Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

“La Wa Yiyaŋndo a Nyɔɔŋ o Fondaŋ Mɛlɛkaa”

“La Wa Yiyaŋndo a Nyɔɔŋ o Fondaŋ Mɛlɛkaa”

“La wa yiyaŋndo a nyɔɔŋ o fondaŋ Mɛlɛkaa, o cho a nyɛm waa chieeŋ naŋ te.”—KOL. 3:2, NW.

1, 2. (a) Yɛɛ chɔm yɛ maa kundaa Kolosi o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ wa o simullo bɛŋgu? (b) Sila yɛɛ Kilisiɔŋnda Kolosi sɔla yɛ le loo o kala poŋ?

KUNDA leKilisiɔŋndo Kolosi o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ wa o simullo bɛŋgu! Mi apum baŋnuŋ Sawala Muuselaŋ kɔɔli, nduyɛ mi hei huŋ a piɔuwaŋndo o kundaa niŋ. Apum wa vɛlɛ kɔlkalu iwanachieeyaa pɛɛkoo o kundaa niŋ. Ndu cho yɛ wana pila kɛɛnɔŋndo kpoŋ ni. Le pɛɛkula lachoowalaŋ ndaŋ chɔulabaa, mi kiilanɔɔ Pɔɔl poonyial kundaa Kolosi yau kɔl dɛɛniaa le ma wa yekeŋ. Mbo dimi aa, “La mandaŋ a wanaa kei waŋnda kɔl kalu iwanachieeyaa pɛɛkoo wa. Huiyo ko pɛɛku koŋ ndu hui wana ni. Pɛɛku koŋ luei wana o chɛleŋ niŋ a sɔɔŋ chieeŋndo hoo okɔɔ. O cho pɛɛku fula o Kiliti lo le.”—Kol. 2:8, NW.

2 Te Kilisiɔŋaa pɔyaŋaa kaŋ ndaa kɛsi pɛ yiyaŋnda ndalaŋ o nyɛm chieeŋndoŋ choo, mɛɛ kɔɔlaŋ nda mulul koŋ nyɛ Chɛhowa ke naa le pioŋɔɔ sɔlaa wo ni. (Kol. 2:20-23) Le nda malaa ma kɛsi chaŋyɛi ndɛi sɔvɛi nda Chɛhowa Mɛlɛka waa tɛɛŋ, mi Pɔɔl sila nda aa, “La wa yiyaŋndo a nyɔɔŋ o fondaŋ Mɛlɛkaa, o cho a nyɛm waa chieeŋ naŋ te.” (Kol. 3:2, NW) Tonya, buɛiyaa Kilitiaa ndaa nɔ ma kɛsiŋ tiindaŋ ndaa o kɔl le yoomu nɔ haki loo sɔlaa o cho o ‘kɛsiaa le nda o fondaŋ Mɛlɛkaa’ wo.—Kol. 1:4, 5.

3. (a) Tiindaŋ yɛɛ cho yɛ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda o kɔl? (b) Nyunala kuɛɛ naŋ cho yɛ muli o buŋgɛi hei niŋ?

3 Hau, Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda kɛsi kɔlta ndalaŋ kpou o Masale Mɛlɛkaleŋ choo, vɛlɛ a tiindaŋ ndaa le waa “masaa a Kiliti latulu” o choo choo niŋ. (Luom. 8:14-17, NW) Kɛ ɔɔ niŋ wanaa nɔ tiindaŋndo le waa o lɛŋndeŋ choo wa? Vɛɛ diomnda Pɔɔl dimi laŋ ndaŋ la piiliaŋ yɛ nda? O nɛi kuɛɛ choo “saa cheleŋ” nda kɛsi yɛ kɔlta ndalaŋ le “nyɔɔŋ o fondaŋ Mɛlɛkaa”? (Chɔŋ 10:16) Mi che bɛɛ Ebilaham nda Muuse ndaa nɔ bahawɛilaŋ, kɛ ma kɛsi yiyaŋnda ndalaŋ le nyɔɔŋ o fondaŋ Mɛlɛkaa. Tɔnɔ yɛɛ naa kpou sɔla yɛ te ŋ yaasiaa pɛ tamaseliila wanaa laalaŋnda haa o sindɔɔ niŋ kɛsul naa wo?

