Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

Kes ma ne Oyal Kuom Kinde Mogwaro Rumo gi Locho!

Kes ma ne Oyal Kuom Kinde Mogwaro Rumo gi Locho!

Kes ma ne Oyal Kuom Kinde Mogwaro Rumo gi Locho!

KESNO ne ochakore e higa mar 1995 kendo nokawo higini 15. Kuom kindeno duto, Jokristo madier e piny Russia ne yudo akwede moa kuom jogo makwedo ratiro mar ji bedo thuolo e weche din. Jo akwedego ne dwaro neno ahinya ni ogo marfuk Joneno mag Jehova, to kata marach mokalo kanyo. Kata kamano, Jehova noneno ni ber mondo ogwedh chung’ motegno mar owete gi nyiminewa mwageno e piny Russia, kuom miyogi locho e kes ma ne giyalo. To en ang’o ma ne omiyo kesno ochakore?

GIKONE RATIRO MAR WECHE DIN YUDORE!

E higini motelo mag 1990, owetewa e Russia noyudo ratiro mar luwo weche din, ma en thuolo ma ne gilalo chon e higa 1917. E higa 1991, sirkal mar Soviet Union ne opwodhogi kaka din ma sirkal oyiego. Bang’ sirkand Soviet Union lwar, sirkal mar Russia Federation ne opwodho Joneno mag Jehova kaka riwruok ma giyiego e bwo chik. E wi mano, Sirkal nong’ado ni Joneno ma ne osandore nikech wach din e higini pieche motelo, ne ikwano kaka joma ne osand nikech sand mag siasa. E higa 1993, Bad-Migawo mar Weche Chik (Moscow Department of Justice), nopwodho Joneno kaka riwruok ma giyiego e bwo chik, ka gitiyo gi nying’ mwang’erego kuno ni, Moscow Community of Jehovah’s Witnesses. E higa nogono, chike manyien mag Russia, makoro ne miyo ji ratiro mar luwo weche din, bende nochako tiyo. Mano emomiyo owadwa moro nowacho kama, “Ne ok wanyal kata mana leko ngang’ ni wanane thuolo ma kama!” Mi nodhi nyime wacho ni, “Wasebedo kwarito thuoloni kuom higini 50 koro!”

Owete gi nyimine ma Russia notiyo maber gi kindeno ma “weche beyo” kuom medo kindagi e tij lendo, kendo ji mang’eny norwako wach. (2 Tim. 4:2) Ng’at moro ma ne nono gik matimorego nowacho kama: “Ji mang’eny ne dwaro winjo ahinya weche din.” Bang’ kinde matin, kwan mar jolendo, jopainia, kod kanyakla nomedore. Kuom adier, chakre higa 1990 nyaka 1995, kwan mar Joneno e dala mar Moscow noa e 300 nyaka okalo 5,000! Kaka kwan mar jotich manyien mag Jehova nochako medore e Moscow, e kaka joma ne kwedo ratiro mar luwo weche din nochako chich bende. E dier higini mag 1990 ne gichako kwedo ratirono ka gitiyo gi chik. Kesno ne dhi kawo okenge ang’wen maboyo kapok orumo.

NONRO NYISO NI OWETE ONGE GI KETHO NGANG’

Okang’ mokwongo mar kesno nochakore Jun 1995. Grup moro man Moscow mariwo lwedo Kanisa mar Othodoks mar Russia nodonjo ne owete gi timbe mag ketho chik. Grubno ne wacho ni gidonjo ne owete e lo joot ma chwogi, mondgi, kata nyithindgi obedo Joneno, to ok gimorgo. E Jun 1996, jotim nonro nochako manyo ka nitie ketho kuom wachno, to ne ok giyudo gimoro. Kata kamano, grubno nosieko gi gimachielo​—gie kindeni bende ne gidonjo ne owete e wi ketho chik. Jotim nonro notiyo kendo, kata kamano ne oyud ka onge mise kuom weche duto ma ne odonjnego Joneno. Kata kamano, jo akwedego nodonjonegi mar adek, ka gitiyo gi wechego kendo. Gie kindeni bende ne onon Joneno mag Jehova man Moscow, kata kamano ne onwang’gi mana kaka pile—​ne gionge gi ketho. Bang’e jo akwedego nochako odonjonegi mar ang’wen, gie kindeni bende ne oyudgi ka gionge ketho. Gimiwuoro en ni jogo ema kendo nokwayo ni otim nonro machielo. Gikone, e April 13, 1998, jal ma ne otimo nonro manyienno, ne oloro wach kesno.

