Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Wɔsila Kɛmɛlaŋ o Masale Mɛlɛkaleŋ Bɛŋgu!

Wɔsila Kɛmɛlaŋ o Masale Mɛlɛkaleŋ Bɛŋgu!

“I cho piɛileŋ maa Mɛlɛka o ke waŋnda kɔl nyuloo wo, o ke nya nyɛ o nyɛ kɛndɛ le mi la tosa nyɛ o hɛnaŋ maa la tosa wo fɔ.”—HIBU. 13:20, 21.

CHONDOŊ: 136, 14

1. Vɛɛ wali pollo wa yɛ nyɛ sɔvɛ bɛndu le Chiisu? Tɛɛsiaa wɔ.

CHIISU kaala suɛi a Masale Mɛlɛkaleŋ okɔɔ. A mɛɛ Baabuiyo dɔɔŋ kona yɛ, mbo suaa a Masale Mɛlɛkaleŋ okɔɔ mbo hiau bɛɛ sɔɔŋ cheleŋndoŋ. Mbo suaa a leŋ okɔɔ hiouwɔɔ bɛmbɔɔ 100 o wali ndɔ pollo niŋ. Masale Mɛlɛkaleŋ lee hiou ndu bɔɔ o kɔl kɔɔli.—Nuawɔ Maatiu 12:34.

2. Vɛɛnɛ waŋnda ndaa wa yɛ o hɔlndɔ teleŋ Chiisu vem waŋnda o Maatiu 28:19, 20 niŋndo? Nduyɛ le yɛɛ naŋ dimi yɛ lende?

2 Mɛɛ Chiisu fula dɔɔ o sɛiyo niŋ, mbo chɔmnuŋ ŋwaŋ 500 o hɔl, a ndaa nɔ le simnɔŋndo wanaa dimiaa yooŋgu kɛndiaa wa. (1 Kɔliŋ. 15:6) Kɛlɛŋgaa a boondii keŋ o dimi ni le mi yooŋgu kɛndɛ leMasaa dimiŋ o “ŋwaŋnda chiee lo ba o ba fee.” O ve wali kpɛdɛ a teleŋ koŋ te! * Wali bɛndu Chiisu dimi hoo wo nɔ mbo tosaŋ “haaa mbo lo o koŋ mi chieeŋndo hoo fuuluu o mɛɛlulaŋ.” Nduyɛ, ŋ dimi maa num bɛɛ cho viomɔɔ hoo tosaa a nyɛ dimiŋ koŋndo peeloo.—Maa. 28:19, 20.

3. O nɛila yaa kuɛɛ choo naŋ wa yɛ a bɛɛndiaŋ nyɛkɛndɛi le wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ?

3 Mɛɛ Chiisu dimul buɛiyaa nduaa le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo, mbo mɛi lediom aa, “I cho wa latulu a nya.” (Maa. 28:20) Lelaŋ, wali bɛndu dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ hoo cho tosaŋ o ba ndɔɔ bɛŋgu. Nduyɛ Mɛlɛka naa ke naa “nyɛ o nyɛ kɛndɛ” le naa malaa miŋ tosa viomɔɔ hoo. (Hibu. 13:20, 21) O buŋgɛi hei niŋ, ŋ cho isɔɔ a nyɛm kɛndɔŋ muŋ ŋgaa okɔɔ. Muŋ cho ni, (1) nyɛm waliŋ nda ke naa woŋ, (2) nɛila naŋ soliŋ kpeku laŋ, (3) pɛɛku naŋ sɔla wo. O tasoo, ŋ soonuŋndɔ a nyɛm naŋ soliŋ kpeku woŋ ŋpum o wɔsiŋ kɛmɛ hiou woŋ niŋ.

MASAA BƐƐNDIAA BUƐIYAA NDUAA LE WALI DIMIAA YOOŊGU KƐNDƆƆ

4. Le yɛɛ naŋ soliŋ yɛ wolɔɔla walta yɛ yɛlaŋ kpeku o wali naa dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ niŋ?

