Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Soliŋ Kpaaya Diɔɔmule Numndaŋ Kpeku le o Kɛndɔɔ

Soliŋ Kpaaya Diɔɔmule Numndaŋ Kpeku le o Kɛndɔɔ

“Oo Mɛlɛka Yaawɛɛ, . . . I cho piɛileŋ maa diomnda nilaŋ, . . . la bɛnda num o hɔl fɔ.”—SAM 19:14.

CHONDOŊ: 82, 77

1, 2. Le yɛɛ nda tuu yɛ tamaselii leyiŋndo a diɔɔmuleŋ?

A PAŊGII Saa kandɔŋndo o wɔsi 1871 ve o Amɛlika niŋ, mi yiŋnde kpundɛle bɛnduleŋ le luam bundɔɔ kpeŋgii ba luaŋnde o Wisikɔŋsiŋ niŋ. Mɛɛ bundɔɔ hoo wa ŋɔɔ, mi haŋgul leyiŋ bɛndu koŋ dii waŋnda  1,200, nduyɛ mi le luam yɔmnde biiliɔŋndaŋ la tiɔɔŋ. Teeniila wa hiouwɔɔ laŋ la kei tɛŋgɛla leyiŋndaŋ taaniŋndaŋ mɛli ni. Nduyɛ laŋ la mal kpundɔɔ hoo ni. Hei chɔm maa diomnda cho o Chemisi 3:5 niŋndaŋ la cho tonya. La dimi aa, “Nya pila la sina maa yiŋnde pɔmbɔleŋ leŋ le simnuŋ yiŋnde bɛnduleŋ ni, mi le kuɛ a yondoo lomɔɔ kɛ kɛ.” Le yɛɛ wana poonyiaa Baabuiyo dimi yɛ suɛi waa naa?

2 Nɛila 6 ndaŋ la chɔm kpendekele le sabu Chemisi dimi suɛi heiyo. “Mɛɛ yiŋndeŋ le cho yɛ lende diɔɔmuleŋ le cho ni.” Diɔɔmuleŋ le sim ke naŋ nɔ le suɛiyo ni. Nyɛ fula naa o sondo wo nɔla mbo mal kpundɛ bɛndoo mɛɛ yiŋndeŋ le mal kpundɔɔ naa yɛ. Baabuiyo dimi maa “diɔɔmule wana chioo le nɔ kpaayaa mi le dii.” (Pulɔ. 18:21) O kpeekpei niŋ, buulaŋndo maa ŋ cho diomnde wɔɔŋndeŋ soliŋ o sondo nɔ mbo kɛɛlu naa suɛi le. Lende koni, ŋ nɔ miŋ kɛɛ yiŋndeŋ soliŋndo kpeku le kpundɛ le mallo le. I kpeekpeiye cho ni, chaa leŋ soliŋ kpeku. Te ŋ chaa pɛ yiŋndeŋ soliŋndo kpeku, ŋ nɔla miŋ yau nyɛdiaa naa, miŋ haŋgu a leŋ, nduyɛ mi le ke naa nyɛ wawoŋndo ichɔl. Te ŋ chaa pɛ diɔɔmule naaleŋ soliŋ kpeku, ŋ nɔla miŋ soliŋ kpaaya le nɔ wo kpeku le Mɛlɛka bɛɛleŋ kioo, a wanaa cheleŋnda.—Sam 19:14.

3. Sɔɔŋ sala yaa kuɛɛ naŋ cho yɛ yaasiaa a suɛi okɔɔ?

3 O wa bɛɛ miŋ wa suukaŋndo a sondo ɔɔ miŋ wa tuuliaa a laba, ke sɔviɔɔ pila Mɛlɛka ke naa le suɛi nyɛ cho naa o kɔllo ni. Vɛɛ naŋ soliŋ yɛ kioo hoo kpeku le acheleŋnda kɔllo dɛɛniaa? (Nuawɔ Chemisi 3:9, 10.) Ŋ cho yaasiaa nɛila sɔvɛlaŋ la yaa a suɛi okɔɔ, teleŋ naŋ nɔ miŋ soo wo, nyɛ naŋ nɔ miŋ soo wo, a mɛɛ naŋ nɔ miŋ soo yɛ.

