Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

Joma Timgi Tir Nopak Nyasaye Nyaka Chieng’

Joma Timgi Tir Nopak Nyasaye Nyaka Chieng’

Joma Timgi Tir Nopak Nyasaye Nyaka Chieng’

“Ji nopar ng’at matir ndalo duto . . . Timne matir osiko nyaka chieng’.”—ZAB. 112:​6, 9.

1. (a) En ang’o morito jogo duto ma Nyasaye kwano kaka joma timbegi tir? (b) En penjo mane monego wapenjre?

MANO kaka ngima majaber orito dhano duto ma Nyasaye kwano kaka joma nigi timbe matir! Gibiro puonjre weche mathoth kuom kido mabeyo mag Jehova ka gimor nyaka chieng’. Gipako Nyasaye gi chunygi duto, sama gimedo puonjre mathoth kuom tijene mag chwech. Achiel kuom gima duong’ madwarore mondo ng’ato oyud gweth mag kinde mabiro, en bedo gi ‘timbe matir,’ ma e gima ijiwo ahinya e Zaburi 112. To ere kaka Jehova, Nyasaye maler, kendo ma yorege nikare, nyalo neno dhano ma joricho kaka joma timgi tir? Kata watem matek machalo nade timo gik makare, wasiko waboth, to seche moko waboth marach ahinya.—Rumi 3:⁠23; Jak. 3:⁠2.

2. Hono ariyo ma Jehova notimo e yor hera, ne gin mage?

2 E yor hera, Jehova nochiwo yo mineno godo dhano ma joricho kaka joma timgi nikare. Notimo kamano nade? Mokwongo, kuom timo hono mar kawo ngima mar Wuode me polo, ma okete e i nyako ma podi ok nong’eyo dichwo, mondo onyuol Wuode ka en dhano makare chuth. (Luka 1:​30-​35) Kae to, bang’e ka wasik Yesu osenege, Jehova notimo hono moro miwuoro. Nyasaye nochiero Yesu ka en chwech mar roho ma nigi duong’.—1 Pet. 3:​18.

3. Ang’o momiyo Nyasaye ne mor miyo Wuode mich mar ngima e polo?

3 Jehova nomiyo Yesu mich moro ma Wuodeno ne podi ok osebedogo kane podi ok obedo dhano—ngima maok nyal kethore e polo. (Hib. 7:​15-​17, 28) Jehova ne mor timo kamano nikech Yesu ne ochung’ motegno e bwo tembe malich. Kuom timo kamano, Yesu nochiwo dwoko moromo chuth kuom miriambo ma Satan ne oriambo kuom Wuon mare, ni dhano tiyone Nyasaye mana nikech ohala ma giyudoe, to ok nikech ni gihere gi hera maok nyal kethore.—Nge. 27:⁠11.

4. (a) Bang’ dok e polo, ang’o ma Yesu notimonwa, to Jehova ne okawo nade gima ne otimono? (b) Iwinjo nade kaluwore gi gima Jehova koda Yesu osetimoni?

4 Ka en e polo, Yesu notimo mathoth. ‘Nodonjo mondo koro onere e nyim Nyasaye nikech wan’ koting’o nengo maduong’ mar “rembe owuon.” Wuonwa ma jahera manie polo ne oyie kendo nokawo “misango mar richowa” ma Yesu nochiwo, kaka gima duong’ ahinya. Kuom mano, ka wan gi ‘chuny molwoki,’ wanyalo “lamo Nyasaye mangima.” Mano kaka wan gi gimomiyo wanwoyo weche mochak ndiko godo Zaburi 112, mawacho niya: “Pakuru Jehova”!Hib. 9:​12-​14, 24; 1 Joh. 2:⁠2.

5. (a) En ang’o ma nyaka watim mondo wasik ka wan joma Nyasaye oyie godo? (b) Zaburi 111 kod Zaburi 112 ochan nade?

