Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

Be Ineno Jehova Kaka Kar Resruokni?

Be Ineno Jehova Kaka Kar Resruokni?

‘Jehova waro chuny jotichne, kendo kuom jogo mogeno kuome, onge ng’a ma bura dilo.’​—ZAB. 34:22.

WENDE: 49,  65

1. Richo miyoga jotich Nyasaye seche moko winjo nade e chunygi?

JAOTE PAULO noywagore kama: “Yaye, mano kaka an ng’at ma chandore!” (Rumi 7:24) Ng’eny jotich Nyasaye bende osegawinjo kamano e chunygi. Waduto nonyuolwa e richo. Omiyo, sama watimo gik ma wang’eyo maber ni ok mor Jehova, chunywa chandorega ahinya. Jokristo moko mosetimo richo madongo seche moko paroga ni Nyasaye ok nyal ng’wononegi.

2. (a) Ere kaka Zaburi 34:22 nyiso ni jotich Jehova chunygi ok onego ochandre mokalo tong’ sama giketho? (b) Ang’o ma wadwaro nono e sulani? (Ne sanduk ma wiye wacho ni “ Be Dibed ni Taondego Ochung’ ne Gimoro?”)

2 Kata kamano, Muma jiwowa mondo wabed gadier ni ji duto mogeno kuom Jehova kendo mokete kaka kar resruokgi ok onego chunygi chandre mokalo tong’ sama giketho. (Som Zaburi 34:22.) Keto Jehova obed kar resruokwa oriwo timo ang’o? Ang’o monego watim mondo Jehova onyiswa ng’wono kendo owenwa kethowa? Wanyalo yudo dwoko mag penjogo kuom nono chenro moro maber ma ne nitie e kinde Jo-Israel. E kindeno, ka ng’ato ne oneko ka obothne kata ka oporene, ne nitie mier kata taonde moko ma noyiedhi ma ne onyalo ringoe mondo oyud resruok. En adier ni chenrono ne konyo mana joma ne ni e bwo Chik Musa, to Chikno ne owe tigo chakre chieng’ Pentekost ma higa 33. Kata kamano, ng’e ni Chikno nowuok kuom Jehova. Omiyo, chenro mar bedo gi taonde ma jonek ne ringoe mondo gires ngimagi konyowa ng’eyo paro ma Jehova nigo e wi richo, joricho, kod joma oloko chunygi gadier. Mokwongo, we wanon ane gimomiyo ne oket taondego.

TAONDE MAG RESRUOK

3. Jo-Israel ne kawoga okang’ mane ne ng’ama noneko goyiem?

3 Jehova ne ok dwar ni Jo-Israel oneg jowetegi e yo moro amora. Joma ne oneko goyiem ne inego. Wat machiegni mar ng’at monegino e ma ne timo kamano. Ne iluonge ni “jachul kuor.” (Kwan 35:19) Nego janekno ne chulo remb ng’at ma nonego. Bende, timo mano ne miyo ok dwany Piny Manosingi nikech Jehova nochiko kama: ‘Ok unuchid piny mudakie, nikech [chuero remb dhano] chido piny.’​—Kwan 35:33, 34.

4. Jo-Israel ne kawoga okang’ mane ne ng’ama noneko kobothne?

4 To nade ka ng’ato ne oneko kobothne, en to ne ikawone okang’ mane? Ng’ama kamano bende pod ne nigi ketho mar chuero remb dhano wadgi. (Cha. 9:5) To nikech ng’wono mar Nyasaye, ne oyiene mondo oring odhi e achiel kuom taonde auchiel mag resruok mondo jachul kuor kik nege. Ne ok oyiene ng’ato ang’ata mondo onege ka en kuno. Ne nyaka osik e i taon ma nodonjoeno nyaka chieng’ moro jadolo maduong’ tho.​—Kwan 35:15, 28.

5. Ang’o momiyo chenro mar bedo gi taonde mag resruok nyalo konyowa ng’eyo Jehova e yo maber?

5 Keto taonde mag resruok ok en gima Jo-Israel e ma nosiekogo. Jehova owuon e ma ne ochiko Joshua kama: “Wuo gi nyithind Israel kiwacho niya, ‘Keturu mier [kata taonde] mag konyruok.’” Taondego ne ikwano kaka taonde ma Nyasaye e ma noyiero. (Jos. 20:1, 2, 7, 8) Nikech Jehova e ma ne oketo chenro mar bedo gi taondego, mano miyo wapenjore kama: Ere kaka chenrono nyalo konyowa ng’eyo maber kaka Jehova nyiso ji ng’wono? To chenrono nyalo puonjowa ang’o e wi kaka wanyalo keto Jehova obednwa kar resruok e kindewagi?

