Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Chɛl mi Nyɛ o Nyɛ Pala Num o Chɛhowa Piɛiyo niŋ Te

Chɛl mi Nyɛ o Nyɛ Pala Num o Chɛhowa Piɛiyo niŋ Te

“Meele . . . wa nilaŋ yaŋɔɔ o pɛɛku Chiisu wa wo. Kɛ, Mata ndu wa o tuandaŋ tau a kpekulaŋ le mialla.” —LUKU 10:​39, 40.

CHONDOŊ: 94, 134

1, 2. Le yɛɛ Chiisu ndoo kaala yɛ Mata, kɛ yɛɛ chɔm yɛ maa o ve wana walaŋ te?

TE A yiyaŋ pɛ a Mata okɔɔ o Baabuiyo niŋ, yɛɛ huŋ yɛ num o kɔl? Mi che bɛɛ ndupilɛ kpe wa wana lanɔ Baabuiyo pɛl diolaŋndo ni maa Chiisu ndoo kaala ndu, kɛ Chiisu ndoo nɔ vɛlɛ kaala kpeekpeiyo le waŋlaanduaa cheleŋ, mɛɛ Meele kala ndɔ wa naa yɛ, a Meele o pilɔɔ, pɔmbɔɔ Mata. (Chɔŋ 11:​5; 19:​25-27) Le yɛɛ niko mi Mata fula tɔɔ o yau Maatiu wo niŋ, Maki, Luku a Chɔŋ?

2 O cho ko le mɛɛ Mata ndoo nɔ kɛndɛi, nduyɛ mi ndoo tosa wallo tau yɛ le Chiisu ndoo kaala ndu le. Kɛ, le mɛɛ ndoo landuŋ kɔl tau le suɛi Mɛlɛkɛi yɛ. Chua ndoo laalaŋ o pɛɛkula Chiisulaŋ niŋ tau wo o wa ni. Mata ndoo nɔ laalaŋndo o kala poŋ o Chiisu niŋ maa ndu cho Mɛsayanɔ nda dimi le hunɔɔ wo ni. (Chɔŋ 11:​21-27) Nduyɛ vɛlɛ, o ve wana walaŋ te, nuawɔ ko mɛɛ naa bɛɛ cho yɛ. Teleŋ pilɛ mɛɛ nda yiya Chiisu o ndalo chiɛiniŋ le yelelaŋ pɔmbɔ, mi Mata yiyaŋ maa o bɛnda mi Chiisu tosa nyɛ le mbo miŋgi suɛi o che maa i bɛnda le ve o nɛi. Mbo dimi aa, “Masanɔɔ, mi pɔmbɔ nuu malla o kpekulaŋ niŋ nuaa, a saalaŋ te? Dimul ndu o kɔ mala ya.” (Nuawɔ Luku 10:​38-42.) Yɛɛ naŋ pɛɛku yɛ o bundɛi hei niŋ?

MATA WA O TUANDAŊ A KPEKULAŊ

3, 4. O nɛi kuɛɛ choo Meele hɛli yɛ “o kɛndɔɔ,” nduyɛ yɛɛ Mata ndoo kɛsiŋ yɛ o kɔl? (Tofa fotueiyo o peele naŋ kandu leŋ choo.)

3 Le mi Chiisu chɔm maa o hini kɔl a yiya Mata nda Meele yiya nda wo, mi hei nyindu ndu le mbo pɛɛku nda sɔɔŋ iMɛlɛkayaŋ. Mi Meele soliŋ teleŋ koŋ kpeku le mbo sɔla kɔlkaloo o nyɛ Wana Pɛɛkaa Bɛndoo wa suɛi yo niŋ. Le hei mbo “chal Chiisu ikɛi. Mbo wa nilaŋ yaŋɔɔ o pɛɛku Chiisu wa wo.” Mata bɛɛ ndoo nɔ mbo tosa nyɛpilɔɔ kpe. O kpeekpei niŋ, Chiisu wa Mata chandɔɔ te ndoo chal pɛ mbo yaŋ ndu nilaŋ nyɛkɛndɛi.

