Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

SULA MAR 22

Jopuonjre Ang’wen Biro Bedo Jolupo Mag Ji

Jopuonjre Ang’wen Biro Bedo Jolupo Mag Ji

MATHAYO 4:13-22 MARIKO 1:16-20 LUKA 5:1-11

  • YESU LUONGO JOPUONJRENE ANG’WEN MONDO OLUWE KUOM THUOLOGI DUTO

  • JOLUPO MAG RECH BEDO JOLUPO MAG JI

Bang’ ka Jo-Nazareth osetemo mondo gineg Yesu, owuok kanyo mondo odhi e taon mar Kapernaum, machiegni gi Nam Galili, ma bende iluongo ni “nam Genesaret.” (Luka 5:1) Mano chopo wach ma ne okor e bug Isaiah ni Jo-Galili modak machiegni gi nam ne dhi neno ler maduong’.​—Isaiah 9:1, 2.

En adier ni e Galili kae, Yesu dhi nyime lando ne ji ni “Pinyruodh polo osekayo machiegni.” (Mathayo 4:17) Yesu yudo ang’wen kuom jopuonjrene kendo. Ne giwuothoga kode motelo. Kata kamano, kane giwuok gi Yesu Judea, ne gidok e ohandgi mar lupo. (Johana 1:35-42) To sani koro dwarore ni giti gi Yesu kuom thuologi duto mondo giyud tiegruok ma nyalo konyogi chopo tij Nyasaye bang’ ka Yesu osea.

Sama Yesu wuotho e dho nam, oneno Simon Petro, gi Andrea owadgi, kod jolupo wetegi ka gilwoko gognigi. Yesu dhi irgi, oidho yie mar Petro, kae to onyise ni ochwal yie gi ka i nam matin. Bang’ sudo gi ka iye matin, Yesu bet piny kendo ochako puonjo oganda mosechokore e dho nam adiera mag wach Pinyruoth.

Bang’e, Yesu wacho ne Petro niya: “Chwalri gi iye kama tut kendo ubol gogniu mondo umak rech.” Petro dwoke kama: “Japuonj, kuom otieno mangima wasechandore to ok wamako gimoro, kata kamano nikech iwacho, abiro bolo gognigo.”​—Luka 5:4, 5.

Gibolo gognigi kendo gimako rech mang’eny ahinya ma miyo gognigo chako mana yiech! Mapiyo, giluongo jowetegi man machiegni mondo obi okonygi. Yiedhigi koro pong’ gi rech mang’eny ma miyo gichako nimo. Sama Petro oneno mano, ogoyo chonge piny e nyim Yesu kendo owachone niya: “Ruoth, a kuoma, nikech an jaricho.” Yesu nyise kama: “Kik iluor. Chakre sani ibiro mako ji ka gingima.”—Luka 5:8, 10.

Yesu luongo Petro gi Andrea kowachonegi niya: “Biuru uluwa, kendo anatimu jolupo mag ji.” (Mathayo 4:19) Oluongo bende jolupo mamoko ariyo, ma gin Jakobo kod Johana, yawuot Zebedi. Gin bende giluwe ma ok odeko. Omiyo, ji ang’wen-go weyo ohandgi mar lupo kendo gibedo jopuonjre Yesu ma luwe kuom thuologi duto.