Okil moro ma ne nie wach kesno wacho kama: “Kata kamano, gimoro miwuoro ahinya ne otimore.” Kata obedo ni ofis okil ma ne odonjonwa notimo nonro mar abich, mi giyie ni Joneno ne onge gi ketho, podi ofisno nokwayo ni mondo odhi oyal owetewa e kot. Jal ma ne wuoyo e lo ofisno ne wacho ni riwruok mar Moscow Community of Jehovah’s Witnesses ne ketho chik pinyno koda chik mar pinje mamoko. Okil mayalo kes e Northern Administrative Circuit mar Moscow ne orwako wachno, mi oterogo e kot. * E Septemba 29, 1998, ne ochak yalo kesno e kot miluongo ni, Moscow’s Golovinsky District Court. Mano ne en chakruok mar okang’ mar ariyo.

INONO MUMA E KOT

E od kot ma ji ne opong’ie ahinya e yo masawa mar Moscow, okil mar jodonjnwa miluongo ni, Prosecutor Tatyana Kondratyeva, nodonjo ne owete kotiyo gi chik moro mar Moscow ma ne oyudo oket e higa 1997, manyiso ni Jokristo mag Othodoks, Islam, din mar Jo-Yahudi, kod Budha e dinde mosebedoe e pinyno nyaka nene. * Chikno osemiyo obedo matek mondo sirkal opwodh dinde mamoko e bwo chik. Chikno bende miyo kot teko mar goyo marfuk dinde makelo sigu. Kotiyo gi chikno, okil notiyo gi miriambo kowacho ni Joneno mag Jehova jiwo sigu, kendo giketho udi, omiyo onego ogogi marfuk.

Okil ma ne ochung’ ne owetewa nopenjo kama: “Gin ng’a gini e Kanyakla mar Moscow mosebedo ka ketho chikno?” Okil ma ne donjonwano ne ok ohulo kata nying’ achiel. Kata kamano, nowacho ni buge Joneno mag Jehova jiwo sigu mar din. Mondo onyisgo kamano, nosomo gasede mag Ohinga mar Jarito gi Amkeni! kod buge mamoko (ne malo). Kane openje mondo oler kaka bugego kelo sigu, nodwoko ni: “Joneno mag Jehova puonjo ni gin e din madier.”

Okil moro ma en achiel kuom owetewa, nokawo Muma mi omiyo jang’ad-bura, kae to omiyo okil ma donjonwano bende Muma, mi osomo Jo Efeso 4:5 niya: “Ruoth achiel, yie achiel, batiso achiel.” Mapiyo nono, jang’ad-bura, jadonjnwano, gi owadwa ma en okil​—giduto gi Muma e lwetegi—​ne jo koro nono Ndiko kaka Johana 17:18 kod Jakobo 1:27. Kot nopenjo niya: “Be ndikogo jiwo sigu mar din?” Jadonjnwano nodwoko ni en ok owinjore chiwo paro mong’ith e wi Muma. Okil marwa nonyiso kot buge mag Kanisa mar Othodoks mar Russia ma ne kwedo ahinya Joneno mag Jehova kae to nopenjo kama: “Be weche mowach e bugego ketho chik?” Jadonjnwano nodwoko ni: “Ok alony e chiwo dwoko e wi weche din.”

KES DUODO JOGO MODONJO NE JONENO

Kotemo donjo ne Joneno gi wach ketho udi, jadonjnwano nowacho ni Joneno ok tim nyasi mag odiechienge maler kaka Krismas. Kata kamano, bang’e ne oyie ni kaluwore gi chik Russia, ok chun ji gi timo nyasi mar Krismas. Jo-Russia​—moriwo koda Joneno mag Jehova ma Jo-Russia—​nigi yiero. Jadonjnwano bende ne wacho ni riwruokwa ‘mayo nyithindo yueyo kod mor mowinjore.’ To podi kane openje, ne oyie ni pok ne owuoyo ngang’ gi rawera moro amora ma ne opon e od jonyuol ma Joneno. Kane okil marwa openjo jadonjnwano kabe osega dhiyoe e chokruoge mag Joneno mag Jehova, nodwoko ni: “Ne onge tiende timo kamano.”