4 Kɛ, mi Mata tuanduŋ a kpekulaŋ le nyɛdiaa kɛndɛ kɛndɔɔ toosiaa vɛlɛ a makola cheleŋ tosaa le halikpeŋ mi Chiisu tuei yiya nda yiya ndu wo yeela. Kɛ mi kpekulaŋ ndaŋ la chuu ndu kɔl landɛiyo. Keŋ tosa ni mbo tuulu kɔl a Meele. Mi Chiisu cha maa Mata cho bɔɔ waltaŋ peinɔŋndo choo. Le hei mbo dimul ndu aa, “Mata, a landuŋ kɔl faŋga faŋga o kpekulaŋ.” Okoŋ mi Chiisu kɛɛsiaa maa o wa aa nyɛdiaa nyɛɛmbɔ, o wa letuu. Mi Chiisu muliŋ niko o Meele lo le ndu chɔmndo maa o cho a isiɛlɛi fuu le o kɛɛ kpekulaŋ te. Mbo dimi aa, “O kɛndɔɔ, ndu Meele hɛli ni. Nduyɛ, wana bii ndu ndu o ba le.” Meele nɔla mbo keleŋa puɛɛnɔŋ nyɛ o de o paale leŋ choo wo. Kɛ fɛɛŋ bɛɛ o puɛɛnuŋ chandɔɔ, a sɔɔŋ iMɛlɛkaya o pɛɛku le chalii o chal mbo yaŋ Chiisu nilaŋndo yɛ le. Mɛɛ wɔsilaŋ 60 la hiou, mi kiilanɔɔ Chɔŋ poonyiaa aa, “Chiisu ndu oo kaala Mata nda Meele pɔmbɔ ndɔ.” (Chɔŋ 11:​5) Diomndaŋ ndaŋ o Baabuiyo niŋ la chɔm maa mi Mata kɛsiŋ o kɔl miŋgi Chiisu miŋgi ndu o nɛiyo, nduyɛ mbo kindiŋ le Chɛhowa piɛiyo o laalaŋndo choo tei a piɔm ndɔɔ.

5. Vɛɛ naŋ tuu yɛ chieeŋ naŋ cho hoo niŋndo a chieeŋndo o teleŋ masindɔɔ niŋ, nduyɛ nyuna yɛɛ fula yɛ a hei okɔɔ?

5 Te o hiŋ pɛ a tuandɔŋndaŋ okɔɔ, vɛɛ naŋ tuu yɛ chieeŋ naŋ cho hoo niŋndo a chieeŋndo o teleŋ masindɔɔ niŋ? “Kani masindɛ wanachioo loonuŋ ndɔ takpa a suukaŋ hiou bɛnda kpou wo le, maasii toosiaa yaulaŋ chɔ chɔ wo, yaula nɔ fotueilaŋ tau laŋ, alaadioo, vidueilaŋ, tɛlivisiɔŋndaŋ maa o teleŋ naa hoo niŋ te. . . . Lepaa o lepaa a cho naa kisɔɔ a tuandɔŋndaŋ . . . O viu wɔ bɛɛ le, mi waŋnda dimi maa chieeŋ naa hoo ‘Boondii Chieeŋndo kumbi hɔlla wo i cho ni.’ Kɛ o cho tuŋ hiouwɔɔ lachi a simnɔŋndo ‘Boondii tuandaŋnde.’” O sukuuwaa kundaa lo o Amɛlika niŋ nda dimi suɛi hei ni. O cho niŋ wɔsila 60 a nyɛ lechoo. Mi Bandu Mɛŋgɛlaa Tapioo 15, 1958 ve dimi aa, “Mɛɛ chieeŋndo huŋ o mɛɛlulaŋ fau, lende ko tuandɔŋndaŋ la cho wa hiouwɔɔ lachi a kuiyo ni.” Tonya kɛsɛ hei cho ni! Nduyɛ mi hei huŋ a nyuna sɔviɔɔ pila. Ndu cho ni, ‘Yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ tosa le miŋ kpakpala tuandaŋnda fondolaŋ, okoŋ miŋ tosa mbo hiou bɛɛ Meele, le hɔlla mulioo o sɔɔŋ iMɛlɛkayaŋ?’

