Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

Dhiuru Nyime Bedo Jokanyo mag Pinyruoth!

Dhiuru Nyime Bedo Jokanyo mag Pinyruoth!

Dhiuru Nyime Bedo Jokanyo mag Pinyruoth!

“Kit ngimau mondo obed mowinjore gi Wach Maber.”​​—⁠FILI. 1:​27.

INYALO DWOKO NADE?

Jomage manyalo bedo jokanyo mag Pinyruoth?

Ang’o madwarore ni watim kaluwore gi puonjruok dhok, histori, koda chike mag Pinyruoth?

Jokanyo mag Pinyruoth nyiso nade ni gihero chike mag Nyasaye?

1, 2. Ang’o momiyo weche ma Paulo nonyiso jokanyo mag kanyakla mar Filipi ne gin weche makende ahinya?

JAOTE Paulo nojiwo kanyakla man Filipi ni ‘kit ngimagi mondo obed mowinjore gi wach maber.’ (Som Jo Filipi 1:​27.) Wach ma Paulo notiyogo e dho-Grik ni ‘kit ngima’ bende inyalo loki e yo machielo ni ‘dhi nyime timo gik manyiso ni in jakanyo.’ Mago ne gin weche makende ahinya ne kanyakla mar Filipi. Nikech ang’o? Nikech nenore ni Filipi ne en achiel kuom taonde ma joma odakie ne oyienegi bedo raia mag Rumi. Raia mag Rumi ma nodak Filipi koda ma ne nie alwora mar Loch Rumi, ne nigi sunga kuom bedo raia mag lojno kendo chike mag Rumi ema ne ritogi.

2 Nitie gima ne nyalo miyo jokanyo mag kanyakla mar Filipi obed mamor. Paulo noparonegi ni gin kaka Jokristo mowal kuom roho, ne gidhi dak e “polo.” (Fili. 3:​20) Ne gin jokanyo mag Pinyruodh Nyasaye, to ok loch moro amora mar dhano. Kuom mano, gweth koda rit ma ne giyudo kowuok kuom Pinyruodh Nyasaye ne ok nyal pim gi rit ma ne giyudo e bwo loch moro amora mar dhano.​​—⁠Efe. 2:​19-​22.

3. (a) Gin jo mage mayudo thuolo mar bedo jokanyo mag Pinyruoth? (b) Gin ang’o mwabiro nono e sulani?

3 Weche ma Paulo nowacho ni ‘dhi nyime timo gik manyiso ni in jakanyo,’ tiyo ahinya kuom jogo mabiro locho gi Kristo e polo. (Fili. 3:​20) Kata kamano, pod wechego nyalo tiyo kuom jogo ma nigi geno mar dak e pinyka e bwo loch mar Pinyruodh Nyasaye. Nikech ang’o? Nikech Jokristo duto mochiwore, tiyo ne Ruoth achiel ma en Jehova, kendo itayogi gi chike machalre. (Efe. 4:​4-6) E kindegi, thoth ji temo matek ahinya mondo gibed raia mag piny moro mosetimo dongruok. Ka en kamano, donge wan bende onego wakaw mapek thuolo mar bedo jokanyo mag Pinyruoth! Mondo okonywa neno kaka ma en thuolo makende, we wane ane ni gik madwarore mondo ng’ato obed raia mar loch dhano, chalre nade gi mago madwarore mondo ng’ato obed jakanyo mar Pinyruodh Nyasaye. Bang’e wabiro nono gik moko adek ma nyaka watim mondo wadhi nyime bedo jokanyo mag Pinyruodhno.