Jadonjnwano ne okelo profesa ma nono chal pach ji mondo obednegi kaka janeno molony. Profesano nowacho ni somo bugewa kelo chandruok mag paro. Ka okil marwa nofwenyo ni weche mondiki ma profesano ne tiyogo e kot ne chal mana gi mago ma ne olos gi jotelo mag kanisa mar Othodoks ma Moscow, profesano ne oyie ni adier kuonde moko ne chal chuth. Ne owacho ni: “Wajotiyo koa kamoro achiel.” Kane onone maber, ne ofweny ni pok othiedhoga jatuwo ma en achiel kuom Joneno mag Jehova. Mopogore kode, profesa machielo manono chal mar pach ji nonyiso kot ni ne osenono chal mar Joneno ma kwan-gi okalo 100 e Moscow. Ne oyudo ni pach jonenogo tiyo maber kaka owinjore, konyiso bende ni gisemedo bedo joma ok yware gi dinde mamoko nyaka a gibed Joneno.

JONENO LOCHO​—TO WECHE OK GIK GIKANYO

Mach 12, 1999, jang’ad-bura noyiero josomo abich mondo onon buge Joneno mag Jehova, kendo ne owacho ni kesno kik yal kuom kinde. Mopogore gi wach kes ma ne dhi nyime Moscow, Migawo mar Weche Chik (Justice Ministry) mar sirkand Russia noyudo osechiko josomo mamoko mondo onon bugewa. Josomo ma sirkal nomiyo migawono nodwoko ripodgi April 15, 1999, ka giwacho ni onge gima rach ma ne giyudo e bugewa. Omiyo, e April 29, 1999, Migawo mar Weche Chik nochako opwodho Joneno mag Jehova e bwo chik. Kata obedo ni kot ma Moscow nong’eyo wach nonrono, podi ne giramo ni josomo mamoko mondo ochak onon bugewa. Mano nokelo chal moro miwuoro​​—⁠Migawo mar Weche Chik mar piny Russia ne osepwodho Joneno mag Jehova kaka din makare e bwo chik, to gie kindeno bende, Bad-Migawo mar Weche Chik e dala mar Moscow ne nonogi e wi wach ketho chik!

Chiegni higini ariyo nokalo kapok ochak yalo kesno kendo, kae to Februar 23, 2001, Jang’ad-bura miluongo ni Yelena Prokhorycheva nong’ado bura. Bang’ nono ripod josomo ma en owuon noketo, nong’ado niya: “Onge tiende tieko kata goyo marfuk riwruok mar Joneno mag Jehova e Moscow.” Gikone, ne onyis ayanga e bwo chik ni owetewa ne onge ketho kuom weche duto ma ne odonjnegigo! Kata kamano, okil ma ne odonjonwano ne otamore bura ma ne ong’adno, mi ochako otero kesno e od bura mar Moscow City Court. Dweche adek bang’e, e Mei 30, 2001, kotno ne okwedo bura ma Jang’ad-bura miluongo ni Prokhorycheva noyudo oseng’ado. Kotno nochiko ni kesno ochak oyal kendo kitiyo gi okil ma ne odonjonwano, to gi jang’ad-bura mopogore. Okang’ mar adek koro ne chiegni chakore.

KES LOYO JONENO​—KATA KAMANO WECHE OK GIK GIKANYO

E Oktoba 30, 2001, Jang’ad-bura miluongo ni Vera Dubinskaya nochako yalo kesno kendo. * Okil ma ne odonjonwa miluongo ni Kondratyeva, ne ochako wacho ni Joneno mag Jehova ne kelo sigu, kae to nomedo ni goyo marfuk riwruok mar Joneno mag Jehova ne en yo mar rito ratiro mag Joneno e dala mar Moscow! Nikech wach ma galagalano, gikanyono Joneno duto 10,000 mag Moscow noketo sei e barua makwayo kot mondo otamore wach okindno ni odwaro ritogi.

