛka cho nya Chuuwa kɔɔli.’” A Chuunɔɔ opilɛ okɔɔ bolle Baabuileŋ ndeŋ le soo ni. Kɛ diomndo hoo “ŋ” a “nya” cho isɔɔ wana pilɛ okɔɔ le. Hoo chɔm ni maa Chuunɔ koŋ sim le kunda Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda kpou. Saa cheleŋnda sina a hei okɔɔ, nduyɛ a cho Chɛhowa piɛiyo nda kunda koŋ latulu. A nɔ ma sina diola Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda kpou o kunda koŋ niŋ malaŋ nda tual o kɛ kɛ kɔɔli le. Chiisu cho Masanɔ naa ni. Nduyɛ Baabuiyo dimul naa maa ndupilɛ kpe naŋ nɔ miŋ tol kɔɔli ni.—Maatiu 23:​10.

VƐƐ KILISIƆŊAA PƆYAŊNDA NƆ YƐ MA CHE NDAPILA?

5. Sila yɛɛ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda nɔ yɛ ma yiyaŋ lechoo nyɛkɛndɛi, nduyɛ le yɛɛ?

5 Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda nɔ ma yiyaŋ nyɛkɛndɛi o sila cho o Kɔliŋtiaŋ Tasoo 11:​27-29 niŋndo choo. (Nuawɔ.) Vɛɛ Kilisiɔŋnɔ pɔyaŋndo dia yɛ beediiyo nduyɛ mbo kol muɛiyaŋ “o nɛi tɛɛmbuu ndu labɛɛ wo niŋ” o Loonuŋyaa choo? Te o wa pɛ mi chaŋyɛi kɛndɛ ve nda tɛɛŋ nda Chɛhowa le nduyɛ mbo ve tiindaŋndo dɔuwɔɔ o ndu niŋ te. Te wana waa naa de pɛ beediiyo nduyɛ mbo kol muɛiyaŋ, mɛɛ o nɔ lebɛɛ le Loonuŋyaa le. (Hibuluiya 6:​4-6; 10:​26-29) Sila kala kalaa hoo loonuŋ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda maa a nɔ ma lo o laalaŋ ndaa choo te a yeema pɛ fandaa sɔlaa. “Fanda koŋ yɔŋnuŋ ni maa veelu Mɛlɛka veelu nda o sabu Chiisu Kilitioo niŋ, le yoomu kpeekpeiyo choo choo sɔlaa wo.”—Filipiaŋnda 3:​13-16.

6. Vɛɛ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda nɔ yɛ ma che ndapila?

6 Mi Pɔɔl dimul Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda aa, “Lelaŋ, ya Pɔɔl cho hoo o biyɔɔ niŋ le cho ya cho wallo le Masanɔɔ Mɛlɛka wo, I nyɔɔlu nya. La yandii la tosa kaala bɛnda a veelu nya sɔla hoo le waa wanaa Mɛlɛka wo.” Vɛɛ nda looku yɛ hei tosa? Mi Pɔɔl tɛɛsiaa aa, “La wa wanaa yɔŋga le. La wa wanaa kaala kala kala naa waŋnda chua le. O isɔɔ o isɔɔ niŋ, la wa wanaa biuwaŋ. Nduyɛ, mi la biuwaŋ vellaa velle maa wanaa kaaliaŋ. Nyina Mɛlɛkaa tosa mi la wa o diom pilɔɔ niŋ. Lelaŋ, la kindi o nɛi o nɛi niŋ mi la hiou lachi a diom pilɔɔ hoo nɔɔ, sanaa a kɔl nyulu mɔɔsa nya naa pilɛ wo nɔɔ.” (Ɛfisiaŋnda 4:​1-3) Nyina diandaa Chɛhowaa mala buɛiyaa nduaa le ma tuisiŋ, kɛ o cho le ma heeluŋ te. (Kolosiaŋnda 3:​12) Lelaŋ, Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda yiyaŋ maa a bɛnda ma hiau wanaa cheleŋnda le. A nɔ sinapɛŋgoo maa Chɛhowa nɔ mbo ke nda nyina ndɔ diandaa mbo hiou buɛiyaa nduaa cheleŋnda le. Nduyɛ a yiyaŋ maa a sina tonya Baabuiyo nyɛkɛndɛi ma hiau wana o wana le. Kposoŋ bɛɛ a dimul wana cheleŋ maa ndu bɛɛ sɔla pɔyaŋndo nduyɛ maa o nɔ mbo kandu beediiyo dioo a muɛiyaŋ kolɔɔ o Loonuŋyaa le. Kɛ, wanaa tuisiaŋnda nda cho ni, nduyɛ a sina maa Chɛhowa ndupilɛ kpe veelu waŋndo le kɔlaŋ o choo choo niŋ ni.