TELEŊ NAŊ NƆ MIŊ SOO WO

4. Chɔmndɔ tamaseliilaŋ a ‘teleŋ cho le meiyo’ wo okɔɔ.

4 Mi che bɛɛ naa ŋ nɔ kioo le suɛi lepaa o lepaa, kɛ o cho a teleŋndaŋ fau le naŋ nɔ miŋ wa suɛi le. Nduyɛ Baabuiyo dimi maa “teleŋndo cho le meiyo.” (Ikili. 3:7) Ŋ nɔ miŋ chɔm bɛɛleŋ le acheleŋnda nilaŋ yaŋɔɔ te a wa pɛ suɛi. (Choobu 6:24) Ŋ nɔ miŋ wa yekeŋ a suɛi naŋ nɔ miŋ dɔu bali le ve okɔɔ. (Pulɔ. 20:19) Te waŋndo tiŋ naa pɛ, taasioo i cho le diɔɔmule naaleŋ kiɔɔ soliŋndo kpeku o nɛi wɔɔŋndo choo ni.—Sam 4:4.

5. Vɛɛ naŋ chɔm yɛ balika melaa le di Mɛlɛka ke naa le suɛiyo?

5 O baa pilɔɔ cho, Baabuiyo dimi maa “teleŋndo cho le suɛi.” (Ikili. 3:7) Te chaaŋ num ke num pɛ nyɛ sɔviɔɔ, a kɛsi ndu o kpeloo bɛŋgu le. Kɛ, ma chɔm balika melaa le ndu soliŋndo kpeku o nɛi kɛndɔɔ choo. Ŋ chɔm balika melaa o Chɛhowa lo te ŋ soliŋ pɛ di o ke naa le suɛiyo a taasi. Ŋ nɔ miŋ soliŋ kioo hoo kpeku le acheleŋnda yiyaŋnda naalaŋ dimullo, bahawɛila naalaŋ, le dɛɛniaŋndo vellaa velle, nduyɛ a Mɛlɛka saŋgalaa. (Sam 51:15) Vɛɛ naŋ looku yɛ sina teleŋ naŋ nɔ miŋ soo wo?

6. Le yɛɛ i cho suɛi sɔvɛ le hɛlioo teleŋ bɛnda miŋ soo wo?

6 Pulɔwaa 25:11 chɔm le sabu naŋ nɔ miŋ hɛli teleŋ bɛnda le suɛiyo. Bolle Baabuileŋ ndeŋ le dimi aa, “Suɛi tonyɛi dimioo a teleŋ i nɔ le dimiŋndo wo, o cho machuaa mɛɛ nda bɛɛndiaa nuaa nyɔɔ o kɛndɛ kɛndɛ a kooliiye ma kɛsi ndu o nyɛ nda bɛɛndiaa a kanii humbueiyo niŋ yɛ.” Komɔɔ cho maa ŋkoolii wo naŋ bɔɔ nua. Nduyɛ te o yɔŋ pɛ ma kɛsi komɔɔ koŋ o nyɛ nda bɛɛndiaa a kanii humbueiyo niŋ, naŋɔɔ ndɔɔ hiou ba. Lende koni, te o yɔŋ pɛ miŋ wa yekeŋ le hɛlioo teleŋ bɛnda le suɛiyo, nyɛ naŋ cho waŋndo dimullo cho wa nyɛkɛndɛi. Vɛɛ naŋ nɔla yɛ miŋ tosa hei?

7, 8. Vɛɛ puaapiliaa naa o lɛŋnde Chepaŋndeŋ niŋ tollɛ tamasi Chiisoo kɔɔli le hɛlioo teleŋ bɛnda le suɛi a fulasɛiniŋndo okɔɔ wo?