Okil ma ne odonjonwano nowacho ni ne onge tiende mondo ochiw gik manyiso ni Joneno ne ketho chik. Nowacho ni kesno ne en kuom buge koda puonj mag Joneno mag Jehova, to ok e wi tijegi. Ne olando ni ne odhi kelo jal mawuoyo e lo Kanisa mar Othodoks mar Russia, mondo obed janeno molony. En adier ni lendono nonyiso ayanga ni jotend din ema ne chuno ahinya ni mondo ogo marfuk Joneno. E Mei 22, 2003, jang’ad-bura ne ochiko josomo moko mondo onon buge Joneno mag Jehova kendo.

E Februar 17, 2004, kesno ne ochakore kendo mondo ong’ego wach nonrono. Jononrgo nofwenyo ni bugewa jiwo josomgi mondo “orit ngima mar joot kod mar kend,” kendo ni onge “gik manyiso” ni bugewa kelo sigu. Josomo mamoko ne oyie gi wachno. Ne openj profesa moro manono weche din kama: “Ang’o momiyo Joneno mag Jehova tiyo tij lendo?” Ne odwoko kot ni: “Tij lendo en gima ochuno kuom Jakristo. Mano e gima Injili wacho kendo mano e gima Kristo nochiko jopuonjrene mondo otim​—‘dhiuru ulendi e pinje duto.’” Kata kamano, e Mach 26, 2004, jang’ad-bura nogoyo marfuk tije duto mag Joneno mag Jehova e Moscow. E Jun 16, 2004, kot mar Moscow City Court noriwo lwedo bura ma ne ong’adno. * Kowuoyo e bura ma ne ong’adno, Janeno moro machon nowacho kama: “E diere mag sirkand Soviet, Ja-Russia ne nyaka bed ng’ama ok oyie kuom Nyasaye. Sani, Ja-Russia nyaka bed ja kanisa mar Othodoks.”

Owete notimo nade kuom wach marfukno? Ne gitimo mana kaka Nehemia machon. Kane jowasik jo Nyasaye kwedo tij gero ohinga mag Jerusalem kendo, Nehemia kod joge ne ok oweyo akwede moro amora omi gijwang’ tijgi. Kar mano, ne ‘gigedo’ kendo “ji nobedo gi chuny mar timo tich.” (Neh. 4:1-6) Kamano bende, owetewa ma Moscow ne ok oweyo jo akwede mondo omi gijwang’ tijgi mar lando wach maber e ndalogi. (1 Pet. 4:12, 16) Ne gin gadier ni Jehova ne dhi ritogi, kendo ne giikore mar kedo e okang’ mar ang’wen mar kesno ma ne dhi kawo ndalo mogwaro.

AKWEDE MAGER MEDORE

E Agost 25, 2004, owetewa ne otero kwayo ne sirkand Russia ka gidwaro ni wachno ochop ne Vladimir Putin, ma ne en ker mar pinyno ndalono. Kwayono ne en mar chiwo ywak kuom wach marfuk, kendo kwayono nopong’o buge 76, kendo noting’o sei mokalo 315,000. Gie kindeno bende, jotend Kanisa mar Othodoks mar Russia ne nyiso kitgi gadier. Jal ma ne wuoyo e lo jotelo mag kanisa mar Othodoks e Moscow nowacho ayanga niya: “Ok wadwar chuth tije ma Joneno mag Jehova timo.” Jatend Islam nowacho ni goyo marfuk ma ne otimoreno ne en “okang’ maduong’ kendo maber ahinya.”

Omiyo ok kawwa gi wuoro ni jomoko ma ne osewuondi e Jo-Russia, ne oyudo chir mar monjo kendo hinyo Joneno mag Jehova. Jo akwede ne othalo mi ogweyo Joneno moko ma ne timo tij lendo e Moscow. Ng’at moro mopong’ gi mirima noriembo nyaminwa moro a e ot moro, mi ogweye matek e oguche, kendo nyaminwano nopodho mohinyo wiye. Ne ohinyore ma ne dwarore ni oyud thieth; kata kamano jo polis ne ok okawo okang’ ne jagochono. Polise ne mako Joneno moko, mi gikaw lwetegi, pichegi, kendo tweyogi kuom otieno mangima. Ne ihinyo nyis jogo ma ne ochung’ ne ute michulo mag romo ni ne idhi riembgi e tich kapo ni gidhi nyime chiwo kuonde lemo ne Joneno. Mapiyo nono, kanyakla mogwaro nolalo kuonde ma ne gichulo mondo giromie. Osechuno kanyakla moko piero ang’wen romo e Od Romo achiel ma nigi kuonde romo ang’wen. Ne ochuno achiel kuom kanyakla ma romo kanyo timo Twak mar Ji Duto sa achiel gi nus okinyi. Jarit moro malworo nowacho niya: “Mondo gichopi, jolendo nyaka ne chiew sa apar gachiel okinyi, kata kamano ne gitimo kamano gi chuny mamor kuom kinde mokalo higa achiel.”

