Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Biunuŋ Ma Chum!

Biunuŋ Ma Chum!

“Lelaŋ, a yɔŋ bɛɛ mi teleŋ koŋ viou num o hɔl, biunuŋ ma chum.”—HABA. 2:3.

CHONDOŊ: 128, 45

1, 2. Kani masindɛ, yɛɛ wanaa Mɛlɛkaa cho yɛ chumndo le chɔɔ?

NYƆƆ bandu niŋ wanaa cho Chɛhowa piɛiyo wa cho lehɔl o nɛi le ma che sɔɔŋ Baabuiyo dimi woŋ o peelɔŋndo. Le tamaseliiyo, mi wana ndoo suaa le Mɛlɛka wo Chɛluimaya dimi maa Chuda nɔ le tambei sɔlaa. Nduyɛ mii yɔŋnuŋ. Babiloniaŋnda tɛɛmbuu ndu ni o wɔsi 607 niŋ Tuupa mi Chiisu Vialuŋ. (Chɛlui. 25:8-11) Aisaya bɛɛ mi nyina Mɛlɛkaa tosa mbo dimi maa Chɛhowa cho hunɔɔ wanaa nduaa miŋgi Chulusɛlɛm. Mbo dimi aa, “Nduyɛ wana o wana tiindaŋ Mɛlɛka Yaawɛɛ pɛ, wana koŋ o pɛl tɔnɔɔ.” (Aisaya 30:18) Makal bɛɛ mbo dimi sɔɔŋ nɔ le yɔŋnɔŋndo a wanaa Mɛlɛkaa sindɛ woŋ okɔɔ a kɔl ndɔɔ kpou aa, “Kɛ ya ya, I cho Mɛlɛka Yaawɛɛ tofa.” (Makal 7:7) Le wɔsiŋ kɛmɛla bɔɔbɔɔ, wanaa Mɛlɛkaa bɛɛ wa chumndo le chɔɔ sɔɔŋ dimiŋ a Mɛsayanɔɔ ɔɔ Kiliti okɔɔ woŋ o peelɔŋndo.—Luku 3:15; 1 Pitɛ 1:10-12. *

2 Buɛiyaa Mɛlɛkaa hau bɛɛ cho lehɔl o nɛi, kani a cho chɔɔ sɔɔŋ Baabuiyo dimi a Mɛsayanɔɔ okɔɔ woŋ hiouwɔɔ lachi a peelɔŋndo. Chɛhowa cho Masale Mɛsayanɔɔ soliŋ kpeku le mbo faŋa nyɛpalaa cho hau waŋchieeya choo wo, mbo tɛɛmbuu vɛlɛ wanaa dɛnɛ wɔɔŋnda. Nduyɛ, o cho vɛlɛ wanaa nduaa soli o chieeŋ yoŋgbaŋ yoŋgbaŋ cho hoo Setana o ba bɛŋgu wo niŋ. (1 Chɔŋ 5:19) Lelaŋ, ŋ waŋnuŋ yekeŋ nduyɛ miŋ sina pɛŋgu nyɛkɛndɛi maa mɛɛlula chieeŋndo hoo la cho niŋ kpɛɛluŋ.

3. Te ŋ chum niŋ pɛ le wɔsila bɔɔbɔɔ le mɛɛlula chieeŋndo hoo, nyuna kuɛɛ huŋ yɛ naa o kɔl?

3 Maa buɛiyaa Mɛlɛkaa, yeemɛi cho naa le hɛnaŋ Mɛlɛkaa chɔɔ yɔŋnɔŋndo o choo choo niŋ a o chieeŋndo choo. (Maa. 6:10) Te ŋ chum pɛ tei le mɛɛlula chieeŋndo hoo chɔɔ kɛ miŋ che maa la cho wɔ levil, mi apum nyunaŋ aa, ‘Ŋ nɔ wɔ pa sabu kpeekpeiyo le miŋ biunuŋ miŋ chum?’ Ŋ tofaŋndɔ.

LE YƐƐ NAŊ BIUNUŊ YƐ MIŊ CHUM?

4. Ɔɔ sabu tasoo le waa yekeŋ?