7 Te o yɔŋ pɛ miŋ soo a teleŋ bɛnda le wo, waŋnda nɔla ma bii bila ɔɔ ma chɛl nyɛ naŋ cho nda dimullo wo le. (Nuawɔ Pulɔwaa 15:23.) Le tamaseliiyo, a paŋgii Fuoo o wɔsi 2011 ve niŋ, mi lɛŋndeŋ le nyiiya, nduyɛ mi mɛŋma koŋgi bɛnduaŋ ma wɔɔsuu chioŋ kpeŋgii bakɛndɛi o lɛŋnde Chepaŋndeŋ niŋ. Waŋnda 15,000 sɔla piɔmndo ni. Mi che bɛɛ naa mi Seiyaa Chɛhowaa bɛɛ saŋga latulu a chaaŋaa ndaa waŋchieeya, kɛ ma chua teleŋndo le Baabuiyo soliŋndo kpeku le wanaa wa mɔnɛi biyɔɔ wa kɔltaŋ dɛɛniaa. Waŋnda haa a bɔɔbɔɔ Budisiiya nda wa ni, nduyɛ nyɛ o nyɛ ndaa sina a Baabuiyo okɔɔ le. Puaapiliaa naa ndaa sina maa o cho a teleŋ waŋnda wa koŋ mɔnɛi biyɔɔ le wanaa ndaa vi wa wo le nda nɔ ma dimul nda a tiindaŋ fulasɛiniŋndo okɔɔ le. Kɛ ma soliŋ ke nda nɔ le suɛiyo kpeku le waŋnda kɔltaŋ dɛɛniaa. Nduyɛ ma tɛɛsial nda o Baabuiyo niŋ le sabu sɔɔŋ kpundɛŋ waa naa yɔŋnuŋ wanaa tɛɛmbuu isɔɔ le wa wo.

8 Chiisu ndoo sina teleŋ ndoo bɛnda le isɔɔ le wo, a teleŋ bɛnda le suɛiyo. (Chɔŋ 18:33-37; 19:8-11) Mbo dimul Buɛiyaa nduaa teleŋ pilɛ aa, “Sɔɔŋ ka ka ŋ cho I nɔ mi dimul nya muŋ. Kɛ nduyɛ, te I chii nya muŋ dimul pɛŋgoo hoo pɛ, ŋ wa nya ŋ hiauwaa mayoomu.” (Chɔŋ 16:12) Mi Chɛhowɛiya kpeŋgii bakɛndɛi o Chepaŋ niŋ tual tamasi Chiisoo kɔɔli. Mɛɛ wɔsilaŋ la tiɔɔŋ a tɛndaa tɛɛŋ la hiou o kpundɛ mɛŋma koŋgi ma maŋ kɔɔli, ma piɔu yau pɔmbɔ nɔ suɛi lebolle aa, “Baa Waŋvilɛiya Miiŋgu lɛ niŋ pa Yoomu?” A teleŋ koŋ, wanaa bɔɔbɔɔ ndaa yeema kɔl dɛɛniaa a yooŋgu fulasɛiniŋndo okɔɔ. Nduyɛ mi wanaa bɔɔbɔɔ chɛl le yauwo hoo biyɔɔ. O kpeekpei niŋ, naamulaŋ a laalaŋnda lekaŋndaŋ la cho bɔɔ teŋgeŋ. Lelaŋ, ŋ nɔ miŋ soliŋ taasioo kpeku le hɛlioo teleŋ bɛnda le suɛiyo.