7, 8. Yɛɛ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda nɔ yɛ ma wa kɔl te, nduyɛ le yɛɛ?

7 Mi che bɛɛ naa Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda sina maa bɛɛle bɛnduleŋ pila nda sɔla le kɔlaŋ o choo choo niŋ ni, kɛ a yeema mi waŋnda bii nda teŋgeŋ te. (Ɛfisiaŋnda 1:​18, 19; nuawɔ Filipiaŋnda 2:​2, 3.) A sina maa mɛɛ Chɛhowa pɔya nda, o dimul wana o wana a ndi okɔɔ le. Lelaŋ, kaamaa nɔ mbo keleŋa Kilisiɔŋnɔ pɔyaŋndo biyɔɔ le, te waŋnda apum kɛɛ pɛ laalaŋndo o foofo maa o sɔla pɔyaŋndo. O sina maa Baabuiyo dimi maa te waŋndo dimi pɛ maa Chiisu vem ndu hɔlte ndɔ ni, ŋ nɔ miŋ laalaŋ wana koŋ chɔ chɔ le. (Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 2:​2) Kilisiɔŋnɔ pɔyaŋndo nɔ mbo kɛsiŋ o kɔl maa acheleŋnda nɔ ma hiu ndu bɛɛleŋ ke le. Le hei, te o chiikaŋ dɔɔ nda waŋnda pɛ o tase ndɔ, o nɔ mbo chɔɔmuŋ nda maa Kilisiɔŋnɔ pɔyaŋndo le o cho le. O nɔ pɛŋ mbo dimul wana o wana a hei okɔɔ le. O nɔ vɛlɛ mbo wa pɛɛlɔŋndo a sɔɔŋ kɔndɔfiliŋ o cho wa tosaa o choo choo niŋndoŋ te.—Kɔliŋtiaŋ Tasoo 1:​28, 29; nuawɔ Kɔliŋtiaŋ Tasoo 4:​6-8.

8 Kilisiɔŋaa pɔyaŋndo nɔ ma yiyaŋ maa a chaaŋaa ndaa Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda koni le nda nɔ ma tosa chaŋyɛi le, mɛɛ nda yɔŋ ko aa wana cheleŋ nɔ mbo sina sɔɔŋ nda cho dimioo woŋ te. A kindiŋ le kɔlaŋ o Kilisiɔŋaa pɔyaŋaa cheleŋnda lo le waa baltaŋ dɔuwɔɔ a pɔyaŋ nda sɔla wo okɔɔ le, ɔɔ le ma wa Baabuiyo pɛɛkoo diompilɛ le. (Kaleesiaŋnda 1:​15-17) Te Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda wa pɛ hei tosaa, diompilɛ ve o kunda leKilisiɔŋndo niŋ te. Nyina diandaa nda wa koŋ simullo ni, o cho wanaa Mɛlɛkaa malaa le kɔl nyuloo a diompilɔɔ nɔɔ wo.—Nuawɔ Luomaŋnda 16:​17, 18.

VƐƐ NAŊ NƆ YƐ MIŊ BII NDA?

9. Le yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ wa yekeŋ a mɛɛ naŋ nɔ miŋ bii wanaa dia beediiyo nduyɛ ma kol muɛiyaŋ o Loonuŋyaa choo wa? (Tofa kɔfoo “Kaalaa ‘Nɔ Manda Wɔɔŋ Te.’”)