5 Mondo wasiki ka wan joma Nyasaye oyie godo, nyaka wadhi nyime keto yie kuom remb Yesu ma ne ochwer. Odiechieng’ kata achiel ok onego okadhi maok wadwoko erokamano ne Jehova kuom hera mang’eny ma osenyisowa. (Joh. 3:​16) Bende dwarore wadhi nyime puonjruok Wach Nyasaye, kendo timo duto mwanyalo mondo wadag kaluwore gi wechege. Zaburi 112 oting’o puonj mabeyo ne ji duto madwaro ritre mondo gisik gi chuny maler e nyim Nyasaye. Zaburini riwo lwedo weche manie Zaburi 111. E dho-Hibrania ma ne okwong’ ndik godo Muma, sula ariyogo duto chako gi weche mawacho niya: “Pakuru Jehova!” kata ni “Haleluya!” bang’ wechegi nitie lainde 22 to moro kamoro chako gi nyukta achiel kuom nyukta 22 mag dho-Hibrania. *

Chakruok mar Mor

6. Ere kaka “jalo” maluoro Nyasaye ma wechene oler e Zaburi 112 en ng’at mogwedhi?

6 “Jalo ojahawi moluoro Jehova, ma mor ahinya kuom chikne. Kothe nobed gi teko maduong’ e piny: Tieng’ mar jo mochung’ tir noyud gweth.” (Zab. 112:​1, 2) Ne ni jandik-zaburi kwongo wacho ni “jalo” kae to bang’e oloko e giko kwan matindo mar 2 ni “jo mochung’ tir.” Mani nyiso ni Zaburi 112 nyalo bedo ni wuoyo kuom kweth molos gi ji mang’eny. Koriwo lwedo wachni, jaote Paulo ne otelne gi much Nyasaye e tiyo gi Zaburi 112:9 kuom Jokristo mokwongo. (Som 2 Jo Korintho 9:​8, 9.) Mano kaka zaburini nyiso maber kaka sani jolup Kristo e piny nyalo bedo mamor!

7. Ang’o momiyo jotich Nyasaye owinjore onyise luor, to onego iwinj nade kuom chike mag Nyasaye?

7 Mana kaka ondiki e Zaburi 112:​1, Jokristo madier yudo mor mogundho kaka gimedo wuotho ka ‘giluoro Jehova.’ Luoro majaberni, konyogi mondo gitamre luwo chuny manie piny ma Satan oteloeni. Ginyiso ni gin gi “mor ahinya” e puonjruok Wach Nyasaye kendo mako chikene. Mano oriwo chik mar lando wach maber mar Pinyruoth e piny mangima. Gitimo kinda mondo gitim ji mowuok e ogendini duto obed jopuonjre ka gidhi nyime chiwo siem kuom odiechieng’ mar Nyasaye mar ng’ado bura.—Ezek. 3:​17, 18; Math. 28:⁠19, 20.

8. (a) Ere kaka oganda Nyasaye mochiworene e kindegi oseyudo gweth kuom kinda ma gin-go? (b) Gin gweth mage morito jogo ma nigi geno mar dak e piny?

8 To nikech gimako chikene, jotich Nyasaye e piny sani, kwan-gi osekalo milion abiriyo. Ng’ano manyalo tamore ni ogandane nigi “teko maduong’ e piny”? (Joh. 10:16; Fwe. 7:​9, 14) To mano kaka gibiro yudo “gweth” ka Nyasaye dhi nyime chopo dwaro mare! Ka gin kaka kweth maduong’, jogi ma nigi geno mar dak e piny biro tony e “sand maduong’no,” kendo gin ema gibiro loso “piny manyien” kama “wach makare odakie.” Bang’e, joma otony Har–​Magedon “noyud gweth” momedre moloyo. Gibiro bedoe mondo girwak dhano milionde ma ibiro chiero. Mano kaka gin gi geno majaber! Gikone, jogo “ma mor ahinya” kuom mako chike Nyasaye biro chopo kama gibedo dhano makare chuth mi gibed mamor nyaka chieng’ e “thuolo gi duong’ mar nyithind Nyasaye.”—2 Pet. 3:​13; Rumi 8:​21.