GIK MADWARORE MONDO NG’ATO OBED RAIA

4. Dhok maler en ang’o, to wawache e yo mane?

4 Puonjri dhok miwacho e pinyno. Sirkande moko mag dhano oketo chik ni jogo madwaro bedo raia maggi, nyaka puonjre dhok miwacho ahinya e pinyno. Kata bang’ bedo raia mag piny moro, ji pod nyalo dhi nyime puonjore dhok manyienno kuom higini mang’eny mondo giwache e yo maler. Ginyalo puonjore e yo mapiyo chike matayo dhok manyienno, to pod nyalo kawogi kinde mondo gipuonjre hulo weche kaka dwarore. E yo machalo kamano, mondo ng’ato obed jakanyo mar Pinyruodh Nyasaye, dwarore ni opuonjre gima Muma luongo ni “dhok maler.” (Som Zefania 3:9.) Mano en dhok mane? En adiera e wi Nyasaye koda dwache kaluwore gi kaka onyis e Muma. Wawacho dhok malerno sama waluwo chike koda puonj mag Nyasaye e ngimawa. Jokanyo mag Pinyruoth Nyasaye nyalo puonjore e yo mapiyo puonj michako ng’eyogo Muma kae to ibatisogi. To bang’ batiso, nyaka gitim matek mondo giwach dhok malerno e yo makare. E yo mane? Dwarore ni ng’ato ka ng’ato kuomwa odhi nyime timo kinda mondo timbewa oluwre gi gik ma Muma puonjo.

5. Ang’o momiyo onego wapuonjre duto mwanyalo e wi histori mar riwruok mar oganda Jehova?

5 Puonjri histori mar sirkandno. Ng’at madwaro bedo raia mar sirkal moro, nyalo dwarore ni opuonjre histori mar sirkandno. E yo ma kamano, jogo madwaro bedo jokanyo mag Pinyruoth, nyaka puonjre duto ma ginyalo e wi Pinyruodh Nyasaye. Ne ane ranyisi mar yawuot Kora, ma ne tiyo ne Nyasaye e piny Israel machon. Ne gihero Jerusalem ahinya kaachiel gi kare ma ne oyangi ne lamo, kendo ne gihero wuoyo ahinya e wi histori mar Jerusalem. Gima ne morogi ahinya ne en gima Jerusalem kod gima kar lamono ne ochung’ne, to ok gik ma ne oti godo e gero dalano. Jerusalem ne “dala maduong’ mar Ruoth maduong’,” Jehova, nimar kanyo ema ne itimoe lamo madier. Kanyo e kama ne ipuonjoe Chik Jehova. Jehova nohero kendo noyie mana gi joma ne nie bwo loch mar Ruoth man Jerusalem. (Som Zaburi 48:⁠1, 2, 9, 12, 13.) Mana kaka yawuot Kora, be in-gi gombo mar puonjruok kendo nyiso jomoko histori mar riwruok mar oganda Jehova manie piny? Kaka imedo puonjri e wi riwruok mar oganda Nyasaye koda kaka Jehova konyo joge, e kaka ibiro medo neno ni Pinyruodh Nyasaye en gima nitie adier. Siso mari mar lando wach maber mar Pinyruoth biro medore.​​—⁠Yer. 9:​24; Luka 4:​43.

6. Ang’o momiyo wanyalo bedo gadier ni Jehova dwaro ni wapuonjre kendo waluw chike mag Pinyruoth?

6 Ng’e chike mag pinyno. Sirkande mag dhano dwaro ni raia maggi opuonjre kendo oluw chike mag pinygi. Omiyo, wanyalo bedo gadier ni Jehova bende dwaro ni jokanyo duto mag Pinyruoth opuonjre chikene kendo giluw chikego. (Isa. 2:3; Joh. 15:10; 1 Joh. 5:3) Kinde duto, chike mag dhano orem kendo inyalo ti kodgi e yo marach. Mopogore gi mano, “chik mar Jehova ni kare.” (Zab. 19:7) Be wamor gi chike Nyasaye kendo somo Wachne odiechieng’ kodiechieng’? (Zab. 1:​1, 2) Yo achiel kende mwanyalo ng’eyogo chike Nyasaye en ka wapuonjore chikego wan wawegi. Onge ng’at machielo manyalo timonwa kamano.

