Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

Rieko mar Jehova Nenore Kuom Chwech

Rieko mar Jehova Nenore Kuom Chwech

Rieko mar Jehova Nenore Kuom Chwech

‘Kite nenore kuom gik mochwe.’—RUMI 1:⁠20.

1. Rieko mar piny osemiyo ji mang’eny obedo nade kindegi?

KINDEGI, nitie ji mang’eny miluongo ni jomariek, kata obedo ni pile onge gimomiyo onego oluonggi kamano. Jomoko wacho ni ng’ato riek mana nikech jalo ong’eyo gik mang’eny. Kata kamano, joma piny luongo ni jomariek, ok gin joma nyalo chiwo puonj manyalo konyo ji ng’eyo gimomiyo ne ochwe dhano. Mopogore gi mano, jogo machiko itgi ne puonj mag jogo mikawo kaka jomariek, gikone bedo jo “ma yamo duto mag puonj tago ataga kendo rundo kuom wuond mar ji.”—Efe. 4:⁠14.

2, 3. (a) Ang’o momiyo Jehova ‘kende ema riek’? (b) Rieko mawuok kuom Nyasaye opogore nade gi rieko mar piny?

2 To mano kaka jogo mayudo rieko madier moa kuom Jehova Nyasaye to chalgi opogore ndi! Muma wachonwa ni Jehova ‘kende ema riek.’ (Rumi 16:27) Ong’eyo weche duto te minyalo ng’e e wi gik moko duto, moriwo koda kaka ne ochwe gigo koda chakruokgi. Chike matayo gik mochwe—ma gin chike ma dhano tiyogo e timo nonro maggi—duto gin chike ma Jehova ema noketo. Kuom mano, gik ma dhano loso ok mi Jehova bed gi wuoro, kendo pach dhano ma ji kawo ni gin joma riek e okang’ mamalo, ok bwoge ngang’. “Rieko mar pinyni ofuwo e nyim Nyasaye.”—1 Kor. 3:⁠19.

3 Muma wachonwa ni Jehova ‘chiwo rieko’ ne jotichne. (Nge. 2:6) Mopogore gi rieko mag dhano, rieko mawuok kuom Nyasaye ok en rieko manono. Kar mano, en rieko madwaro ni ji oti gi paro e yo mowinjore kaluwore gi ng’eyo makare adimba, kendo pogo weche kare. (Som Jakobo 3:⁠17.) Jaote Paulo nowuoro ahinya rieko ma Jehova nigo. Nondiko kama: ‘Yaye mwandu mar Nyasaye, gi riekone gi ng’eyo mare! Gitut manadi! Yaye buche! Gitamo dhano fwenyo!’ (Rumi 11:33) To nikech Jehova ema nigi rieko moloyo chuth, wan gadier ni chikene tayo ngimawa e yo maber moloyo. Ka gadier, Jehova ong’eyo maloyo ng’at moro amora, gigo madwarore mondo omi wabed mamor.—Nge. 3:⁠5, 6.

Yesu—“Jatich Molony”

4. En yo mane achiel mwanyalo ng’eyogo rieko ma Jehova nigo?

4 Rieko mar Jehova kaachiel gi kido mage mamoko mabeyo miwuoro, nyalo nenore kuom gigo ma nochweyo. (Som Jo Rumi 1:⁠20.) Gibed chwech madongo kata matindo ahinya, tije Jehova nyisowa kido ma en-go. Kata bed mana ni wang’iyo kanye—e polo malo kata e bwo lowo—wayudo gik mang’eny manyiso ni nitie Jachwech mariek moloyo, kendo ma jahera. Wanyalo puonjore mang’eny kuome ka wanono gigo ma osechweyo.—Zab. 19:1; Isa. 40:26.

5, 6. (a) Jehova ne otiyo gi ng’ano bende e tij chwech? (b) Ang’o ma wabiro nono, to nikech ang’o?

5 Jehova ok ne nikende sama “nochweyo polo gi piny.” (Chak. 1:1) Muma nyiso ni chon kane pok ochak chweyo gik moko mineno gi wang’, Nyasaye nochweyo ng’at moro ma nigi ringruok machal kode, kendo kokalo kuom jalo nochweyo “gik moko duto.” Jal ma ne nigi ringruok mar polono, ne en Wuod Nyasaye ma miderma⁠​—⁠“Wuode ma nokwongo betie”—ma bang’e nobiro modak e piny kaka dhano miluongo ni Yesu. (Kol. 1:⁠15-​17) Mana kaka Jehova, Yesu bende nigi rieko. Kuom adier, e bug Muma mar Ngeche sula 8, iwuoyo kuome kiluonge ni rieko. E sulano bende, iwuoyo kuom Yesu kaka “jatich molony” mar Nyasaye.—Nge. 8:⁠12, 22-​31.