Tiyo gi Mwandu e Yo Manyiso Rieko

9, 10. Ere kaka Jokristo madier osetiyo kod mwandugi mag chuny, to timgi matir biro siko nyaka chieng’ e yo mane?

9 “Mwandu gi pith ni e dalane: kendo timne matir osiko nyaka chieng’. Mudho bet ler ni ng’a mochung’ tir; en ng’wono, okecho chuth, kendo ochikore tir.” (Zab. 112:​3, 4) E kinde ma ne indiko Muma, moko kuom jotich Nyasaye nong’ere ahinya kuom mwandu ma ne gin-go. To e yo machielo, jogo ma Nyasaye oyie godo, bedo jomwandu gadier kata ka ok gin gi mwandu masie. Adiera en ni, thoth jogo, moyiero bolre giwegi e nyim Nyasaye nyalo chando gik ringruok kendo ji nyalo chayogi mana kaka ne otimore e kinde Yesu. (Luka 4:​18; 7:​22; Joh. 7:​49) Kata kamano, kata kapo ni ng’ato nigi mwandu kata en jachan, onyalo bedo gi mwandu e yor ranyisi, kuom bedo gi rieko moa kuom Nyasaye kendo ng’eye.—Math. 6:​20; 1 Tim. 6:​18, 19; som Jakobo 2:⁠5.

10 Jokristo mowal kuom roho, kaachiel gi jowetegi ok pand ne jomoko mwandugi mag chuny. Kar mano, ‘gisebet ler ne joma ochung’ tir’ e piny Satan mopong’ gi mudho. Gitimo kamano kuom konyo jomoko mondo oyud gweth mar ng’eyo Nyasaye, kendo yudo rieko moa kuome nimar mago gin mwandu. Jo akwede osetemo chungo chuth tij lando Pinyruoth to kata kamano, ok gisenyalo. Kar mano, nyak mag tich makareni biro ‘siko nyaka chieng’.’ Kuom nano e yor tim matir, jotich Nyasaye nyalo bedo gadier ni gibiro dak kendo siko “nyaka chieng’.”

11, 12. Moko kuom yore ma oganda Nyasaye tiyoe gi mwandugi gin mage?

11 Oganda Nyasaye, matiende ni kweth mowal kuom roho koda jogo maloso “oganda mang’ongo” osenyiso ni gin jochiwo kuom chiwo mwandugi mag ringruok. Zaburi 112:9 wacho kama: “Osepogo gige, osemiyo jochan mich.” E kindegi, Jokristo madier golo chiwo maggi ne Jokristo wetegi, koda ne joma odak e alwora margi ka chandruok oneno. Bende gitiyo gi mwandugi e chiwo kony ne ji e kinde mag masira. Mana kaka Yesu nowacho, timo kamano bende en gima kelo mor.—Som Tich Joote 20:35; 2 Jo Korintho 9:⁠7.

12 E wi mano, par ane pesa mitiyo godo e goyo gasedni e dhok 172 mopogore opogore, to thoth joma wacho dhokgo ok gin joma nigi nyalo ahinya. Par ane bende ni gasedni igoyo e dhok mopogore opogore mitiyoe gi ranyisi ma jogo ma itgi ok winj chuth konyorego, kendo igoye koda e Braille ne jogo ma wengegi ok nen chuth.

