Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

Kaka Weche Yesu Jiwo Mor

Kaka Weche Yesu Jiwo Mor

Kaka Weche Yesu Jiwo Mor

“[Yesu] noidho e got. . . . Jopuonjrene nobiro ire; mi nochako puonjogi.” ​—⁠MATH. 5:⁠1, 2.

1, 2. (a) Gin ang’o ma ne timore kapok Yesu ogolo Twak e Got? (b) Ere kaka Yesu ne ochako twak mare?

KANE ochopo higa mar 31 E Ndalowa, Yesu chungo matin wuodhe mar lendo e Galili, mondo odhi Jerusalem e sawo mar Pasaka. (Joh. 5:1) Bang’ dok Galili, olemo otieno mangima kokwayo Nyasaye mondo otaye e yiero joote 12. E odiechieng’ maluwo, ji mang’eny chokore seche ma Yesu chango joma tuwo. Ka en gi jopuonjrene koda joma moko, obet piny e got kendo ochako puonjo.—Math. 4:⁠23–​5:2; Luka 6:⁠12-​19.

2 Yesu chako golo Twak e Got, konyiso ni wanyalo bedo gi mor ka wabedo gi winjruok maber gi Nyasaye. (Som Mathayo 5:⁠1-​12.) Mor en ‘bedo gi ngima maber moriwo koda bedo gi chuny mokuwe kaachiel gi ilo mogundho.’ Puonj ochiko mag bedo mamor ma Yesu ne owuoyoe, nyiso gimomiyo Jokristo gin joma mor, kendo wechegi konyo e kindegi mana kaka ne gikonyo chiegni higini 2,000 mosekalo. We wanon ane moro ka moro kuomgi.

‘Joma Nigi Chan e Chunygi’

3. Tiend bedo jachan e chuny en ang’o?

3 “Mano mor manadi ni jo man gi chan e chunygi; nikech pinyruodh polo en margi.” (Math. 5:3) “Jo man gi chan e chunygi” gin joma fwenyo ni dwarore ni gibed gi winjruok maber gi Jehova kendo dwarore ni giyud ng’wono mar Nyasaye.

4, 5. (a) Ang’o momiyo jogo manyiso ni gin gi riyo mar wach Nyasaye, gin joma mor? (b) Ere kaka wanyalo tieko riyo ma wan-go mar ng’eyo wach Nyasaye?

4 Jogo ma nigi chan e chunygi gin joma mor, “nikech pinyruodh polo en margi.” Yie ni Yesu e Mesia ne oyawo ne jopuonjrene mokwongo thuolo mar locho kode e Pinyruodh Nyasaye me polo. (Luka 22:⁠28-​30) Kata bed ni wan gi geno mar locho gi Kristo e polo, kata mar yudo ngima manyaka chieng’ e paradis e bwo loch mar Pinyruoth, wanyalo bedo mamor ka kuom adier wang’eyo ni ngimawa otenore kuom Nyasaye.

5 Ok ji duto ma ong’eyo ni dwarore otagi gi Nyasaye, nikech thoth ji onge yie kendo ok giluoro Nyasaye. (2 Thes. 3:⁠1, 2; Hib. 12:16) Yore ma wanyalo tiekogo riyo ma wan-go mar ng’eyo wach Nyasaye, en puonjruok Muma, bedo gi kinda e tij timo-ji jopuonjre, kod dhi e chokruok mag Jokristo maok wabare.—Math. 28:⁠19, 20; Hib. 10:⁠23-​25.

Joma Ywak to “Mor”

6. “Jo ma ywak,” gin jomage, to ang’o momiyo gin joma “mor”?

6 “Mano mor manadi ni jo ma ywak; nikech nohogi.” (Math. 5:4) “Jo ma ywak” gin mana kaka jogo “man gi chan e chunygi.” Ywak margi ok en ni nikech gikeko kata ng’ur kuom chal mar ngimagi. Giywak nikech giwinjo malit kuom richogi kendo nikech gik matimore kaluwore gi both mar dhano. Ang’o momiyo joma kamago gin joma “mor”? Nikech giketo yie kuom Nyasaye kod Kristo, kendo giyudo hoch kuom bedo gi winjruok maber gi Jehova.—Joh. 3:⁠36.

7. Ere kaka onego wane piny ma Satan oteloeni?

7 Be ng’ato ka ng’ato kuomwa ywak nikech richo mopong’ e piny ma Satan oteloeni? Ka gadier, ere kaka waneno gik ma piny nyalo chiwo? Jaote Johana ne ondiko kama: “Gik moko duto manie piny, gombo mar ringruok, gi gombo mar wang’, gi sunga mar ngima, ok gia kuom Wuoro, to gin mag pinyni.” (1 Joh. 2:⁠16) To nade ka waneno ni winjruokwa gi Jehova kethore mos mos nikech “chuny mar piny,” ma nigi teko mar chiko oganda dhano maok lam Nyasaye? Ka en kamano, to we walemuru gi kinda, wapuonjre Wach Nyasaye, kendo wamany kony kuom jodong-kanyakla. Kaka wamedo sudo machiegni gi Jehova, wabiro yudo ‘hoch,’ kata bed ni en ang’o makelonwa chandruok.—1 Kor. 2:⁠12; Zab. 119:52; Jak. 5:⁠14, 15.