CHIEEŊNDO SOLIŊNDO KPEKU KƐ O CHO MIŊ WA A TUANDAŊ LENIŊ TE

6. Vɛɛ wanaa Chɛhowaa soliŋ yɛ niŋ nyɛm mapuuloŋ kpeku nyɛkɛndɛi?

6 Le piɛile tonyaleŋ hivioo lachi, kɔɔna Mɛlɛkaa kumbuii cho o lɛŋndeŋ choo wo cho lɔɔlɔɔ nyɛm mapuuloŋ soliŋndo kpeku nyɛkɛndɛi. Le tamaseliiyo, ŋ soonuŋndɔ a “Photo-Drama of Creation” (Photo-Drame de la Création) okɔɔ, o ŋ cha waŋnda a nyɛm yoomaŋ cheleŋ hiilɔŋndo wo. Nyɛ mapuuloo hoo ndoo nɔ diomndo a fotueila nɔ kɔɔle kɛndɛleŋ ndaŋ. Tuupa mi Chɔu Chieeŋ Tasoo kanduŋ nduyɛ a tuma o wa wo, mi waŋnda o miiliɔŋndaŋ niŋ chieeŋndo balɔɔ kpede sɔla kɔl dɛɛniaa o nyɛ mapuulu nda chɔm koŋndo niŋ. Mɛɛ nyɔɔ hoo chuu chɔm, ma mɛɛlu tɛɛsiaa maa Chiisu cho hunɔɔ wa o Masaleŋ choo le wɔsilaŋ Waapilɛ nduyɛ mi kɔl nyuloo wa. O koŋ kɔɔli, mi yooŋgu kɛndɛ leMasaa yondaŋ o alaadioo choo nduyɛ mi waŋnda o miiliɔŋndaŋ niŋ o lɛŋndeŋ choo kpou tuɛi ndu. Hau, ŋ cho kɔmpitɛilaŋ (ɔdinatɛɛlulaŋ) a Intanɛtiiyo soliŋndo kpeku nyɛkɛndɛi le yooŋgu kɛndɔɔ pɛŋgɛlaa. O cho wanaa cho o lɛŋii mɛŋndaŋ ma balu ve wa komallo, a sɔŋgilaŋ kpou o chieeŋndo choo.

7. (a) Le yɛɛ i cho yɛ suɛi kpundɛ le chieeŋndo soliŋndo kpeku tau? (b) Yɛɛnɛ nɔ yɛ mbo wa nyɛ sɔvɛ bɛndu le naa? (Tofa poonyiaa pɔmbɔɔ lebɛŋgu)

7 A mɛɛ Baabuiyo sila yɛ, kpundɔɔ cho le nyɛm cho o chieeŋndo niŋndoŋ soliŋndo kpeku tau. (Nuawɔ Kɔliŋtiaŋ Tasoo 7:​29-31.) Te Kilisiɔŋnɔɔ chiee le, mbo tɛɛmbuu teleŋ ndɔɔ tau o nyɔɔŋ ŋpum tosaa niŋ, mi che bɛɛ ŋ wɔu le tosaa le. Nyɔɔŋ muŋ cho ni, nyɛ ŋ hɛnaŋ tosaa wo, nuaa o yaulaŋ niŋ le yelelaŋndo, tɛlivisiɔŋndo nuaa, kelaa nyɛm kɛndɔŋ nuaa, nyɛm kɛndɔŋ keiyo nuaa o lɔɔ niŋ kɛ o cho le piondɔɔ le, nduyɛ a nyɛm mapuuluŋ laŋga fula woŋ piondɔɔ. Intanɛtiiyo soliŋndo kpeku, poonyiaŋndo, nimolola pila laŋ saŋɔɔ, yooŋgula sɛnɛilaŋ nuuviaa, bɔllo a pisulta cheleŋndaŋ nuaa chuɛi chuɛi. Muŋ kpou tɛɛmbuu teleŋ naa nduyɛ miŋ simnuŋ pɛŋ kaa cho naa o koowaŋ niŋndo. * (Ikili. 3:​1, 6) Teleŋ naŋ chua le nyɔɔŋ muŋ tosaa wo, te ŋ kilu ndu o tiŋ te, mbo tosa miŋ mulul suɛi sɔvɛi kɔɔ. Ndi cho ni, Chɛhowa piɛiyo.—Nuawɔ Ɛfisiaŋnda 5:​15-17.