4 Mi Chiisu tuu “yooŋgoo a Masale Mɛlɛkaleŋ okɔɔ” a yɛiyii del o lɛŋnde suu o suu choo ve. (Maa. 13:18, 19) Mi wana tosa kpelelaŋndo soliŋ nyɛm walloŋ ŋ suu o suu kpeku le kpele ndɔɔ bɛɛndiaa le tɔlɔɔ. Lende koni, o wɔsiŋ hiou woŋ niŋ, Masaa ke naa nyɛm walloŋ le naa malaa miŋ bɛɛndiaa kɔlta waŋnda o miiliɔŋndaŋ niŋ le yooŋgu kɛndɔɔ tueiyɔɔ. Nyɛm walloŋ muŋ ŋpum kɛlɛŋgaa le wɔsilaŋ tɔ kinɛi ndaa soliŋ muŋ kpeku ni, ɔɔ hiouwɔɔ o koŋ choo. Ŋpum yɛ, ŋ yala fula o baa niŋ te. Kɛ nyɛm walloŋ muŋ tosa miŋ sɔla taasioo o nɛilaŋ lapum niŋ maa wanaa dimiaa yooŋgu kɛndɛ.

5. Yɛɛ wa yɛ kaadii leseiyo, nduyɛ vɛɛ ndaa soliŋ yɛ ndu kpeku?

5 Nyɛ wali mala wanaa bɔɔbɔɔ ma kandu wali pollo tosaa wo cho kaadii leseiyo ni. Ndu wanaa dimiaa yooŋgu kɛndiaa kandu soliŋndo kpeku ni o wɔsi 1933 ve niŋ ni. Mɛɛ yau ipikioo cho yɛ kaadii leseiyo hoo wa ni. Ndoo nɔ yooŋgu Baabuiyo lechoo nyɛɛmbɔ. Teleŋnda bɔɔbɔɔ, a wa kɔlaŋ a yau sɛnɛiyo toosiaa a yooŋgu sɛnɛiyo leniŋ. Mɛɛ wana yɔŋgu ndu yɛ waŋnuŋ tɛtɛlɛ! C. W. Ɛlɔnmiaa wa le wɔsilaŋ tɔ teleŋ o kandu yooŋgu kɛndɔɔ dimioo o nɛiyo hoo choo wo. Mbo tɛɛsiaa aa, “Mɛɛ ndaa chɔm naa le dimioo yɛ cho hoo ni, ‘Yandii a yeema ma nua yauwo hoo?’ Te wana chiɛiyo chii pɛ kaadiiyo hoo nua, ŋ ke ndu yaula naalaŋ opilɛ, okoŋ ŋ hiou loŋ choo.”

6. Le sabu tɛtɛlɛ kuɛɛ kaadii leseiyo wa yɛ?

6 Kaadii leseiyo hoo ndoo mala o nɛila bɔɔbɔɔ niŋ. Mi che bɛɛ wanaa dimiaa yooŋgu kɛndiaa tau ndaa nɔ yeemɛi ikala kala le kɔlaŋ o wali pollo niŋ, kɛ apum ndaa nɔ siɔmbulaŋ nduyɛ ndaa sina mɛɛ wana suaa yɛ le. Apum yɛ ndaa nɔ nyɛ nda dimi wo tau. Mi ndaa dimul wana chiɛiyo nyɛ o nyɛ nda sina o chemchemndeŋ lepilɛ kpe bɛŋgu, kɛ ndaa suu a taasi le. O baa pilɔɔ choo, kaadii leseiyo “ndoo suaa” le wana dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ ni, nduyɛ diomnda wa la poonyiaa lechoo laŋ la wa nyɛkɛndɛi.

7. Simulta suu kuɛɛ apum komallɛ mɛɛ nda wa kaadiiyo hoo soliŋndo kpeku?

7 Kɛ simultaŋ la wa. Mi Kiles, o viou niŋ Chɛhowa piɛiyo wo loonuŋ aa, “Lepum ma nyuna naa aa, ‘Ɛɛ, yɛɛ o dimi yɛ? Mɛɛ a tiuba ma dimul la a ndu okɔɔ le?’” Le handɔɔ lechoo, wanaa chiɛiya apum ndaa chiee diomnda wa o kaadiiyo choo laŋ veeloo le. Kɛ a koŋ kpou, mi apum yiyaŋ maa le nda kaadiiyo cho ni. Le hei ma bii wana dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ kaadiiyo o ba, okoŋ a luɛinuŋ chiɛiniŋ a baŋ dioo. Te wana chiɛiyo hɛnaŋ a ndu le, o sɛɛsiaa ndu. Kɛ, puaapiliaa wa pɛɛkoo mɛɛ nda kua o waŋnda lo yɛ, nduyɛ ma chɔɔmuŋ ndapila kpendekele maa le Masale Mɛlɛkaleŋ nda cho wallo ni.