NG’ATO NE NYAKA ‘NYIS JODONGO GIMA OSETIMORENE’

6, 7. (a) Ler ane gima jodongo ne timo sama ne giyalo ng’at moneko ka oporene. (Ne picha ma ni e chak sulani.) (b) Ang’o momiyo ne ber mondo janekno odhi ir jodongo?

6 Ng’at moneko kobothne ne nyaka ‘nyis jodongo gima osetimorene’ ka pok odonjo e taon moringoeno. Jodongogo ne nyaka rwake maber. (Jos. 20:4The Bible in Luo, 1976) Bang’ ka kinde moko osekalo, niore ir jodongo ma ne nitie e gweng’ ma ne onekoeno mondo giyale. (Som Kwan 35:24, 25.) Ne inyalo duoke e taon ma noringo odhiyeno mana bang’ ka jodongogo oyudo ni noneko koporene gadier.

7 Ang’o momiyo ne irwako jodongo e wachno? Ne itimo kamano mondo kanyakla mar Jo-Israel osik ka ler, kendo mondo okony janekno yudo ng’wono mar Jehova. Jasomo moro nondiko ni ka janek ne ok odhi ir jodongo, “mano koro ne wachne!” Jasomono nomedo niya: “Rembe ne dhi dong’ e wiye owuon nikech ne otamore manyo ng’wono ma Jehova nochiwo.” Ne inyalo kony janekno, to en mana ni en owuon e ma ne nyaka odhi omany kony kendo oyie mondo okonye. Ka ne janekno ok oringo mi odhi e achiel kuom taonde mag resruok ma ne Jehova oyiedho, ne oyie ne wat ng’at ma ne onegono mondo onege.

8, 9. Ang’o momiyo dwarore ni Jakristo motimo richo odhi ir jodongo?

8 E kindewagi, dwarore ni Jakristo motimo richo odhi ir jodongo mondo gikonye obed gi winjruok maber gi Jehova. Ang’o momiyo onego otim kamano? Mokwongo, Muma nyisowa ni Jehova e ma oketo jodongo mondo olos weche sama ng’ato otimo richo. (Jak. 5:14-16) Mar ariyo, chenroni konyo jaricho moloko chunye gadier mondo obed gi winjruok maber gi Jehova, kendo mano konye mondo obed motang’ gi richo ma kamago. (Gal. 6:1; Hib. 12:11) Mar adek, osetieg jodongo kendo omigi tich mar konyo joma otimo richo e loyo lit ma gin-go kod chuny ma chandore nikech gima ne gitimono. Jehova wacho ni jodongo gin “ka mogeng’ore ni koth maduong’.” (Isa. 32:1, 2) Donge chenroni nyiso kaka Nyasaye ng’won gadier?

9 Ng’eny jotich Jehova osefwenyo ni gibedo gi kuwe e chunygi sama gikwayo kony ir jodongo. Ne ane ranyisi mar owadwa moro miluongo ni Daniel. Ne otimo richo maduong’, kata kamano ne obadhore kuom dweche mang’eny ka pok odhi ir jodongo. Owadwano wacho kama: “Bang’ ka kinde malach ne osekalo, ne achako paro ni pi ne oseduwore ma onge kaka jodongo ne nyalo konya. Kata kamano, pod ne achich achicha ka arito gik ma ne dhi timorena nikech richo ma natimo. To ka ne alemo, ne aneno ni owinjore akwa Jehova ng’wono nikech gik ma ne atimo.” Gikone, Daniel nodhi ir jodongo mondo okonye. Koparo chien, owacho kama: “Kiwacho awacha adier, ne aluor ahinya dhi ir jodongo. To bang’ ka ne asedhi irgi, ne chalona ka gima ng’ato nogolona osigo moro ma tura e goka. Sani koro amor ni anyalo lamo Jehova ma onge gimoro amora ma geng’a.” Sani Daniel nigi chuny maler e nyim Jehova kendo ne okete jakony-tich machiegnini.