6 Omiyo, gik mochwe manenore nyisowa rieko mar Jehova koda mar Jatichne Molony, ma en Yesu. Gik mochwegi oting’o puonj madongo ahinya ne wan. We wanon ane ranyisi ang’wen mag gik mochwe miwuoyo kuomgi e Ngeche 30:⁠24-​28 kiwacho ni ‘gin gi rieko ahinya.’ *

Puonj e Wi Tiyo Matek

7, 8. Gin weche mage e wi ochunglo ma mori?

7 Ka wanono kaka olos chwech duto koda gigo ma gitimo, kata mana chwech minyalo luong ni “matindo e piny,” gimiyowa puonj ahinya. Kuom ranyisi, par ane rieko ma ne ochwe godo ochunyno, kata ochunglo.—Som Ngeche 30:⁠24, 25.

8 Jotim nonro moko wacho ni kwan mar ochunglo okalo mar dhano nyadi 200,000, kendo giduto gitiyo matek e wi lowo koda e bwo lowo. Ochunglo ochan e kidienje, kendo e thoth kidienjego nitie ochunglo kido adekgi: ruoth madhako, ochunglo machwo koda mago ma jotich. Moro ka moro kuom kido adekgo konyo e yorgi giwegi mondo omi gilos kendo girit weche mag kidieny margi. Nitie kit ochunglo moro mayudore e Amerka ma Milambo, kendo inyalo luonge ni japur mang’ula. Ochunglono nigi nyalo mar pidho chiembgi matindo tindo ma kitgi chalo kaka obuolo, kendo miyo ginyak mang’eny. Jotim nonro oseyudo ni kit ochungloni, hinyo timo lokruok e tijegi kaluwore gi nok kata ng’eny mar chiemo madwarore e kidieny margi. *

9, 10. Ere kaka wanyalo luwo ranyisi mar ochunglo e tiyo matek?

9 Nitie gik mwanyalo puonjore kuom ochunglo. Gipuonjowa ni kinda en gima dwarore ka wagombo bedo gi nyak maber kuom gik mwatimo. Muma wachonwa niya: ‘In jasamwoyo, dhi ka ma ochunge odakie; ket chunyi gi paro timgi, ibedi mariek. Kata gionge gi jang’ad buchegi, kata ng’a makwayogi, kata jaloch, to gikano chiembgi ka piny ochako chiek, gisolo gi ma gichamo keyo kosewuok.’ (Nge. 6:⁠6-8) Jehova kaachiel gi Jatichne Molony, ma en Yesu, gin joma tiyo matek. Yesu nowacho kama: “Wuora tiyo nyaka chil kawuono, an bende atiyo.”—Joh. 5:⁠17.

10 Kaka joma luwo ranyisi mar Nyasaye kod Kristo, wan bende onego wabed joma tiyo matek. Kata bed mana ni wan gi migawo mane ei kanyakla, waduto onego wabed ka watiyo “matek pile e tich Ruoth.” (1 Kor. 15:58) Kuom mano, onego waluw puonj ma Paulo nochiwo ne Jokristo man Rumi kama: “Timuru kinda maonge samuoyo; ler mar chunyu mondo orieny pile; tiuru” ne Jehova. (Rumi 12:11) Kinda mwanyiso e timo dwaro mar Jehova ok en nono, nimar Muma singonwa kama: “Nyasaye en ng’a makare, kendo wiye ok diwil kod tichu gi hera ma usenyiso ni uherogo nyinge.”—Hib. 6:⁠10.

Rito Winjruok Manie Kindwa gi Nyasaye

11. Ler ane moko kuom kido mag kumneche.

11 Kumneche, mabende iluongo ni terere kata onyuere, bende gin chwech matindo manyalo miyowa puonj mabeyo ahinya. (Som Ngeche 30:26.) Kumneche gin le machalo gi apwoyo maduong’, to kata kamano en gi it macheko molworore koda tielo macheko. Le matinni dak kuonde motimo lwendini. Otiyo gi wengene maneno mabor e rito ngimane, kendo buchene modakie kuonde lwendini miye ritruok kuom le manyalo hinye. Le matinni nyalo nya ahinya ka gidak kanyachiel, nimar mano miyogi ritruok kendo konyogi yudo liet e kinde ng’ich. *

12, 13. Gin puonj mage mwanyalo yudo kuom kumneche?