Ong’won, Ong’ado Bura Kare

13. Ng’ano ma ne oketo ranyisi mabeyo mar chiwo gi ng’wono, to ere kaka wanyalo luwo ranyisi margi?

13 “Jalo ma timo ng’wono, ma holo gige, odak maber.” (Zab. 112:⁠5) Nyalo bedo ni iseneno ni joma chiwo kony ne jomoko kinde duto ok gitim kamano nikech ng’wono. Moko chiwo mondo ji one ni gin gi mwandu mang’eny, to moko to timo kamano ka chunygi ok oyie. Ok diwinj maber ka ng’ato chiwoni kony mana mondo onyisi ni ok in gimoro, kata ng’at machiwoni kony to oneno ni ichande kata ni ibedone ting’ mapek. Mopogore gi mano, yudo kony kuom ng’at machiwo gi ng’wono mowuok e chunye en gima moro chuny. Jehova ema en ranyisi maber mar Jachiwo mang’won kendo mamor. (1 Tim. 1:​11, NW; Jak. 1:​5, 17) Yesu Kristo nonyiso ng’wono kaka mar Wuon mare e yo maber chuth. (Mari. 1:​40-​42) Kuom mano, mondo Nyasaye onewa kaka joma timgi tir, wachiwo gi mor ka wanyiso ng’wono to moloyo e tij lendo sama wachiwore mondo wakony ji ong’e Jehova.

14. Gin yore mage ma wanyalo ‘loyogo bura ka wayalo weche’?

14 “Nolo bura koyalo wachne.” (Zab. 112:⁠5) Mana kaka ne okor, kweth mar jatich mogen rito maber ahinya mwandu mag Ruoth kaluwore gi kaka Jehova yalo bura. (Som Luka 12:​42-​44.) Mani en gima nenore kaluwore gi kaka Ndiko tayo jodong-kanyakla ma seche moko dwarore ni ging’ad buche mag joma otimo richo madongo ei kanyakla. Yo makare ma jatich mogen ng’adogo paro kuom kaka itimo gik moko, nenore kuom kaka gitayo gik moko ka gitenore kuom Muma, e nyiso kaka gik moko onego otim ei kanyakla, e ute mag misonari koda mag Bethel. Ng’ado bura kare ok en gima onego otim mana gi jodongo kende, to Jokristo moko bende onego otim kamano sama giloso yoregi giwegi gi Jokristo wetegi, koda e kindgi gi joma ok gin Jokristo, koriwo nyaka weche mag ohala bende.—Som Mika 6:​8, 11.

Gweth ne Joma Timgi Tir

15, 16. (a) Joma timgi tir winjo nade kuom weche maricho ma giwinjo? (b) Jotich Nyasaye ong’ado ni gibiro dhi nyime timo ang’o?

15 “Nimar ok enoyiengini nyaka chieng’; ji nopar ng’at matir ndalo duto. Ok noluor weche maricho ma gikowone; chunye oyikore, kogeno Jehova. Chunye osirore, ok noluor, nyaka none gi ma chunye dwaro kuom jo ma mon kode.” (Zab. 112:​6-8) Onge kinde moro amora ma piny osebedo kawinjo ripode mag weche maricho, moriwo gik moko kaka lwenje, timbe mag mahundu, tuoche manyien koda tuoche machon masani duogo, kuo, dhier koda puko chilo ma lilo kendo ketho alwora. Jogo ma Nyasaye neno kaka joma timgi ni tir ok nyal chweyo maok giwinjo weche marichogi, kata kamano wechegi ok mi gibed gi luoro kuom kinde mabiro. Kar mano, chunygi “oyikore” kendo “osirore” ka girito kinde mabiro ka gin gadier ni piny manyien makare mar Nyasaye okayo machiegni. Kapo ni masira oyudogi, gin gi nyalo mar nyagruok gi gima otimore nikech gitenore kuom Jehova mondo omigi kony. Ok ojaweyo joma timgi ni tir mondo ‘oyiengini’—omiyogi kony koda teko mar nano.—Fili. 4:​13.

