Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

Ne Agombo Dak e Ngima mar Dhi e Wuodhe mag Tuke

Ne Agombo Dak e Ngima mar Dhi e Wuodhe mag Tuke

Ne Agombo Dak e Ngima mar Dhi e Wuodhe mag Tuke

Kaka Iwachonwa gi Zoya Dimitrova

Kane an jahigini 15, ne achako dak e ngima ma ne oyudo asebedo ka agombo ahinya a e tinna​—timo tuke mopogore opogore mag moro ji (circus) kendo dhi e wuodhe mag tukego. Kae to e Septemba 4, 1970, masira ne oyuda. Matin nono ne afuyo maber e kor muya. To mapiyo bang’e, napodho matek e lowo.

NE ONYUOLA Desemba 16, 1952, kendo ne adak gi jonyuolna kod nyamera e dala mar Sofia, e piny Bulgaria. E ndalogo, Bulgaria ne nie bwo loch mar Komunist kama weche din ne ok jiw ahinya, kata obedo ni ji ne ni thuolo luwo din. Thoth ji ne ok oyie kuom Nyasaye, to kuom jogo ma ne oyie, thothgi ne oyiero ling’ aling’a gi puonj ma giyiego maok giwuo gi jomoko. Kata obedo ni joodwa ne nie din mar Othodoks mana gi nying’, ne ok opuonja weche din kendo ne ok apar matut kuom Nyasaye.

Kane pod atin, ne onenore maler ni gombona maduong’ ne ni kuom weche tuke mag spot, to moloyo tuke mag rieyo fuonde mag del (gymnastics). Kane an jahigini 13, ng’at moro nobiro e skundwa komanyo nyako minyalo puonj mondo odonj e grup mar jotuke mag circus. Japuonj mar gymnastic notero nyinga. Ne amor ahinya kane iriemba e gari mar meneja, gari molos Amerka, kitera ir grup mar jotieg jotugo ma ne dwaro nona. Ne amor ahinya ka gikone, ne oyiera. Mano ne en chakruok mar tiegruok matek ahinya ma nokawo higini mokalo ariyo. Kae to kane an jahigini 15, tiegruokno norumo kendo ne achako dak e ngima mar dhi e wuodhe mag timo tuke mag circus. Mokwongo, ne adhi kuonde duto e Bulgaria kae to e pinje moko mag Soviet Union machon, to kata mana Algeria, Hungary, kod Yugoslavia machon.

Kuom higini adek, ne adak mana e ngima ma ne adwaro chuth. Kae to chieng’ moro kane oyudo watimo tuke e Titov Veles, e piny Macedonia, masira moler e chak sulani ne otimore. Ne oyudo atimo tugo mar wirruok e kor muya ka an malo ahinya ma ji neno. Jatugo wadwa to ne oliero e gimoro, ma ka achikora malo e kor muya to en omaka sama aduogo piny. Ne abayo lwetene, kendo ka tol ma ne onego oresa nochot, ne alwar fut 20 (mita 6) piny e lowo. Ne otera mapiyo e osiptal, kama ne oyudie ni lweta, ng’edena moko, gi ogucha ne otur. Ne abwok ahinya kuom ndalo moko, kendo ne ok anyal paro gima ne otimore. Kane asechango moromo, ne afwenyo ni denda notho wuok e nungona kadhi piny. Kata kamano, nikech ne pod an rawera, ne an gi geno ni ka othiedha, kata ka otimna yeng’o, to ne adhi bedo gi nyalo mar wuotho kendo, to kanyalore to achak adogi e timo tuke mag circus.

Kuom higini ariyo gi nus ma noluwo, ne omiya thieth e osiptande mopogore opogore kane pod an gi geno ni ne anyalo chango. Gikone ne ochuno ni mondo ayie ni gombo ma ne an-go kar chakruok, koro ne orumo. Gimiwuoro en ni, koro ne ochuna dak e ngima mopogore ahinya gi kaka ne agombo kane atin.

Chakruok mar Ngima Manyien

Bang’ dak e ngima ma nodich kamano, ne aparo ni lokruok ma ne oyudano ne tek. Nikech bedo maonge geno chuth, chunya ne opong’ gi parruok ahinya. Kae to e higa 1977, rawera moro miluongo ni Stoyan, ne odwong’o dhooda. Bang’ fwenyo ni ne en omin gi jal moro ma ne watiyogo chon, ne arwake e ot maok odeko. Sama ne wagoyo mbaka, ne openja kabe ne an gi geno ni abiro chango. Nikech chunya ne onyosore, ne adwoke ni ne aonge geno. Kane owachona ni Nyasaye kende ema ne nyalo konya, ne adwoko gi mirima ni, “Ka Nyasaye nitie, ang’o momiyo achal kama?”