NYƐ KƆLLO HANDƆƆ O NYƆƆŊ O FONDAŊ MƐLƐKAA SIMNDO

4. Vɛɛ saa cheleŋnda looku yɛ yiyaŋnda ndalaŋ kɛsi le nyɛm cho o fondaŋ Mɛlɛkaa woŋ?

4 Mi che bɛɛ naa saa cheleŋnda nɔ tiindaŋ le lakɔ o choo choo niŋ te, nda bɛɛ nɔ ma kɛsi kɔllo o nyɔɔŋ o fondaŋ Mɛlɛkaa. Vɛɛ nda tosa yɛ hei? A nɔ ma landuŋ fɛɛŋ kɔl le Chɛhowa Mɛlɛka a Masale ndɔleŋ. (Luk. 10:25-27) Le hei tosaa, ŋ nɔ miŋ tol tamasi Chiisoo kɔɔli. (Pitɛ Tasoo 2:21) Maa puaapiliaa o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ, ŋ cho sɔɔŋ sooluaŋ komallo, yiyaŋnda iwana chieeyalaŋ, a hɔlte nyɛm kɛndɔɔ o chieeŋ Setanaa hoo niŋ. (Nuawɔ Kɔliŋtiaŋ Diiŋ Ndɔɔ 10:5.) Maa wanaa cho tamasi Chiisoo tolɔɔ kɔɔli wa, ŋ nɔ miŋ wa yekeŋ le chɔulabaa simulta komal naa o Chɛhowa piɛiyo niŋndaŋ.

5. Vɛɛ naŋ yaasiaŋ yɛ le sinaa te ŋ nɔ yeemɛi le kiltaŋ nyɛmkiɔŋ kɔɔli?

5 Baa mɛɛ chieeŋndo hoo landuŋ kɔl le nyɛmkiɔŋ yɛ naa bɛɛ ŋ cho ni? Yiyaŋndaŋ a kaala naalaŋ la chɔm nyɛm naŋ kɛsi kɔllo choo woŋ ni. Mi Chiisu dimi aa, “Naa waŋndo kɛsi nyɛm ndɔŋ baa kalaŋ nda loŋ ko kɔl ndɔɔ va ni.” (Mat. 6:21) O bɛnda miŋ yaasiaŋ teleŋ o teleŋ le sinaa ba kɔl naa cho naa yɔɔ wo. Nyunaŋndɔ aa, ‘Vɛɛ kpɛ ya chua yɛ teleŋndo le yiyaŋndo a suɛi nyɛsɔlaa okɔɔ? Baa kɔl landɛiyo le yulale nileŋ hivioo lachi, nyɛ sɔlaa bɛndoo nuuviaa, ɔɔ kiltaŋ le yoomu hɛnɛkiɔɔ sɔlaa cho ya teleŋndo chiiyo o ba? Baa I cho pa kindiŋndo le hɔlteŋ kɛsioo o nyɛm Mɛlɛkaŋ choo?’ (Mat. 6:22) Mi Chiisu dimi maa wanaa kɛsi kɔl ndaa o “nyɛm sulaŋ chieeŋ naŋ” nda, cho ndapila lueiyo o kpundɔɔ niŋ o Chɛhowa piɛiyo niŋ.—Mat. 6:19, 20, 24.