4 Baabuiyo viŋ naa nyɛ o nyɛ a mɛɛ kaa naa wa niŋ yɛ le te boondii chieeŋndo hoo sɔla niŋ tambeiyo fuuluu pɛ. Mi Chiisu dimul buɛiyaa nduaa maa a wa “a puɛyaŋ te.” Nduyɛ maa, a “mandaŋ.” (Maa. 24:42; Luku 21:34-36) Nyɛ Chiisu dimi hoo wo cho saboo opilɛ le miŋ biunuŋ nduyɛ miŋ chum. Kɔɔna Chɛhowaa kɛsul naa tamaseliiyo o hei niŋ. Yaula kɔɔnaa hoo la cho naa dɛɛniaa lɔɔlɔɔ le miŋ “wa chumndo boondei hei le paale Mɛlɛka kɔɔsa niŋ a chieeŋndo leŋ.” Nduyɛ, miŋ muli hɔlla o chieeŋ sɛnɛi Mɛlɛka chua buŋgɛi le naa kioo wo.—Nuawɔ 2 Pitɛ 3:11-13.

5. Le yɛɛ o bɛnda yɛ miŋ wa yekeŋ o teleŋ naa hoo niŋ?

5 Silaa hoo le biunɔŋndo nduyɛ miŋ chum ndoo bɛnda bɔɔ le Kilisiɔŋnda o sindɔɔ niŋ. Kɛ naa bɛɛ o cho hau nyɛ sɔvɛ le naa. Le yɛɛ? Kanifuule, ŋ cho o boondii Kiliti ve niŋ. Tamasi chɔm maa ŋ cho niŋ o boondii Kiliti ve niŋnde kanduŋ a wɔsi 1914. Tamasila cheleŋ la cho kuiyo. Chieeŋndo cho hiouwɔɔ lachi a wɔuleŋ. Yooŋgu kɛndɛ leMasaa bɛɛ cho dimiŋndo chieeŋndo balɔɔ silɔ. Muŋ kpou chɔm maa “mɛɛlula chieeŋndo hoo la fuuluu.” (Maa. 24:3, 7-14) Chiisu dimul naa mɛɛ kpɛ boondii keŋ i viau niŋ tuupa mi mɛɛlulaŋ la fuuluu yɛ le. Le hei, ŋ nɔ miŋ wa yekeŋ.

6. Le yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ kɛsiŋ o kɔl maa mɛɛ chieeŋndo naŋnuŋ o mɛɛlulaŋ fau, lende koni sɔɔŋ chɔɔlu wɔu ni?

6 Miŋ nyunaŋ dɔɔ naapila aa, baa teleŋ chieeŋndo hiau niŋ ba a wɔuleŋ ndo cho “mɛɛlula chieeŋndo” ni? Baabuiyo chɔm maa dɛnɛ wɔɔŋndo cho wa o hɔbɛi o “palɛi mɛɛlɛi” niŋ. (2 Timo. 3:1, 13; Maa. 24:21; Sɔɔŋ. 12:12) Lelaŋ, ŋ nɔ miŋ kɛsiŋ o kɔl maa sɔɔŋ cho wa hiowɔɔ lachi a wɔuleŋ.

7. Yɛɛ Maatiu 24:37-39 dimi yɛ a palɛi mɛɛlɛi chieeŋndo hoo okɔɔ?

7 Kɛ vɛɛ kpɛ ŋ yiyaŋ yɛ maa chieeŋndo cho wɔu tuupa mi paale “nyɛ palaa bɛndoo” fuuluu? (Sɔɔŋ. 7:14) Le tamaseliiyo, a yiyaŋ pa maa chɔuwo cho wa o lelɛŋ o lelɛŋ niŋ, nyɛdiaa ve niŋ te, nduyɛ mi naalaŋ la wa o yuŋgu o yuŋgu niŋ? O sɔɔŋ waa naa bɛŋgu, mi wanaa sɛɛŋgiaa bɛɛ chɛl a kaka maa nyɛ Baabuiyo dimi wo cho peelɔŋndo ni. Kɛ mi Chiisu dimi maa wanaa bɔɔbɔɔ ve niŋ boondei hei kɔl te. A cho wa makola nda haaa mii hiou lɔɔ. (Nuawɔ Maa. 24:37-39.) Baabuiyo chɔm maa sɔɔŋ cho wa yɔŋnɔŋndo o chieeŋndo choo o palɛi mɛɛlɛi niŋndoŋ, hiau niŋ ba a kaloo tei miŋ nyindu waŋnda ma laalaŋ maa mɛɛlulaŋ la cho niŋ kpɛɛluŋ.—Luku 17:20; 2 Pitɛ 3:3, 4.

