Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

Jehova En Nyasaye ma Jahera

Jehova En Nyasaye ma Jahera

“Nyasaye en hera.”—1 JOH. 4:8, 16.

WER: 18, 51

1. En kido mane maduong’ie moloyo ma Nyasaye nigo, to ng’eyo mano miyo ibedo gi paro mane kuome?

MUMA ma en Wach Jehova mondik kuom muche, nyisowa ni “Nyasaye en hera.” Ok owach mana ni hera en achiel kuom kido mabeyo ma en-go, to owacho ni “Nyasaye en hera.” (1 Joh. 4:8) Hera e kido maduong’ie moloyo ma Nyasaye nigo. Jehova ok nia nia gi kido mar hera, en owuon en hera. En gima ber miwuoro ni Jachuech mar piny gi polo kod gik moko duto mangima en Nyasaye ma jahera! Gik moko duto motimo itayo gi kidono.

2. Hera ma Nyasaye oherowago miyo wabedo gadiera mane? (Ne picha man malo.)

2 Hera mogundho ma Nyasaye oherogo chuechne, miyo wabedo gadier ni gik moko duto mochano timo ne dhano, biro timore e yo maber chuth kendo gigo biro konyo dhano duto moyie bedo e bwo lochne. Kuom ranyisi, nikech hera ma Jehova nigo, “oseyango odiechieng’ mobiro ng’adoe bura makare ne piny kotiyo gi jal moro moseketo,” ma en Yesu Kristo. (Tich 17:31) Wan gadier chuth ni mano biro timore. Joma chunygi ni kare kendo ma winjo Nyasaye ibiro ng’adnegi bura makare, to mano biro miyo gidag e ngima maber nyaka chieng’ e kinde ma biro.

GIK MOSETIMORE OSENYISO ANG’O?

3. Iparo ni ngima dikoro chal nade dine bed ni Nyasaye ok ohero dhano?

3 Temie paro kaka ngima dhano dikoro chal dine bed ni Nyasaye ok oherogi. Gik maricho mosebedo ka timore e piny, ka dhano morem e ma chiko jowetegi, kendo ka gin e bwo teko Satan Jachien, ma en nyasach pinyni nyiso ayanga kaka ngima osebedo marach. Satan Jachien onge gi hera kendo opong’ mana gi mirima lilo. (2 Kor. 4:4; 1 Joh. 5:19; som Fweny 12:9, 12.) Maendi nyiso kaka ngimawa ma kinde ma biro dikoro rach miwuoro dine bed ni Nyasaye onge gi hera.

4. Ang’o momiyo Jehova noweyo mondo okwed lochne makare?

4 Ka ne Jachien ong’anyo ne loch mar Jehova, noywayo jonyuolwa mokwongo mondo otim kamano bende. Noketo kiawa e wi ratiro ma Nyasaye nigo mar locho e wi chuechne duto kod kabe olocho e yo makare. Satan ne temo wacho ni lochne ne dhi bedo maber moloyo mar Jachuech. (Chak. 3:1-5) Kata obedo ni Satan ne omi thuolo mar nyiso kabe nowacho adier, thuolo ma Jehova nomiyeno ne en mana kuom kinde matin. Jehova notiyo gi rieko kuom weyo thuolo moromo okal mondo onyis ni onge loch moro amora ma nyalo locho e yo makare mopogore gi lochne. Gik maricho mosetimore ne dhano, osenyiso maler ni onge dhano moro amora kata mana Satan owuon ma nyalo locho e yo makare.

5. Gik mosetimore e ngima dhano puonjowa ang’o?

5 Kuom higni 100 mosekalo, ji mokalo milion 100 osenegi e lwenje madongo mag pinje. E ndalogi, ngima e pinje duto dhi mana nyime bedo marach moloyo. Mani en mana achiel kuom weche ma Nyasaye nokoro ni ne dhi timore e “ndalo mag giko” mar pinyni ka “joma richo gi joma pando kitgi ka giwuondorego [ne] biro medo bedo maricho moloyo.” (2 Tim. 3:1, 13) Weche mosetimore osenyiso ayanga adiera mar weche manie Mumagi: “A Jehova, ang’eyo ni dhano ok nyal chweyo chunye owuon, dhano onge gi teko yiero yore mowuothoe.” (Yer. 10:23) Jehova ok nochueyo dhano gi nyalo kata ratiro mar chiko ngimagi giwegi ma ok otayogi.

