Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Le Sabu Naŋ Nɔ Miŋ Bii Bɔŋaŋ Nyɛdiaa Ichɔl Salamanɔɔ Wo

Le Sabu Naŋ Nɔ Miŋ Bii Bɔŋaŋ Nyɛdiaa Ichɔl Salamanɔɔ Wo

“La va hei tosaa le loonɔŋndo a ya.”—KƆL. TASOO 11:24.

1, 2. Yɛɛ Chiisu ndoo tosa yɛ o nyumma Niisaŋ malɔ 14, wɔsi 33 ve choo? (Tofa fotueiyo o peeleŋ ndeŋ choo.)

 NYUMNDAŊ ma tol, kɛ paŋgii tiilaŋnde kandu diondɔɔ Chulusalɛm choo. Niisaŋ malɔ 14 ichɔllo, wɔsi 33 boondii Chiisu ve. Chiisu nda buɛiyaa nduaa chii bɔŋaŋ Hiou Ya Choo Wo biyɔɔ le loonɔŋndo teleŋ Isɔluɛi fula o chɛleŋ niŋ Ichipi wo, o wɔsiŋ 1,500 hiou woŋ niŋ. Chiisu cho niko bɔŋaŋ nyɛdiaa teŋgeŋndo biyɔɔ a buɛiyaa nduaa laalaŋnda 11, le nda loonɔŋndo a piɔm o nɔ le sɔlaa tuupa mi paale leŋ le chuu wo. aMat. 26:1, 2.

2 Mi Chiisu piɛi o beedii ndoo nɔ yiisii le wo choo, mbo ke buɛiyaa nduaa. Mbo dimul nda aa, “La bii mi la de.” Mbo chua vɛlɛ taala mamuɛiyo mbo piɛi lechoo. Mbo dimul nda aa, “Nya kpede la kol.” (Mat. 26:26, 27) Chiisu cho lɛ buɛiyaa nduaa laalaŋnda nyɛdiaa cheleŋ ke le, kɛ o nɔ le nda sɔɔŋ cheleŋ dimullo tau o nyumma sɔviaŋ maŋ choo.

3. Nyunala yɛɛ buŋgɛi hei cho yɛ yaasiaa?

3 Mi Chiisu bii bɔŋaŋ Loonuŋyaa a piɔm ndɔɔ okɔɔ. A veelu vɛlɛ ndu aa, “Nyɛdiaa Ichɔl Salamanɔɔ.” (Kɔl. Tasoo 11:20, NW) Mi waŋnda apum nyuna aa, Le yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ loonuŋ piɔm Chiisoo? Yɛɛ beediiyo a muɛiyaŋ sim yɛ? Nɛɛ yaa nɔ yɛ ma de? Vɛɛ naŋ bɛɛndiaŋ yɛ le Loonuŋyaa? Nduyɛ vɛɛ Kilisiɔŋnda nɔ yɛ ma che tiindaŋ Mɛlɛka ke nda wo?

LE SABU NAŊ LOONUŊ PIƆM CHIISOO WO

4. Yɛɛ piɔm Chiisoo tosallɛ naa?

4 O Adama niŋ naŋ fula ni. Ndu tɛɛŋguu naa hakioo a piɔmndo ni. (Luom. 5:12) Wana chiee hakioo nɔla mbo ke Mɛlɛka nyɛ o nyɛ le yoomu ndɔɔ baŋaa le, kɛlɛŋgaa niŋ te yoomula wanaa cheleŋ. (Chon. 49:6-9, NW) Kɛ piɔm Chiisu sɔla, mbo soliŋ dialuŋ ndɔŋ nɔ haki le woŋ sala wo, a kooma ndɔ ma tala lɛŋndaŋ kinɛi baŋa naa ni. Mi Chiisu ke Mɛlɛka baŋa sɔviɔɔ hoo, le hali kpeŋ miŋ fula o hakioo niŋ a piɔmndo, okoŋ, miŋ sɔla yoomu fafɛɛŋndo.—Luom. 6:23; Kɔl. Tasoo 15:21, 22.