8. Le yɛɛ silaa le kiɔɔ nyɔɔŋ o chieeŋndo niŋ naa hiouwɔɔ o kɔl kɔɔli cho yɛ nyɛ sɔvɛ bɛndu?

8 Setana maŋgaliaa chieeŋndo le mbo yusa naa kɔllo nduyɛ miŋ tuanduŋ leniŋ. Hei wa tonya o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ, nduyɛ hau pɛŋ o hiou lewɔu. (2 Timo. 4:​10) Lelaŋ, ŋ nɔ miŋ bii sila dimi hoo aa, “Yeemɛi le chieeŋndo hoo a nyɛm cho leniŋ ndoŋ, i hiau nya o kɔl kɔɔli le.” Lelaŋ, te ŋ tosa pɛ yɛlɛmiaalaŋ le silaa hoo biyɔɔ, ŋ cho kpakpala tuandaŋndo, nduyɛ kaala naŋ nɔ le “Mɛlɛka Finyaa” wo cho hindɔɔ. Hoo cho tosa mii wa tɛtɛlɛ le naa le hɛnaŋ Mɛlɛkaa tosaa, nduyɛ miŋ wa a bɛndaa ndu o hɔl lefɛɛŋ.—1 Chɔŋ 2:​15-17.

HƆLTE NUMNDEŊ LE WA NYƐKƐNDƐI

9. Yɛɛ Chiisu ndoo dimi yɛ a hɔlte naale iMɛlɛkaya leŋ okɔɔ, nduyɛ vɛɛ o kɛsi yɛ tamaseliiyo o hei niŋ?

9 Sila kɛndɛ Chiisu sila Mata wo wa o chɛlaŋ a pɛɛku ndɔɔ vɛlɛ a tamaselii ndɔɔ. Mbo dɛɛniaa buɛiyaa nduaa le mi hɔlta ndala iMɛlɛkaya laŋ la wa “nyɛkɛndɛi” le ma kɛsi fɛŋ Masale Mɛlɛkaleŋ nyɛ tase a ve a tuandaŋ te. (Nuawɔ Maatiu 6:​22, 33.) Chiisu kuendiŋ ŋnyɛmkɛ le. Ndoo nɔ chiɛi le kɛlɛŋgaa niŋ te lɛŋndeŋ.—Luku 9:​58; 19:​33-35.

10. Tamaselii yɛɛ Chiisu ndoo kɛsi yɛ teleŋ o kandu wali ndɔ pollo wo?

10 Mi nyɔɔŋ yɔŋnuŋ tau teleŋ Chiisu wa wali ndɔɔ tosaa wo. Nyɔɔŋ muŋ wa tosa le mi ndoo wa o tuandaŋ, kɛ kposoŋ bɛɛ o chɛl muŋ te. Teleŋ o kandu wali ndɔ pollo wo, mɛɛ o chii faŋgaa pɛɛku a kaamaalaŋ tosaa o Kepanɔm niŋ, mi waŋnda nyɔɔlu ndu le mbo lo o ndalo chiee. Kɛ yɛɛ Chiisu tosa yɛ a nyɔɔlu sondo yeelɛi nda wa ndu koŋndo? Mbo dimi aa, “I nɔ mi kuɛ o chiooŋ ŋ pilɔŋ bɛɛ mi kɔ dimi yooŋgu kɛndɔɔ a masale Mɛlɛkaleŋ okɔɔ. Kani fondole, le keŋ Mɛlɛka vem ya ni.” (Luku 4:​42-44) Le mi Chiisu lo o lediom, mbo balu o sɔŋgilaŋ kpou o lɛŋnde Palɛsitaiŋ ndeŋ niŋ yooŋgu kɛndɔɔ dimioo a waŋnda pɛɛkoo. Mi che bɛɛ wana walaŋndo o wa ni, kɛ ndu bɛɛ ndoo hau ba le nyɛm wanachioo hau ba woŋ. Lepum, mi ndoo saŋga yɔkɔɔ o wali Mɛlɛkaa tosaa niŋ.—Luku 8:​23; Chɔŋ 4:​6.