JOKANYO MAG PINYRUOTH OHERO CHIKE MAG NYASAYE

7. Ang’o momiyo jokanyo mag Pinyruoth luwo chike mag Nyasaye?

7 Mondo wasik ka wan jokanyo mag Pinyruoth, dwarore ni wang’e chike Nyasaye kendo wahergi. Thoth raia mag sirkande mag dhano wacho ni giyie gi chike mag pinje ma gidakie. Kata kamano, sama giyudo ka chik moro diyogi ahinya, ginyalo weyo luwo chikno kapo ni onge ng’at ma nenogi. Joma kamago luwo chik mana ni mondo gibed ‘malong’o ne ji.’ (Kol. 3:​22) Jokanyo mag Pinyruoth to luwo chike Nyasaye nikech gimachielo mopogore. Wamor luwo chike Nyasaye, kata e sama dhano wadwa ok newa. Nikech ang’o? Nikech wahero Jehova.​​—⁠Isa. 33:22; som Luka 10:27.

8, 9. Inyalo ng’eyo nade ka kuom adier ihero chike Nyasaye?

8 Inyalo ng’eyo nade ka kuom adier ihero chike Nyasaye? Non ane kaka ijawinjo sama omiyi siem e wi gimoro miparo ni in ema onego itimie yiero kendi iwuon​​—⁠kuom ranyisi, wach rwakruok. Kane pok ibedo jakanyo mar Pinyruoth, nyalo bedo ni ne ihero rwakori e yo mojwang’ore kata e yo mamiyo jomoko bedo gi paro mar dwaro terore kodi. Kaka ne imedo hero Nyasaye, ne ipuonjori rwakruok e yo mamiye luor. (1 Tim. 2:⁠9, 10; 1 Pet. 3:​3, 4) Gie sani inyalo paro ni irwakori e yo mobidhore. To nade kapo ni jaduong’-kanyakla onyisi ni lewni mihero rwako chwanyo ahinya jolendo moko ei kanyakla? Inyalo winjo nade e chunyi? Be inyalo chako nyiso ich wang’, wich teko, kata wacho weche mang’eny kitemo nyiso gimomiyo in ihero rwakori kamano? Achiel kuom chike madongo ma jokanyo mag Pinyruodh Nyasaye nyaka rit, en luwo ranyisi ma Kristo noketo. (1 Pet. 2:​21) Kaluwore gi ranyisi ma Yesu noketo, jaote Paulo nondiko niya: “Ng’ato ka ng’ato kuomwa mondo otim gi ma long’o ni owadgi mondo okonye, kendo osire. Nikech Kristo bende ne ok otimo gi ma nohero.” (Rumi 15:​2, 3) Mondo orit kuwe mar kanyakla, kinde duto Jakristo motegno biro weyo timo gik manyalo chwanyo jomoko.​​—⁠Rumi 14:⁠19-​21.

9 Koro non ane weche moko ariyo madongo: paro ma wan-go kuom wach nindruok, kod kaka waneno kend. Jogo mapok obedo jokanyo mag Pinyruodh Nyasaye, nyalo paro ni onge gima rach riwo kend e kind dichwo gi dichwo, kata dhako gi dhako, paro ni onge gima rach gi ng’iyo ponografi, kendo paro ni terruok koda ketho kend chuth gin gik ma ng’ato owuon nyalo timo maonge ng’ama penje. Kata kamano, jokanyo mag Pinyruoth oseweyo timbego, nikech giparo lit ma gigo kelo kuomgi giwegi koda ne joma moko. Kata obedo ni Jokristo mang’eny ne odak e ngima mar anjawo ka ne pok gipuonjore adiera, gie sani ging’eyo ni kend kod nindruok e kind joma okendore, gin mich mowuok kuom Nyasaye. Gihero chike mag Jehova kendo giyie gi chunygi duto ni jogo madhi nyime gi timbe mag terruok ok owinjore bedo jokanyo mag Pinyruoth. (1 Kor. 6:​9-​11) Kata kamano, ging’eyo bende ni chuny dhano opong’ gi wuond. (Yer. 17:9) Omiyo gimor ahinya yudo siem sie makonyogi dhi nyime luwo chike mag Nyasaye.

JOKANYO MAG PINYRUOTH WINJO SIEM MICHIWO

10, 11. Gin siem mage mowinjore ma Pinyruodh Nyasaye miyowa, to in ineno nade siemgo?