6. Ang’o momiyo Nyasaye oweyo richo mondo obedie?

6 Mopogore gi nyiso ni loch dhano obayo nyong’, thuolo ma Nyasaye oseweyo mondo gik ma ok kare odhi nyime osenyiso wach machielo bende. Thuolono osenyiso ayanga ni loch mar Nyasaye kende e ma biro siko kendo biro miyo gik moko otimre e yo maber. Ka Jehova osetieko richo kod joma kelo richo, ng’at machielo ma biro temo keto kiawa e yo molochogo, ok bi wene thuolo mar dhi nyime bedo mangima. Gik maricho mosetimore e ngima dhano biro miyo Jehova ratiro mar golo oko mapiyo joma ong’anyo ne lochne ma ok owe thuolo mondo richo ma noyudo osetimore otimre kendo.

KAKA JEHOVA OSENYISO NI OHEROWA

7, 8. Moko kuom yore ma Jehova osenyisogo ni oherowa gin mage?

7 Jehova osenyiso ni oherowa e yore modhuro. Kuom ranyisi, temie paro kaka kor lwasi ber kendo duong’ miwuoro. Nitiere grube bilionde mag sulwe to moro ka moro kuom grubego oting’o sulwe kod planet bilionde. Pinywa nie e grup mar sulwe miluongo ni Milky Way kendo achiel kuom sulwe manie iye en chieng’. Ka onge chieng’, to ngima ok nyal dhi nyime e piny. Gigi duto nyiso maler ni Jehova en Jachuechwa kendo ginyiso kido ma en-go kaka teko, rieko, kod hera. Ee, “kido ma en-go ma dhano ok nyal neno, ma gin tekone mochwere kod duong’ ma en-go kaka Nyasaye, osebedo ka nyisore maler chakre chuech piny ka dhi nyime, nimar ginenore e gik ma nochueyo.”—Rumi 1:20.

8 Jehova nochueyo gik manie piny mondo okony chuechne. Noloso paradiso ma jaber mi oketoe dhano, kendo nochueyogi gi paro kod del makare chuth ka dhano nigi nyalo mar dak nyaka chieng’. (Som Fweny 4:11.) E wi mano, “omiyo gik mangima duto chiemo: nimar kechne osiko nyaka chieng’.”—Zab. 136:25.

9. Kata obedo ni Jehova en Nyasach hera, seche moko owinjoga nade, to nikech ang’o?

9 Kata odoko ni Jehova osenyiso ayanga ni en Nyasach hera, osenyiso bende ni ok ohero gik maricho. Kuom ranyisi, bug Zaburi 5:4-6 wacho kama e wi Jehova: “Ok in Nyasaye ma chunye mor gi richo . . . Isin gi ji duto ma timo mamono.” Kendo omedo wacho niya: “Chuny Jehova osin kod dhand masira gi jawuond.”

GIKO MAR GIK MARICHO CHIEGNI

10, 11. (a) En okang’ mane ma Jehova biro kawo ne joma richo? (b) Ere kaka Jehova biro guedho joma winjo dwonde?

10 Nikech Jehova en Nyasaye ma jahera kendo mosin gi richo, osesingo ni obiro golo richo duto e kinde ma obiro tiekoe wach loch ma notuch chon ni en ng’a ma nigi ratiro mar locho e wi piny gi polo. Wach Nyasaye singonwa kama: “Nogol oko jo ma timgi orochore: to jogo ma kiyo Jehova ginicham piny. Nimar podi kinde matin, kendo ng’a marach obiro onge.” Muma medo wacho ni jowasik Jehova ‘notiek’ ma gilal nono kaka yiro.—Zab. 37:9, 10, 20.

