Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

SUƐI LEBOLLE O KƆƆ

Baa Waŋchieeya Tɛɛmbuu niŋ pa Chieeŋndo o Toosiaŋ Te?

Baa Waŋchieeya Tɛɛmbuu niŋ pa Chieeŋndo o Toosiaŋ Te?

“Waŋchieeya cho piɔmndo, mi waŋchieeya wa violɔŋndo. Kɛ chieeŋndo ndu cho lo lefafɛɛŋ.”—MASAA SƆLƆMƆŊ, O WƆSI 1100 TUUPA MI CHIISU VIALUŊ *

A mɛɛ wana poonyiaa Baabuiyo sindɛ dimi yɛ, yoomu wanachioo cho o biŋgiinii te a tuu ndu pɛ a lɛŋndeŋ. Kanifuule, o cho niŋ suɛi wɔsiŋ waala bɔɔbɔɔ waŋchieeya cho violɔŋndo ma wa piɔmndaŋ. Kɛ lɛŋndeŋ le feŋaŋ ndɔ naa Chɛhowa kɛsi leŋ le waŋchieeya wa le.

Chɔŋ a boondii chɔu chieeŋ diiŋ ndɔɔ mbo huŋ bii a suŋ suŋ, wanaa bɔɔbɔɔ dimi maa siŋgaŋndaŋ la hiu ba a yɔŋnɔŋndo. Le wɔsioŋ 70 niŋ, waŋchieeya tosa hiouwɔɔ lachioo o nyɛm nyaanaŋndoŋ niŋ, suukaŋndo o yoole mapuululeŋ choo, vɛlɛ a nyɛm mapuuluŋ cheleŋ. Nduyɛ hei tosa mi suɛi nyɛsɔlaa chɔɔlu kalu kpoke. Wanaa bɔɔbɔɔ cho niŋ hau yoomoo tueiyɔɔ yeela o nda ve bɛɛ kɔl kposoŋ te wo. O baa pilɔɔ choo, waŋchieeya o chieeŋndo choo chɔɔlu kuii le bɛmbɔɔ le yaa.

O cho fondo fuule muŋ kpou cho yɔŋnɔŋndo le. Nyɛ waŋchieeya cho tosaa wo chɔm kɛsɛ ni maa, nyɛ Mɛlɛka tosa le yoomulaŋ mandaa o chieeŋndo choo wo nda cho tɛɛmboo ni. Mi wanaa sinaa dɛnɛ bɛnduaa apum dimi pɛŋ maa, waŋchieeya cho hiouwɔɔ lachi a chieeŋndo tɛɛmboo o teleŋ naŋ cho hoo niŋndo.

Baabuiyo soo a boondii waŋnda ‘tɛɛmbuu niŋ chieeŋndo ve.’ (Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 11:18) Lepum, mi kɔndɔfillo bii waŋnda apum te ŋ cho niŋ pɛ o teleŋ koŋ niŋ. Vɛɛ kpɛ chieeŋndo tambu yɛ niŋ? Baa o toosiaŋ niŋ pa? Baa waŋchieeya tɛɛmbuu ndu niŋ pa o toosiaŋ te?

BAA O TOOSIAŊ NIŊ PA?

Baa waŋchieeya tɛɛmbuu niŋ pa chieeŋndo o toosiaŋ te? Wanaa sinaa dɛnɛ bɛnduaa apum yiyaŋ maa icho ikala le sinaa te siŋgaŋndaŋ la yɔŋnuŋ niŋ pɛ. Hei tosa ma wa buulaŋndo maa kɛlɛŋgaa ŋ cho niŋ naŋnɔŋndo kpɛɛluŋ o kpundɛ chieeŋndo hoo o naŋ ve niŋ kɔl te wo, te o wa pɛ hiouwɔɔ lachi a tuuloo.