10 Sirkande mag dhano nyalo chiwo siem e wi kit chiemo moro kata yedhe moko manyalo kelo hinyruok. En adier ni thoth kit chiemo koda yedhe mang’eny konyo ahinya. Kata kamano, kapo ni nitie kit chiemo kata yedhe manyalo kelo hinyruok, sirkal nyalo chiwo siem madwarore mondo orit ngima raia mage. Kapo ni sirkal ok otimo mano, to mano nyalo bedo richo maduong’. E yo machalo kamano, Pinyruodh Nyasaye bende chiwonwa siem e wi gik manyalo miyo waketh chike Nyasaye kendo ketho winjruokwa kode. Kuom ranyisi, Intanet osebedo gima konyo ahinya e tudo ji, puonjo ji, kendo chiwo gik makelo ne dhano mor. Riwruok mar oganda Nyasaye tiyo gi intanet e chopo migepe moko mabeyo mang’eny. Kata kamano, nitie websait mang’eny e intanet manyalo ketho timbewa mabeyo kendo ketho winjruokwa gi Nyasaye. Websait manyiso piche mag ponografi nyalo miyo jokanyo mag Pinyruoth oketh winjruok margi gi Nyasaye e yo mayot ahinya. Kuom higini mang’eny, jatich mogen kendo mariek osebedo ka chiwonwa siem kuom wach websait ma kamago. To mano kaka wamor yudo siem ma konyowa rito winjruokwa gi Nyasaye!

11 Nitie websait moko mosebiro manyien e intanet mag tudruok kendo ginyalo konyo ahinya ka oti kodgi maber. Kata kamano, websaitgi miluongo ni social networking Web sites, bende nyalo kelo hinyruok ahinya. To mano en nikech ginyalo tudo ng’ato gi osiepe maricho. (1 Kor. 15:33) Mano emomiyo riwruok mar oganda Nyasaye osebedo kachiwo siem mowinjore kuom kaka onego wati gi websaitgo. Be isesomo gasede ma jatich mogen kendo mariek osegoyo mawuoyo kuom tiyo gi kuonde tudruok miluongo ni social networking Web sites? To mano nyalo bedo gima ok nyis rieko tiyo gi websaitgo kapok isomo gasede mawuoyo e wi wechego! * Mano nyalo chalo gi mwonyo yedhe ma tekogi ng’eny to pok isomo siem mondiki e tok chupa.

12. Ang’o momiyo en tim fuwo tamruok luwo siem?

12 Jogo maok luw siem ma jatich mogen kendo mariek chiwo, kelo hinyruok kuomgi giwegi koda ne joma oherogi. Jomoko osebedo gi tim mar ng’iyo ponografi, kata donjo e terruok ka giparo ni Jehova ok nyal neno gik ma gitimogo. To mano kaka en tim fuwo paro ni wanyalo pando timbewa ne Jehova! (Nge. 15:3; som Jo Hibrania 4:​13.) Nyasaye dwaro konyo joma kamago kokalo kuom jodong-kanyakla. (Gal. 6:1) Kata kamano, mana kaka sirkande mag dhano ok nyal yie mondo joma ketho chik odhi nyime bedo raia maggi, Jehova bende ok bi yie mondo joma dhi nyime timo richo maok gilok chunygi obed jokanyo mag Pinyruodhe. * (1 Kor. 5:⁠11⁠-⁠13) Kata kamano Jehova ng’won ahinya. Jogo ma loko chunygi gadier ka giweyo timbe maricho, nyalo bedo gi winjruok maber gi Jehova kendo bedo jokanyo mag Pinyruoth. (2 Kor. 2:⁠5⁠-⁠8) To mano kaka en gweth maduong’ tiyo ne Ruoth mogundho gi hera kamano!