12 Ang’o mwanyalo puonjore kuom kumneche? Mokwongo, ne ni kumneche ok dag e yo manyalo miyo omonjgi e yo mayot. Kar mano, gitiyo gi wengegi maneno kuma bor mondo gine le manyalo hinyogi, kendo gihinyo bet machiegni gi buche ma ginyalo ringoe mondo gires ngimagi. Kamano bende, dwarore ni wabed motang’ mondo omi wabed gi nyalo mar neno kendo fwenyo obadho manie piny ma Satan oteloeni. Jaote Petro nosayo Jokristo kama: “Ritreuru, kiuru; nikech jasiku, Satan, bayo ka sibuor ma goyo asumbi, kodwaro ng’a ma dongam.” (1 Pet. 5:8) Kane en e piny, Yesu ne osiko kotang’ ne tembe duto mag Satan, ma ne dwaro ni mondo oketh chike Nyasaye. (Math. 4:⁠1-​11) Yesu noketo ranyisi maber ne jolupne!

13 Yo achiel mwanyalo nyiso godo ni watang’ en yie bedo e bwo rit ma Jehova chiwonwa. Nyaka waket puonjruok Wach Nyasaye koda dhi e chokruoge mag Jokristo obed motelo e ngimawa. (Luka 4:4; Hib. 10:⁠24, 25) E wi mano, mana kaka kumneche timo maber kuom dak kanyachiel, dwarore ni wabed machiegni gi Jokristo wetewa mondo omi “wajiwre e yiewa.” (Rumi 1:⁠12) Ka watimo gigo madwarore mondo omi wayud rit ma Jehova chiwo, mano biro nyiso ni wayie gi Daudi jandik-zaburi ma nondiko kama: ‘Jehova e lwandana, dala mabwokie, kendo jagola e chandruok; Nyasacha, lwandana matek anageni.’—Zab. 18:2.

Nano e Bwo Akwede

14. Kata obedo ni det-bonyo achiel kende nyalo nenore ka gima tin, nade ka ging’eny?

14 Wanyalo puonjore bende kuom dede miluongo ni bonyo. Det-bonyo achiel, ma borne en inj ariyo kende, nyalo nenre ka gima tin, to kata kamano, ka ging’eny to ginyalo mako wang’ ahinya. (Som Ngeche 30:27.) Det-bonyogi, ma gin dede mong’ere kaka dede machiemo ahinya, nyalo chamo puodho monego obed ni ikayo. Muma nyiso ni seche ma det-bonyo biro, gichalo gi mor mar ligek mach mawang’o yugi. (Joel 2:⁠3, 5) Ji osetemo moko mach ni mondo eka det-bonyo kik muom, to kata kamano mano ok osekonyo kinde mang’eny. Nikech ang’o? Ringre mag det-bonyo matho e ligek mach, hinyo nego mach kendo mago modong’ dhi nyime maonge gima geng’ogi. Kata obedo ni gionge gi ruoth kata jatendgi, det-bonyo kwayo kaka oganda lweny mochanore maber ka gimuomo chiegni gimoro amora. *Joel 2:⁠25.

15, 16. Joland wach Pinyruoth mandalogi chalo nade gi kweth mar det-bonyo?

15 Janabi Joel nonyiso ni tich ma jotich Jehova timo, chalo gi mar det-bonyo. Ne ondiko kama: “Giringo kaka chwo ma roteke. Giidho ohinga kaka chwo mag lweny. Kendo gidhi ng’ato ka ng’ato e yo ma mare, kendo ok gilok yoregi ma giringoe. Kendo ok gituomore ng’ato gi nyawadgi. Mana kaka ng’at mathuon e yore, e kaka gimedo dhi; to kapo ni moko olwar kata mana e kind gi lwenje, mamokogo ok we luwo yorgi.”—Joel 2:⁠7, 8, NW.

16 Mano kaka weche mokorgo nyiso ayanga kaka joland wach Pinyruodh Nyasaye chalo e ndalogi! Onge akwede machalo kaka “ohinga,” ma osebedo gi nyalo mar chungo tijgi mar lendo. Kar mano, giluwo ranyisi mar Yesu, ma ne onano e timo dwaro mar Nyasaye kata obedo ni ji mang’eny ne chaye. (Isa. 53:3) En adier ni Jokristo moko ‘oselwar e kind gi lwenje’ ka inegogi nikech yie margi. Kata kamano, tij lendo osedhi nyime, kendo kwan mar jolendo osebedo kamedore. Kuom adier, kinde mang’eny sand osekonyo e lando wach maber ne joma dine ok owinjo wach Pinyruoth. (Tich 8:⁠1, 4) E lendo mitimo in iwuon, be isenyiso chuny mar nano kaka mano mar det-bonyo—kinano kata mana e kind joma nigi chuny maok dew, kata e bwo akwede?—Hib. 10:39.