11. Yɛɛ Chiisu ndoo dimullɛ po sɛɛŋgiaŋndo wa o yuŋgu ndɔɔ niŋndo? Nduyɛ sila yɛɛ Chiisu yɔŋgu yɛ?

11 Teleŋ pum vɛlɛ mɛɛ Chiisu wa buɛiyaa nduaa pɛɛkoo a mɛɛ nda nɔ ma biunuŋ nyɛpalaa yɛ, mi po pum kialu suukaŋ ndaa mbo dimi aa, “[Wana pɛɛkaa, NW], dimul bɛ nuu mi ŋ piɔu nyɛm kɛŋ finya naa mɛi yoŋ naa ndu.” Kɛ mi Chiisu kɛɛ le luɛiyɔɔ o suɛi hei niŋ. Mbo mulul poo aa, “Laŋunɔɔ, nɛɛnɛ hɛli yɛ ya le waa wana kialaa ŋyamaa ɔɔ le waa wana piɔuwaa nyɛm kɛ nya tɛɛŋ?” Okoŋ mi Chiisu hiau lachi a pɛɛku o wa wo. Mbo sila buɛiyaa nduaa a kpundɛ cho wo okɔɔ te a tuandaŋ pɛ le yeemɛi nyɛm kiɔɔŋ ma mulul wali Mɛlɛkaa kɔɔ.—Luku 12:​13-15.

12, 13. (a) O palɛi biŋgi niŋ tuupa mi Chiisu wu, yeemɛi yɛɛ Kilikiiya apum ndaa chɔm yɛ? (b) Vɛɛ Chiisu kpakpala yɛ tuandaŋ ndoo nɔ le ndu komallo wo?

12 Lɔɔ mɛɛlaa Chiisu wa o chieeŋndo choo wo wa boondii kɔl tambɛi bɛndu. (Maa. 26:​38; Chɔŋ 12:​27) Ndoo nɔ bɔɔ wallo le tosaa, ma tɛɛmbuu ndu labɛɛ, nduyɛ ma dii ndu diyɔɔ imɔnɔɔ. Le tamaseliiyo, tofawɔ nyɛ yɔŋnuŋ o Kuɛɛndoo choo Naisaŋ 9, wɔsi 33 boondii Chiisu ve wo. A mɛɛ ndii dimiŋ yɛ, mi Chiisu luɛi Chulusɛlɛm o sofɛlɛ fɔŋndɔɔ choo, nduyɛ mi faŋgaa wa ndu saŋgalaa maa ndu cho Masa hiŋ sɔŋgɔ Mɛlɛka wo ni. (Luku 19:​38) Diimandɔɔ, mi Chiisu luɛi o maando niŋ. Nduyɛ a kɔl sikpaa, mbo tuau wanaa leyulaa lepuluaa wa chiɛi Mɛlɛkaa soliŋndo kpeku le chaaŋaa ndaa Chuuwa kanioŋ nanɔɔ o ba wa.—Luku 19:​45, 46.

13 Kilikiiya wa faŋga wa Chulusɛlɛmndo tɛɛŋ. Mi Kilikiiya haa hɛnaŋ a Chiisu haaa, le hei ma dimul Filipi le mbo tosa kɛɛsiaa le ma bii bɔŋaŋ pɔmbɔ a ndu. Kɛ mi Chiisu kɛɛ yɔŋi ndoo faŋa kɔllo o sɔɔŋ sɔvɛ wa ndu lachi woŋ choo. O kpeekpei niŋ, o cho faŋga le o wa nuuviaa halikpeŋ mbo kpakpala diyɔɔ yaamɔɔwaa Mɛlɛkaa wa ndu wo le. Lelaŋ mɛɛ o tɛɛsiaa maa o nɔ le piɔmndo sɔlaa suŋ, mbo dimul Aŋdulu nda Filipi aa, “Wana o wana kaala yoomu ndɔɔ pɛ, mɛɛ o cho yoomu kpeekpeiyo fula. Nduyɛ, wana o wana tul yoomu ndɔɔ hoo chieeŋ nanuŋ leyɛ pɛ, mɛɛ wana koŋ cho hunɔɔ yoomu kpeekpei nɔ lamɛɛlu le wo sɔla.” Yɔŋi ndoo nɛŋi Kilikiyaa kaŋ kɔl, mbo kɛɛsiaa le ma tol tamasi sala ndɔ soliaŋndo kɔɔli. Mbo dimul nda aa, “Wana o wana hɛnaŋ mbo tosa wallo le ya pɛ, finya nuu cho wana koŋ bɛɛleŋ ke.” Mi Filipi chaŋ mbo miiŋgu o Kilikiiyaa kaŋ lo, nduyɛ mbo dimul nda yooŋgu kɛndɛ nda dimul ndu wo.—Chɔŋ 12:​20-26.