NE NYAKA ORING ODHI E ACHIEL KUOM TAONDEGO

10. Ng’at ma ne oneko kobothne ne nyaka kaw okang’ mane mondo nyise ng’wono?

10 Ng’at moneko kobothne ne nyaka kaw okang’ ma dwarore e ka oyud ng’wono. Ne nyaka oring odhi e achiel kuom taonde mag resruok ma ne ni machiegni kode. (Som Joshua 20:4.) Ne ok onyal tamore dhi e taon ma ne ni machiegni kode nikech nong’eyo maber ni gima ne nyalo miyo ores ngimane ne en ringo mapiyo kendo siko kuno. Ne nyaka oikre weyo gik ma nohero ahinya. Gigo ne nyalo bedo tich ma notimo, dalane, kod thuolo ma ne en-go mar wuotho kamoro amora modwaro, kendo ne odhi mana bedo thuolo bang’ tho jadolo maduong’. * (Kwan 35:25) Weyo gigo ne kelo ber. Ka ne onyalo bukore mowuog e taon mar resruok ma ne oringo odhiye, mano ne dhi nyiso ni kare chunye ne ng’ich gi gima ne otimono, to mano ne nyalo miyo nege.

11. En okang’ mane ma jaricho moloko chunye nyaka kaw mondo onyis ni ok oketo tugo e ng’wono ma Nyasaye onyise?

11 E kindewagi bende, joricho moloko chunygi nyaka kaw okang’ mondo Jehova onyisgi ng’wono. Nyaka giwere chuth gi richo. Mano oriwo nyaka weyo richo matindo tindo ma kinde mang’eny rwakoga ji e richo madongo. Jaote Paulo nolero okenge ma Jokristo moko ma ne ni Korintho nokawo bang’ loko chunygi. Nondiko kama: ‘Kuyou nonyago kuomu kinda maduong’, gombo mar nyiso ni uonge ketho, sin gi ketho, luoro Nyasaye, siso, kinda, mi userieyo kethou!’ (2 Kor. 7:10, 11) Sama watimo kinda mondo wawere gi timbe maricho, wanyiso Jehova ni ok waketo tugo e ng’wono monyisowa.

12. En ang’o ma Jakristo nyaka yie weyo kodwaro ni Nyasaye ong’wonne?

12 En ang’o ma Jakristo nyaka yie weyo kodwaro ni Nyasaye ong’wonne? Nyaka oikre weyo gimoro amora ma nyalo rwake e richo, kata bed ni ohero gino maromo nade. (Mat. 18:8, 9) Ka osiepeni moko temo yondhi mondo itim gima ok mor Jehova, be ibiro yie ng’ado chuth osiep ma nitie e kindi kodgi? Ka itemo matek mondo kik imadh kong’o mokalo tong’, be iyie weyo dhi kuonde ma nyalo keti e tem mar metho ahinya? Ka ikedo gi paro mochido mag nindruok, be itemo matek mondo kik ine sinembe mochido, websait maricho, kata timo gik mamoko ma nyalo jimbo paro mochidogo? Par kinde duto ni wayudo ber sama watuonore gik ma nyalo monowa makore gi Jehova. Onge gima lit ma loyo dak king’eyo maber ni Jehova owere kodi. Bende, onge gima ber ma loyo dak ka in gadier chuth ni ‘ng’wonone mochwere’ ni kodi.​—Isa. 54:7, 8.

“GINIBEDNU KAR GENG’RUOK”

13. Ler ane gimomiyo ng’at ma ne oneko kobothne pod ne nyalo dak e ngima maber ka en e taon ma noringoe.

13 Ka ng’ato ne odonjo e taon mar resruok, onge gima ne nyalo time ka en kuno. Jehova ne owacho kama e wi taonde mag resruok: “Ginibednu kar geng’ruok.” (Jos. 20:2, 3) Jehova ne ok dwar ni ochak oyal ng’at monekono e wach achiel achielno, kendo jachul kuor ne ok onego odonj e taon ma janek noringoeno mondo onege. Omiyo ne ok onego oluor kata matin ni samoro ne inyalo duogne. Ka ne en e taondno, Jehova ne dhi rite maber. Taondego ne ok gin jela. Ka ne en kuno, ne onyalo tiyo, ne onyalo konyo jomamoko, kendo ne onyalo lamo Jehova ka en gi kuwe. Adier, pod ne onyalo dak e ngima maber!