9 Vɛɛ ŋ nɔ yɛ ma bii puaapiliaa a ndepiliaa pɔyaŋnda? Mi Chiisu dimul buɛiyaa nduaa aa, “Nya kpou nyɔɔ o pilɛ kpe nya cho ni.” Mi Chiisu hiau lachi a dimioo aa, “Kani, wana o wana heelu ndu pila pɛ, Mɛlɛka tusi ndu tooloo. Kɛ, wana o wana tusi ndu pila tooloo pɛ, Mɛlɛka heelu ndu.” (Maatiu 23:​8-12) Lelaŋ, o yɔŋ bɛɛ aa Kilisiɔŋnɔ pɔyaŋndo waŋndo cho ni, o bɛnda miŋ bii wana koŋ teŋgeŋ te. Te Baabuiyo wa pɛ suɛi a wanaa chua chilaŋ o kundaa niŋnda okɔɔ, mbo dɛɛniaa naa le miŋ tol tiindaŋ ndaa kɔɔli. Kɛ o dimul naa vɛlɛ maa ŋ nɔ miŋ siiŋguu wanachioo masa naa le. (Hibuluiya 13:​7) A tonya, Baabuiyo dimi maa ŋ nɔ miŋ ke nda bɛɛleŋ tau le mɛɛ nda cho “wali kɛndɔɔ” tosaa, nduyɛ ma wa “wallo o kala kala o suɛi Mɛlɛkɛi dimioo niŋ a waŋnda pɛɛkoo” yɛ. (Timoti Tasoo 5:​17) Te o yɔŋ pɛ miŋ biilu Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda nduyɛ miŋ hiu nda saŋgala, ŋ cho nda siɔmbulaŋ tuisi. Nduyɛ i hiu le wɔu ve cho ni, ŋ nɔla miŋ tosa nda ma heeluŋ. (Luomaŋnda 12:​3) Ŋ yeema miŋ tosa nyɛ o nyɛ tosa mi pɔmbuaa pɔyaŋaa Kilitiaa tosa biondɔŋ wɔɔŋ waa lende le!—Luku 17:​2.

Vɛɛ ŋ nɔ yɛ ma bii wana de beediiyo nduyɛ mbo kol muɛiyaŋ o Loonuŋyaa choo wo? (Tofa pɛlta 9-11)

10. Vɛɛ ŋ chɔm yɛ maa a nɔ bɛɛleŋ le Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda?

10 Vɛɛ naŋ chɔm yɛ maa ŋ nɔ bɛɛleŋ le wanaa Chɛhowa pɔya wa? Ŋ nɔ miŋ nyuna nda mɛɛ nda looku simnɔŋ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda yɛ le. I lo a ndapila. Ŋ nɔ di miŋ sina a keŋ okɔɔ le. (Tɛsaloniaŋ Tasoo 4:​11; Tɛsaloniaŋ Diiŋ Ndɔɔ 3:​11) Ŋ nɔ vɛlɛ miŋ yiyaŋ maa pɔnɔ nda ɔɔ laa nda, ɔɔ wanaa velu nda wa ɔɔ wanaa nda fula yuŋgu pilɔɔ wa maa Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda le nda bɛɛ cho le. O cho o yuŋgoo niŋ te waŋndo sɔla tiindaŋ ndɔɔ le. (Tɛsaloniaŋ Tasoo 2:​12) Ŋ nɔ vɛlɛ miŋ kpakpala nyuuniaala tɛɛmbuu acheleŋnda kɔllo laŋ. Le tamaseliiyo, ŋ nɔ miŋ nyuna lanɔɔ puaapilɛnɔ pɔyaŋndo mɛɛ o yiyaŋ le waa achal o lɛŋndeŋ choo lefafɛɛŋ ndupilɛ yɛ le. Kɛ, ŋ nɔ tiindaŋndo maa o chieeŋ sɛnɛiyo niŋ, Chɛhowa cho “tosa mi wana o wana hini kɔl.”—Sam 145:​16.

11. Vɛɛ naŋ manda yɛ naapila te ŋ kpakpala pɛ “waŋnda apum biiloo”?

11 Te o wa pɛ miŋ bii Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda maa a bɛnda ma hiau acheleŋnda le, mɛɛ ŋ cho vɛlɛ naapila mandaa. Vɛɛ naŋ tosa yɛ hei? Baabuiyo dimul naa maa wanaa laalaŋ te wa cho wa o kunda leKilisiɔŋndo niŋ, a cho pɛɛŋ dimi maa a sɔla pɔyaŋndo wa. (Kaleesiaŋnda 2:​4, 5; Chɔŋ Tasoo 2:​19) Lepum, mi Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda apum faŋaŋ o tiindaŋ ndaa choo. (Maatiu 25:​10-12; Pitɛ Diiŋ Ndɔɔ 2:​20, 21) Kɛ te o wa pɛ miŋ kpakpala “waŋnda apum biiloo,” ŋ nɔla miŋ tol nda kɔɔli le. O yɔŋ bɛɛ aa Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda wanaa kaŋ cho ni, ɔɔ wanaa naŋ sina tau wa, ɔɔ wanaa cho niŋ Chɛhowa piɛiyo le lɔɔ levil la. Nduyɛ, te o yɔŋ pɛ ma faŋaŋ o tiindaŋ ndaa choo ɔɔ ma mal kunda leKilisiɔŋndo, ŋ mel tiindaŋ naŋ nɔ o Chɛhowa niŋndo, ɔɔ miŋ mal ndu piɛiyo le nda le.—Chudi 16.