5. (a) Vɛɛ naŋ looku yɛ sina maa Mɛlɛka nda Chiisu kaala waŋchieeya? (b) Le yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ kuɛ o loonuŋya piɔm Chiisoo?

5 Baŋa Mɛlɛka ke naa hoo wo chɔm maa o kaala waŋchieeya. (Chɔŋ 3:16) Sala Chiisu soliŋndo chɔm maa ndu bɛɛ kaala naa. Tuupa mbo huŋ o chieeŋndo choo, Chiisu wa o choo choo niŋ Mɛlɛka ikɛi maa “wana baala kɛndɛ.” Nduyɛ mbo “naŋ kɔl a waŋchieeya”! (Tal. 8:30, 31, NW) Sinaa kɛndɛi Mɛlɛka nda Po ndɔɔ tosal naa ve nyindu naa le miŋ kuɛ o loonuŋya piɔm Chiisoo. Hoo chɔm ni maa ŋ cho diikɔŋndo sawaa hoo, “La va hei tosaa le loonɔŋndo a ya.”—Kɔl. Tasoo 11:23-25.

NYƐ BEEDIIYO A MUƐIYAŊ SIMNDO

6. Vɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ che beediiyo a muɛiyaŋ o Loonuŋyaa choo?

6 Mɛɛ Chiisu wa Loonuŋyaa tosaa, o tosa kaamaa le mi beediiyo a muɛiyaŋ ma simnuŋ dialuŋ ndɔŋ a kooma nduaŋ kpeekpei le. Kɛ mbo dimi a beediiyo okɔɔ aa, “Hoo sim le dialuŋ nuŋ ni.” A muɛiyaŋ okɔɔ ndu, mbo dimi aa, “Maŋ ma sim kooma niaŋ ni. A maŋ Mɛlɛka yii kpemaa nda ŋwaŋchiee tɛɛŋ ni. Maŋ ma cho tala le wanaa faŋga faŋga ni.” (Maki 14:22-24, NW) Icho kpendekele maa, beediiyo a muɛiyaŋ sim le nyɛ cheleŋ.

7. Yɛɛ beediiyo o Loonuŋyaa choo sim yɛ?

7 O bɔŋaŋ sɔvɛ koŋ choo, o wɔsi 33 niŋ boondii Chiisu ve, mi Chiisu soliŋ beedii nɔ yiisii le wo kpeku o nda mɛi teleŋ nda bii Hiou Ya Choo Wo wo. (Ɛs. 12:8, NW) O Baabuiyo niŋ, yiisiiyo sim lepum le hakioo. (Mat. 16:6, 11, 12; Luk. 12:1) Lelaŋ, i wa suɛi sɔvɛ le mɛɛ Chiisu soliŋ beedii nɔ yiisii le wo kpeku yɛ, kanifuule, ndoo sim le dialuŋ ndɔŋ nɔ haki le woŋ. (Hibu. 7:26) Beedii suu waa lende ko naŋ soliŋ kpeku o Loonuŋyaa choo ni.

8. Yɛɛ muɛiyaŋ o Loonuŋyaa choo ma sim yɛ?

8 Muɛima Chiisu soliŋ kpeku o Niisaŋ malɔ 14 choo wo, wɔsi 33 boondii Chiisu ve, sim le kooma nduaŋ. Nduyɛ hau bɛɛ, muɛima nda soliŋ kpeku o Loonuŋyaa choo waŋ, nyɛ pilɛ koŋ kpe ma sim ni. O fondaŋ nɔ diolaŋ Kookota wo, Chulusalɛm chiee lekɔɔ, kooma Chiisuaŋ ma tala lɛŋ ni, le mi Mɛlɛka mal waŋnda haki “le yɔŋnda ndala wɔɔŋndaŋ.” (Mat. 26:28; 27:33) Le mɛɛ beediiyo a muɛiyaŋ ma sim le sala Chiisu soliŋ le waŋchieeyaa diikaŋnda wo yɛ, ŋ nɔ miŋ chɔm balikaa le sala koŋ. Lelaŋ, o bɛnda bɔɔ miŋ bɛɛndiaŋ le bɔŋaŋ iwɔsi Nyɛdiaa Ichɔl Salamanɔɔ hoo biyɔɔ.