14. Mi che bɛɛ mi Chiisu kɛsi wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ nyɛ tase peŋ o yoomu ndɔɔ niŋ, kɛ yɛɛ chɔm yɛ maa o wa kpeŋ kpeŋ?

14 Chiisu chɛl mi tuandaŋndaŋ la faŋa ndu kɔllo o yooŋgu kɛndɔɔ dimioo le. Nduyɛ o ve vɛlɛ yiyaŋndo a wallo okɔɔ lɔɔlɔɔ le. Mi ndoo chɛl veeloo le kɔlaŋ o bɔŋaŋ nɔ kɛsiaa nduyɛ mbo sɔɔŋguu balaŋ le mi dunyɛi yeela. Mbo tosa kaamaa le mɛŋndaŋ siiŋgoo muɛiyaŋ. (Chɔŋ 2:​2, 6-10) Mbo chɛl vɛlɛ veelulaŋ le kɔlaŋ o diola ichɔltaŋ a chaaŋaa nduaa kpɔlɔkuaa, vɛlɛ a wanaa ndaa nɔ le simnɔŋndo buɛiyaa nduaa wa. (Luku 5:​29; Chɔŋ 12:​2) I hiou kpou ve, mi Chiisu ndoo pendu teleŋndo kpali le ndupila le piɛileŋ, yiyaŋndo, a pɛŋgioo.—Maa. 14:​23; Maki 1:​35; 6:​31, 32.

FAŊA “NYƐ O NYƐ NƆLA MBO KUUNA NAA LE KƆLAŊ O NƐI TONYAA HOO CHOO”

15. Sila yɛɛ kiilanɔɔ Pɔɔl ndoo yɔŋgu yɛ, nduyɛ tamasi kɛndɛ yɛɛ o kɛsi yɛ?

15 Mi kiilanɔɔ Pɔɔl poonyiaa maa naŋ faŋa “nyɛ o nyɛ nɔla mbo kuuna naa le kɔlaŋ o nɛi tonyaa hoo choo.” Nduyɛ mbo tuu yɔŋgɔŋ naa leKilisiɔŋndo a kilta labɛɛla laŋ. (Nuawɔ Hibuluiya 12:​1.) Mi Pɔɔl duau nyɛ o wa waŋnda pɛɛkoo wo o wali niŋ. Mbo mal wali bɛndu bɛndu o piɛile ndale maChuuleŋ niŋ, wali ndoo tosa niŋ mbo sullo. Mbo handu kɔllo o “suɛi hiou bɛnda kpou le tosaa ve” choo. Okoŋ, mbo simnuŋ chiɔɔ o wali Mɛlɛkaa niŋ. O wa heeloo a tuusoo Siiliaa, Eesiaa Mainɔ, Masidooniaa, a Chudiaa tɛɛŋ. Mi Pɔɔl poonyiaa a tiindaŋ ndoo nɔ le yoomu fafɛɛŋndo o choo choo niŋndo okɔɔ aa, “Mi faŋa kɔllo bau o nyɛ o nyɛ ya ii tosa paandu, nduyɛ mi kindi kindi le mi sɔla nyɛ cho ya lachi wo. I cho fafalaa le mi I lo o koŋ mi I fuuluu o mɛɛlulaŋ le mi I kɔ sɔla fandaa.” (Filipi. 1:​10; 3:​8, 13, 14) Mi Pɔɔl soliŋ yembule ndɔleŋ kpeku nyɛkɛndɛi. Le hei, mbo nɔla le mbo “yɔŋguŋ kpou o wali Masanɔɔ niŋ.”—1 Kɔliŋ. 7:​32-35.

16, 17. Wa o nɔ niŋ, wa yembu, vɛɛ naŋ tuallɛ tamasi Pɔɔl kɛsul naa wo kɔɔli? Chɔmndɔ tamaseliiyo.