Ŋ NƆ PA MIŊ BUULAŊ LE MƐƐ NDA CHO KUIYO YƐ?

12, 13. Le yɛɛ ŋ nɔ miŋ buulaŋ a wanaa dia beediiyo nduyɛ ma kol muɛiyaŋ o Loonuŋyaa choo wa le?

12 Le wɔsila bɔɔbɔɔ, wanaa ndaa dia beediiyo nduyɛ ma kol muɛiyaŋ o Loonuŋyaa choo wa wa faŋaŋndo lechoo. Kɛ ŋ che maa mi waŋnda haa kandu vɛlɛ kuiyo iwɔsi o iwɔsi o wɔsiŋ laŋga hiou woŋ niŋ. Ŋ nɔ pa miŋ buulaŋ a hei? Sako. Ŋ yaasiaŋndɔ sabu koŋ.

13 Chɛhowa “sina wanaa cho wanaa nduaa wa.” (Timoti Diiŋ Ndɔɔ 2:​19) Te o faŋaŋ pɛ o Chɛhowa kɔɔli, puaapiliaa chɔm wanaa dia beediiyo nduyɛ ma kol muɛiyaŋ o Loonuŋyaa choo wa sina wana sɔla pɔyaŋndo kpeekpeiyo le. Wanaa yiyaŋ maa a sɔla pɔyaŋndo wa, kɛ a cho wanaa pɔyaŋ te wa cho o wanaa nda chɔm kaŋ nda tɛɛŋ. Le tamaseliiyo, mi wanaa ndaa dia beediiyo nduyɛ ma kol muɛiyaŋ paandu wa kialu tosaa lende. Apum yɛ, kɛlɛŋgaa bolle hiŋnaŋ ndeŋ ɔɔ bahawɛila cheleŋndaŋ la tosa ni ma laalaŋ maa a nɔ ma wa o masaleŋ choo a Kiliti latulu o choo choo niŋ. A tonya, ŋ sina kpeekpei mɛɛ kpɛ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda lo o chieeŋndo choo yɛ le.

14. Baa Baabuiyo chɔm pa mɛɛ kpɛ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda cho wa o chieeŋndo choo yɛ te nyɛpalaa bɛndoo kanduŋ pɛ?

14 Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda cho wa o fondaŋnda bɔɔbɔɔ o chieeŋndo choo teleŋ Chiisu cho hunɔɔ le kɔlaŋ a nda o choo choo niŋndo. Baabuiyo dimi maa ‘te bulu bɛndoo soo pɛ, Chiisu cho kiilaa nduaa viomɔɔ ba o ba fee o chieeŋndo choo le ma kɔ chuuŋgiaa wanaa nduaa o hɛli wa.’ (Maatiu 24:​31) Baabuiyo dimi vɛlɛ maa Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda cho wa nyɛɛmbɔ o chieeŋndo choo a boondii palɛi mɛɛlɛi. (Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 12:​17) Kɛ Baabuiyo chɔm mɛɛ kpɛ nda cho wa a teleŋ nyɛpalaa bɛndoo cho kandɔŋndo le.

15, 16. Yɛɛ naŋ nɔ miŋ sina pɛŋgu a ŋwaŋ 144,000 Chɛhowa hɛli wa okɔɔ?