Ŋ chuawɔ tamaseliiyo a mɛŋma ikpuŋgba cho ma kɛsiaa o kpoowɛiyaŋ bɛŋgu wo. Apum laalaŋ maa mɛɛ mɛɛ chieeŋndo hiou lachi a tuuloo, o nɔla mbo teeŋgiaa maŋ te. Kanifuule, kumbu cho o mɛŋma ikpuŋgbaŋ choo wo chɛl mi paŋgele lepaa wo pilaŋ maŋ te. Kɛ te kumbu koŋ hiu pɛ tuuloo o koŋ mbo kandu mɔɔwaa o pɔm pɔmbɔ, mɛŋma ikpuŋgbaŋ ma cho kalaŋ o foofu ndɔɔ. Te kpoowɛiyaŋ ma hiu niŋ pɛ tuuloo lechoo, mɛŋma ikpuŋgbaŋ lebɛŋgu cho keleŋa teŋga. Nduyɛ, nyɛ o nyɛ kuuna lɛ maŋ teŋgaa le. Te hei yɔŋnuŋ pɛ, kpoowɛiyaŋ ma cho kandɔɔ helɔɔ mi ma hiou kɔŋgɔla ma mɛɛlu laŋ. Nduyɛ, hei huŋ a kpundɔɔ waŋchieeya choo o waalaŋ niŋ.

CHIEEŊNDO CHO HIOUWƆƆ LACHI A TAMBEI

Waŋchieeya cho kindiŋndo o nɛi o nɛi niŋ le bahawɛila cho o chieeŋndo choo laŋ kpakpalaa. Nɛiyo opilɛ o nda cho hei tosaa wo cho ni, waŋnda chuaa le ma tosa baalaa a kɔɔnala mala mi chieeŋndo hiou lachi a naŋɔɔ wo. Yɛɛ cho yɛ fulamakɔɔlioo?

I cho suɛi imɔnɔ le sinaa maa, mɛɛ suɛi nyɛsɔlaa cho hiouwɔɔ lachi a kaloo yɛ, lende koni chieeŋndo cho hiouwɔɔ lachi a tambei ni. Waŋchieeya cho hiouwɔɔ lachi a lɛŋndeŋ soliŋndo kpeku mbo hiau mɛɛ naŋ nɔ miŋ soliŋ ndeŋ kpeku yɛ. Nduyɛ le miiŋgu lɛ mɛɛ le wa yɛ le. Yɛɛ nɔ yɛ mbo tosaŋ? Mi wana pɛɛkaa pilɛ a chieeŋndo okɔɔ dimi kpendekele aa, “Ŋ sina kpeekpei nyɛ o nyɛ chɔm naa mɛɛ naŋ nɔ miŋ bii chieeŋndo nyɛkɛndɛi yɛ le.” Hei chɛlaŋ a nyɛ Baabuiyo dimi wo maa, “wanachioo tiuba mbo chɔm ndupila nɛiyo le.”—Chɛlimaya 10:23, NW.

O baa pilɔɔ choo, Baabuiyo ke naa kɔl dɛɛniaa maa Mɛlɛka, o toosiaa nyɔŋ muŋndo chɛl niŋ mi waŋchieeya tɛɛmbuu chieeŋndo kpatakpata le. Chondei 115:16 (NW) dimi aa, “Chieeŋndo ndu waŋchieeya Mɛlɛka ke ndu ni.” A tonya kɛsɛ, chieeŋndo “ke kɛndɛ kɛndɔɔ” pila o cho ni, o Finya naa choo choo ke naa wo. (Chemisi 1:17) A yiyaŋ pa maa Mɛlɛka yɔŋgu naa kioo le boondii biŋgi, kɛ te boondii keŋ i hiou pɛ o simnuŋ nyɛ fondoo? Sako bɛɛ! O toosiaa chieeŋndo le sabu koŋ kposoŋ te.

SABU MƐLƐKAA LE CHIEEŊNDO

Baabuiyo tɛɛsiaa vɛ vɛ o Kandɔŋ Chieeŋndo niŋ a mɛɛ Mɛlɛka chua teleŋndo le chieeŋndo toosiaa yɛ. O kandɔŋndo, “Nyɛ o nyɛ va mulukɛlɛɛ, nduyɛ nyɛ o nyɛ bɛɛ ve lechoo le. . . . Nyumndaŋ ma va ma tualaa o mɛŋndaŋ choo kpiŋgbi.” Bolle Baabuileŋ ndeŋ le soo a “mɛŋndaŋ” okɔɔ, nduyɛ mɛŋndaŋ ma cho nyɛ sɔvɛ le yoomoo o chieeŋndo choo. (Kandɔŋ Chieeŋndo 1:2) Mi Mɛlɛka dimi aa, “Nyɛ wawoŋndo o va.” (Kandɔŋ Chieeŋndo 1:3) Nduyɛ mi chieeŋndo sɔla nyɛ wawoŋndo o boondii tasei keŋ niŋ. Mi Mɛlɛka suaa vɛlɛ a lɛŋnde vesɛileŋ okɔɔ, a pee mɛŋma ihɛllo. (Kandɔŋ Chieeŋndo 1:9, 10) “Mi lɛŋndeŋ le tosa mi nyɛ o nyɛ puiyaa a yɔmnde, nyɛm chuulu mi ŋ tosa kululaŋ ndoŋ a yɔmii kuamɛi kuam a buŋndaŋ leniŋ nde, mi la wul o chieeŋndo choo a suulaŋ yɛ yɛ.” (Kandɔŋ Chieeŋndo 1:12) Mi Mɛlɛka tosa a sabu mi nyɛm sɔvɛ yeemaŋ le yoomoo woŋ, mɛɛ paaleŋ le cho naa yɛ, wa. Le sabu yɛɛ Mɛlɛka chua yɛ teleŋ waanaa le muŋ toosiaa?