NƐILA NAŊ BƐƐNDIANDAŊ LAPUM

9. (a) Le yɛɛ o cho yɛ suɛi sɔvɛ le miŋ veelu diomndaŋ o Baabuiyo niŋ a Loonuŋyaa okɔɔ? (b) Yɛɛ cho yɛ yiyaŋ numndo a wana baŋaa okɔɔ?

9 Diomndaŋ veeloo o Baabuiyo niŋ a nyɛ Chiisu tosa tuupa mbo sɔla piɔmndo wo mala naa miŋ yiyaŋ yiŋgoloŋ. Kɛɛsiaa veelaa ladiomndo cho o yau ŋpaŋgoo choo, a o yau naa tɛɛsiiyo niŋ. Nduyɛ hei mala naa miŋ bɛɛndiaŋ le bɔŋaŋ Nyɛdiaa Ichɔl Salamanɔɔ. b Mi ndepilɛnɔ pilɛ poonyiaa aa, “Ŋ cho chumndo le Loonuŋyaa biyɔɔ. Iwɔsi o iwɔsi o cho hiouwɔɔ lachi a waa teŋgeŋ. I loonuŋ teleŋ ya wa isisi o chiɛi biisioo niŋndo . . . mi wa finya ni kaalaa tofaa wo, okoŋ ya sina kpeekpei ni maa sala baŋaŋ Chiisoo cho nyɛ sɔvɛ. . . . I sina bolii Baabui soo a hei okɔɔ ve kpou, nduyɛ I nɔla mi tɛɛsiaa ndi! Kɛ te hueiyii piɔmnde bii ya pɛ, teleŋ koŋ ya I dɔunuŋ nyaale kpeekpeiyo ni le nyɛ sala soliaŋ sɔvɛ Chiisoo tosa niŋ le naa wo.” A tonya, te ŋ wa pɛ bɛɛndiaŋndo le Loonuŋyaa, o wa suɛi kɛndɛ le miŋ yiyaŋ mɛɛ sala soliaŋ Chiisoo soli naa o hakioo niŋ a piɔmndo yɛ.

10. Vɛɛ bɛɛndiaŋndo le Loonuŋyaa piiliaŋ yɛ wali naa pollo?

10 Nɛi cheleŋ o naŋ bɛɛndiaŋ le Loonuŋyaa wo, cho chɔɔloo wali pollo tosaa ni. Kɛlɛŋgaa ŋ chua kɔɔfale malalaŋndeŋ teleŋ Loonuŋyaa. Te ŋ wa pɛ wanaa naŋ pɛɛku Baabuiyo wa, a acheleŋnda veeloo o Nyɛdiaa Ichɔl Salamanɔɔ, ŋ cho nyaaloo sɔla le suɛi a Mɛlɛka okɔɔ, Po ndɔɔ, a salala cho la kɛsiaa le wanaa cho nyɛ Mɛlɛka hɛnaŋndo tosaa, ma wa ndu saŋgalaa wa.—Chon. 148:12, 13, NW.