“MONDO UDOKNIGI JONENO”

Mondo ginyis ni marfuk ma noketnwa Moscow ne ok luwore gi chik, e Desemba 2004, okil magwa nomanyo kony e Od Bura ma Ulaya mar Ratiro mag Dhano (European Court of Human Rights). (Ne sanduk mawacho ni “Gimomiyo Bura ma ne Ong’ad Russia Iyalo Kendo France,” e ite mar 6.) Higini auchiel bang’e, e Jun 10, 2010, Kotno nong’ado bura manyiso ni Joneno mag Jehova ne onge ketho chuth! * Kot ne onono weche duto ma ne odonjnwago, kendo ne giyudo ni wechego ne onge tiendgi chuth. Bende kotno nong’ado ni piny Russia nigi ting’ mar neno ni “timbe mag sand kod akwede ma Kot ofwenyogo onego orum kendo gitem kaka nyalore mondo gitiek chandruok ma mago osekelo.”​—Ne sanduk mawacho ni, “Bura ma Kot Nong’ado,” e ite mar 8.

Weche ma Kotno nong’ado maler kuom kaka Winjruok ma Ulaya Marito Ratiro mag Dhano nigi ting’ mar rito ratiro mag Joneno mag Jehova, to ok mana e Russia kende, to bende gimako pinje mamoko 46 maloso riwruok mar Council of Europe. To kata moloyo kanyo, nikech nonro matut ma ne otim ne chik koda weche mag kesno, josomo, jong’ad-bura, jolos chike, kod joma rito ratiro mag dhano e piny mangima biro, gombo ahinya somo wach bura ma ne ong’adno. Mano en nikech ang’o? En nikech e ng’ado burano, Kotno ne owuoyo ok mana kuom buche moko aboro ma ne giseng’ado motelo ka giriwo lwedo Joneno mag Jehova, to bende ne giwuoyo kuom kes ochiko ma Joneno mag Jehova noloyo e nyim kot madongo mag pinje kaka, Argentina, Amerka, Japan, Kanada, Russia, South Africa, Spain, kod United Kingdom. Buchego kaachiel gi kaka Kot nokwero chuth weche ma ne odonjnego Joneno mag Jehova e Moscow, ne dhi bedo kaka ligangla matekrene ng’eny mar siro yie mar Joneno koda tijegi.

Yesu nowacho ne jolupne niya: “Noteru e nyim joloch gi ruodhi nikech an, mondo udoknigi joneno, kendo ni jo ma ok jo Yahudi.” (Math. 10:18) Kes ma notimore kuom higini apar gabichgo nomiyo owetewa thuolo mar lando nying’ Jehova e Moscow koda kuonde mamoko, maloyo kinde moro amora. Kuom adier, nonro mosetim kuom Joneno, kes mag kot, buche moseng’ad e kot mag pinje mamoko, ‘osedoko neno’ kendo osekonyo e ‘miyo wach maber omedo landore.’ (Fili. 1:12) Kuom adier, sama Joneno ma Moscow timo tij lendo sani, weg udi mang’eny hinyo wachonegi ni, “Donge aparo ni ne ogou marfuk koso?” Kinde mang’eny, penjono miyo owetewa thuolo mar chiwo ne weg udi weche momedore e wi yiewa koda puonjwa. Kuom adier, onge akwede moro amora manyalo chungowa kuom timo tij lando wach Pinyruoth. En lamo marwa ni Jehova biro dhi nyime gwedho kendo rito owete gi nyiminewa mwageno kendo ma jochir, e piny Russia.

[Weche moler piny]

^ par. 8 Ne oter wachno e kot April 20, 1998. Jumbe ariyo bang’e, e Mei 5, Russia ne oketo sei e winjruok mar bedo e bwo riwruok miluongo ni, Winjruok ma Ulaya Marito Ratiro mag Dhano (European Convention on Human Rights).