9. O sɔɔŋ kuɛɛ choo naŋ nɔ yɛ miŋ hɛli teleŋ bɛnda le suɛiyo le ma yaŋ naa nilaŋ?

9 O teleŋnda kuɛɛ bɛŋgu naŋ nɔ yɛ miŋ chum le hɛlioo teleŋ bɛnda le suɛiyo? Le tamaseliiyo, mi waŋndo tiŋ naa lepum, nduyɛ mbo dimul naa diomnda pala naa kɔllo laŋ. Tuupa miŋ dimul wana koŋ diomnde wɔɔŋndeŋ, ŋ nɔ fɛŋ miŋ yiyaŋ tuupa miŋ soo. Nduyɛ te ŋ yeema pɛ suɛi o wana tiŋ naa koŋndo lo, ŋ nɔ fɛŋ miŋ chum le mi kɔllo pɔlul naa, yɔŋi naŋ soliŋ diomnde wɔɔŋndeŋ o sondo. (Nuawɔ Pulɔwaa 15:28.) Lende koni, ŋ nɔ miŋ soo a taasi o wanayaŋ naŋ lo, a naŋ nɔ laalaŋ pilɛ le wa a tonyaa okɔɔ. Ŋ yeema nda le ma huŋ sina Chɛhowa, kɛ ŋ nɔ miŋ soliŋ taasioo kpeku le nda biuwɔŋndo. Sɔɔŋ kɛndɔŋ nda dimullo a teleŋ bɛnda wo, tosa ma yaŋ num nilaŋ.

NYƐ NAŊ NƆ MIŊ SOO WO

10. (a) Le yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ wa yekeŋ le diomnda bɛnda laŋ hɛlioo? (b) Diomnda wɔɔŋ kuɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ kpakpala?

10 Mɛɛ naŋ suaa yɛ nɛŋi waŋndo kɔllo ɔɔ tɛɛmbuu ndu kɔllo. (Nuawɔ Pulɔwaa 12:18.) Waŋnda che ndi hau tɛtɛlɛ o chieeŋ Setanaa hoo niŋ le diomnda tɛɛmbuu waŋndo kɔllo laŋ soliŋndo kpeku. “Mɛɛ mɔɔŋ faŋndoŋ ŋ luɛi nuaa yɛ, lende nda bɛɛndiaa diɔɔmuii ndɛi” le sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ dimioo o yelelaŋndaŋ niŋ hau ni. “Nduyɛ diomnda wɔɔŋnda nda dimul waŋnda laŋ, komallo nda mɛɛ nda wa nuaa waŋndo vii viiyo a chiŋuaŋ yɛ.” (Sam 64:3) Kilisiɔŋnɔɔ nɔ mbo kpakpala sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ soliŋndo o sondo. Le tamaseliiyo, “diom o diom wɔɔŋ” tosa ma mam waŋndo, ɔɔ diomnda tɛɛmbuu waŋndo bɛɛlaŋ ndaŋ nɔ mi la fula naa o sondo le. Mi waŋnda che ndi suɛi kɛndɛ le diomnda waŋnda mam ndaŋ dimioo, kɛ mi hei simnuŋ diomnda wɔɔŋnda tɛɛmbuu waŋnda bɛɛlaŋ ndaŋ. Kilisiɔŋnda nɔ ma soliŋ diomnda wɔɔŋnda waŋnda mam ndaŋ o sondo le. Sɔɔŋ mamaŋ naŋ le dimioo. Kɛ, ŋ nɔ miŋ kpakpala yaŋɔɔle sɔɔŋ wɔɔŋ tɛɛmbuu waŋndo bɛɛlaŋ ndaŋ soliŋndo o sondo. Baabuiyo sila naa aa, “La mal nɛiyɔŋndaŋ, a kɔl biŋgioo, a kɔl tuuwo, a sɛɛŋgiaŋndaŋ, a waŋndo diola wɔɔŋndaŋ keelaa, a nyɛ o nyɛ cho niilu yɛle tulaa.”—Ɛfi. 4:29, 31.

11. Vɛɛ kɔllo mala yɛ naa le diomnda bɛnda laŋ hɛlioo?

11 Mi Chiisu ndoo pɛɛku waŋnda maa “sɔɔŋ wa ŋ piaa o kɔllo niŋ ndoŋ, muŋ sondoo dimi ni.” (Maa. 12:34) Lelaŋ, o kɔllo niŋ wana kandu diomnda bɛnda laŋ hɛlioo ni. Nyɛ naŋ dimi a waŋnda okɔɔ wo chɔm ni maa ŋ kaala nda. Te kaalaa a nyɛiye wa pɛ o piaa cha naa o lakɔl, ŋ nɔla miŋ soo nyɛkɛndɛi o waŋnda lo.