11. Vɛɛ Kɔliŋtiaŋnda apum de yɛ nyɛdiaa Loonuŋyaa o nɛi bɛnda le wo choo?

11 Te a wa pɛ bɛɛndiaŋndo le Nyɛdiaa Ichɔl Salamanɔɔ, yiyaŋ a nyɛ kiilanɔɔ Pɔɔl poonyial kunda leKilisiɔŋndo Kɔliŋndo. (Nuawɔ Kɔliŋtiaŋ Tasoo 11:27-34, NW.) Mi Pɔɔl dimi kpendekele maa wana o wana de beediiyo pɛ, nduyɛ mbo kol muɛima o nɔ kuee le kolɔɔ le waŋ pɛ, “mɛɛ o cho kɔɔsɔɔ sɔla le dialloŋ a kooma Masanɔɔ,” Chiisu Kiliti waŋ. Lelaŋ, Kilisiɔŋnɔ pɔyaŋndo “nɔ fɛɛŋ mbo mɛɛndiaŋ kɔl ndɔɔ” tuupa mbo de nyɛdiaa Loonuŋyaa. Te o cho koŋ te, “mɛɛ kɔɔsɔɔ o de ni mbo kol le ndupila.” Le kaa nɔɔlɛiyo Kɔliŋtiaŋaa bɔɔbɔɔ ndaa “vi ŋdial ma wa a naalaŋ ni, nduyɛ ma sɔla piɔmndo” o chaŋyɛi ndɛi niŋ a Mɛlɛka. Kɛlɛŋgaa, mi apum dia, nduyɛ ma kol tau tuupa bɛɛ mi Loonuŋyaa fuuluu, ɔɔ a boondii nda wa ndu biyɔɔ ve. Nduyɛ koŋ tosa ni a bɔɔbɔɔ ve lɛ yekeŋ o yiyaŋnda ndalaŋ niŋ le Mɛlɛka piɛiyo le. Le mɛɛ nda nɔ kuee ma de Nyɛdiaa Ichɔl Salamanɔɔ le yɛ, mi Mɛlɛka tuisi wanaa bɔɔbɔɔ nyɛpalaa choo.

12. (a) A yɛɛ Pɔɔl ndoo tuu yɛ nyɛdiaa Loonuŋyaa, nduyɛ sila yɛɛ ndoo ke yɛ wanaa dia ndu wa? (b) Yɛɛ wana dia nyɛdiaa Salamanɔɔ wo nɔ mbo tosa te o tosa pɛ haki wɔɔŋ wɔɔŋndo?

12 Mi Pɔɔl tuu nyɛdiaa Loonuŋyaa a nyɛdiaa yɔŋaa o de a wanaa cheleŋnda wo. Nduyɛ mbo sila wanaa de ndu wa aa, “A ve kolɔɔ o taala Chɛhowaa niŋ, ma kol vɛlɛ o taala nyinaa wɔɔŋnda niŋ te. A ve nyɛdiaa dioo o tibii Chɛhowaa choo, ma wa vɛlɛ dioo o tibii nyinaa wɔɔŋnda choo le.” (Kɔl. Tasoo 10:16-21, NW) Te wana dia Nyɛdiaa Ichɔl Salamanɔɔ teleŋ o teleŋndo tosa pɛ haki wɔɔŋ wɔɔŋndo, o nɔ mbo nuuviaa mala iMɛlɛkayaa. (Nuawɔ Chemisi 5:14-16.) Te Kilisiɔŋnɔ pɔyaŋndo chɔm pɛ maa o mal yɔŋ ndɔ wɔɔŋndo, mɛɛ o dio bɛɛ nyɛdiaa Loonuŋyaa, o cho lebɛɛ le o kɛɛ leŋ chɔmndo le sala soliaŋ Chiisoo le.—Luk. 3:8.