6. Vɛɛ naŋ looku yɛ yeemaŋ iwana chieeyaŋ chɔulaba?

6 Le mɛɛ naŋ cho wanaa lahaki yɛ, mi wana chieeyɛi nɛi nyindu naa le tosaa sɔɔŋ hini naa kɔllo woŋ. (Nuawɔ Luomaŋnda 7:21-25.) Te nyina diandaa Mɛlɛkaa ve naa choo le, ŋ cho balaŋ luei o “sɔɔŋ wɔɔŋ waŋnda tosa o nyumndaŋ niŋndoŋ.” Ŋpum cho ni, “niilu yelelaŋnda nɔ lapɛŋgu loo, muɛiyaŋ kolɔɔ bɛɛ tambɛiyo . . . niilu suundɛiyo a niilu kaa nɔɔlɛiyo.” (Luom. 13:12, 13, NW) Le miŋ tiu “nyɛm cho muŋ o chieeŋndo choo woŋ” ba, a yeemaŋ iwana chieeyaŋ, mɛɛ miŋ kɛsi kɔlta naalaŋ kpou o nyɛm cho o fondaŋ Mɛlɛkaa woŋ. Ŋ nɔ miŋ kindiŋ kpoke le hei tosaa. Le sabu koŋ kiilanɔɔ Pɔɔl dimi ni aa, “I cho dialuŋ nuŋ dɔuwɔɔ o pɛɛku kala kalaa bɛŋgu, nduyɛ mi I nɔ muŋ kpaayaa choo.” (1 Kɔl. 10:1) Le miŋ sɔla fanda yoomu fafɛɛŋndo o chilaŋ niŋ, mɛɛ miŋ dɔu kaala naalaŋ o mandaa niŋ. Ŋ yaasiaŋndɔ nyɛ wanaa laalaŋnda a ŋiɔɔŋ o sindɔɔ niŋ tosa ma “nɛŋi Mɛlɛka kɔl” lo.—Hibu. 11:6.

MI EBILAHAM “DUAU TIINDAŊNDO O CHƐHOWA NIŊ”

7, 8. (a) Bahawɛila kuɛɛ komal lɛ Ebilaham nda Sela? (b) O yɛɛ choo Ebilaham ndoo kɛsi yɛ kɔllo?

7 Mɛɛ Chɛhowa dimul Ebilaham le mbo kuɛ a yuŋgu ndɔɔ o lɛŋnde Kenaŋ ndeŋ niŋ, mbo chɛl a kɔl ndɔɔ kpou. Le tiindaŋ ndɔɔ, vɛlɛ a diikɔŋ ndɔɔ, mi Chɛhowa yii kpemaa a ndu. Mbo dimul ndu aa, “I cho tosa mi pulale numndeŋ le kui mi le simnuŋ kaale bɛndu, nduyɛ, I cho num sala dɔuwɔɔ.” (Kan Ch. 12:2) Kɛ mi wɔsioŋ hiau puɛɛ Ebilaham nda Sela laandɔ, vilu chua le. Baa Chɛhowa ndoo puɛɛnuŋ kpema o yii a Ebilahamndo? O fulawɔ bɛɛ o koŋ kɔɔli, challe Kenaŋ ve suɛi kpɛdɛ le. Mi Ebilaham nda yuŋgu ndɔɔ mɛi chalta ndalaŋ a wanayaŋ ndaŋ Ɔɔ, chiee nyɛm kɛndɔɔ o lɛŋnde Mɛsopotemiaa leŋ niŋ. Tiŋ nda buli wo ndoo hiou kilolaŋ 1,600 le fuuloo Kenaŋ. Nduyɛ a wa luaŋ o tɛndiilaŋ niŋ, ma biunuŋ yiaŋ, a viiya. (Kan Ch. 12:5, 10; 13:18; 14:10-16) Ndaa nɔ iyeema kposoŋ le miiŋgoo o chiee nda kɛndɔɔ Ɔɔ le!—Nuawɔ Hibuluiya 11:8-12, 15.