12. Vɛɛ naŋ looku yɛ diomnda bɛnda laŋ hɛli?

12 I cho suɛi kpɛdɛ le diomnda bɛnda laŋ hɛlioo le. Masaa Sɔlɔmɔŋ ndoo nɔ taasioo wo bɛɛ “o chal fɛlɛŋ mbo yiyaŋ muŋ nyɛ kɛndɛ kɛndɛ, mbo yaasiaa a muŋ okɔɔ fɛsɛ fɛsɛ. . . . Nduyɛ diom o diom o poonyiaa, diom cho sakpo, nduyɛ mbo wa diom tonyaa wo o cho ni.” (Ikili. 12:9, 10) A che ndi pa maa simullo i cho le “diom cho sakpo” wo soliŋndo kpeku? Te lende i cho ni, mɛɛ a nɔ ma chɔɔlu diomndaŋ nuuviaa. Nɛiyo opilɛ le hei tosaa cho kɛsiŋndo o kɔl mɛɛ Baabuiyo a yaula naala Baabuilaŋ la soliŋ diomndaŋ kpeku yɛ ni. Pɛɛku diomnda ŋ bii bila le laŋ. I hiou kpou ve cho ni, pɛɛku le diomnda mala waŋnda laŋ soliŋndo kpeku. Baabuiyo chɔm chaŋyɛi cho Chɛhowa tɛɛŋ nda Po ndɔ tasoo wo. O dimi aa, “Mɛlɛka Yaawɛɛ Kpuluŋguma bɛndoo o lo o koŋ mbo pɛɛku ya [Chiisu] mɛɛ ya I suaa naa waŋnda chua yɛ, le mi nɔla mi soo naa wanaa cho o saŋgaa niŋ nda chua, mi ke nda yoomuaŋ.” (Aisaya 50:4) Te ŋ chua pɛ teleŋndo le yiyaŋndo o nyɛ naŋ nɔ le dimioo wo choo, hei mala naa le diomnda bɛnda laŋ hɛlioo. (Chemi. 1:19) Ŋ nyunaŋndɔ aa, ‘Te I dimul pɛ waŋndo suɛi hei, o cho ya pa bila biyɔɔ? Vɛɛ o cho yɛ yiyaŋ?’

13. Lɛ yɛɛ suɛi waŋnda bii bila chɔ chɔ ve cho yɛ nyɛ sɔvɛ?

13 Mi ndaa soliŋ bululaŋ nda hɔŋndaŋ kpeku o Isɔluɛi niŋ le waŋnda chuuŋgiaa, le nda puusiaa ma miiŋgu o tɛndiila ndalaŋ niŋ, vɛlɛ le puaa chɔuwa dimullo le ma bɛɛndiaŋ le kɔlaŋ o chɔuwo. Baabuiyo soliŋ bulu hɔŋaa kpeku le chɔmndo mɛɛ naŋ nɔ miŋ soo mi waŋndo bii bila chɔ chɔ yɛ. Yiyaŋndɔ a kpundɛ puaa chɔuwa wa luɛiyɔɔ niŋndo te ndaa hɔŋ buloo nyɛkɛndɛi le! Lende koni, mi waŋnda lakasiaŋ te a bii bila suɛi naŋ cho nda dimullo ve le. Mi che bɛɛ naa ŋ yeema miŋ soo diomnda waŋndo bii bila laŋ, kɛ ŋ nɔ miŋ wa yekeŋ yɔŋi naŋ dimi nyɛ bɛnda le wo.—Nuawɔ Kɔliŋtiaŋ Tasoo 14:8, 9.