16 Oganda Nyasaye ma timgi ni tir bende nyagore gi sigu koda miriambo ma jo akwede keyo to kata kamano, mano ok osemiyo Jokristo madier oweyo tij lendo. Kar mano, jotich Nyasaye dhi nyime ka gichung’ motegno kendo ka ok giyiengni e tich ma Jehova omiyogi—ma en lando wach maber mar Pinyruoth kendo mar timo joma rwako wach obed jopuonjre. Onge kiawa ni joma timgi tir biro dhi nyime romo gi akwede kaka giko mar pinyni medo sudo machiegni. Akwede ma kamago biro chopo e okang’ mogik e kinde ma Satan Jachien monjo jotich Nyasaye e piny duto ka en Gog mar Magog. Kae to gikone, wabiro ng’iyo kaka ‘joma mon kodwa’ iloyo marach. To mano kaka nobed maber neno kaka nying Jehova imiyo luor chuth!—Ezek. 38:​18, 22, 23.

“Noting’re gi Duong’”

17. Ere kaka ng’at ma timne tir ibiro ‘ting’o gi duong’’?

17 Mano kaka nobed gima ber pako Jehova gi dwol achiel maonge akwede mawuok kuom Jachien koda piny moteloeni! Mor machalo kamano biro bedoe nyaka chieng’ ne ji duto marito tim matir e kindgi gi Nyasaye. Wigi ok bi kwot ni ologi nikech Jehova bende osingo ni ‘tung’ ’ mar ng’at ma timne ni tir “noting’re gi duong’.” (Zab. 112:⁠9) Ng’at Jehova ma timne tir biro hum gi mor kuom neno kaka iloyo jowasigu makwedo ratiro ma Jehova nigo mar bedo jaloch.

18. Ere kaka weche manie giko Zaburi 112 biro chop?

18 “Ng’a marach none, mi chunye nochid; enoka dhoge gi mirima, mi noleny nono: Dwaro mar ng’at marach nolal.” (Zab. 112:10) Jogo duto madhi nyime kwedo oganda Nyasaye chiegni ‘leny nono’ e nyiego kod sigu ma gin-go. Gombo ma gin-go mar neno ka tijwa ochung’ biro lal kodgi e kinde mar “masira maduong’.”—Math. 24:⁠21.

19. Wanyalo bedo gadier kuom wach mane?

19 Be ibiro bedo achiel kuom joma biro bedo mamor bang’ ka Jehova oseloyo lweny maduong’no ayanga? Koso, ibiro bedo achiel kuom “jo makare” ma ibiro chiero nikech nyalo bedo ni tuwo kata tiyo ne omiyo inindo kapok giko piny ma Satan oteloeni orumo? (Tich 24:15) Dwoko nyalo bedo ee, kapo ni idhi nyime keto yie kuom misango mar rawar mar Yesu, kendo luwo kaka Jehova dwaro mana kaka “jalo” ma timne tir mowuo kuome e Zaburi 112. (Som Jo Efeso 5:​1, 2.) Jehova biro neno ni wiye ok wil kod joma kamago ‘koparogi,’ kendo ok obi kawo timgi matir kanono. Jehova biro parogi kendo obiro nyisogi hera nyaka chieng’.—Zab. 112:​3, 6, 9.

[Weche moler piny]

^ par. 5 Yo ma zaburi ariyogo riwore lwedo nenore kaluwore gi kaka ondikgi koda weche ma giting’o. Kido mag Nyasaye ma inyiso e Zaburi 111 bende inyiso gi “jalo” moluoro Nyasaye mondiko Zaburi 112, mana kaka inyalo ne ka opim Zaburi 111:​3, 4 kod Zaburi 112:​3, 4.

Penjo Monego Opar Matut

• Moko kuom gik mamiyo wawacho ni “Haleluya” gin ang’o?

• En dongruok mane matimore e kindegi mamiyo Jokristo madier bedo mamor ahinya?

• Jehova ohero jachiwo machalo nade?

[Penjo mag Puonjruok]

[Picha manie ite mar 25]

Mondo wabed joma timgi tir e nyim Nyasaye, nyaka waket yie kuom remb Yesu ma ne ochwer

[Piche manie ite mar 26]

Chiwo migolo gi chuny moikore, nyalo konyo e chiwo kony kuonde ma masira onenoe, koda e goyo kendo oro buge mawuoyo kuom Muma