8 O cho o “nyɛm cho lɛŋ naŋ ndoŋ” te Ebilaham ndoo kɛsi kɔllo le, kɛ “mbo duau tiindaŋndo o Chɛhowa niŋ.” (Kan Ch. 15:6, NW) Tonya, mbo kɛsi kɔl ndɔɔ o nyɛm cho o fondaŋ Mɛlɛkaa woŋ, muŋ cho yɛ mɛila Mɛlɛkalaŋ ni. Fulamakɔɔlioo wa ni, mi Mɛlɛka kpuluŋgumaa duau ndu sala. Mbo dimul ndu aa, “‘Chuawɔ hɔlla yandii ma tofa o hala. Chɔmndɔ looŋ ŋ pilɛŋ pilɛŋ mɛɛ ŋ cho yɛ, te a nɔla pɛ.’ Mbo dimul ndu aa, ‘Lende chuaa num a mamaa a wa niŋ faŋga ni.’” (Kan Ch. 15:5, NW) Nuawɔ diomnde kɔl dɛɛniaa kɛndɛ se! Lɔɔlɔɔ Ebilaham ndoo tofa pɛ looŋ o hala, o yiyaŋ a nyɛ Chɛhowa dimul ndu wo maa kulii nduɛi cho kui. Nduyɛ mɛɛ teleŋ Mɛlɛkaa fuuluu, mi Ebilaham sɔla kulle a mɛɛ Mɛlɛka dimi yɛ.—Kan Ch. 21:1, 2.

9. Vɛɛ tamasi Ebilahamndo tolɔɔ kɔɔli dɛɛniaa yɛ naa le hiouwɔɔ lachi a wali Mɛlɛkaa tosaa?

9 Maa Ebilaham, naa bɛɛ ŋ cho chumndo le mi mɛila Mɛlɛkalaŋ la peeluŋ. (Pitɛ Diiŋ Ndɔɔ 3:13) Te ŋ kɛsi yiyaŋnda naalaŋ le nyɔɔŋ o fondaŋ Mɛlɛkaa le, ŋ cho nɔ yiyaŋndo maa mɛɛla Mɛlɛkalaŋ la cho bɔɔ viouwɔɔ. Nduyɛ hei tosa miŋ vi ŋdial o Mɛlɛka piɛiyo niŋ. Le tamaseliiyo, num a soliŋ pa sala o paandoo niŋ le wali lekɔɔfaa tosaa, ɔɔ le chɔɔloo wallo tosaa tau o nɛila cheleŋndaŋ niŋ? Te o wa pɛ lende, mɛɛ kanikokuei. Kɛ suŋ suŋ yɛ? Yiyaŋ maa mi Ebilaham kɛsiŋ “chiee bɛndu nɔ ŋgemela kpeekpeiyo” wo o kɔl. (Hibu. 11:10, NW) Mbo “duau tiindaŋndo o Mɛlɛka niŋ. Le hei, mi Mɛlɛka chua ndu maa o cho wana sakpo Mɛlɛka o hɔl.”—Luom. 4:3.

MI MUUSE CHA MƐLƐKA ŊWAŊCHIEE CHI LOO

10. Yoomu yɛɛ Muuse ndoo nɔ yɛ teleŋ o wa feleŋgɔnɔ wo?

10 Muuse wa waŋndo opilɔɔ ni o ndoo kɛsi kɔl ndɔɔ le nyɛm cho o fondaŋ Mɛlɛkaa woŋ. Teleŋ o wa feleŋgɔnɔ wo, “ma pɛɛku Muuse kɔl kalu o kɔl kalu va lɛŋnde Ichipi leŋ.” O cho dɛnɛ sinaa yɔŋaa le wa koŋ te. O fulawɔ o tɔɔ bɛndu Ichipi ndoo nɔ boondii keŋ ndo kɔɔli, kɛ o masaa Felo lo chiɛiniŋ kpeekpei Muuse wa ni. A dɛnɛ sinaa bɛndoo hoo, mi “diomnda Muuselaŋ a walta o tosa laŋ la chɔm maa o wa wana kpaaya bɛndu.” (Walta Wa. 7:22) Yiyaŋndɔ a dɛnɛ kɛndɛ bɛndu Muuse ndoo nɔ le sɔlaa o dɛnɛ ndɔ sinaa niŋndo! Kɛ a koŋ kpou, mi Muuse kɛsi kɔl ndɔɔ o sɔɔŋ filioŋndoŋ choo, le hɛnaŋ Mɛlɛkaa tosaa.