JOKANYO MAG PINYRUOTH KAWO MAPEK WACH PUONJRUOK

13. Jokanyo mag Pinyruoth nyiso nade ni gikawo mapek wach puonjruok?

13 Sirkande mang’eny mag dhano timo matek mondo raia maggi oyud somo. Gigero skunde mipuonjoe ji somo gi ndiko koda mago ma giyudoe tiegruok mopogore opogore. Jokanyo mag Pinyruoth mor ahinya gi skundego nimar skundego konyogi ng’eyo somo maber, ndiko, kendo konyogi nwang’o tije. To moloyo, gikawo mapek puonjruok ma Jehova miyogi kokalo kuom riwruok mar oganda joge. Kokalo kuom kanyakla mar Jokristo, Jehova bende konyo joge ong’e somo. Ijiwo jonyuol mondo gisom gi dwol ne nyithindgi mapod tindo. Dwe ka dwe, jatich mogen goyo gasede mag Ohinga mar Jarito kod Amkeni! Kapo ni inyalo somo ite moko mag gasedego pile ka pile, inyalo tieko somogi giduto e dwe achiel kendo mano biro miyo idhi nyime yudo ber kuom puonj ma Jehova chiwo.

14. (a) Gin tiegruok mage ma kanyakla mar Jokristo miyowa? (b) Gin paro mage misetiyogo e wi Lamo mar Joot?

14 Juma ka juma, jokanyo mag Pinyruoth yudo tiegruok e chokruogegi mag kanyakla. Kuom ranyisi, higini 60 mosekalo, Skul mar Tij Nyasaye osekonyo jopuonjre mondo obed jopuonj molony e Wach Nyasaye. Be isedonjo e skundno? Kuom higini matin mosekalo, jatich mogen osejiwowa ahinya mondo wabed gi Lamo mar Joot juma ka juma. Chenrono osekonyo joot oteg winjruok manie kindgi. Be isetiyo gi paro michiwo e bugewa e wi Lamo mar Joot? *

15. Achiel kuom thuolo makende ma wan-go en mane?

15 Raia mag sirkande mag dhano timo duto ma ginyalo mondo gimi ji odonj e riwruogegi mag siasa, kata kochuno ni gidhi ot ka ot. E okang’ malach maloyo mano, jokanyo mag Pinyruoth nyiso ni giriwo lwedo Pinyruodh Nyasaye kuom lendo gi kinda ot ka ot kata mana e wang’ yore. Mana kaka nosewach e sula motelo ne mae, Ohinga mar Jarito, malando Pinyruodh Jehova, e gaset ma ipogo e okang’ malach e piny mangima! Achiel kuom thuolo makende ma wan-go en mar nyiso jomoko wach Pinyruodh Nyasaye. Be itimo tij lendo gi kinda duto?​​—⁠Math. 28:⁠19, 20.

16. Inyalo nyiso nade ni in jakanyo maber mar Pinyruodh Nyasaye?

16 Machiegni, Pinyruodh Nyasaye kende ema biro bedo sirkal malocho e wi piny ngima. Chike mag Pinyruoth kende ema biro tayo yore duto mag ngima dhano. Be ibiro bedo jakanyo maber mar Pinyruodh Nyasaye e kindeno? Mae e kinde mag nyiso ni ibiro bedo jakanyo maber. Kuom paro duto ming’ado pile ka pile, tim gik moko duto mondo Jehova oyud duong’, kendo kit ngimani onyis ni in jakanyo maber mar Pinyruodh Nyasaye.​​—⁠1 Kor. 10:31.

[Weche moler piny]

^ par. 11 Kuom ranyisi, ne Amkeni! Julai 2011, ite mag 24-​27; Agost 2011, ite mag 10-​13; kod mar Februar 2012, ite mag 3-9.

^ par. 14 Ne Ohinga mar Jarito, mar Agost 15, 2011, ite mag 6-7 kod Tijwa mar Pinyruoth, mar Januar 2011, ite mag 3-6.

[Penjo mag Puonjruok]

[Weche manie ite mar 14]

Be iluwo siem ma Muma chiwo e wi tiyo gi Intanet?

[Picha manie ite mar 12]

Mana kaka yawuot Kora, be ihero lamo madier koda histori mar riwruok mar oganda Jehova?

[Picha manie ite mar 15]

Lamo mar Joot nyalo konyi kaachiel gi joodu mondo ubed jokanyo mabeyo mag Pinyruoth