8. Tɛɛsiaa wɔ mɛɛ ndaa soliŋ ŋgalamafuei ndaa kela wo kpeku yɛ? (Tofa fotueiyo o peele naŋ kandu leŋ choo.)

8 Nyɛ ndaa soliŋ vɛlɛ kpeku o wɔsi 1930 ve niŋndo, a wɔsi 1940 ve kandɔŋndo wo wa ŋgalamafueiyo ni. Mi puaapiliaa apum ke maasiiyo hoo diola isiɛɛlaŋ aa Eelɔŋ le mɛɛ ndoo suaa le nda yɛ. (Nuawɔ Ɛsɔdɔɔ 4:14-16.) Te wana Chiɛiyo chɛl wana dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ diom pɛ, o chuku suɛi cho a Baabuiyo okɔɔ ve o maasiiyo hoo choo le chemchemndaŋ ma hiɔɔlu a tɛndaa tɛɛŋ. Nduyɛ okoŋ kɔɔli, o ke wana chiɛiyo yaulaŋ lapum. Lepum, mi wanaa cho o yuŋgoo niŋnda kpou chuuŋgiaŋ naapilɛ le suɛi cho hei o maasiiyo choo a Baabuiyo okɔɔ ve nilaŋ yaŋɔɔ! O wɔsi 1934 ve niŋ, mi Kɔɔna Bandu Mɛŋgɛlaa kandu ŋgalamafueila wana kela laŋ toosiaa le laŋ soliŋndo kpeku o wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ niŋ. Nduyɛ mi waŋnda tuɛi sɔɔŋ yɛyɔŋ 92 o maasiiyo hoo choo a Baabuiyo okɔɔ.

9. Vɛɛ ŋgalamafueiyo ndoo hivi yɛ wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ lachi?

9 Mɛɛ wana chiɛiyo diolaŋ Hilali Kɔsiliŋ yaŋ nilaŋ o suɛi ipilɛ o maasiiyo hoo choo, mbo dimul wana hiŋ ndu yooŋgu kɛndɔɔ dimullo wo le mbo you ndu ŋgalamafuei ndɔɔ le lɔɔ opilɛ le mi wanaa nda chiɛɛliaŋ nda yaŋ nilaŋ o yooŋgu kɛndɛ leMasaa. Mɛɛ wana dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ miiŋgu o ndu lo, mbo komal wanaa sɛnɛiyaa nɔ yeemɛi o yooŋgoo niŋnda ndu chumndo. Mɛɛ teleŋ tiŋ hiou, mi waŋnda haa apum yɔŋguŋ o Chɛhowa lo, nduyɛ mi chuaambuaa laanduaa ŋiɔɔŋaa Hilali wa kua o Sukuuwo Kiliad. Okoŋ, ma yɔŋ nda o lɛŋnde cheleŋ niŋ le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo. Mɛɛ kaadii lesei ndaa ke koŋ waŋnda wo mala nda yooŋgu kɛndɔɔ kandɔɔ dimioo yɛ, lende ko ŋgalamafueiyo bɛɛ mala nda ni. Okoŋ kɔɔli, Masanɔɔ ndoo nɔ vɛlɛ mbo soliŋ Sukuu Manda iMɛlɛkayaa kpeku le nda diomndaŋ dɔuwɔɔ o sondo.—Nuawɔ Aisaya 50:4.

SOLIŊNDO NƐI O NƐI KPEKU LE WAŊNDA KOMALLO

10, 11. Vɛɛ ndaa soliŋ yɛ yaula layooŋgulaŋ a alaadioo kpeku le tonya Baabuiyo pɛŋgɛlaa, nduyɛ le yɛɛ nɛilaŋ ndaŋ laa bɛnda yɛ?