Mi wana ndoo suaa le Mɛlɛka wo Aisaiya dimi a Mɛlɛka okɔɔ aa, “Wana toosiaa chieeŋndo wo toosiaa ndu le mbo wa fondo fuu le. Kɛ o toosiaa ndu le mi waŋchieeya wa achal lechoo.” (Aisaiya 45:18, NW) Tonya, le mi waŋchieeya wa achal lechoo lefafɛɛŋ Mɛlɛka toosiaa chieeŋndo ni.

I cho suɛi imɔnɔ le mɛɛ waŋchieeya cho chaa ke kɛndɔɔ hoo kpeku soliŋ yɛ le. Kɛ sabu Mɛlɛkaa le chieeŋndo o siŋgaŋ ndɔ le. Mi buɛi ndɔɔ o sindɔɔ niŋ dimi aa, “Mɛlɛka cho maa wanachiee o dimi choolaŋndo le. Nduyɛ maa wanachiee o siŋga yiyaŋ ndɔɔ wo le. Te Mɛlɛka dimi pɛ isɔɔ, o nɔla mbo tosa ndi le?” (Chɔmndo 23:19, NW) Lelaŋ, tuupa mbo chɛl mi wanachioo wa chieeŋndo tɛɛmboo, boondei cho niŋ kpɛɛluŋ le mi Mɛlɛka “tɛɛmbuu wanaa tɛɛmbuu chieeŋndo va.”—Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 11:18.

CHIEEŊNDO CHALTA NAALAŊ LEFAFƐƐŊ

Mi Chiisu Kiliti dimi o pɛɛku sɔvɛ o yɔŋgu o pembei choo wo aa, “Nyaaloo cho le wanaa cho mɔɔsɔlɔɔ wa. Kanifuule, Mɛlɛka cho nda chieeŋndo ke.” (Maatiu 5:5, NW) O pɛɛku pilɛ koŋ niŋ kpe, mi Chiisu chɔm vɛlɛ mɛɛ chieeŋndo cho hunɔɔ pioŋɔɔ sɔla yɛ. Mbo dimul buɛiyaa nduaa le ma piɛi aa, “Va niko masaa ŋwaŋnda chiee choo kpou. Tosa a sabu maa waŋnda kpou o chieeŋndo choo a tosa nyɛ ŋ hɛnaŋ ndo, mɛɛ nyɛ ŋ hɛnaŋ ndo o tosaŋ o fondaŋ numndo yɛ.” A tonya, Masale Mɛlɛkaleŋ le cho tosa mi sabu Mɛlɛkaa le chieeŋndo hoo yɔŋnuŋ.—Maatiu 6:10.

Mi Mɛlɛka suaa a siŋgaŋnda Masale ndɔleŋ le cho tosa laŋ okɔɔ aa, “I cho nyɛ o nyɛ fee toosiaa o sɛnɛi.” (Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 21:5) Baa hoo chɔm ni maa Mɛlɛka cho lɛŋndeŋ siŋga a le sɛnɛi cheleŋ? Sako bɛɛ. O kpeekpei niŋ, o cho lɛŋndeŋ te le nɔ bahawɛiyo le, kɛ waŋchieeya. Ndu cho yɛ kɔɔna lemasa chieeŋndo hoo ni. Nduyɛ, Mɛlɛka cho ndu hunɔɔ tɛɛmbuu le mɛɛ o cho chieeŋndo tɛɛmboo yɛ. Mɛlɛka cho masale chieeŋndo siŋga mbo miŋgi “choo choo sɛnɛiyo a chieeŋ sɛnɛiyo.” Ndu sim yɛ ni, Masale sɛnɛile Mɛlɛkaleŋ o choo choo niŋ, le waŋchieeyaa sɛnɛiya o chieeŋndo choo wa niŋ bɛŋgu leŋ.—Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 21:1.