Kuom wechego, Stoyan, ma noyudo eka oa bedo achiel kuom Joneno mag Jehova ka notiyo kaka jatim tuke mag circus e piny Amerka, nolerona e yo mang’won ahinya singo mabeyo ma Muma chiwo e wi kinde mabiro. Ne amor ahinya bang’ ng’eyo ni kinde okayo ma piny nobed paradis. Geno mar ni “tho ok nobedie kendo, kata ywak, kata nduru, kata rem ok nobedie,” nomulo chunya. (Fweny 21:4) Mano kaka nagombo ahinya bedo gi del mangima kendo! Gikanyono, ne ayie mondo opuonjruok koda Muma. Kanyo ema ne achakoe ngimana manyien. Gikone, koro ne an gi gimomiyo anyalo bedo gi geno madier!

Juma ka juma ne arito puonjruokna mar Muma gi siso. Mokwongo ne apuonjora gi Stoyan, kae to gi Totka, Janeno mang’won ahinya. Kokalo kuom kony ma Totka ne omiya, ne atimo dongruok mapiyo e wi ng’eyo mara kuom Muma, mi ne achiwo ngimana ne Jehova Nyasaye. Gie kindeno, ne onge ng’ato e dala mar Sofia ma ne owinjore timo batiso, omiyo ne ochuno ni arit limbe mar owadwa moro moa Macedonia. Chieng’ Septemba 11, 1978, chiegni higa achiel nyaka ne achak puonjora Muma, ne obatisa e besen maduong’ mar luok ma ne ni e oda. Batiso mara kaka achiel kuom Joneno mag Jehova nokelona mor ahinya, kendo koro ngimana nobedo gi tiende.

Adiera mar Muma ma ne apuonjora ne chalo ka mach maliel ei chunya. Omiyo, ne alendo gi ilo ne ng’ato ang’ata mobiro e dalana. Gima lit en ni, ne nenore ni onge ng’ama ne kawo wechena gi pek, dibed ni ne giparo ni nikech aksident ma ne oyuda, pacha ne ok nikare chuth.

Ketho Moro Maduong’

E ndalogo, Joneno mag Jehova ne nie bwo marfuk e piny Bulgaria, kendo ne nitiere mana Joneno manok e pinyno te. Ne onge chokruoge mag kanyakla ma ne anyalo dhiye, kendo tudruok gi jomoko ma ne nigi yie kaka mara ne tin ahinya. Mano, kaachiel gi bedo ni ne ok afwenyo masira manyalo betie nikech tudruok machiegni ahinya gi joma ok odak kaluwore gi chike koda puonj mag Muma, ne omiyo atimo ketho moro maduong’.

Chunya ne chanda pile, kendo ne awinjo lit ahinya nikech bedo maonge winjruok gi Jehova Nyasaye. Lit kod wichkuot nomiyo awacho ne Jehova weche duto me chunya, ka asaye mondo owena. Bang’e, kokalo kuom kony mar jodongo ma Jokristo ma ne nyisa hera, winjruokna gi Jehova nochako oduogo kare, kendo koro ne an gi mor kuom tiyo ne Jehova. Mano kaka amor ahinya gi thuolo makende mar tiyo ne Jehova gi chuny maler kod bedo e riwruok maler mar oganda mare!

Amor Kata Obedo ni An Jamidekre

Aksident ma ne oyuda higini 40 mokalo ne oketho gombona mar dak e ngima mar timo tuke kod dhi e wuodhe, kendo koro an mana ng’ama omoko e kom midhiro. Kata kamano, ok ang’i chien ka an gi kuyo kata ywago ang’e, ka gima ngimana osebedo kanono. Adiera mar Muma osekonya fwenyo ni gombona mar yudo mor ka adak e ngima mar luwo tuke, ne en gima ne ok dhi kelo mor mosiko. Aseneno kaka joma ne atiyogo chon ma ne odhi nyime gi tukego, ok osebedo gi ngima maber. Mopogore kodgi, an aseyudo mwandu maduong’ moloyo, tiende ni bedo gi winjruok ma mara awuon gi Jachwechna, Jehova Nyasaye. Mani osekelona mor maduong’ moloyo mano ma dine ayudo e luwo ngima mar tuke mag circus.