10 O nɛi chɔmaa Masanɔɔ bɛŋgu, mi wanaa Mɛlɛkaa ndaa soliŋ nɛila yɛ yɛlaŋ kpeku le wanaa bɔɔbɔɔ komallo a yooŋgu kɛndɔɔ. Hei ndii wa bɔɔ nyɛ sɔvɛ teleŋ ‘wanaa kuauwaa ve a bɔɔ le’ wo. (Nuawɔ Maatiu 9:37.) O wɔsiŋ 2,000 kandɔŋndo, yaula layooŋgulaŋ ndaa soliŋ kpeku ni le mi yooŋgu kɛndɔɔ komal waŋnda tau o fondaŋnda Seiyaa Chɛhowaa ve a bɔɔ le laŋ. O lɔɔ o lɔɔ bɛŋgu, mi Chaas Taas Lɔɔsɛl ndoo yɔŋ sɔɔŋ o maasii layooŋgoo choo o kunda poonyiaa yaula layooŋgulaŋ ndo lo. Okoŋ kɔɔli, mi kundaa hoo yɔŋ vɛlɛ suɛi Lɔɔsɛl le hei o wanaa poonyiaa yaula layooŋgulaŋ nda lo o Amɛlika niŋ, Kanada, a Yulopi. Wana dimi maa a wɔsii 1913 ve, waŋnda 15,000,000 veelu diomndaŋ a sɔɔŋ Ŋgɔɔ Lɔɔsɛl loŋ muŋ okɔɔ ni, o yaula layooŋgulaŋ 2,000 niŋ!

11 Mɛɛ Ŋgɔɔ Lɔɔsɛl vi, ma kandu vɛlɛ nɛi kɛndɛ cheleŋ soliŋndo kpeku le yooŋgu kɛndɔɔ pɛŋgɛlaa. A Nyaakuɛiyo 16, 1922 ve, mi Choosɛ F. Lutafɔɔ yɔŋgu suɛi nduɛi tasei o alaadioo choo o waŋnda lo le 50,000. Nduyɛ a Doŋdoŋndo 24, 1924 ve, ma kandu sɔɔŋ dimioo o alaadi tase kɔɔnaa choo, diolaŋ aa “WBBR.” Mi Bandu Mɛŋgɛlaa, Yindimiiyo 1, 1924 ve dimi a alaadioo hoo okɔɔ aa, “Ŋ laalaŋ maa alaadioo hoo cho naa bɔɔ malaa le nyɛsɔlaa mandaa, nduyɛ nɛi kɛndɔɔ pila cho wɔ hoo ni, o naŋ soliŋ kpeku le tonyaa pɛŋgɛlaa wo.” Maa yau layooŋgoo, mi alaadioo bɛɛ mala le yooŋgu kɛndɔɔ pɛŋgɛlaa o waŋnda lo tau o fondaŋnda Seiyaa Chɛhowaa ve a bɔɔ le laŋ yɛ.

Wanaa dimiaa yooŋgu kɛndiaa a bɔɔbɔɔ cho yooŋgu kɛndɔɔ dimioo naa waŋnda wa tau wa nduyɛ a hɛnaŋ waŋnda chɔmndo tɛɛŋgii nɛi jw.org (Tofa pɛlta 12, 13)

12. (a) Yooŋgu kɛndɔɔ dimioo o fondala waŋnda wa tau laŋ, o kuɛɛ ŋ hiou yɛ tueiyɔɔ yeela? (b) Yɛɛ mala yɛ naa le siooŋnde fulaa le wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ tosaa o fondala waŋnda cho tau laŋ?

