Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

Wach Maber e Dhok 500 Mopogore Opogore

Wach Maber e Dhok 500 Mopogore Opogore

Wach Maber e Dhok 500 Mopogore Opogore

E CHUNY lweny ma ne Jo-Rwanda gore giwegi, grup moro matin mar joma loko dhok, noringo moa e miechgi, ka giweyo gigegi. Kata kamano, gik ma ne gikawo ne gin mana kompyuta mag laptop, mi gidhigo e kembe ma joma noringo odakie. Nikech ang’o? Mondo omi gidhi nyime gi loko buge mapuonjo Muma e dho Kinyarwanda.

Nyako moro mantie e Asia ma Milambo ndiko kotiyo gi kompyuta nyaka e chuny otieno, kendo okedo gi olo, liet, koda lal mar stima ma ne chando ahinya tije mar loko. Dwache ne en ang’o? Ne ok odwar ni tarik mar oro tije e masin mar gocho okale.

Joma loko dhokgi eki gin moko kuom joma ochiwore madirom 2,300, ma tiyo kuonde mokalo 190 e piny mangima. Gin joma hikgi chakore 20 nyaka machiegni 90, kendo matiyo gi chunygi duto mondo ji oyud hoch manie ote Muma e dhok 500 mopogore opogore.—Fweny 7:9

Chopo ne Joma Wacho Dhok Mopogore Opogore

E higini matin mosekadho, tij loko dhok ma Joneno mag Jehova timo, osedongo e okang’ maduong’. Kuom ranyisi, e higa mar 1985, Ohinga mar Jarito ne igoyo riat e dhok mopogore opogore 23—ma ne en gima ne iwuoro e ndalono. Sani, Ohinga mar Jarito yudore e dhok mopogore opogore 176, kendo gocho mag dhokgo duto wuok riat mondo josomo e piny mangima opuonjre weche machalre kanyakla.

E dhok madirom 50, Ohinga mar Jarito e buk kende ma igoyo maok bare. Nikech ang’o? Jo ohala ma goyo buge ok nigi siso ahinya mar goyo buge e dhok matindo tindo. Kata kamano, Joneno mag Jehova e piny mangima golo chiwo maggi kagin thuolo, mondo Wach Nyasaye kod buge mawuoyo kuom Muma oyudre ne ji kuonde midwarogie.—2 Jo Korintho 8:14.

Ji ohero ahinya somo weche manie Muma e dhogi giwegi. Kuom ranyisi, e kinde machiegni mosekadho, buge mawuoyo kuom Muma osego e dho Miskito, dhok miwacho gi ji madirom 200,000 kende e piny Nicaragua. Dhako moro nokwayo mondo oorne buk miluongo ni, Buga Moting’o Sigendini mag Muma * mogo e dho Miskito, kendo pasta margi ne nikanyo seche ma ne imiye bugno. Kane oneno buk ma jaberno, pastano be ne dwaro ma mare owuon. Dhakono ne odagi miye bugno, kata obedo ni pastano nochiwore miye kilo 20 mar kahawa mondo owilnego bugno!

Kuom higni apar mosekadho, buge mawuoyo kuom Muma oseloki e dhok matindo tindo kaka Maya, Nahuatl, kod Tzotzil e piny Mexico. Kuom higini matin ne apar, kanyakla mag Joneno mag Jehova mitiyoe gi dhok matindo tindo koda ma itiyoe gi dho ranyisi, osemedore e pinyno koa 72 mokalo 1,200. Joneno mag Jehova pidho ote Muma e chuny ji, kata kamano giweyo ne Nyasaye mondo omi kodhi mag adier otwi.—1 Jo Korintho 3:5-7.

Loko Moro Masani mar Muma e Dhok 80 Mopogore Opogore

E higni matin mosekadho, Joneno mag Jehova osetiyo matek mi gigoyo New World Translation of the Holy Scriptures e dhok 80 mopogore opogore, ka en oduto kata bathe. Ang’o mosetimore nikech mano? Janeno moro maa Afrika ma Milambo nowacho kuom Muma mar dho Tswana kama: “Ma gima ber machalo nade. Obiro miyo amed hero Wach Nyasaye. Dhok motigo yot somo kendo mit.” Ng’at moro masomo dho Tsonga e piny Mozambique nondiko kama: “Kata obedo ni ne an gi buge mamoko duto mawuoyo kuom Muma, bedo ma onge Muma ne chalo mana gi mor kod mil polo, to koth ok chwe! Kata kamano, kane ogol New World Translation e dho Tsonga, koth ne ochwe.”

E yo maduong’ ahinya, jogo maloko dhok kendo malando wach maberno manie Muma chopo wach moro ma ne okor chon. Yesu Kristo owuon ema nowacho kama: ‘Wach maberni mar pinyruoth nolandre e pinje duto, mondo obed ranyis ni ogendini duto, eka giko nobi.’—Mathayo 24:14.

[Weche moler piny]

^ par. 8 Mogo gi Joneno mag Jehova.

[Picha manie ite mar 31]

(Mondo ine weche momedore, ne bugno)

NEW WORLD BUGE

TRANSLATION MAMOKO

Mosego oduto

kata mogo bathe

80 2010 500 2010

36 2000

13 1990 200 1990

190 1980

7 1970 165 1970

125 1960

1 1950 88 1950

KWAN MAR DHOK

[Picha manie ite mar 31]

Joma ochiwore madirom 2,300 loko buge mawuoyo kuom Muma e dhok 500 mopogore opogore

BENIN

SLOVENIA

ETHIOPIA

BRITAIN