Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

Nochuewa Mondo Wadag Nyaka Chieng’

Nochuewa Mondo Wadag Nyaka Chieng’

BE NITIE ng’ato ang’ata ma nyalo wacho ni ok odwar dak maber kuom higni mang’eny? Parie kaka ngima nyalo chalo ka tho onge, tuoche onge, kendo ji mor amora pile! Wanyalo budho gi osiepewa kod wedewa kaka wadwaro, wanyalo dhi bayo kamoro amora e piny ngima, wanyalo siko ka wamedo ng’eyo gik manyien, riekowa nyalo medore pile, kendo wanyalo puonjore timo gimoro amora ma chunywa gombo. Wanyalo bedo ma mor ahinya!

Be gombo ma kamano en gombo manono? Ooyo! Muma nyisowa ni Nyasaye nochueyowa gi gombo ma kamano. (Eklesiastes 3:11NW) Muma bende wachonwa ni “Nyasaye en hera.” (1 Johana 4:8) Be en gima ber adier ka Nyasaye ma jahera nyalo chueyowa gi gombo mar dak nyaka chieng’ kae to otuonowa thuolo mar dak nyaka chieng’?

Kiwacho adier, tho ok en osiep ng’ato. Mano e momiyo Muma luongo tho ni “jasigu.” (1 Jo-Korintho 15:26) Nitie joma tho piyo; moko to dak higni mang’eny e ka githo. Kata kamano, tho en gima omako ji te. Jomoko bedoga maluor ahinya sa asaya ma giparo ni gibiro tho. Be chieng’ moro ibiro tiek jasigu marachni? To be mano en gima nyalore?

GIK MA NYISO NI NE OCHUEWA MONDO WADAG NYAKA CHIENG’

Nyasaye ne ok ochueyo dhano mondo otho. Be wachno onego okawi gi wuoro? Bug Chakruok e Muma oting’o gik ma nyiso maler ni Nyasaye nochueyo dhano mondo odag nyaka chieng’ e piny. Jehova noketo chunye duto e loso piny mondo obed kama ber ma dhano nyalo dakie. E ka nochueyo dhano mokwongo ma en Adam mokete e paradiso e Eden. Bang’ mano, “Nyasaye noneno gik moko duto ma nosechweyo . . . kaber ahinya.”​—Chakruok 1:26, 31.

Nyasaye nochueyo Adam e kite owuon kendo ka oonge chandruok moro amora. (Rapar mar Chik 32:4) Hawa bende ma ne en chi Adam ne ochue e yo ma kamano. Jehova nowachonegi niya: “Nyuoluru, kendo medreuru, upong’ piny, kendo ubedi gi loch kuome; kendo mondo ubedi gi teko kuom rech ma ni e nam, kendo kuom winy mahuyo e kor polo, kendo kuom gik mangima duto mawuotho e piny.”​—Chakruok 1:28.

Mondo ne ginyuolre ma gipong’ piny, mano ne dhi kawo kinde malach. Hawa ne dhi nyuolo nyithindo kendo nyithindogo bende ne dhi nyuolore nyaka chop kama piny duto ne dhi pong’ kaka Nyasaye ne dwaro. (Isaiah 45:18) Be en gima owinjore ni Jehova ne nyalo miyo Adam gi Hawa geno ma kamano ka nodwaro ni gidag kuom kinde matin mondo gine mana nyithindgi kod nyikwagi kende, ma ok ging’eyo gimoro amora ma biro timorenegi?

Par ane bende tich ma Nyasaye nomiyogi mar chiko le duto. Nyasaye nonyiso Adam ni ochak le duto nying, to mano en gima ne dhi kawo kinde malach. (Chakruok 2:19) Mondo nochik le e yo maber, mano nyiso ni ne nyaka opuonjre kit lego kendo ng’eyo kaka onyalo ritogi e yo maber. Timo mago duto ne dhi dwaro kinde malach.

Omiyo, gima Nyasaye nonyiso Adam gi Hawa ni ginyuolre gipong’ piny kendo gichik le duto nyiso maler ni Nyasaye nochueyogi mondo gidag aming’a. To adier, Adam ne odak aming’a.

NYASAYE DWARO NI DHANO ODAG NYAKA CHIENG’ E PARADISO E PINY

NE GIDAK AMING’A

Adam nodak higni 930

Methusela nodak higni 969

Noa nodak higni 950

E kindewagi ji dak higni 70-80

Muma wacho ni nitie kinde ma dhano ne dakga aming’a moloyo kaka wadak e kindegi. Owacho niya: ‘Ndalo duto mag ngima Adam ne gin higni 930.’ E wi mano, Muma bende wuoyo e wi ji auchiel ma nodak kuom higni mokalo 900. Jogo ne gin, Seth, Enos, Kenan, Jared, Methusela, kod Noa. Jogo duto ne odak ka ne Ataro pok obiro, kendo ka Ataro nobiro, noyudo Noa osedak kuom higni 600. (Chakruok 5:5-27; 7:6; 9:29) Ere kaka dhano ne nyalo dak kuom higni mang’eny kamano?

Jogo duto nodak e kinde ma pok nokalo higni mang’eny ahinya nyaka ne Adam lal ngima makare chuth. Nenore ni mano e ma ne omiyo gidak aming’a. Ere kaka bedo ng’at ma onge richo mar Adam miyo ng’ato dak aming’a? Ibiro tiek tho e yo mane? Mondo wayud dwoko mag penjogo, mokwongo nyaka wang’e gimomiyo wabedo moti kendo watho.