13. Le yɛɛ icho yɛ suɛi sɔvɛ miŋ piɛi le tiindaŋ Mɛlɛka ke naa wo?

13 Te naa kpou bɛɛndiaŋ pɛ le Loonuŋyaa, nduyɛ miŋ piɛi a ndi okɔɔ, ŋ nɔla miŋ sɔla tɔnɔɔ o tiindaŋ Mɛlɛka ke naa wo niŋ. Wana o wana yɔŋguŋ o Chɛhowa lo, mbo wa buɛi laalaŋ Po ndɔɔ, yeema mbo kɛɛ bɛɛleŋ chɔmndo le nyɛdiaa Loonuŋyaa dioo, te o nɔ pɛ kiisaŋndo maa Kilisiɔŋnɔ pɔyaŋndo le o cho le. Lelaŋ, vɛɛ waŋndo looku yɛ sina maa o nɔ mbo de nyɛdiaa Loonuŋyaa, ɔɔ o nɔ mbo de le?

NƐƐ NƆ YƐ KUEE MBO DE?

14. Vɛɛ kpema sɛnɛiyo piiliaŋ yɛ wanaa nɔ yɛ ma de nyɛdiaa Loonuŋyaa wa?

14 Wanaa nɔ di kpeekpeiyo le nyɛdiaa Loonuŋyaa dioo wa, laalaŋ kɛsɛ maa a cho a veelaa o kpema sɛnɛiyo niŋ. Le muɛiyaŋ, mi Chiisu dimi aa, “Taalaa hoo sim le kpema sɛnɛiyo ni, o Mɛlɛka yii a kooma niaŋndo.” (Kɔl. Tasoo 11:25, NW) Mi Chɛhowa dimul Chɛlimaya, wana ndoo suaa le ndu wo maa o cho kpema sɛnɛiyo yii a kaaleŋ Isɔluɛi. Kpemaa hoo cho wa teŋgeŋ a kpema sawaa. (Nuawɔ Chɛlimaya 31:31-34, NW.) Mi Mɛlɛka yii kpema sɛnɛiyo a Isɔluɛi Mɛlɛkaa. (Kal. 6:15, 16) Sala Kiliti wo tosa kpemaa hoo nyɛ sɔvɛ ni. Nduyɛ kooma ndɔ ma tala waŋ ma tosa ni mbo kanduŋ. (Luk. 22:20) Chiisu cho o kpema sɛnɛiyo tɛɛŋ ni. Nduyɛ Kilisiɔŋaa pɔyaŋaa lo lechoo wa, cho wa o choo choo niŋ.—Hibu. 8:6; 9:15.

15. Nɛɛ yaa nda chua yɛ le waa o kpema leMasaa niŋ, nduyɛ dikenaŋ yɛɛ cho yɛ nda lachi te a lo pɛ o laalaŋndo choo?

15 Wanaa nɔ dioo le ma de nyɛdiaa Loonuŋyaa hoo wa sina maa a cho o kpema leMasaa niŋ. (Nuawɔ Luku 12:32.) Wanaa simnuŋ buɛiyaa pɔyaŋaa Chiisuaa, ma chɔm lo lechoo wo, nduyɛ ma biuŋ nyɛpalaa a Chiisu latulu wa, wa niŋ a ndu o masaleŋ choo o choo choo niŋ. (Fil. 3:10) Le mɛɛ nda cho o kpema leMasaa niŋ yɛ, a cho wa o masaleŋ choo a Chiisu latulu o choo choo niŋ lefafɛɛŋ, te a chɔm pɛ lo lechoo wo. (Chɔɔmɔŋndo 22:5) Waŋnda haa kpeekpei nɔ dioo ni ma de Nyɛdiaa Ichɔl Salamanɔɔ o Loonuŋyaa choo.