11, 12. Dɛnɛ sinaa kuɛɛ Muuse ndoo chua yɛ nyɛ sɔvɛ bɛndu, nduyɛ vɛɛ naŋ looku yɛ hei sina?

11 Teleŋ Muuse wa o pɔmbɔ wo, mi kala ndɔ Chɔkibɛɛ pɛɛku ndu a Mɛlɛka Hibuluiya okɔɔ. Mi Muuse cha pɛɛku Chɛhowaa nyɛ sɔvɛ bɛndu mbo hiau sul kɛ kɛ. Mbo kɛɛ dila ndoo nɔ le sɔlaa o Felo lo chiɛiniŋ Ichipi laŋ kpou. (Nuawɔ Hibuluiya 11:24-27.) A tonya, dɛnɛ sinaa Mɛlɛkaa a tiindaŋ Muuse ndoo nɔ o Chɛhowa niŋndo, tosa ni mbo kɛsi kɔl ndɔɔ o nyɛm cho o fondaŋ Mɛlɛkaa woŋ.

12 Mi Muuse sɔla dɛnɛ sinaa kɛndɛ bɛndu wa o palɛi nduɛi niŋndo. Kɛ ndoo soliŋ ndu pa kpeku le wallo tosaa Ichipi, le mbo pɛlnuŋ ladio, ɔɔ le nyɛmkiɔŋ sɔlaa tau? Sako bɛɛ. Te ndoo tosa hei pɛ, ndoo nɔla mbo kɛɛ le ma “veelu ndu aa, Masaa Ichipi, po chua ndɔɔ le. Mbo chua mɔnɛi biyɔɔ latulu nda wanaa Mɛlɛkaa mbo hiau a vaa o kɔl kɛndɛ yɔŋ wɔɔŋndo niŋ.” Ŋ che kɛsɛ maa mi Muuse soliŋ pɛɛku Chɛhowaa kpeku le sabu ndɔɔ hivioo lachi.

13, 14. (a) Yɛɛ mala yɛ Muuse mbo suiliŋ le viomɔɔ Chɛhowa wa ndu wo? (b) Maa Muuse, yɛɛ naa bɛɛ nɔ yɛ miŋ tosa?

13 Muuse ndoo nɔ bɔɔ yeemɛi o Chɛhowa niŋ, vɛlɛ a wanaa Chɛhowaa. Mɛɛ o wa wɔsioŋ 40, mbo yiyaŋ maa teleŋndo fuuluu le mbo soli wanaa Mɛlɛkaa Ichipi o chɛleŋ niŋ. (Walta Wa. 7:23-25) Kɛ tuupa mi Mɛlɛka ndoo vem ndu, Muuse ndoo yeema suiliŋnda mala ndu laŋ. Laŋ la cho yɛ, tuisiŋndo, biuwɔŋndo, kɔl vilɛiyo, a mandaŋ ipilayaa ni. (Tal. 15:33, NW) Ndoo nɔ mbo sɔla pɛɛku mala ndu mbo biunuŋ simultaŋ a nyɛkindilaa wa ndu lachi wo. Wɔsiŋ o tosa o saa mandaa niŋndoŋ o pɛɛku suiliŋnda Mɛlɛkalaŋ ndaŋ ni.