8. Yɛɛ wanaa cho sila Chiisoo diikɔŋndo le waa lahɔl la cho yɛ chɔɔ yɔŋnɔŋndo?

8 O baa opilɔɔ choo, le mi tamasi koŋ tosa wali ndɔɔ, mɛɛ mbo yɔŋnuŋ kpendekele le mi wanaa cho sila Chiisoo diikɔŋndo le waa lahɔl la che ndu. Nduyɛ a wɔsi 1914 tamasilaŋ ndaŋ la kandu yɔŋnɔŋndo ni. Chɔŋ a teleŋ koŋ mbo kua kɛ, tamasilaŋ ndaŋ la cho niŋ peelɔŋndo. Hoo chɔm kpendekele maa ŋ cho niŋ suŋ suŋ o “mɛɛlula chieeŋndo” hoo. Nduyɛ teleŋ biŋgiinii ko lo ni le mi mɛɛlula chieeŋ dɛnɛ wɔɔŋndo hoo la fuuluu le tambei sɔlaa.

9. Le sabu yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ chum mɛɛlula chieeŋ dɛnɛ wɔɔŋndo hoo?

9 Le yɛɛ Kilisiɔŋnda nɔ yɛ ma biunuŋ ma chum? Le nyɛ Chiisu Kiliti dimi wo diikɔŋndo, ŋ nɔ miŋ biunuŋ miŋ chum. Nduyɛ ŋ sina maa o cho niŋ a naa latulu. Chum naŋ cho wo chɔm naa maa ŋ nɔ miŋ laalaŋ nyɛ o nyɛ fee le. Kɛ nyɛ Baabuiyo dimi wo naŋ cho chɔɔ ni. Hoo cho tosaa ni miŋ wa lahɔl yekeŋ, nduyɛ miŋ wa chumndo mɛɛlula chieeŋ dɛnɛ wɔɔŋndo hoo.

LE VƐƐ KPƐ NAŊ NƆ YƐ MIŊ CHUM?

10, 11. (a) Le yɛɛ Chiisu bɛɛndiaa yɛ buɛiyaa nduaa? (b) Yɛɛ Chiisu dimullɛ buɛiyaa nduaa le ma wa pɔɔ tosaa te o hiou pɛ teleŋ nda wa ndu kɔl le hunɔɔ wo? (Tofa fotueiyo o peele naŋ kandu leŋ choo.)

10 Naa bɔɔbɔɔ cho niŋ chumndo le wɔsilaŋ siaama. Kɛ ŋ chɛlnuŋ mi boondii vilɛi keŋ dii naa dialloŋ miŋ saŋga a chumndo le. Ŋ nɔ miŋ wa a bɛɛndiaŋ le hunɔɔ Chiisu cho le chieeŋ dɛnɛ wɔɔŋndo hoo tɛɛmboo wo. Loonuŋ maa mi Chiisu dimul buɛiyaa nduaa aa, “Lelaŋ, la wa a puɛyaŋ te, kani fondole, la sina lɔɔ teleŋndo cho fuuluu wo le. I cho machuaa mɛɛ waŋndo kua nuaa i nɛ mbo mɛi chiɛi ndɔɔ buɛiyaa nduaa o ba yɛ. Mbo chɔm nda wali nda nɔ le tosaa a pilɛŋ pilɛŋnda wo. Mbo dimul po manda dioo wo le mɛŋgɛlaa. Lelaŋ, la wa a puɛyaŋ te. Kani fondole, la sina niŋ lɔɔ wana chiɛiyo cho hunɔɔ wo le, te ichɔl ni, ɔɔ te a ditɛɛŋndo ni, ɔɔ te teleŋ sɔɔ tasoo o koowa wo ni, ɔɔ te idii ni. La wa a puɛyaŋ te, yɔŋi o komal nya o malɔ, te o hiŋ pɛ. Nyɛ ya I dimul nya pɛ, I dimi ndu le wana o wana, ‘La wa a puɛyaŋ te.’”—Maki 13:33-37.