Mano Mor Manade “Ni Jo Mamuol”!

8, 9. Muolo tiende ang’o, to ang’o momiyo jo mamuol gin joma mor?

8 “Mano mor manadi ni jo mamuol; nikech gininwang’ piny ka girkeni margi.” (Math. 5:5) Bedo ng’at “mamuol,” ok en kido manyiso nyawo, kendo ok en muolo mar wuondruok. (1 Tim. 6:⁠11) Ka wan jo mamuol, wabiro nyiso muolo kuom yie luwo dwaro mar Jehova kendo yie mondo otawa. Muolo marwa biro nenore bende kuom kaka watimo ne Jokristo wetewa koda jomamoko. Muolo ma kamano owinjore gi puonj ma Paulo ne ochiwo.—Som Jo Rumi 12:⁠17-​19.

9 Ango momiyo jo mamuol gin joma mor? Yesu jal mamuol nowacho ni, en nikech “gininwang’ piny ka girkeni margi.” Yesu e jal mabiro yudo piny kaka gikeni mare. (Zab. 2:8; Math. 11:29; Hib. 2:⁠8, 9) Kata kamano, jo mamuol magin “jocham gikeni kaachiel gi Kristo” bende biro yudo piny kaka gikeni margi. (Rumi 8:⁠16, 17) E bwo Pinyruodh Yesu, thoth jo mamuol biro mor e ngima ma nyaka chieng’ e piny.—Zab. 37:⁠10, 11.

10. Ere kaka bedo joma ok muol nyalo monowa yudo migepe, kendo ketho winjruokwa gi jomoko?

10 Mana kaka Yesu, onego wabed jo mamuol. To nade ka wang’ere kaka joma ohero ywaruok koda dhawo? Bedo gi chuny machalo kamano nyalo miyo jomoko kik her bedo machiegni kodwa. Kapo ni wan owete madwaro bedo gi migepe ei kanyakla, kido ma kamano biro monowa yudo migepego. (1 Tim. 3:⁠1, 3) Paulo ne onyiso Tito ni osiki koparo ne Jokristo man Krete mondo “kik giwach marach kuom ng’ato, kik giher dhawo, to gibed mamuol, ka ginyiso ni gimuol chuth ni ji duto.” (Tito 3:⁠1, 2) Mano kaka muolo ma kamano en gima kelo gweth ne jomoko!

Gin gi Kech mar “Wach Makare”

11-13. (a) Tiend bedo jo ma nigi kech koda riyo mar wach makare en ang’o? (b) Ere kaka joma nigi kech koda riyo mar wach makare bedo ‘moyieng’’?

11 “Mano mor manadi ni jo ma kech gi riyo omako kuom dwaro wach makare, nikech giniyieng’.” (Math. 5:6) “Wach makare” ma Yesu ne nigo e paro en kido mar bedo ng’ama timo gima owinjore, koluwo dwaro mar Nyasaye koda chikene. Jandik-zaburi nowacho ni ne, “opong’ gi gombo” mar luwo buche makare mag Nyasaye. (Zab. 119:20) Be wakawo wach makare kaka gima duong’ ahinya mamiyo wabedo gi kech koda riyo mar yudogo?

12 Yesu ne owacho ni jogo ma nigi kech koda riyo mar dwaro wach makare, biro bedo mamor nikech “giniyieng’.” Mano ne otimore bang’ Pentekost 33 E Ndalowa, nimar roho maler mar Jehova koro nochako ‘loyo piny kuom wach makare.’ (Joh. 16:8) Kokalo kuom roho maler, Nyasaye ne omiyo dhano ondiko weche manie Ndiko mag Dho-Grik mag Jokristo, makonyo ahinya e “tiego ji mondo gibed jo makare.” (2 Tim. 3:⁠16) Roho mar Nyasaye bende konyowa ‘rwako dhano manyien, ma ne ochwe e kido mar Nyasaye, kendo manyisore e tim makare gadier.’ (Efe. 4:⁠24) Donge en gima hoyo chuny ng’eyo ni jogo moloko chunygi kuom kwayo ng’wono ne richogi kokalo kuom misango mar Yesu ma ne ochiw kaka rawar, nyalo bedo makare e nyim Nyasaye?—Som Jo Rumi 3:⁠23, 24.