16. Tɛɛsiaa wɔ nyɛɛmbɔ nyɛ Luomaŋnda 8:15-17 simndo.

16 Wanaa nyina Mɛlɛkaa timbul seileŋ maa chuauwaa Mɛlɛkaa nda cho ni wa kinɛi, nɔ ni ma de nyɛdiaa Loonuŋyaa. (Nuawɔ Luom. 8:15-17, NW.) Sina maa mi Pɔɔl soliŋ diom maAlamaikiiyo kpeku, “Abba,” ndu sim ni “Finya naa.” Chɛlɛkpɔɔ soliŋ diomndo hoo kpeku te o wa pɛ suɛi o finya ndɔ lo. Diomndo hoo “kɛkɛ,” diom lebiɔɔ o cho ni le “Finyaa.” Nyina Mɛlɛkaa tɛnda seileŋ a waŋnda apum maa chuauwaa Mɛlɛkaa nda cho ni. Nyina Mɛlɛkaa a nyina ndaa tɛnda seileŋ maa chuauwaa pɔyaŋaa Chɛhowaa nda cho ni. O cho naa maa a nɔ iyeema le waa o chieeŋndo choo le pa. Kɛ a laalaŋ kɛsɛ maa a cho wa a Chiisu latulu o Masaleŋ choo o choo choo niŋ, te a lo pɛ o laalaŋndo choo tei a piɔm ndaa. Hau, o ŋwaŋ 144,000 cho Kiliti tolɔɔ kɔɔli wa tɛɛŋ, nyɛɛmbɔ koni lo niŋ ni, a Chɛhowa pɔya wa. (Chɔŋ Tasoo 2:20; Chɔɔmɔŋndo 14:1) Nyina Mɛlɛkaa hoo mala nda ni ma veelu choo choo kpeleŋ aa, “Kɛkɛ, Finya naa!” Nuawɔ se sala bɛndu nda nɔ le chaŋyɛi a Mɛlɛka wo!

CHƐLƆƆ TIINDAŊ BAABUIYO KE NUMNDO

17. Tiindaŋ yɛɛ wanaa pɔyaŋnda nɔ yɛ, nduyɛ vɛɛ nda che yɛ ndu?

17 Te Kilisiɔŋnɔ pɔyaŋndo ŋ cho ni, mɛɛ a nɔ ma piɛi le tiindaŋ sɔvɛ ŋ nɔ le kɔlaŋ choo choo wo. Te Baabuiyo soo pɛ a ‘diomnde mɛyaaleŋ le challe o nɔɔ niŋ’ Chiisu Kiliti o ba o choo choo niŋ, a nɔ ma che numpila leniŋ, nduyɛ a nɔ ma wa lehɔl le waa “lanɔɔ” Kiliti. (Kɔl. Tasoo 11:2; Chɔŋ 3:27-29; Chɔɔmɔŋndo 21:2, 9-14) Te Mɛlɛka dimi pɛ o Diom ndɔɔ niŋ maa o kaala chuauwaa nduaa inyinayaa, a muli aa, “Ya o cho koŋ dimioo ni.” Nduyɛ te Diom Chɛhowaa yɔŋgu pɛ silalaŋ o chuauwaa nduaa pɔyaŋnda lo, nyina diandaa cho num nyindɔɔ ma diikuŋ, okoŋ ma dimiŋ o kɔl aa, “Ya nda cho keŋ dimullo ni.” Nyina Mɛlɛkaa a nyina numndo cho seileŋ tɛnda maa, a nɔ tiindaŋndo le waa o choo choo niŋ.