11 Komachielo, Wach Nyasaye singonwa niya: “Jo matir ginicham piny, mi ginidagie nyaka chieng’.” (Zab. 37:29) Joma tirgo nobed ‘mamor moloyo kuom kuwe mang’eny.’ (Zab. 37:11) Mani biro timore nikech Nyasachwa ma jahera timoga gik mabeyo ne jotichne makare. Muma nyisowa kama: “Obiro yweyo pi wang’ duto oa e wengegi, mi tho ok nobedie kendo, kata kuyo, kata nduru, kata rem ok nobedie kendo. Gik machon osekadho.” (Fwe. 21:4) Mano kaka ngima ma jaber oritowa waduto ma winjo dwond Jehova ma en Jalochwa kendo mamor gi kaka oherowa!

12. Inyalo wach ni “ng’at mochung’ tir” en ng’at ma chalo nade?

12 Wach Jehova konowa niya: “Non ng’at makare, kendo ne ng’at mochung’ tir: nimar kar giko ng’atno en kuwe. To jo ma bayo weche to, noneggi kaachiel: kar giko mar jo maricho nogolgi oko.” (Zab. 37:37, 38) “Ng’at mochung’ tir” timo kinda mondo ong’e Jehova gi Wuode kendo oluwo dwach Nyasaye. (Som Johana 17:3.) Ng’at ma kamano kawo motegno weche ma yudore e bug 1 Johana 2:17 ma wacho kama: “Piny kadho gi gombone, to ng’at ma timo dwach Nyasaye siko nyaka chieng’.” Nikech giko pinyni medo kayo machiegni, en gima dwarore ahinya ni ‘waki Jehova, kendo warit yorene.’—Zab. 37:34.

YO MADUONG’IE MOGIK MA NYASAYE OSENYISOGO NI OHERO DHANO

13. En ang’o maduong’ ma Jehova osetimo ne dhano ma joricho konyisogo ni oherogi?

13 Kata obedo ni wan dhano morem, pod wanyalo luwo ‘yore Jehova.’ Ng’ato ka ng’ato kuomwa nyalo bedo gi winjruok maber gi Jehova nikech gimoro maduong’ mosetimo konyisogo ni oherowa. Notimo chenro mondo Yesu Kristo ochiw ngimane kaka rawar. Mano yawo ne dhano duto ma winjo Nyasaye thuolo mar wuok e tuech mar richo kod tho ma ne giyudo kuom Adam. (Som Jo-Rumi 5:12; 6:23.) Nikech Jehova nosebedo gi Yesu e polo kuom kinde malach, ne en gadiera chuth ni Wuode ma miderma ne dhi makore kode motegno kobiro e piny. Bedo ni Nyasaye en Wuoro ma jahera, onge kiawa ni nowinjo malit ahinya ka noneno kaka isando Wuode e piny kae. Kata kamano, Yesu noriwo lwedo chuth ratiro ma Nyasaye nigo mar bedo jaloch mar piny gi polo kendo nonyiso ni dhano makare nyalo makore gi Jehova nyaka giko kata weche tek ma chalo nade.

Hera e ma nomiyo Nyasaye ooro Wuode e piny, kendo Wuode be noyie biro (Ne paragraf mar 13)

14, 15. Tho Yesu nokonyo dhano nade?

14 Kata obedo ni Yesu nokalo e tembe mager miwuoro, pod nodhi nyime makore gi Wuon mare nyaka e thone konyiso ni Jehova e ma nigi ratiro mar bedo jaloch. Onego waduok erokamano ni kokalo kuom tho mare, Yesu bende nochulo rawar ma ne dwarore mondo ores dhano kendo oyawnegi yo mar yudo ngima mochwere e piny manyien ma Nyasaye osingo. Jaote Paulo nowacho kaka rawar en gima nyiso ni Jehova gi Yesu ohero dhano ka nondiko kama: “Kane pod wanyap, Kristo ne otho ne joma richo e kinde sie ma ne oseket. Nimar tek ahinya mondo ng’ato otho e lo ng’at makare; to samoro ng’ato nyalo yie tho ne ng’at maber. Kata kamano, Nyasaye nyiso hera moherowago kama: ni kane pod wan joricho, Kristo ne othonwa.” (Rumi 5:6-8) Jaote Johana nowacho niya: “Kuom wachni, hera ma Nyasaye oherowago ne onenore ayanga, ni Nyasaye nooro Wuode ma miderma e piny mondo wayud ngima kokalo kuome. Herano en kama: ok ni wan e ma wasehero Nyasaye, to Nyasaye e ma noherowa mi nooro Wuode mondo obednwa misango mar loso kuwe nikech richowa.”—1 Joh. 4:9, 10.