12 A cho naa dimullo le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo o fondaŋnda waŋnda wa tau laŋ. Naa mɔmbiltaŋ a teeniilaŋ la simnda, o luŋnda waŋnda bɔɔŋiaŋndaŋ, a o lɔɔlaŋ niŋ. Te siooŋnde wa num pɛ le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo o fondaŋnda waa naa, piɛi o Mɛlɛka lo. Nduyɛ ma yiyaŋ a suɛi Anchilo Manɛla, dimi ve, o cho niŋ buɛi ibuŋgaa le lɔɔ levillo. Mbo dimi aa, “Miŋ cha maa nɛi o nɛi sɛnɛi o wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ niŋ maa nɛi cheleŋ cho koŋ ni le Chɛhowa piɛiyo, le lo lechoo naa chɔmndo o ndu lo, maa nɛi cheleŋ le pimbi simiaa naa tofaa. Nduyɛ naŋ nɔ yeemɛi le tosaa wali o wali Chɛhowa ndoo nyuna naa le tosaa pɛ.” Chɛlɔɔ le fondaŋ naŋ cho yoomu naa tueiyɔɔ yeela wo malɔɔ le kɔlaŋ wali sɛnɛi Chɛhowaa tosaa o lɛŋnde cheleŋ niŋ mala naa le tiindaŋndo nɔɔ o ndu niŋ. Nduyɛ hei tosa miŋ chɔɔlu suiliŋ iMɛlɛkayaa nɔ.—Nuawɔ Kɔliŋtiaŋ Diiŋ Ndɔɔ 12:9, 10.

13. Yeemɛi yɛɛ tɛɛŋgii nɛi, jw.org cho yɛ hau peeloo, nduyɛ fulamakɔɔli yɛɛ ŋ sɔla yɛ le waŋnda ndi chɔmndo?

13 Wanaa dimiaa yooŋgu kɛndiaa a bɔɔbɔɔ hɛnaŋ le waŋnda tɛɛŋgii nɛi chɔmndo, jw.org. Waŋnda haa nɔla ma veelu diomndaŋ o yaula naala Baabuilaŋ niŋ o tɛɛŋgei hei, nduyɛ ma hivi laŋ naa cheleŋ o sɔɔŋ maŋgalaŋ niŋ hiouwɔɔ 700. Lepaa o lepaa, waŋnda hiouwɔɔ miiliɔŋndo a waalaŋ la ŋɔmpum tofa tɛɛŋgii nɛi ni. Mɛɛ alaadioo ndoo mala waŋnda paandu yɛ, lende koni tɛɛŋgii nɛi cho hau waŋnda malaa le yooŋgu kɛndɔɔ tueiyɔɔ o lesɔŋgi o lesɔŋgi ni.

WANAA DIMIAA YOOŊGU KƐNDIAA PƐƐKOO

14. Pɛɛku yɛɛ wanaa dimiaa yooŋgu kɛndiaa ndaa yeema yɛ, nduyɛ sukuu kuɛɛ mala yɛ nda le simnɔŋndo wanaa chaa pɛɛkoo wa?

14 Ŋ sina niŋ nyɔɔŋ a nɛila naŋ soliŋ kpekulaŋ lapum le yooŋgu kɛndɔɔ pɛŋgɛlaa. Kɛ, ɔɔ niŋ pɛɛku naŋ sɔla wo? Te o wa yɛ mi wana ŋ kuɛ yooŋgu kɛndɔɔ dimullo wo ndoo kɛɛ nyɛ o tuei o ŋgalamafueiyo choo wo, ɔɔ mbo chɛl diomnda o veelu o kaadii leseiyo choo wo? Wanaa dimiaa yooŋgu kɛndiaa ndaa nɔ ma sina nyɛkɛndɛi mɛɛ nda tiu simultaŋ ndaŋ ba yɛ, nduyɛ a mɛɛ nda nɔla ma pɛɛku wanaa nɔ yeemɛi ya a taasi yɛ. A tonya, mi nyina Mɛlɛkaa nyindu Netaŋ H. Nɔɔ le chɔɔ maa wanaa dimiaa yooŋgu kɛndiaa nɔ yeemɛi le pɛɛkoo sɔlaa, le ma soliŋ ke nda nɔ le suɛiyo kpeku o wali pollo niŋ. Vɛɛ yeemɛi hei ndii peeluŋ yɛ? Mi Sukuu Manda iMɛlɛkayaa kilaŋ o kundalaŋ niŋ o wɔsi 1943 ve niŋ. Sukuu koŋ mala naa le simnɔŋndo wanaa chaa pɛɛkoo wa.

