Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

Penjo Moa Kuom Josombwa

Penjo Moa Kuom Josombwa

Penjo Moa Kuom Josombwa

Bedo ni Jehova kwero tim lamo kido, ang’o momiyo ne ok okumo Harun kuom loso nyaroya molos gi dhahabu?

Kane Harun oloso nyaroya mar dhahabu kaka ondiki e Wuok sula 32, ne oketho chik Nyasaye makwero lamo kido. (Wuok 20:3-5) Nikech mano, ‘mirima nomako Jehova ahinya kod Harun ma nodwaro kethe, to Musa nolemo ne Harun bende e ndalono.’ (Rapar 9:19, 20) Be lamo mar Musa jal makare nobedo “gi teko ahinya” kuom wach ketho mar Harun? (Jak. 5:16) Ee, nenore ni Jehova nodwoko lamo mar Musa kendo ne ok okumo Harun nikech lamo ma kamano, to bende nikech weche moko maok tin ne ariyo.

Mokwongo, nenore ni ne en nikech Harun nosebedo kochung’ motegno nyaka chop kanyo. Kane omi Musa migawo mar dhi e nyim Farao mondo ogol Jo-Israel Misri, Jehova noketo Harun mondo odhi gi Musa kendo mondo owuo e loye. (Wuok 4:10-16) Ji ariyogi noluwo kaka Jehova nochiko kendo ne gidhi e nyim ruodh Misri nyading’eny, ka Farao rogonegi nikech chuny matek ma ne en-go. Omiyo, kane pod gin Misri, Harun nosenyiso kuom kinde ni ne en ng’at mochung’ motegno e tiyo ne Jehova.—Wuok 4:21.

Non ane bende gino ma nochwalo Harun e loso nyaroya mar dhahabu. Musa ne nie Got Sinai kuom odiechienge 40. “Ka ji noneno kaka Musa nodeko lor ae got,” ne gisemo Harun mondo olosnegi kido. Harun nowinjogi kendo nolosonegi kido mar nyaroya mar dhahabu. (Wuok 32:1-6) Kata kamano, gik ma Harun notimo bang’ mano nyiso ni chunye ok ne nie tim lamo kidono. Nenore ni ji ema ne omiyo otimo kamano. Kuom ranyisi, kane Musa dwaro tieko wach lamo kidono, yawuot Lawi duto—moriwo nyaka Harun—nochung’ motegno korka Jehova. Ji gana adek ma ne nigi ketho maduong’ kuom wach lamo kidono ne onegi.—Wuok 32:25-29.

Bang’ mano, Musa nowacho ne ji niya: “Useketho gi keth maduong’.” (Wuok 32:30) Omiyo, Harun kende ok ema ne nigi bura kuom kethono. Harun kaachiel gi ji noyudo ng’wono maduong’ mar Jehova.

Bang’ wach nyaroya molos gi dhahabu, Jehova nochiko ni mondo oket Harun obed jadolo maduong’. Nyasaye nowacho ne Musa niya: “Iniruak Harun gi ruakruok maler; mi iniwire, kendo wale, mondo otina tich dolo.” (Wuok 40:12, 13) Nenore ni Jehova nong’wono ne Harun kuom nyawone. Ei chunye, Harun ne en jal mochung’ motegno e siro lamo madier, to ok jang’anjo malamo kido.