O dimi niŋ, waŋchieeya luei chieeŋndo o kuoo niŋ, kɛ Mɛlɛka cho kuee koŋ soli. Le chɔmndo nyɛ Mɛlɛka tosa niŋndo, mbo tosa mi wana ŋchondoo poonyiaa aa, “Num cho lɛŋndeŋ mandaa ni, ma pei leŋ cha a nyɛm kuamaŋ, nduyɛ ma tosa leŋ le kɛndɛ.” (Chondei 65:9-13, NW) Yɛɛ cho yɛ wa fulamakɔɔlioo? Nyɛ hiou kpou wo, Mɛlɛka cho chieeŋndo dɔuwɔɔ sala. Chieeŋndo cho simnɔŋ kpele hɛnɛkiɔɔ. Nyɛdiaa cho wa o hɔbɛi, a hueiyii kɛndɛi.

Mohandas Gandhi, masa paandoo le Indiaa o wa ni. Nduyɛ ndoo nɔ yeemɛi o suɛi Mɛlɛkɛi niŋ. Mi wana ndɔ poonyiaa, diolaŋ Piaalala suaa a nyɛ o dimi wo aa, “Lɛŋdeŋ le ke wanachioo nyɔŋ tau le mbo tuei yoomoo yeela, kɛ o cho le pulule wanachioo le.” Masale Mɛlɛkaleŋ le cho hunɔɔ bahawɛila chieeŋndo hoo faŋa, nduyɛ mi le siŋga kɔlta waŋchieeya. Mi wana suaa le Mɛlɛka wo Aisaiya dimi a nyɛ Masale Mɛlɛkaleŋ le cho hunɔɔ tosa wo. Mbo dimi aa, waŋchieeya “tɛɛmbuu lɛ niŋ” chaaŋaa ndaa waŋchieeya ɔɔ chieeŋndo le. (Aisaiya 11:9, NW) Hau, wanaa bɔɔbɔɔ fula o naamula yɛ yɛlaŋ niŋ. Kɛ a nɔ dialuŋ fulaŋ le sawala diandaala Mɛlɛkalaŋ pɛɛkoo. A sɔla pɛɛkoo le Mɛlɛka kaalaa vɛlɛ a chaaŋaa ndaa waŋchieeya. A cho chieeŋndo a nyɛm cho lechoo woŋ biyɔɔ nyɛkɛndɛi le balika melaa chɔmndo. Nduyɛ mi kaala ndalaŋ la chɛlaŋ a sabu Mɛlɛkaa. A cho bɛɛndiaŋndo le waa achal o kpele hɛnɛkiɔɔ niŋ.—Ikilisiate 12:13, NW; Maatiu 22:37-39; Kolosiaŋnda 3:15.

Chieeŋndo hiu bɔɔ naŋɔɔ le mbo sɔla tambei

Mi Kandɔŋ Chieeŋndo mɛɛlu dimi a nyɛm Mɛlɛka toosiaa woŋ okɔɔ aa, “Mi Mɛlɛka cha maa nyɛ o nyɛ o toosiaa o bɛnda tau.” (Kandɔŋ Chieeŋndo 1:31) Tonya, chieeŋndo cho bɔɔ nyɛ sɔvɛ le mi Mɛlɛka chɛl ndu mbo tambu kpatakpata. Ŋ cho a kɔl dɛɛniaa le sinaa maa chila chieeŋndo hoo cho wana toosiaa ndu wo o ba, Chɛhowa Mɛlɛka. Mbo dimi aa, “Wanaa sandaa cho hunɔɔ chieeŋndo sɔla, vɛlɛ a cho wa achal lechoo lefafɛɛŋ.” (Chondei 37:29, NW) “Wanaa sandaa” cho hunɔɔ dimi aa chieeŋndo cho chalta ndalaŋ ni lefafɛɛŋ. Maa wa waŋndo opilɛ o nda tɛɛŋ fɔ

^ pɛl. 3 Fulaa o Ikilisiate 1:4 (NW) o Baabuiyo niŋ