^ par. 10 “Kanisa mar Othodoks mar Russia ema othung’o sirkal mondo oket chikno, nikech ne gidwaro rito kargi e Russia kendo ne gidwaro ahinya neno ka ogo marfuk Joneno mag Jehova.”​—Associated Press, Jun 25, 1999.

^ par. 20 Gimiwuoro en ni, tarik onogono ema ne en tarik mar higa mar apar chakre ne ket chik e Russia ma kwano Joneno mag Jehova kaka joma ne osand e bwo loch Soviet nikech weche din.

^ par. 22 Marfukno ne nochungo riwruok ma kanyakla mag Moscow ne tiyogo e bwo chik. Jo akwede ne paro ni timo kamano ne dhi geng’o owetewa kuom timo tijgi mar lendo.

^ par. 28 E Novemba 22, 2010, jong’ad-bura abich mag Grand Chamber mar Od Bura ma Ulaya mar Ratiro mag Dhano notamore kwayo mar Russia ni mondo kesno oter kuno. Kuom tamruok kamano, bura ma ne ong’ad Jun 10, 2010, ema nobedo bura mogik mar kesno kendo ne onego oluw kaka ne oseng’adno.

[Sanduk/​Picha manie ite mar 6]

Gimomiyo Bura ma ne Ong’ad Russia Iyalo Kendo France

E Februar 28, 1996, Russia noketo sei e Winjruok ma Ulaya Marito Ratiro mag Dhano. (E Mei 5, 1998, Russia nopwodho wach Winjruokno.) Kuom keto sei e winjruokno, sirkand Russia noyango ni jopinyno nigi

‘ratiro mar din, ratiro mar luwo weche din ma margi pacho koda e lela, kendo ratiro mar loko din ka gidwaro timo kamano.’​—Kare 9.

‘ratiro mar wacho kendo ndiko gima nie pachgi e yo mowinjore, koda wuoyo gi jomoko e wi weche kata paro ma gin-go.’​—Kare 10.

‘ratiro mar bedo e chokruoge mitimo e yor kuwe.’​—Kare 11.

Ji kata riwruoge ma yudo chandruok nikech weyo maok oluw winjruokno, kendo mosetemo yore duto mag chik mondo gilosgo wechego, nyalo kelo kes margi e Od Bura ma Ulaya mar Ratiro mag Dhano e Strasbourg, France (monyis malo). Oting’o jong’ad-bura 47​—kwan maromre gi kwan pinje ma noketo sei e Winjruok ma Ulaya Marito Ratiro mag Dhano. Buche ma Kotno ong’ado nyaka luw. Pinje ma noketo sei e winjruokno nyaka makre gi buche ma Kotno ong’ado.

[Sanduk manie ite mar 8]

Bura ma Kot Nong’ado

Maluwogi e weche moko adek machuok manie bura ma Kot nong’ado.

Ne odonj ne Joneno mag Jehova ni giketho udi. Kot nong’ado ni mano ok adier. Ne ging’ado ni:

“Tim joot moko mar tamruok, kendo bedo maok giikore rwako ratiro kendo chiwo luor ne yiero ma wedegi nigo mar luwo din ma chunygi ohero, ema kelo ywaruokno.”​—Par. 111.

Kot bende ne ok oyudo gima nyiso ni Joneno chiko pach ji, omiyo kot nong’ado ni:

“Kot wuoro ahinya ni kot [mag Russia] ne ok ochiwo kata nying’ ng’at achiel ma ratiro mare mar timo yiero ne otigo e yo marach.”​—Par. 129.

Gimachielo ma ne odonjnego Joneno mag Jehova ne en ni giketho ngima joggi kuom tamruok medo remo. Kot nong’ado ni mano ok adier, ka giwacho niya:

“Thuolo mar yiero kata tamruok yor thieth moro, kata yiero yor thieth machielo, en gimaduong’ e siro ratiro ma ng’ato owuon nigo mar timo yiero mohero. Jatuwo ma en ng’ama duong’ ni thuolo mar timo yiero, kuom ranyisi, kodwaro ni oyang’e kata ooyo, kamano bende onyalo yiero owuon kodwaro ni omede remo.”​—Par. 136.