18. Tiindaŋ yɛɛ “saa cheleŋ” nda nɔ yɛ, nduyɛ vɛɛ ŋ nɔ yɛ ma che ndu?

18 O baa pilɔɔ choo, te o wa pɛ maa “faŋga bɛndu bɛndoo” o “saa cheleŋ” nda tɛɛŋ ŋ cho ni, mɛɛ Mɛlɛka ke num tiindaŋndo le waa o lɛŋndeŋ choo. (Chɔɔmɔŋndo 7:9; Chɔŋ 10:16) A yeema ma wa achal lefafɛɛŋ o kpele hɛnɛkiɔɔ niŋ. Nduyɛ, a cho a nyaale le yiyaŋndo a nyɛ Baabuiyo dimi a mɛɛ yoomoo wa niŋ o chilaŋ niŋ o lɛŋndeŋ choo yɛ. A cho lehɔl le kɔl nyuloo tueiyɔɔ yeela a yuŋgu numndo latulu, a wanaa sandaa cheleŋnda. Yeemɛi cho num tau le mi teleŋndo fuuluu o nyɛdiaa lepɛŋndo, pɛŋndeŋ, nyɛpalaa, naalaŋ, nduyɛ a piɔmndo cho faŋaŋ waŋchieeya choo wo. (Chon. 37:10, 11, 29; 67:6; 72:7, 16; Ais. 33:24, NW) A nɔ yeemɛi le wanaa cho fula o sɛilaŋ niŋ ma wa achal o chieeŋndo choo lefafɛɛŋ nda demullo. (Chɔŋ 5:28, 29) Nuawɔ balika ŋ cho Chɛhowa mello wo se, le sala o dɔu num mbo ke num tiindaŋndo le waa achal lefafɛɛŋ o chieeŋndo choo wo! Mi che bɛɛ naa a cho nyɛdiaa Salamanɔɔ dio le, kɛ a cho Loonuŋyaa biyɔɔ le balikaa malɔɔ le sala soliaŋ Chiisu Kiliti wo.

A CHO WA LOŊ?

19, 20. (a) Vɛɛ tiindaŋ Mɛlɛka ke numndo simnuŋ yɛ nyɛ kpeekpeiyo? (b) Le sabu yɛɛ ŋ nɔ yɛ ma bii bɔŋaŋ Nyɛdiaa Ichɔl Salamanɔɔ?

19 O wa bɛɛ aa tiindaŋ numndo cho le waa o lɛŋndeŋ choo, ɔɔ o choo choo niŋ, o simnuŋ nyɛ tonya, te o wa pɛ ma dɔu tiindaŋ numndo o Chɛhowa Mɛlɛka niŋ, Chiisu Kiliti, a sala baŋaa. Te a kuɛ pɛ o bɔŋaŋ Loonuŋyaa, a cho teleŋndo sɔla le ma yiyaŋ o tiindaŋ ŋ nɔ wo choo, a sabu sɔvɛ bɛndu Chiisu vi le ndu wo. Lelaŋ, kindiŋ kpoke le waa waŋndo opilɛ o miiliɔŋnda cho bɔŋaŋ Nyɛdiaa Ichɔl Salamanɔɔ hoo biyɔɔ wa tɛɛŋ. O cho biyɔŋ a paale delaaleŋ doŋ, o Chimɛiyo (Wendioo) choo, Naakuɛiyo 3, 2015, o Toŋgola leMasala Seiyaa Chɛhowaa, a o fondala cheleŋ chieeŋndo balɔɔ silɔ.

20 Bɔŋaŋ Loonuŋyaa biyɔɔ mala naa miŋ chɔɔlu balika melaa nɔ le sala baŋaa Chiisoo. Nilaŋ yaŋɔɔ yekeŋ o suɛi cho yɔŋgɔŋnde, cho num nyindɔɔ le ma chɔm wanaa nya chiɛɛliaŋ nda kaalaa. Nduyɛ ma dimul nda yooŋgu kɛndɔɔ a nyɛ ŋ pɛɛku a kaala Chɛhowa okɔɔ wo, vɛlɛ a sabu ndɔɔ le waŋchieeya. (Mat. 22:34-40) Kindiŋ o nɛi o nɛi niŋ le ma hiŋ o bɔŋaŋ Nyɛdiaa Ichɔl Salamanɔɔ.

a Le Hibuluiya, a paale delaaleŋ paale ndaleŋ le kanduŋ ni, mi le chuu a paale delaaleŋ diimandɔɔ pilɔɔ.

b Tofa Yau Mala Naa le Diom Mɛlɛkaa Pɛɛkoo wo, buŋgɛi 16.