15 Chɛhowa kɛɛsiaa le teleŋ o cho waŋnda pɔya wo ni. (Luomaŋnda 8:​28-30) O fulasɛiniŋ Chiisoo kɔɔli Chɛhowa kandu Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda hɛlioo ni. Kɛlɛŋgaa mi Kilisiɔŋaa tonyaa kpou o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ sɔla pɔyaŋndo. Kɛ mɛɛ wɔsilaŋ la hiou o kɛmɛlaŋ niŋ okoŋ kɔɔli, wanaa ndaa dimi maa Kilisiɔŋnda nda cho ni wa ve Kiliti tolɔɔ kɔɔli le. Kɛ o boondii keŋ niŋ bɛɛ, mi Chɛhowa ndoo pɔya Kilisiɔŋaa tonyaa atiŋ. Kilisiɔŋnda haa wa maa yɛiyii kɛndɛi Chiisu ndoo dimi maa i cho hindɔɔ o kulula bil wɔɔŋ pum tɛɛŋndo. (Maatiu 13:​24-30) O palɛi mɛɛlɛi hei niŋ, Chɛhowa cho hiouwɔɔ lachi a hɛlioo wanaa cho wa ŋwaŋ 144,000 tɛɛŋnda. [2] (Tofa diomnda chɔɔlaalaŋ.) Lelaŋ, te Mɛlɛka kɛɛsiaa pɛ le Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda apum hɛlioo tuupa mi mɛɛlulaŋ la hiŋ, ŋ nɔ miŋ kiisaŋ maa iwɔɔŋnde le o cho tosaa le. (Aisaya 45:​9; Daaniɛɛ 4:​35; nuawɔ Luomaŋnda 9:​11, 16.) [3] (Tofa diomnda chɔɔlaalaŋ.) Ŋ nɔ miŋ wa yekeŋ yɔŋii naŋ wa maa wanaa ndaa ŋɔɔchiaŋ le mɛɛ wana kpeloo paawa fɛlɛŋ wanaa o mɛɛlu chua le wallo o kpele ndɔɔ niŋnda yɛ.—Nuawɔ Maatiu 20:​8-15.

16 O cho wanaa nɔ tiindaŋndo le kɔlaŋ o choo choo niŋnda kpou le cho “buɛi cho sakpo, nduyɛ, mbo wa buɛi kɔl kalu wo” le. (Maatiu 24:​45-47) A mɛɛ i wa o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ yɛ, waŋnda nyɛɛmbɔ koni Chɛhowa nda Chiisu cho hau soliŋndo kpeku le wanaa bɔɔbɔɔ nyɛdiaa iMɛlɛkayaa kioo, ɔɔ pɛɛkoo ni. Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda nyɛɛmbɔ koni Mɛlɛka ndoo soliŋ kpeku o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ le yaula Kilisiɔŋnda maKilikiilaŋ poonyiaa o Diom Mɛlɛkaa niŋ ni. Nduyɛ hau bɛɛ, Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda nyɛɛmbɔ koni Mɛlɛka cho soliŋndo kpeku le wanaa nduaa “nyɛ diaa nda nɔ le sɔlaa wo kioo” a teleŋ bɛnda wo ni.

17. Yɛɛ ŋ pɛɛku yɛ o buŋgɛi hei niŋ?

17 Yɛɛ naŋ pɛɛku yɛ o buŋgɛi hei niŋ? Chɛhowa kɛɛsiaa le mbo ke wanaa nduaa a bɔɔbɔɔ yoomu fafɛɛŋndo o chieeŋndo choo, nduyɛ a wanaa cho wa o masaleŋ choo a Chiisu latulu o choo choo niŋnda. Chɛhowa cho wanaa nduaa kpou fanda, “Chuunɔ” naŋ soo a ndu okɔɔ wo a “ŋwaŋ tɔ” wa. Nduyɛ o yeema nda ma diikuŋ sawala pilɛlaŋ kpe vɛlɛ le ma lo o tiindaŋ ndaa choo. Nda kpou nɔ ma wa wanaa tuisiaŋnda. Nda kpou nɔ ma piɛi Chɛhowa o diompilɔɔ niŋ. Nduyɛ nda kpou nɔ ma tosa wallo le mi kɔl nyuloo wa o kundaa leKilisiɔŋndo niŋ. Mɛɛ naŋ cho niŋ naa sɔɔŋguu wo kpɛɛluŋ o mɛɛlula chieeŋndo hoo yɛ, maa naa kpou hiounuŋ lachi a Chɛhowa piɛiyo nduyɛ a tamasi Chiisoo tolɔɔ kɔɔli.

^ [1] (Pɛl 3) Sam 87:​5, 6 dimi maa kɛlɛŋgaa o chilaŋ niŋ, Mɛlɛka cho chɔm diola wanaa cho wa o masaleŋ choo a Chiisu latulu o choo choo niŋnda.—Luomaŋnda 8:​19.

^ [2] (pɛl 15) Mi che bɛɛ naa Walta Wanaa Chiisuaa 2:​33 dimi maa Chiisu bɛɛ nɔ mbo sina tuupa mi waŋndo sɔla pɔyaŋndo, kɛ Chɛhowa veelu wana koŋ ni.

^ [3] (pɛl 15) Le chɔɔloo sinaa, tofa “Nyunala Wanaa Nua o Yaula Naalaŋ Niŋnda” o Bandu Mɛŋgɛlaa hoo niŋ, Nyaakuɛiyo 1, 2007, pei 30-31.