16 Maa Pɔɔl, buɛiyaa Mɛlɛkaa apum hɛli le waŋnɔŋndo yembu halikpeŋ kalaŋ leyuŋgu bɛndu ve nda choo le, le ma yɔŋguŋ tau o wali Masanɔɔ niŋ. (Maa. 19:​11, 12) Buɛiyaa Mɛlɛkaa cho o nɔlaŋnda nɔ kalaŋndaŋ tau o yuŋgoo niŋ. Kɛ wa o nɔ niŋ, wa yembu, kpou nɔla ma faŋa “nyɛ o nyɛ nɔla mbo kuuna naa le kɔlaŋ o nɛi tonyaa hoo choo,” nduyɛ ma piɛi Mɛlɛka tuandaŋnda bɔɔ ve le. Hoo sim ni maa kiolɔɔ kaala chii naa teleŋndo o ba laŋ latiŋ lechoo, nduyɛ miŋ kɛsi kpeleŋnda tosa miŋ chua teleŋndo tau o wali Mɛlɛkaa niŋndo.

17 Ŋ yaasiaŋndɔ a pɔnɔ a lanɔ pum okɔɔ, Maki nda Klaa. Mi nda ŋiɔɔŋ kpou luɛi o kɔɔfaleŋ niŋ mɛɛ nda chii sukuuwo. Nduyɛ ma hiau lachi a kɔɔfaleŋ mɛɛ nda chal o nɔɔ niŋ. Mi Maki dimi aa, “Miŋ chɔɔlu yoomu naa tosa tɛtɛlɛ. Miŋ fulaŋ o chiɛi lumuila (siambulula) yaa naŋ wa niŋndo. Nduyɛ miŋ mal wali naŋ wa tosaa wo le miŋ luɛi wali taŋgulaa cho tosaŋndo o lɛŋnde niŋndo.” O wɔsila 20 hiou laŋ niŋ kpou a wa keiyo Toŋgola Lepiɛilaŋ taŋgullo o Afilika niŋ. O teleŋ pum niŋ, mi nyɛ nda sɔlaa dɔɔnaŋ. Mbo lo dalalaŋ 15 kpe nda o ba. Kɛ Chɛhowa wa nda mandaa. Mi Klaa dimi aa, “Wallo tosaa lepaa o lepaa o wali Chɛhowaa niŋ wa naa kɔl hiniaa yiŋgoloŋndo kioo. Miŋ sɔla chaŋyaŋ tau o wallo hoo tosaa niŋ, nduyɛ nyɛ o nyɛ ve naa lepɛŋ te. Nyɛ taaniŋ naŋ mallo wana tuu ndu pɛŋ a nyaale wana sɔla o wali lɔɔlɔɔ Chɛhowaa tosaa niŋ te.” Wanaa cho o wali lɔɔlɔɔ Mɛlɛkaa niŋnda a bɔɔbɔɔ nɔ bundɔŋ waa naa. *

18. Nyuuniaala kuɛɛ apum nɔ yɛ ma yaasiaa?

18 Num yɛ? Yɛɛ ŋ cho yɛ tosa te a che pɛ maa a nɔ lɛ sɛmbɛ maa paandu le Masale Mɛlɛkaleŋ hivioo lachi le mɛɛ ŋ cho o tuandaŋ yɛ le? Mulioo cho o Baabui ŋ cho wa nuaa wo niŋ, a hiouwɔɔ lachioo o ndu pɛɛkoo niŋ. Vɛɛ ŋ tosa yɛ keŋ? Buŋgɛi cho lachi ve cho tɛɛsiaa.

^ pɛl. 7 Tofa suɛi lebolle hei, “Diɔmndo, Nyɛ o Nyɛ Wana Dimul Ndu, Laalaŋndo O Laalaŋ Ni.” O Bandu Mɛŋgɛlaa, Saa 15, 2015 ve niŋ. O puuluei niŋ.

^ pɛl. 17 Tofa vɛlɛ bundɛi a Haini nda Mɛlodi Sandasiŋ okɔɔ o suɛi lebolle hei niŋ, “Sinaa O Cho O Kɛndɔɔ wo a Ndu Tosaa.” (Bandu Mɛŋgɛlaa, Fuoo 1, 2006, o puuluei niŋ) Ma pisi yulale nɔ tɔnɔɔ tau leŋ o Ɔsiteeliaa niŋ ma luɛi o wali lɔɔlɔɔ Mɛlɛkaa niŋ. Nua ma sina nyɛ yɔŋnuŋndo mɛɛ nyɛsɔlaa chuu nda o ba teleŋ nda kuɛ yooŋgu kɛndɔɔ dimioo o lɛŋnde Iŋdiaaleŋ niŋndo.