14 Baa Muuse ndoo pɛɛku pa nyɛ teleŋ o wa saa mandaa wo? Ei, mbo pɛɛku! Diom Mɛlɛkaa dimi a Muuse okɔɔ aa “O chieeŋndo choo kpou, wana o wana ve mbo tuisiŋ maa ndu le.” (Ch. 12:3, NW) Mbo pɛɛku tuisiŋndo. Nduyɛ, hei mala ndu ni mbo chɔm biuwɔŋ vilɛiyo o wanaa bɔɔbɔɔ lo, vɛlɛ a bahawɛila ndala kalalaŋ simullo. (Ɛs. 18:26, NW) Naa bɛɛ nɔ miŋ pɛɛku suiliŋnda Mɛlɛkalaŋ le naa malaa miŋ hiou “nyɛ palaa bɛndoo” o chilaŋ niŋ le luɛiyɔɔ o chieeŋ sɛnɛi Mɛlɛkaa niŋ. (Chɔɔmɔŋndo 7:14) Ŋ nɔla pa le waa latulu a wanaa cheleŋ sɔŋga ve le, a naŋ sina le kɔllo tuuloo chɔ chɔ wa? O bɛnda miŋ tol diomnda kiilanɔɔ Pitɛ dimul chaaŋaa nduaa laalaŋnda laŋ kɔɔli. Laŋ la cho ni, “La ke waŋnda kpede bɛɛleŋ, nduyɛ mi la kaala chaaŋaa nyaa wanaa laalaŋnda.”—Pitɛ Tasoo 2:17.

Ŋ KƐSIŊ KƆLTA NAALAŊ O NYƐM CHO O FONDAŊ MƐLƐKAA WOŊ

15, 16. (a) Le yɛɛ icho yɛ suɛi sɔvɛ le miŋ kɛsi yiyaŋnda naalaŋ o nyɛm sɔviɔŋ choo? (b) Le yɛɛ icho yɛ suɛi sɔvɛ le mi Kilisiɔŋnda nɔ kela kɛndɔɔ?

15 Ŋ cho niŋ “o palɛi mɛɛlɛi nɔ nyɛ palaa i hɔbɛi ye niŋ.” (Tim. Diiŋ Ndɔɔ 3:1, NW) Le waa yekeŋ o Mɛlɛka piɛiyo niŋ, icho suɛi sɔvɛ le miŋ kɛsi kɔlta naalaŋ o nyɛm sɔviɔŋ choo. (1 Tɛs. 5:6-9) Ŋ yaasiaŋndɔ nɛilaŋ la yaa mɛɛ naŋ looku hei tosa yɛ.

16 Kelala naalaŋ. Pitɛ ndoo sina mɛɛ kela kɛndɔɔ cho nyɛ sɔvɛ yɛ. Mbo dimi aa, “Lelaŋ, kelala nyalaŋ la wa nyɛ kɛndɛ walaŋ waŋchieeya tɛɛŋ. Koŋ tosa . . . ma che sɔɔŋ kɛndɛŋ nya tosa woŋ. O koŋ, . . . waŋnda haa a yɔŋgu niŋ saŋgalaa o Mɛlɛka lo.” (Pitɛ Tasoo 2:12, NW) O yɔŋ bɛɛ aa ŋ cho o chiɛiyo, o baalaa niŋ, o sukuu, o naa lapisulla, ɔɔ o wali pollo niŋ, mɛɛ miŋ wou sɛmbɔɔ kpede le Chɛhowa saŋgalaa a kaa naa kɛndɔɔ. A tonya, mɛɛ naŋ cho wanaa lahakiaa yɛ, miŋ tosa biondɔŋndaŋ. (Luom. 3:23) Ŋ nɔ miŋ hiou lachi a chɔulaba “labɛɛla kpeekpeiyo maa wana dɔu tiindaŋndo o Mɛlɛka niŋ sakpo wo.” Koŋ mala miŋ tiu kaa iwana chieeyaa ba.—Tim. Tasoo 6:12, NW.