13 Ka wan gi geno mar dak e piny, wabiro tieko chuth kech koda riyo mar dwaro wach makare, e kinde mago ma wabiro yudo ngima manyaka chieng’ e bwo chenro makare e piny. To kapok mano otimore, watimuru matek dak kaluwore gi chike mag Jehova. Yesu nowacho kama: “Dwaruru mokwongo pinyruodh [Nyasaye], gi wachne makare.” (Math. 6:⁠33) Timo kamano biro miyo ngimawa opong’ gi tije motudore gi lamo Nyasaye, kendo biro pong’o chunywa gi mor.—1 Kor. 15:58.

Gimomiyo “Jo Mang’won” Mor

14, 15. Ere kaka wanyalo nyiso ng’wono, to ang’o momiyo “jo mang’won” mor?

14 “Mano mor manadi ni jo mang’won; nikech giniyud ng’wono.” (Math. 5:7) “Jo mang’won” gin joma kecho jomoko, kendo winjonegi lit. Yesu ne ochango e yor hono thoth joma ne chandore nikech ne okechogi. (Math. 14:14) Ng’wono nenore seche ma ji weyone jowetegi richo ma gitimo, mana kaka Jehova nyiso ng’wono kuom weyo ne jogo maloko chunygi. (Wuok 34:⁠6, 7; Zab. 103:10) Wanyalo nyiso ng’wono e yo makamano kuom wuoyo kendo timo gik moko e yo mang’won makonyo joma chandore. Yo maber mar nyiso ng’wono en konyo jomoko ng’eyo weche manie Muma. Bang’ neno oganda machandore, Yesu ne okechogi, mi “nochako puonjogi weche mang’eny.”—Mari. 6:⁠34.

15 Wanyalo yie gi weche ma Yesu ne owacho kama: “Mano mor manadi ni jo mang’won; nikech giniyud ng’wono.” Ka wanyiso jomoko ng’wono, gin bende gibiro timonwa kamano. Wabiro fwenyo ni ng’wono ma wanyiso jomoko nyalo miyo Nyasaye okechwa kuom bura moro amora ma obiro ng’adonwa. (Jak. 2:⁠13) Jogo mibiro weyonegi richogi, mi yud ngima manyaka chieng’, gin mana jogo mabende nyiso ng’wono.—Math. 6:⁠15.

Gimomiyo “Jo Ma Chunygi Ler” Gin Joma Mor

16. Tiend bedo gi ‘chuny maler’ en ang’o, to jogo ma nigi kido ma kamano ‘neno Nyasaye’ e yo mane?

16 “Mano mor manadi ni jo ma chunygi ler; nikech ginine Nyasaye.” (Math. 5:8) Ka wan joma “chunygi ler,” lerno biro nenore e winjruokwa gi jowetewa, e gombo ma wan-go, koda chuny mwatimogo gimoro. Wabiro nyiso “hera ma wuok e chuny maler.” (1 Tim. 1:5) Ka wabedo maler e iwa, wabiro ‘neno Nyasaye.’ Mano ok nyis ni wabiro neno Jehova gi wang’wa masie, nikech ‘dhano ok none Nyasaye mit obed mangima.’ (Wuok 33:20) Kata kamano, nikech ne onyiso kit Nyasaye e yo makare chuth, Yesu ne nyalo wacho kama: “Ng’a mosenena, oseneno Wuoro.” (Joh. 14:⁠7-9) Kaka joma lamo Jehova e piny, wanyalo ‘neno Nyasaye’ kuom neno gik ma otimonwa e ngimawa. (Ayub 42:5) To Jokristo mowal neno Nyasaye gi wang’gi bang’ kosechiergi e ngima mar polo, kama ginenoe Wuon-gi me polo gadier.—1 Joh. 3:2.

17. Bedo gi chuny maler biro miyo wabed joma chalo nade?

17 Nikech bedo gi chuny maler nyiso ni waler e timbewa kendo watimo matek bedo gi winjruok maber gi Jehova, ok wabi timo gik ma ok ler e wang’ Jehova. (1 Weche 28:9; Isa. 52:11) Ka wan gi chuny maler, gik ma wawacho kendo timo biro bedo maler, kendo ok wabi tiyo ne Jehova e yor wuondruok.

“Jo Mohero Kuwe” Bedo Nyithind Nyasaye

18, 19. “Jo mohero kuwe” gin joma timo nade?

18 “Mano mor manadi ni [“jo mohero kuwe,” “NW” ]; nikech enochakgi ni nyithind Nyasaye.” (Math. 5:9) “Jo mohero kuwe” ifwenyo kuom gik ma gitimo koda ma ok gitim. Ka wan kaka joma Yesu ne wuoyo kuomgi, kara wan jo mohero kuwe, kendo ‘ok wachul richo kar richo’ ne ng’ato ang’ata. Kar mano, ‘kinde duto watimo maber ne ji duto.’—1 Thes. 5:⁠15.