11 Mɛɛ buɛiyaa Chiisuaa sina dɔɔ maa boondii Chiisu cho wa a na latulu ve kanduŋ a wɔsi 1914 ve, ma kandu bɛɛ bɛɛndiaŋndo le mɛɛlulaŋ ndaŋ. Vɛɛ nda tosa yɛ hei? Ma chɔɔlu sɛmbɔɔ dɔuwɔɔ o wali dimiaa yooŋgu kɛndɛ leMasaa niŋ. Mi Chiisu dimi maa kɛlɛŋgaa o yala niŋ hunɔɔ le. A ‘teleŋ sɔɔ tasoo o koowa wo, ɔɔ idii puŋ.’ Te keŋ yɔŋnuŋ pɛ, yɛɛ buɛiyaa nduaa cho yɛ tosa? Mbo dimi aa, “La wa a puɛyaŋ te.” (Naapila piimiaa ndu diki diki ni) Chum naŋ cho hoo le teleŋ vilɛiyo chɔm naa maa mɛɛlulaŋ la cho wɔ levil te, ɔɔ miŋ yiyaŋ maa la cho lɛ fuuluu le le.

12. Yɛɛ Habakuku ndoo nyuna yɛ Chɛhowa, nduyɛ muli yɛɛ o ke yɛ ndu?

12 Yiyaŋndɔ a Habakuku, wana ndoo suaa le Mɛlɛka wo. Mi Chɛhowa dimul ndu le mbo soo a tambii Chulusɛlɛm nde okɔɔ. Teleŋ o kandu wali ndɔɔ tosaa wo, o komal niŋ ndaa yonda a tambii chiee kalaa okɔɔ le wɔsila bɔɔbɔɔ. Mi dɛnɛ wɔɔŋndo hel chɔŋndeŋ haa mbo fuuluu a teleŋ wanaa dɛnɛ wɔɔŋnda ndaa hiou a kɛndiaa wo. Nduyɛ, kafalaŋ la wa la hɔbɛi. Lelaŋ kɔndɔfili nɔ mbo bii naa le te Habakuku nyuna pɛ aa, “Oo Mɛlɛka Yaawɛɛ, vɛ le teleŋ vilɛi niŋ I cho num nyunaa le ya malaa kɛ a muli ya diom te?” Chɛhowa muli nyuna Habakuku wo hoo sakpo le. Kɛ mbo ke ndu tiindaŋndo maa “sɔɔŋ muŋ cho yɔŋnɔŋ chɔ chɔ.” Mi Mɛlɛka dimul ndu le mbo ‘biunuŋ mbo chum.’—Nuawɔ Habakuku 1:1-4; 2:3.

13. Vɛɛ Habakuku wa yɛ yiyaŋ, nduyɛ le yɛɛ taasi ve wa o keŋ niŋ te?

13 Ŋ dimi wɔ maa mi Habakuku ndoo tambu kɔl mbo yiyaŋ aa, ‘Le wɔsila bɔɔbɔɔ niŋ I cho tueiyɔɔ a tambii Chulusɛlɛm nde okɔɔ. Te o wa yɛ mi lɔɔ koŋ wa wɔ levil? I chi kɔlkalu o keŋ niŋ le mi hiou lachi a yondaa a tambii nduɛi okɔɔ le, mɛɛ wana yɔŋ aa siɔdii o cho hunɔɔ tambei sɔla ni. Mbɔ wanaa cheleŋ tosa keŋ.’ Te Habakuku ndoo kɛsiŋ pɛ yiyaŋnda waa naa o kɔl, foofo ndɔɔ Chɛhowa o hɔl wa ndu hiɔlɔŋ, nduyɛ Babiloniaŋnda wa ndu tɛɛmbuu a Chulusɛlɛm latulu.

14. Le yɛɛ naŋ laalaŋ yɛ maa te ŋ biunuŋ pɛ miŋ chum, ŋ sɔla niŋ hui le?

14 O chieeŋ sɛnɛiyo niŋ, ŋ nɔ niŋ saboo le yiyaŋndo maa nyɛ o nyɛ ndoo dimiŋ a mɛɛlula chieeŋndo hoo okɔɔ, mbo yɔŋnuŋ. Yiyaŋndo a mɛɛ sɔɔŋ yɔŋnuŋ kpeekpei yɛ chɔɔlu tiindaŋ naa kindi o Chɛhowa niŋ, nduyɛ a mɛila ndɔla lo le peelɔŋndo laŋ. (Nuawɔ Chɔɔsuaa 23:14.) Ŋ cho wa a balika melaa tau le Mɛlɛka kɛsi ‘teleŋndaŋ a boondoŋ’ ndo. Lelaŋ o dimul naa ni le miŋ sina pɛŋgu maa “mɛɛlula chieeŋndo hoo la cho lɛ levil te.”—Walta. 1:7; 1 Pitɛ 4:7.