‘Padri gi Gik Mabeyo’

17. Ang’o momiyo tiende ogwech-olele makore gi kuonde mapoth?

17 King’iyo ogweyo miluongo ni olele ka mol, onenore ka gima ok dolwar piny ngang’. (Som Ngeche 30:28.) Kuom adier, josayans, wuoro ahinya kaka chwech matinni nigi nyalo mar idho sisi kata mol kuonde mapoth kaka siling mar ot, maok olwar piny. Ere kaka ogwech-olele bedo gi nyalo mar timo kamano? Ok otim kamano nikech glu kata gam moro ma en-go kuome. Kar mano, moro ka moro kuom lith tiendene nigi gimoro moyarore, mabende nigi gik mang’eny machalo kaka yier. Kae to moro kama moro kuom gik machal gi yiergo, nigi gik momakogi kaka usi matindo tindo gana mang’eny, to wigi chal gi san matin mar okomb chai. Teko ma gik machalo gi usigi duto nigo, oromo ting’o dend ogweyo e kor gik ma omolie—kata mana ka omol e glas! Nikech giwuoro ahinya nyalo ma ogwech-olele nigodo, josayans wacho ni gik miloso mondo obed maket gi tiende ogwech-olele, inyalo tigo kaka gam kata glu. *

18. Ere kaka wanyalo bedo gadier ni kinde duto ‘wapadore gi gik mabeyo’?

18 Ang’o mwanyalo puonjore kuom ogwech-olele? Muma jiwowa niya: “Sinuru gi gik maricho; padreuru gi gik mabeyo.” (Rumi 12:9) Timbe maricho mopong’o piny ma Satan oteloeni, nyalo miyo kik wapadre motegno gi puonj koda chike Nyasaye. Kuom ranyisi, tudruok gi jogo maok makre gi chike Nyasaye—obed e skul, kar tich, kata kokalo kuom yore moko mag manyo mor maok mi Nyasaye luor⁠​—⁠nyalo ketho chuny ma wan-go mar timo gik makare. Kik iwe mano timoreni! Wach Nyasaye siemowa kama: “Kik ibedi mariek e paro mari iwuon.” (Nge. 3:7) Kar mano, luw puonj manyiso rieko ma Musa nomiyo oganda Nyasaye e ndalo machon kama: “Niluor Jehova Nyasachi; en e ma initine; nipadri kuome.” (Rapar 10:20) Ka wapadre kuom Jehova, mano biro nyiso ni waluwo ranyisi mar Yesu, ma ne owach kuome niya: “Isehero tim makare, kendo isesin gi richo.”—Hib. 1:9.

Puonj Mwayudo Kuom Chwech

19. (a) Gin kido mage mag Jehova ma in ineno kuom gik mochweyo? (b) Ere kaka rieko mawuok kuom Nyasaye nyalo konyowa?

19 Mana kaka waseneno, kido mag Jehova nenore maler kuom gik ma nochweyo, kendo gik mochweyo miyowa puonj madongo ahinya. Kaka wamedo nono tije Jehova, e kaka wamedo bedo gi wuoro kuom rieko ma en-go. Ka wadhi nyime tiyo gi rieko ma Nyasaye chiwo, mano biro medo mor marwa gie sani, kendo ritowa e kinde mago mabiro. (Ekl. 7:⁠12) Ee, wan wawegi wabiro neno adiera mar singo mayudore e Ngeche 3:⁠13, 18, mawacho niya: “Ng’atno ojahawi manwang’o rieko, gi jalo bende madoko ng’a ma weche donjone. Rieko en mana yath mar ngima ni jogo moyude: kendo ng’ato ka ng’ato mobet kode ni gi mor.”

[Weche moler piny]

^ par. 6 Joma rowere nyalo nono weche manie gasede moler piny, kendo ginyalo chiwo paro kuom nonro ma gisetimo sama kanyakla timo Puonjruok mar Ohinga mar Jarito.

^ par. 8 Mondo iyud weche momedore e wi ochunglo miwuoyoeni, ne Amkeni! mag Mach 22, 1997, ite mar 31, kod Mei 22, 2002, ite mar 31.

^ par. 11 Mondo iyud weche momedore e wi kumneche, ne Amkeni! mar Mei 8, 1991, ite mag 15-​16.

^ par. 14 Mondo iyud weche momedore e wi det-bonyo, ne Awake! mar Oktoba 22, 1976, ite mar 11.

^ par. 17 Mondo iyud weche momedore e wi ogwech-olele, ne Amkeni! mar April 2008, ite mar 26.

Be Iparo?

En puonj mane makonyo mwanyalo yudo kuom . . .

• ochunglo?

• kumneche?

• det-bonyo?

• ogwech-olele?

[Penjo mag Puonjruok]

[Piche manie ite mar 18]

Kumneche yudo ritruok kuom bedo kanyachiel. Be itimo kamano?

[Piche manie ite mar 20]

Kaka det-bonyo, jolendo ma Jokristo bedo gi chuny mar nano

[Picha manie ite mar 20]

Mana kaka ogwech-olele padore kuom gik moko, Jokristo padore gi gik mabeyo

[En mar]

Stockbyte/Getty Images