Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

Roho Pok Nodak Motho e Piny

Roho Pok Nodak Motho e Piny

Roho nitie! Nitie roho mabeyo gi maricho e kar dak margi ma ok wanyal neno. Bende gin joma nosedak mibang’e ne githo e piny?

Adam nowuok e buru, nodok e buru

Ooyo, ok kamano. Ng’ato kotho, ok okal ka odhi e piny roho, kaka ji mang’eny paro. Wang’eyo adiera mar wachno nade? Wang’eyo nikech Muma wacho kamano. Muma en kitabu mar adiera moa kuom Nyasaye achiel kende mar adier, ma nyinge en Jehova. Jehova nochueyo dhano; ong’eyo maber ahinya gima timore ne dhano ka dhano otho.​—Zaburi 83:18; 2 Timotheo 3:16.

Muma wacho ni Nyasaye nochueyo Adam, ng’at mokwongo, “gi buru mar lowo.” (Chakruok 2:7) Nyasaye ne okete e Paradis, puodho mar Eden. Ka Adam ne nyalo mako chik Jehova, dine ok otho; dikoro pod ongima e piny ka nyaka kawuono. To ka Adam noketho chik Nyasaye goyiem, Nyasaye nowacho ne niya: “Nyaka idogi e lowo; nikech kanyo e ma nogolie: nikech in buru, kendo inidogi ni buru.”​—Chakruok 3:19.

Wachno nyiso ang’o? Koro, Adam ne nitie kanye kane pok Jehova ochueye gi buru? Ne oonge. Ok ne en roho mane pok onyuol e polo. Ne ok ongima. Omiyo kane Jehova nonyiso Adam ni ‘enodogi e lowo,’ nonyiso ni Adam ne nyalo tho. Ne ok okalo kodhi e kar dak mar roho. Kane otho, Adam nodoko ma onge gi ngima kendo, ne ok ongima. Tho nyiso onge mar ngima.

To nade kuom jo moko mane osetho? To gin bende ok gingima? Muma duoko niya:

  • “Duto [dhano gi le] gidhi kanyachiel; giduto be gia e buch lowo, mi giduto gilokore buch lowo kendo.”​—Eklesiastes 3:20.

  • ‘Jo motho ok ong’eyo gimoro.’​—Eklesiastes 9:5.

  • “Hera kod sin kod timo higa mane gibetgo koro oselal nono.”​—Eklesiastes 9:6.

  • “Onge tich, kata lony kata ng’eyo gi moro kata rieko, e liel, ka midhiye.”​—Eklesiastes 9:10.

  • ‘Iyike [dhano] e lowo; chieng’onogo gi moparo olal alala.’​—Zaburi 146:4.

Ji ma ngima kende ema nyalo timo gigi

Iyudo ni ok inyal yie gi weche mag Muma mowachgo? Ka kamano, parane wachni: E udi mang’eny, dichwo yudo pesa mondo okony go jo ode. Dichwoni ka otho, jo ode yudo thagruok kinde ka kinde. Kinde moko chiege gi nyithinde onge kata mana gi pesa mar ng’iewo chiemo. Kamoro jasik ng’ano timo nigi timbe maricho. Koro penjri iwuon: ‘Kane dichwo mane othono ngima e piny roho, ang’o momiyo ok odhi nyime gi konyo jo ode? Ang’o momiyo ok orit jo ode kuom jo maricho?’ Ok onyal timo gigo nikech ndiko wacho adier. Ni dichwo no ok ngima, ok onyal timo gimoro amora.​—Zaburi 115:17.

Jo motho ok nyal konyo jo ma nigi kech kata rito ji mathagore

Mano nyiso ni jo motho ok nyal yudo ngima kendo? Ooyo, ok kamano. Wabiro wuoyo e wach chier bang’e. To kata kamano onyiso ni jo motho ok ong’eyo gima itimo. Ok ginyal neni, winji, kata wuoyo kodi. Ok onego iluorgi. Ok ginyal konyi, kata ok ginyal hinyi.​—Eklesiastes 9:4; Isaya 26:14.