Ŋ NƆ MIŊ TOSA WALLO TE Ŋ WA PƐ CHUMNDO!

A cho pa yooŋgu kɛndɔɔ dimioo a dialuŋ fulaa? (Tofa pɛl 15)

15, 16. Le yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ che wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ nyɛ choŋ choŋ o teleŋ naŋ cho hoo niŋndo?

15 Ŋ nɔ miŋ kɛsiŋ o kɔl maa lɔɔlɔɔ kɔɔna Chɛhowaa cho wa hiouwɔɔ lachi a naa loonɔŋndo le Mɛlɛka piɛiyo yoona yoona. O cho ko le wali Mɛlɛkaa tosaa tau le naŋ cho loonɔŋndaŋ sɔlaa le. Kɛ le naa malaa miŋ hiou lachi a sinaa maa Kiliti cho naŋ. Vɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ che boondii naŋ cho hei niŋ suŋ suŋ nde? Boondei hei naŋ nɔ ni miŋ landuŋ ndɔ fɛŋ kɔl le Masale Mɛlɛkaleŋ a sandii Mɛlɛkɛi. Ndu cho ni, ŋ nɔ miŋ wa a dialuŋ fulaa o wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ niŋ.—Maa. 6:33; Maki 13:10.

16 Mi ndepilɛnɔ pum dimi aa, “Te ŋ wa pɛ yooŋgu kɛndɔɔ dimioo a Masale Mɛlɛkaleŋ okɔɔ, ŋ . . . nɔla miŋ mala le yoomula bɔɔbɔɔ piŋioo o kpundɛ chieeŋ bɛndu cho hunɔɔ wo niŋ.” Te ndepilɛnɔɔ hoo soo pɛ a piŋioo okɔɔ, o sina nyɛ o simndo. Kanifuule, ndu nda pɔnɔ ndɔ wa wanaa ndaa sɔla kindaa wa tɛɛŋ teleŋ kpundɛ bɛndu pum yɔŋnuŋ sindɛ o kpoowɛiyaŋ choo wo. O wɔsi 1945 niŋ, mi dɛndɛ bɛndu bɛndu kua o mɛŋndaŋ choo wo diolaŋ Vilihɛm Kɔslɔf mɔɔva. O kpundɛ waa lende bɛŋgu bɛɛ, waŋndo yiyaŋ pɛŋ a nyɛ kpeekpei cho nyɛ sɔviɔɔ wo le. Mi ndepilɛnɔɔ loonuŋ a mɛɛ chua pilɛ wa chaŋndo yɛ aa, “Wolɔɔla nilaŋ! Wolɔɔla nilaŋ! Kelaŋ nuŋ! Kelaŋ nuŋ kpou ŋ cho o chiɛi pɔmbɔɔ niŋ. Mbɔ ya, nyɔɔŋ kpou tambu ya o ba fɔ!” Kɛ o baa opilɔɔ choo, mi nyɛiye bii wanaa wa o dɛndɛ koŋ niŋnda apum. Ma luei yoomula ndalaŋ o kpundɔɔ niŋ le ma piŋi wanaa deli o kpoowɛima maŋ niŋnda. Maa wanaa mala haa wanaa kaŋ nda, naa bɛɛ nɔ miŋ yiinuŋ yauleŋ le waŋnda malaa. Ŋ nɔ miŋ kɛsiŋ o kɔl maa wali naa pollo cho choŋ choŋ. Lelaŋ, ŋ nɔ miŋ mala wanaa cheleŋ le ma sɔla pioŋɔɔ o kpundɛ chieeŋ cho hunɔɔ wo niŋ, yɔŋi i hiou lɔɔ.