15 Yesu nowuoyo e wi hera ma Nyasaye oherogo dhano kowacho kama: “Nyasaye nohero piny [tiende ni dhano minyalo resi] ahinya mi nochiwo Wuode ma miderma, mondo ng’ato ang’ata ma nyiso yie kuome kik keth, to obed gi ngima ma nyaka chieng’.” (Joh. 3:16) Hera ma Nyasaye oherogo dhano ogundho, kendo herano chwale mondo otimnegi gik mabeyo kata bed ni mano dhi miyo owinj malit ma chalo nade. Herane osiko nyaka chieng’. Wanyalo bedo gadiera ni ok obi weyo herowa. Paulo nondiko niya: “An gadier chuth ni kata mana tho, kata ngima, kata malaike, kata loje, kata gik ma nitie sani, kata gik ma biro, kata gik ma nigi teko, kata bor, kata tut, kata chuech moro amora, ok bi pogowa gi hera ma Nyasaye oherowago kokalo kuom Kristo Yesu Ruodhwa.”—Rumi 8:38, 39.

PINYRUODH NYASAYE SANI LOCHO

16. Pinyruodh Mesia en ang’o, kendo en ng’awa ma Jehova oseyiero obed jaloch Pinyruodhno?

16 Chenro ma Nyasaye oseketo mar bedo gi Pinyruodh Mesia, nyiso maler ni ohero dhano sidang’. Jehova oseketo sirkandno e lwet Wuode, ma bende ohero dhano kendo owinjore bedo jaloch. (Nge. 8:31) Sama ichiero ji 144,000 ma biro locho gi Yesu e polo, gidhi e polo ka ging’eyo gik ma dhano kaloe e ngimagi. (Fwe. 14:1) Wach Pinyruoth e gima duong’ ma Yesu ne puonjo kendo nonyiso jopuonjrene olem niya: “Wuonwa manie polo, nyingi mondo obed maler. Pinyruodhi mondo obi. Dwaroni mondo otimre bende e piny, kaka e polo.” (Mat. 6:9, 10) Kinde ma weche ma wakwayoga e lamono nochop, dhano moluoro Nyasaye biro yudo gueth modhuro!

17. Nyis ane pogruok mantie e kind loch mar Yesu kod mag dhano morem.

17 Loch maber mar Yesu mosechungi e polo opogore ahinya gi loje mag dhano mosemiyo ji tara gi tara otho e lweny. Kuom adier, Yesu dewo ahinya jogo molocho e wigi kendo onyiso kido mabeyo mag Nyasaye to ahinya ahinya hera. (Fwe. 7:10, 16, 17) Yesu nowacho niya: “Biuru ira, un duto mujony kendo ma ting’ turou, to anamiu yueyo. Keturu jok mara kuomu kendo puonjreuru kuoma, nimar adembora kendo chunya muol, to ununwang’ yueyo. Nikech jok mara yom kendo ting’na yot.” (Mat. 11:28-30) To mano doko kaka wechego jiwowa!

18. (a) Pinyruodh Nyasaye osebedo ka timo ang’o nyaka nochak locho? (b) Wabiro nono ang’o e sula ma luwo?

18 Weche ma nokor e Muma nyiso ni Pinyruodh Nyasaye nochako locho e polo e higa mar 1914 e kinde ma gik ma nyiso ni Kristo nitie nochako nenore. Chakre kindeno, osebed kichoko joma biro locho gi Yesu ma pod nie piny, kaachiel gi ‘oganda mang’ongo’ ma biro tony kiketho piny marachni kendo ibiro rwakgi e piny manyien. (Fwe. 7:9, 13, 14) Gie sani, kwan joma iluongo ni oganda mang’ongo romo nade? Gin ang’o ma dwarore ni joma nie grubno otim? Sula ma luwo mae, biro wuoyo e wi dwoko mag penjogo.