14. Tamaselii kuɛɛ chɔm yɛ maa mi Chiisu ndoo dimi suɛi waŋnda bii bila chɔ chɔ ve?

14 Mi Chiisu kɛsul naa tamaselii kɛndɔɔ a diomnda bɛnda laŋ hɛlioo okɔɔ. Ŋ yaasiaŋndɔ suɛi kɛndɛ bɛndu o yɔŋgu o Maatiu bolle  5 tei 7 wo. Chiisu ndoo suu le mi waŋnda kɛɛ ndu bila biyɔɔ le. Nduyɛ ndoo dimi diomnda pilaŋ waŋnda tana laŋ te. Kɛ, mi ndoo hɛli diomnda tɛtɛlɛlaŋ le wanaa wa ndu nilaŋ yaŋɔɔ wa kɔllo pilaŋndo. Le tamaseliiyo, mɛɛ Chiisu dimul waŋnda le ma pɛŋgi buulaŋndo le nyɛdiaa ndaa nɔ ma de lepaa o lepaa wo, mbo chɔm mɛɛ Chɛhowa ke youwa choo choo nyɛdiaa yɛ. Nduyɛ mɛɛ o wa wanaa wa ndu nilaŋ yaŋɔɔ wa tuuwo a youwa, mbo nyuna nda aa, “La hiu youwa poloŋ te?” (Maa. 6:26) Ma bii bila suɛi Chiisu dimul nda hei a kaalaa ve, nduyɛ mii pilaŋ nda kɔllo! Ŋ yaasiaŋndɔ niko nɛi sɔvɛ yaa ndɔɔ a mɛɛ naŋ nɔ miŋ soo yɛ okɔɔ.

MƐƐ NAŊ NƆ MIŊ SOO YƐ

15. Le yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ soo a lebɛɛ?

15 Mɛɛ naŋ suaa yɛ a nyɛ naŋ suaa wo cho o sɔvɛ. Mɛɛ Chiisu soo o toŋgo lepiɛiyo niŋ o ndulo chiee Naasaluɛi, mi waŋnda “duaunuŋ kɔndɔfili a diomnda kɛndɛla wa ndu fulaa o sondo laŋ.” (Luku 4:22) O kɔllo niŋ diomnda kɛndɛlaŋ la chaŋ ni, nduyɛ la yɔŋyɔla kpaaya diɔɔmule naaleŋ te. Diomnda kɛndɛlaŋ la tosa pɛŋ mi waŋnda yaŋ naa nilaŋ. (Pulɔ. 25:15) Ŋ nɔla miŋ tuula Chiisu le diomnda kɛndɛlaŋ dimioo te ŋ wa pɛ wanaa ikɛndɛ, miŋ wa wanaa lebɛɛ, nduyɛ miŋ sina mɛɛ acheleŋnda yiyaŋ yɛ. Mɛɛ Chiisu che mɛɛ waŋnda wa kindi kindiŋndo le ndu nilaŋ yaŋɔɔ yɛ, mi nyɛiye bii ndu okoŋ “mbo kandu nda pɛɛkoo a sɔɔŋ tau tau.” (Maki 6:34) Nduyɛ mɛɛ waŋnda wa ndu yeiyo, o miŋgi le.—1 Pitɛ 2:23.

16, 17. (a) Vɛɛ naŋ tuallɛ tamasi Chiisoo kɔɔli te ŋ wa pɛ suɛi a wanaa naŋ cho o yuŋgu pilɔɔ niŋnda, vɛlɛ a chaŋyaŋ naŋ kɛndɛ kɛndɔŋ o kundaa niŋ? (Tofa fotueiyo o peele naŋ kandu leŋ choo.) (b) Yɛɛ wa yɛ fulamakɔɔlioo mɛɛ kala chua pum soo nyɛkɛndɛi?