A tosa pa kɛɛsiaala kɛndɛlaŋ yɔŋi sɔɔŋ cheleŋ hiŋ num hɔlla ma puɛɛŋ le waa yoona yoona? (Tofa pɛl 17)

17. Le yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ dimi maa saboo cho le laalaŋndo maa mɛɛlulaŋ la huŋ teleŋ o teleŋ?

17 “Leela tɔ” laŋ a “visioo” o Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 17:16 niŋ nɔ le Babilɔŋ Tɔɔ Bɛndoo muliŋndo choo, ndu cho yɛ piɛiyii lachoowɛi kpou o chieeŋndo choo ni. Lelaŋ, ŋ nɔ miŋ yiyaŋ maa teleŋndo cho wɔ chalaŋ le mi keŋ yɔŋnuŋ te. Ŋ kɛsiŋ o kɔl maa Mɛlɛka cho nda dɔuwɔɔ o kɔl ni le keŋ tosaa. Hei nɔla mii yɔŋnuŋ chɔ chɔ, nduyɛ a teleŋ o teleŋ! (Sɔɔŋ. 17:17) Mɛɛlula chieeŋndo hoo cho lɛ levil te. Lelaŋ, saboo cho le miŋ bii sila Chiisoo hoo, “La mandaŋ. La yɔŋguŋ nya pila o kuuliaala nyɛ diaa laŋ choo, a o kolɔɔ kala kalaa niŋ te. Nduyɛ, la yɔŋguŋ o kɔl landaŋ nyɛ nuuwaa chieeŋndo hoo niŋ te. Te la yɔŋguŋ o nyɔɔŋ muŋ niŋ pɛ, paale wana nda veelu aa Po Wana Pɔnɔɔ wo nɔ le hunɔɔ leŋ le cho fuuluu, nduyɛ mi le komal nya la ve niŋ kɔl te. Kani fondole, waŋnda kpou o chieeŋndo choo, paaleŋ ndeŋ le woolu niŋ nda ko mɛɛ yaŋɔɔleŋ le saa visioo nuaa yɛ.” (Luku 21:34, 35; Sɔɔŋ. 16:15) Lelaŋ, ŋ bɛɛndiaŋ kɔlta naalaŋ kpou le Mɛlɛka piɛiyo yoona yoona. Ŋ nɔ tiindaŋndo maa “Mɛlɛka tosa sɔɔŋ kɔndɔfiliŋ bɛnduŋ waa nuaa le wanaa nduaa duau tiindaŋndo o ndu niŋ nda.”—Aisaya 64:4.

18. Nyuna kuɛɛ naŋ cho yɛ yaasiaa o buŋgɛi cho lachi ve niŋ?

18 Mɛɛ naŋ cho naa mɛɛlula chieeŋ wɔɔŋndo hoo chumndo yɛ, la ŋ tolnuŋ sila kiilanɔɔ Chudi wo kɔɔli. Ndu cho ni, “Kɛ nya nya chaaŋaa niaa kaalaa, la maaliaŋ vellaa velle le hiouwɔɔ lachi a dialuŋ kala kalaŋ sɔlaa, o tiindaŋ nya nɔ hoo o Mɛlɛka niŋ ndo. Nduyɛ, la piɛi Mɛlɛka, mɛɛ [“nyina diandaa,” NW] chɔm nya yɛ. La manda nya pila, le mi la hiou lachi a waa o kaala Mɛlɛka wo bɛŋgu. Nduyɛ, la chum le yoomu kpeekpei nɔ lamɛɛlu le wo, o Masanɔɔ Chiisu Kiliti cho hunɔɔ nya ke le cho o cho wana inyiɛɛ wo.” (Chudi 20, 21) Kɛ vɛɛ naŋ chɔm yɛ maa ŋ cho chumndo le chieeŋ sɛnɛi Mɛlɛka chua buŋgɛi le naa kioo, nduyɛ miŋ wa lehɔl o nɛi le ndu chɔɔ wo? Buŋgɛi cho lachi ve cho naa nyunaa hoo mulul.

^ pɛl 1 Le sinaa sɔɔŋ Baabuiyo dimi a Mɛsayanɔɔ okɔɔ woŋ ŋpum vɛlɛ a mɛɛ ŋ peeluŋ yɛ, tofa peele 200 o yauwo hoo niŋ, Yɛɛ Kpeekpei Baabuiyo Pɛɛku Yɛ?