15. (a) Yɛɛ ndoo yɔŋnuŋ yɛ waŋnda apum teleŋ nda wa sɔɔŋ yɔŋgoo o Sukuu Manda iMɛlɛkayaa niŋndo? (b) Vɛɛ nyɛ Chɛhowa dimi o Sam 32:8 niŋndo peeluŋ yɛ o yoomu numndo niŋ?

15 Mbo chua teleŋndo tau le wanaa bɔɔbɔɔ le ma chaa suɛi faŋgaa lachi. Mi Chulio Lamu loonuŋ a suɛi nduɛi tasei o sukuu koŋ niŋ o wɔsi 1944 ve niŋ. Yɛɛ wa yɛ suɛi lebolle? A Duɛki okɔɔ. Nduyɛ bolii Baabuiye ŋuɛɛnu kpe soo a ndu okɔɔ ni! Mi Chulio dimi aa, “Wulaŋ, a balaŋ la wa ya nyiiyaa kpa kpa, nduyɛ mi wa chiŋndoŋ sɔmndo.” Nduyɛ ndoo nɔ mbo yɔŋgu suɛi nduɛi kpou o bolii Baabui ŋuɛɛnuei hei choo. “Mi yɔŋgu suɛi nii le chemchemndaŋ ma yaa. Paale nile taseleŋ le wa leŋ ni le suɛi yɔŋgoo o biŋndo choo, kɛ mi yɔŋgu ndi.” Chuaambuaa bɛɛ wa o sukuu wo hoo niŋ, mi che bɛɛ naa o ve suɛi kpɛdɛ le mi apum yɔŋgu suɛi o kundaa lo le. Mi Anchilo Manɛla naŋ laŋga soo a ndu wo loonuŋ a suɛi tasei poombɔ feleŋgɔnɔɔ yɔŋgu ve. Ndoo kandu wɔ ko kɔlaŋ sɛnɛi o sukuu. “O wa bɔɔ nyiiyaa, nduyɛ mɛɛ o kandu suɛi, mbo kandu feeyaŋ heeloo. Kɛ kɔllo wa ndu sikpa le ndi yɔŋgoo, nduyɛ o lo feeyaŋ heeloo tei mbo chii suɛi nduɛi.” Siɔmbulaŋ, ɔɔ sɔɔŋ cheleŋ kɛɛlu num niŋ pa le nyunalaŋ mulioo o bɔŋaŋnda lekilisiɔŋndaŋ? Nyuna Chɛhowa le mbo mala num le hei chɔulabaa. A cho chɔ maa o cho num mala mɛɛ ndoo mala sukuwaa tasiaa haa o Sukuu Mandaa iMɛlɛkayaa niŋ yɛ.—Nuawɔ Sam 32:8.

16. Sabu kuɛɛ Sukuuwo Kiliad peelu yɛ o paandoo niŋ, nduyɛ a o wɔsi 2011 ve niŋ?

16 O cho ko o Sukuu Manda iMɛlɛkayaa niŋ te wanaa Chɛhowaa cho pɛɛkoo sɔlaa le. Wanaa nda yɔŋ o lɛŋii cheleŋ niŋ le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo wa a acheleŋnda cho tɔnɔɔ sɔlaa tau o Sukuuwo Kiliad. Mi wana pɛɛkaa pilɛ le sukuuwo hoo chɔm sabu sukuuwo maa, “le yeemɛi tuu kpɛiye tɔlɔɔ sukuuwa o lakɔl le wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ tosaa.” O wɔsi 1943 ve niŋ nda kumbi sukuuwo hoo ni. Nduyɛ chɔŋ a teleŋ koŋ, a pɛɛku niŋ waŋnda hiouwɔɔ 8,500. A yɔŋ niŋ wanaa nda pɛɛku o sukuuwo Kiliad wa le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo o lɛŋnde 170 niŋ. Kanduŋ a wɔsi 2011 ve, wanaa cho o wali lɔɔlɔɔ Mɛlɛkaa niŋnda kinɛi nda veelu o sukuuwo hoo ni. Nda cho yɛ kɔɔfaa teŋgeŋnda ni, buɛiyaa ibuŋgaa, Bɛtɛlaitiiya, ɔɔ wanaa kue wɔ Kiliad le wa, kɛ ma yɔŋ nda o lɛŋii cheleŋ niŋ le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo.