19 Wach molok e dho-Grik ni “jo mohero kuwe” e Mathayo 5:⁠9, tiende sie en bedo “jolos kuwe.” Mondo wabed achiel kuom jogo miwacho ni ohero kuwe, nyaka wabed joma loso kuwe. Jolos kuwe ok tim gimoro amora manyalo ‘ketho osiep.’ (Nge. 16:28) Kaka jo mohero kuwe, wakawo okang’ madwarore mar ‘bedo gi kuwe gi ji duto.’—Hib. 12:14.

20. Gin ng’a giri makoro gin “nyithind Nyasaye,” to jomage bende mabiro bedo nyithinde?

20 Jo mohero kuwe gin joma mor nikech “enochakgi ni nyithind Nyasaye.” Jokristo mowal kuom roho mochung’ motegno, oserwak gi Jehova, mi gibedo “nyithind Nyasaye.” Koro gin gi winjruok machiegni gi Jehova kaka nyithinde, nikech giketo yie kuom Kristo kendo gilamo “Nyasach hera kod kuwe” gi chunygi duto. (2 Kor. 13:11; Joh. 1:⁠12) To nade ‘rombe mamoko’ mag Yesu mabende ohero kuwe? Yesu biro bedo ‘Wuon-gi ma Nyaka Chieng’’ e kinde mar Lochne mar Higini Gana Achiel, kata kamano, bang’ higinigo Yesu biro bedo e bwo loch Jehova, kae to gibiro bedo nyithind Nyasaye chutho.—Joh. 10:16; Isa. 9:6; Rumi 8:⁠21; 1 Kor. 15:⁠27, 28.

21. Ere kaka wabiro timo ka ‘wadak kuom roho’?

21 Ka ‘wadak kuom roho,’ bedowa jo mohero kuwe biro bedo achiel kuom kidowa mabeyo ma jomoko neno e yo mayot. Ok wabi bedo joma ‘kwinyore.’ (Gal. 5:⁠22-​26) Kar mano, watemo matek mondo ‘wabed gi kuwe kod ji duto.’—Rumi 12:18.

Gimor Kata Bed Ni Isandogi!

22-24. (a) Ang’o momiyo joma isando nikech wach makare gin joma mor? (b) Ang’o mwabiro puonjore e sula ariyo maluwo?

22 “Mano mor manadi ni jo misando nikech wach makare; nikech pinyruodh polo en margi.” (Math. 5:⁠10) Komedo wuoyo kuom wachni, Yesu nowacho kama: “Mano mor manadi ka ji yanyou, kendo sandou, ka giwacho weche maricho duto mag miriambo kuomu nikech an. Moruru, kendo iluru, nikech pok maru duong’ e polo, nikech kamano e kaka ne gisando jonabi ma nokwongonu.”Math. 5:⁠11, 12.

23 Mana kaka jonabi machon mag Nyasaye, Jokristo ong’eyo ni ibiro yanygi, ibiro sandgi, kendo ibiro wach miriambo kuomgi—to duto nikech “wach makare.” Kata kamano, kuom nano e bwo tembe makamago, wabiro bedo gi chuny mokuwe kuom ng’eyo ni, wamoro kendo wamiyo Jehova duong’. (1 Pet. 2:⁠19-​21) Chandruok mwayudo ok nyal miyo walal mor koda ilo ma wan-go e tiyo ne Jehova sani, kata e kinde mabiro. Chandruokgo ok nyal duoko chien mor mar locho gi Kristo e Pinyruodh polo, kata mor mar bedo gi ngima ma nyaka chieng’ e piny, e bwo pinyruodhno. Gweth makamago konyowa ng’eyo ni Nyasaye nyisowa hera koda ng’wono.

24 Nitie gik mang’eny mwanyalo puonjore kuom Twak ma Yesu ne ogolo e Got. Puonj mopogore opogore ibiro wuoyoe e sula ariyo mag puonjruok maluwo. We wane ane kaka wanyalo tiyo gi weche ma Yesu Kristo nowachogo.

Inyalo Dwoko Nade?

• Ang’o momiyo “jo man gi chan e chunygi” gin joma mor?

• Ang’o mamiyo “jo mamuol” gin joma mor?

• Ang’o momiyo Jokristo gin joma mor kata obedo ni isandogi?

• En puonj mane mamori moloyo kuom mago ma Yesu nochiwo e wi mor?

[Penjo mag Puonjruok]

[Picha manie ite mar 5]

Puonj ochiko ma Yesu nojiwo konyo e kindegi mana kaka ne gikonyo e kinde machon

[Picha manie ite mar 7]

Yo maber mar nyiso ng’wono en konyo jomoko ng’eyo adiera mag Muma