E wi mago, aseyudo mor mar neno jomoko mang’eny ka bende bedo gi ng’eyo kuom adiera mar Muma, kendo chiwo ngimagi ne Jehova Nyasachwa ma jahera. Kane achako puonjora Muma e higa 1977, ne nitie mana Joneno manok e piny Bulgaria. To kata mana e higini machiegni kaka higa 1991 ma ne opwodhie Joneno mag Jehova e bwo chik bang’ lwar sirkand Komunist, ne nitie mana Joneno maok okalo mia achiel e pinyni mangima. Mano mor manadi ma asebedogo mar neno medruok madhi nyime mar kwan jolendo mag Pinyruoth, nyaka koro kwan-gi sani en 1,800!

Podi tich ng’eny monego otim e Bulgaria. Thoth ji dwaro ng’eyo Wach Nyasaye. Mani en gima nyalo nenore kwang’iyo kwan majaber mar ji 3,914 ma ne obiro e Rapar mar tho Kristo e higa 2010. Amor ahinya kuom neno kaka Jehova osegwedho chakruok matin mar tichne e piny Bulgaria. An awuon aseneno “ng’a ma ok duong’ ” kadongo mobedo “oganda man gi teko,” mana kaka ne okor e Isaiah 60:22.

Gimachielo ma ne okelona mor ahinya e ngimana ne en sama ne oland gocho mar New World Translation of the Holy Scriptures e dho Bulgaria. Ne olandnwa wachno e dwe mar Agost 2009 e Chokruog-Distrikt ma ne nigi wich ni, “Beduru Ka Urito! ” ma ne otim e dala mar Sofia. Yudo Mumano e dhowa nosebedo gima nagombo ahinya! Onge kiawa ni obiro konyo ahinya e miyo kwan momedore mar ji ong’e adiera mar Muma e piny Bulgaria.

Kata obedo ni midekrena mona timo mang’eny e tij lando wach maber mar Pinyruodh Nyasaye, podi ayudo mor mogundho kuom lando adiera mar Muma ne joma odak machiegni koda kaachiel gi ng’ato ang’ata mobiro e oda. Chieng’ moro ka an barandana, naluongo jiranda moro sama noyudo okalo. Noyie biro, to bang’ kane asenyise paro machiwo jip moa Muma, gikanyono noyie ni mondo apuonjra kode Muma. Ne abedo gi mor mokalo ka bang’e ne obatise kaka nyamera kuom yie. Asebedo gi thuolo mar konyo ji ang’wen nyaka ochopo kama gichiwo ngimagi ne Jehova.

Anyalo wacho ni ayudo mor koda jip maduong’ moloyo kokalo kuom dhi e chokruoge mag Jokristo pile maok abara, ka abedo kuno gi owete gi nyimine mokalo mia achiel kendo gisebedona kaka jooda. Nikech adak e piny ma sirkal ok chiw yor wuoth makende ne joma oti koda jo midekre, ahinyo yudo ka nitie pek mar dhi e chokruoge kanyakla. Kata kamano, adwoko erokamano ahinya ne owadwa moro ma rawera. Mondo adhi e chokruok ka chokruok, ojating’a wuok e oda nyaka e mtoke, wuok e mtoke nyaka ei Od Romo, kae to odwoka kendo. Mano kaka adwoko ne Jehova erokamano kuom miya thuolo makende mar bedo e riwruok ma kamano mar johera!

Ka ang’iyo chien, anyalo neno ni gik mosetimore e ngimana opogore ahinya gi kaka ne agombo kane pod arawera. Gie sani, tiyo ne Jehova osekelona mor maduong’ moloyo, koda geno majaber mar kinde mabiro. Ageno ahinya singo mar Nyasaye ni e piny mar paradis, “ng’ato ma rang’ol nochikre ka ngau.” (Isaiah 35:6) Arito chieng’no ka an gi geno chuth ni abiro chikora mi awuog e kom midhiro ma amokoeni, kendo abed gi teko kod ngima makare chuth maonge midekre.

[Blurb manie ite mar 20]

“Ayudo mor koda jip maduong’ moloyo kokalo kuom dhi e chokruoge mag Jokristo pile maok abara”

[Blurb manie ite mar 21]

‘Gima ne okelona mor ahinya e ngimana ne en sama ne oland gocho mar New World Translation of the Holy Scriptures e dho Bulgaria’

[Picha manie ite mar 19]

Ne achako timo tuke kane ajahigini 15