16 I cho suɛi kpɛdɛ le chaa suɛi o waŋndo lo le, o bii fau te ŋ sina pɛ wana koŋ nyɛkɛndɛi. Miŋ yiyaŋ maa ŋ nɔ miŋ dimul wana koŋ tonyaa. Nduyɛ miŋ tosa keŋ a wanaa naŋ cho o yuŋgu pilɔɔ niŋnda ɔɔ chaaŋ naa kɛndɛ kɛndɔɔ o kundaa niŋ. Baa Chiisu ndoo yiyaŋ pa maa o nɔ mbo soo o buɛiyaa nduaa lo a kɔl tuu le mɛɛ o sina nda yɛ? Sako bɛɛ! Mɛɛ buɛiyaa nduaa wa ndu ikɛiya wa lambaŋndo diomndaŋ hiŋaŋndo le wana wa wana bɛndoo nda tɛɛŋndo, mbo sila nda a lebɛɛ nduyɛ mbo soliŋ tamaselii chuaambɔ pɔmbɔɔ kpeku. (Maki 9:33-37) Bɛnduaa tual tamasi Chiisoo kɔɔli le “chaa suɛi” te a wa pɛ silaa yɔŋgoo.—Kalee. 6:1.

17 O yɔŋ bɛɛ mi waŋndo dimul num suɛi pala num kɔllo ve, fulamakɔɔli kɛndɔɔ wa te a muli pɛ a lebɛɛ. (Pulɔ. 15:1) Le tamaseliiyo, poombɔ kpasu ndepilɛnɔ pum wa sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ tosaa o duumu mbo wa chɔmndo maa o cho Chɛhowa piɛiyo o sandei choo. Mi ndepilɛnɔ Kilisiɔŋnɔ waŋnda laalaŋ o kundaa niŋndo dimul kalaa poombɔ koŋ aa, “I cho bɔɔ suɛi wɔɔŋ le mɛɛ ŋ bumba po numndo mandaa yɛ.” Mi kalaa poombɔɔ koŋ sim kpɛ mbo yiyaŋ, okoŋ, mbo mulul ndu aa, “Tonya i cho ni maa sɔɔŋ bɛnda suŋsuŋ mɛɛ ŋ miŋ wa yɛ le. Kɛ I nɔ mi hiou lachi a poombɔɔ hoo mandaa. Nduyɛ ŋ cho suukaŋ te Amakɛdɔŋ hiou pɛ. Okoŋ, ŋ cho tonyaa chɔ o hei niŋ.” Mi muli kɛndɛ waa naa hivi kɔlnyulu ndepiliaa haa lachi. Nduyɛ mɛɛ poombɔ koŋ tuei nyɛ nda wa dimioo a ndu okɔɔ wo, mi hei dɛɛniaa ndu kɔllo. Mbo sina maa kala ndɔ bumba le ndu mandaa le. Mi hei nyindu ndu le chaŋyaŋ wɔɔŋndoŋ kiolɔɔ. Mɛɛ teleŋ biŋgi hiou, mbo sɔla yiŋɔɔ. Okoŋ kɔɔli, mbo tosa wallo o Bɛtɛl. O yɔŋ bɛɛ miŋ wa latulu a puaapiliaa naa, yuŋgu naa, ɔɔ wanaa naŋ sina le wa, lɔɔlɔɔ ŋ nɔ miŋ soo diomnda nɛŋi waŋnda kɔltaŋ ndaŋ.—Kolo. 4:6.

18. Vɛɛ tamasi Chiisoo tolɔɔ kɔɔli o suɛi niŋ mala yɛ naa le kpaaya lediɔɔmoo soliŋndo kpeku nyɛkɛndɛi?

18 Ke naŋ nɔ le suɛi nyɛ cho yiyaŋ naa wo cho bɔɔ ke kɔndɔfili bɛndu. Maa ŋ tolnuŋ tamasi Chiisoo kɔɔli le hɛlioo teleŋ bɛnda le suɛiyo, miŋ kindiŋ le diomnda bɛnda laŋ hɛlioo, nduyɛ miŋ wou sɛmbɔɔ le suɛi a lebɛɛ. Okoŋ, kpaaya lediɔɔmu naŋ nɔ wo nɔla mbo mala waŋnda, nduyɛ miŋ nɛŋi Chɛhowa kɔl, Wana ke naa ke sɔviɔɔ hoo le suɛiyo.