17. Vɛɛ naŋ looku yɛ miŋ tol tamasi Chiisoo kɔɔli? (Tofa fotueiyo o peele naŋ kandu leŋ choo.)

17 Kaa naa. Kela kɛndɔɔ a kaa kɛndɔɔ sɔŋgɔ nyɛpilɛ nda cho ni. Mi kiilanɔɔ Pɔɔl dimi aa, “Kaa Chiisu Kiliti ndu oo nɔ niŋ ndo, la nɔ kaa koŋ.” (Fil. 2:5) Kaa yɛɛ Chiisu ndoo nɔ yɛ? Ndoo nɔ bɛɛleŋ. Bɛɛleŋ le nyindu ndu ni mbo soliŋ ndupila sala o wali ndɔ pollo niŋ. Yooŋgu kɛndɔɔ waŋnda dimullo a Masale Mɛlɛkaleŋ okɔɔ wa nyɛ tasoo o yoomu ndɔɔ niŋ ni. (Mak. 1:38; 13:10) Mi Chiisu chua diom Mɛlɛkaa maa ndu kpeekpei cho puunduleŋ ni. (Chɔŋ 7:16; 8:28) Mbo pɛɛku diom Mɛlɛkaa yiŋgoloŋ, nduyɛ mbo soliŋ ndu kpeku le waŋnda tɛɛsiallo nyɛ cho leniŋndo. Tuisiŋndo, dialuŋ fulaŋ nɔɔ o wali pollo niŋ, a Baabuiyo pɛɛkoo tosa miŋ wa maa Kiliti o yiyaŋ naa niŋ.

Yooŋgu kɛndɔɔ dimioo a Masale Mɛlɛkaleŋ okɔɔ wa nyɛ tasoo peŋ Chiisu o kɔl ni (Tofa pɛl 17)

18. O nɛi sɔvɛ kuɛɛ choo naŋ toolu yɛ wali Chɛhowaa?

18 Toolu naŋ yɔŋgu wo. Sabu Chɛhowaa cho ni a, “Nyɛ o nyɛ yoomu, o fondaŋ Mɛlɛkaa choo choo ni, o chieeŋndo choo ni, lebɛŋgu ni, kpou, mɛɛ ma baŋ wulaŋ Chiisu o labɛŋgu niŋ ma ke ndu bɛɛleŋ.” (Fil. 2:9-11) A foofu bɛndu o nɔ wo fau, Chiisu cho o tuisiaŋ le hɛnaŋ Finya ndɔɔ tosaa. Naa bɛɛ nɔ miŋ tol tamasi koŋ kɔɔli. (Kɔl. Tasoo 15:28.) Vɛɛ naŋ tosa yɛ hei? Yɔŋgɔŋndo a kɔl naa fau le wali keŋnuŋ naa wo tooloo. Ndu cho ni, kɔlaŋ “o ŋwaŋnda chiee lo ba o ba fee miŋ siiŋguu nda buɛiyaa ndɔ.” (Mat. 28:19) Vɛlɛ le tosaa “tonyaa naa waŋnda chua,” wanaa naŋ chiɛɛliaŋ nda, a chaaŋaa naa laalaŋnda.—Kal. 6:10.

19. Yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ kindiŋ kpoke le tosaa?

19 Ŋ nɔ bɔɔ miŋ chɔm balika melaa le mɛɛ Chɛhowa yiyalaŋ naa le kɔlta naalaŋ kɛsioo o nyɛm cho o fondaŋ ndɔɔ woŋ! O hei niŋ, “la ŋ simnuŋ kɔl nyɛ kɛndɛ yi le kɔla cho naa lachi laŋ.” (Hibu. 12:1) Maa naa fau, ŋ hiounuŋ lachi a wali “Chɛhowaa tosaa a kɔllo kpou.” Nduyɛ, ŋ cho fandaa sɔla Chɛhowa o ba le hei tosaa.—Kol. 3:23, 24, NW.