17. Ɔɔ fulamakɔɔli naŋ che a pɛɛkoo Kiliad wo?

17 Vɛɛ pɛɛku teŋgeŋndo hoo tosaŋ yɛ niŋ? Nuawɔ tamaseliiyo hoo. A paŋgii Naanɔɔ, 1949 ve, wanaa dimiaa yooŋgu kɛndiaa tɔ kinɛi wa o lɛŋnde Chepaŋndeŋ niŋ ni. O wɔsi koŋ mɛɛlulaŋ, ma yɔŋ wanaa dimiaa yooŋgu kɛndiaa nda pɛɛku Kiliad wa 13 o lɛŋnde leŋ niŋ. Hau, wanaa dimiaa yooŋgu kɛndiaa 216,000 cho o lɛŋnde Chepaŋndeŋ niŋ ni. Nduyɛ waŋnda haa le tɛndaa tɛɛŋ cho kɔɔfaleŋ tosaa ni!

18. Chɔmndɔ sukuula cheleŋ la mala Chɛhowɛiyaa suiliaŋnda le hiouwɔɔ lachioo tosaa o Mɛlɛka piɛiyo niŋnda?

18 Sukuula cheleŋ, mɛɛ Sukuuwo le Bɛnduaa, Sukuu Wali leKɔɔfaa, Sukuuwo le Wanaa Dimiaa Yooŋgu Kɛndiaa, Sukuuwo le Buɛiyaa Ibuŋgaa a Laandaa Ndaa, nduyɛ a Sukuuwo le Wanaa Chua Chilaŋ o Lɛuve wa a Laandaa Ndaa, mala niŋ wanaa Chɛhowaa le waa a diandaa o ndu piɛiyo niŋ, a o wali ndɔɔ tosaa niŋ. A tonya, Masaa Chiisu cho hiouwɔɔ lachi a wanaa cho ndu o ba bɛŋgu wa pɛɛkoo!

19. Yɛɛ Chaas Taas Lɔɔsɛl ndoo dimi yɛ a wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ okɔɔ, nduyɛ vɛɛ suɛi o dimi ve simnuŋ yɛ tonya?

19 O hiou niŋ wɔsilaŋ 100 chɔŋ a teleŋ Masale Mɛlɛkaleŋ le kanduŋndo. Masanɔ naa Chiisu Kiliti cho hiouwɔɔ lachi a naa pɛɛkoo. Tuupa mi Chaas Taasi Lɔɔsɛl wu o wɔsi 1916 niŋ, mbo chɔm mɛɛ kpɛ wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ ndoo nɔ le tosaŋndo yɛ. Mbo dimul chaaŋ ndɔ kɛndɛ kɛndɔɔ aa, “Wallo cho hiouwɔɔ lachi chɔ chɔ, nduyɛ o cho wa hiouwɔɔ lachi. Wali dimiaa ‘yooŋgu lemasaa’ nɔ le tosaŋndo chieeŋndo balɔɔ silɔ.” (Faith on the March, by A. H. Macmillan, p. 69) Tonya kpeekpei ndoo dimi ni! Ŋ naŋ bɔɔ kɔl le mɛɛ Mɛlɛka kɔlnyuloo cho hiouwɔɔ lachi a naa bɛɛndiaa le wali nyaale hiuwaŋ mɛŋndo hoo tosaa yɛ! A tonya, o cho naa kioo “nyɛm kɛndɛ kɛndɛŋ” naŋ yeema le hɛnaŋ ndɔɔ tosaa wo!

^ pɛl 2 Saboo cho le laalaŋndo maa o paale leŋ choo, mi wanaa bɔɔbɔɔ simnuŋ Kilisiɔŋnda. O yau Pɔɔl poonyial waŋnda Kɔliŋndo niŋ, mbo veelu nda aa “wanaa laalaŋnda.” Mbo hiau lachi a dimioo aa, “Wanaa kaŋ a tiŋ a vi niŋ, kɛ, a ka ka a cho wɔ bɛɛ yoomu.” Lelaŋ, wana che pɛ aa Pɔɔl a Kilisiɔŋaa cheleŋ o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ ndaa sina wanaa kaŋ a bɔɔbɔɔ a tuei fɛŋ viomɔɔ koŋnda.