Bed gadier ni Jehova ng’wono ne ji chuth (Ne paragraf mag 14-16)

14. Jakristo moloko chunye onego obed gadier e wi wach mane?

14 Jokristo moko moselokore moweyo richo ma ne gitimo chon, pod nyalo winjo ka chunygi chandogi ma kata kama gikete wigi onge. Giwinjo kamano nikech giparo ni Jehova ok nyal ng’wononegi. Ka gima kamano timoreni, bed gadier ni ka Jehova oweyoni richoni, to oweyoni chuth! Owadwa Daniel ma wasewuoyo kuome motelo noneno adiera mag wechego. Bang’ ka jodongo ne oserieye mi gikonye bedo gi chuny maler, ne owacho niya: “Nawinjo ka afuong’ora. Bang’ ka ne oselos wachno maber, chunya koro ne ok onego ochanda kendo. Koseweni, to oseweni—onge gimoro kendo! Mano e gima Jehova wacho, ni okawo gik ma turi, to oterogi mabor ahinya kodi. Ok ichak ine gik ma chandigo kendo.” Ka janek nosedonjo e taon ma noringoe, koro ne ok onego odhi nyime bedo maluor ni samoro jachul kuor ne nyalo duogone. E yo ma chalo kamano, ka Jehova oseweyoni richoni, ok onego ipar ni onyalo mulo wachno kendo mondo okumi.​—Som Zaburi 103:8-12.

15, 16. Bedo ni Yesu en Jawarwa kendo Jadolo Maduong’ miyo wabedo gadier e wi wach mane?

15 Ok wanyal pimore gi Jo-Israel nikech wan to wan gi gik mang’eny ma miyo wabedo gadier ni Jehova nyalo ng’wononwa. Bang’ ka Paulo noseyuagore nikech ne ok oluw chike Jehova e yo makare, nowacho kama: “Agoyo erokamano ne Nyasaye kokalo kuom Yesu Kristo Ruodhwa!” (Rumi 7:25) Kata obedo Paulo ne kedo gi richo kaachiel gi chuny ma chandore nikech gik maricho ma notimo chon, ne en gadier ni Nyasaye ne ong’wonone kokalo kuom Yesu. Nikech Yesu ne owarowa, opwodhowa mondo wabed gi chuny maler kod paro mokuwe. (Hib. 9:13, 14) Kaka Jadolo Maduong’, “en gi nyalo bende mar reso chuth joma sudo ir Nyasaye kokalo kuome, nimar ongima kinde duto mondo osanegi Nyasaye.” (Hib. 7:24, 25) Ka dhi ir jadolo maduong’ ne miyo Ja-Israel bedo gadier ni owene richone, donge wan be ng’eyo ni Yesu en Jadolo Maduong’ en gima duogo chunywa, kendo miyo wabedo gadier ni ‘ikechowa kendo wayudo ng’wono mogundho ma konyowa e kinde mowinjore?’​—Hib. 4:15, 16.

16 Omiyo, mondo idhi nyime geno Jehova kaka kar resruokni, bed gi yie motegno kuom misango mar Yesu. Kik ine anea misangono kaka gima konyo oganda dhano. Kar mano, bed gi yie ni misangono konyi in iwuon. (Gal. 2:20, 21) Bed gi yie ni misangono e ma miyo Jehova nyalo weyoni richoni. Bed gadier bende ni misangono e momiyo in gi geno mar dak nyaka chieng’. Kuom adier, misango mar Yesu en mich ma Jehova omiyi.

17. Ang’o momiyo in iyiero mana Jehova e ma mondo obedni kar resruok?

17 Taonde mag resruok ne nyiso ng’wono mar Jehova. Chenrono konyowa ng’eyo ni Jehova neno ngima kaka gima ler, okonyowa neno kaka jodongo konyowa, omiyo wang’eyo okenge ma ng’ato nyaka kaw mondo onyis ni oloko chunye gadier, kendo okonyowa bedo gadier chuth ni Jehova ng’wono ne ji. Be ineno Jehova kaka kar resruokni? Onge kama ber ma diring idhiye mopogore gi ir Jehova! (Zab. 91:1, 2) E sula ma luwo mae, wabiro neno gima taonde mag resruok puonjowa e wi yo ma Jehova ng’adogo bura kod yo monyisogo ng’wonone e okang’ malach.

^ par. 10 Ka luwore gi buge moko mag Jo-Yahudi machon, nenore ni jood janek ma kamano ne nyalo dhi dak kode e taon moringoeno.