Ruodhi Mokwongo 12:1-33

  • Rehoboam dwoko oganda gi gero (1-15)

  • Dhoudi apar ng’anyo (16-19)

  • Jeroboam bedo ruodh Israel (20)

  • Otam Rehoboam kedo gi Israel (21-24)

  • Jeroboam kelo lamo mar nyiroye (25-33)

12  Rehoboam nodhi Shekem+ nikech Jo-Israel duto nosedhi kuno mondo gikete ruoth.+  Ka ne Jeroboam wuod Nebat owinjo wachno (noyudo pod odak Misri ka ma noringo odhiye nikech Ruoth Solomon),+  ne oor wach mondo oluonge. Bang’ mano, Jeroboam kod Jo-Israel duto nodhi ir Rehoboam mi giwachone kama:  “Wuonu ne omiyowa ting’ mapek ahinya.+ To in ka imiyowa ting’ mayot kendo iduoko piny tich matek ma ne oketonwa, to wanatini.”  Nodwokogi niya: “Dhiuru, to uduog ira bang’ ndalo adek.” Kuom mano, oganda nodhi.+  Ruoth Rehoboam nodhi ir jodongo ma ne tiyo ne Solomon wuon mare mondo okonye ng’ado rieko. Nopenjogi kama: “Uneno nade, onego adwok jogi nang’o?”  Ne gidwoke niya: “Kiyie bedo jatij jogi kawuononi kendo itimo kaka gikwayi mi imiyogi dwoko maber, to gibiro tiyoni kinde duto.”  Kata kamano, ne otamore winjo rieko ma jodongo ne ong’adone. Kar mano, ne odhi ir yawuoyi ma ne opon-go kendo ma koro ne tiyone mondo okonye ng’ado rieko.+  Nopenjogi niya: “Uparo ni en dwoko mane monego wami jogi, nimar giwachona niya: ‘Ket ting’ ma wuonu nomiyowa obed mayot.’” 10  Yawuoyi ma ne opon kodego nodwoke niya: “Kama e kaka onego idwok jo ma wachoni ni, ‘Wuonu nomiyowa ting’ mapek ahinya, in to koro ketnwago obed mayot.’ Nyisgi niya: ‘Lith lweta matin biro bedo maduong’ moloyo nungo wuora. 11  Wuora nomiyou ting’ mapek, an to abiro medou ting’ mapek moloyo. Wuora nochwadou gi del, an to abiro chwadou gi del man gi kuthe.’” 12  Jeroboam kod oganda duto noduogo ir Rehoboam chieng’ mar adek mana kaka ruoth nowachonegi niya: “Duoguru ira bang’ ndalo adek.”+ 13  Kata kamano, ruoth nodwokogi gi gero. Notamore luwo rieko ma jodongo nong’adone. 14  Noluwo paro ma yawuoyi wetene nonyise mowachonegi niya: “Wuora nomiyou ting’ mapek, an to abiro medou ting’ mapek moloyo. Wuora nochwadou gi del, an to abiro chwadou gi del man gi kuthe.” 15  Ruoth ne ok owinjo oganda nikech Jehova e ma nomiyo mano otimore+ mondo ochop wach ma Jehova ne onyiso Ahija+ Ja-Shilo mondo owach ne Jeroboam wuod Nebat. 16  Ka ne Jo-Israel duto oneno ni ruoth ok dwar winjogi, ne ginyiso ruoth kama: “Daudi ok en watwa kendo waonge pok kuom wuod Jesse. Wan Jo-Israel, ng’ato ka ng’ato odog ne nyasache. Un joka Daudi, koro rituru mana dhoodu kendu!” Bang’ mano, Jo-Israel nodok e miechgi.*+ 17  Kata kamano, Rehoboam nodhi nyime locho e wi Jo-Israel ma ne odak e mier mag Juda.+ 18  Eka Ruoth Rehoboam nooro Adoram+ ma ne jatend jo ma ne omi tij achune, to Jo-Israel duto ne ochiele gi kite motho. Ruoth Rehoboam noidho gache moringo nyaka Jerusalem.+ 19  Chakre chieng’no, Jo-Israel osebedo ka ng’anyo+ ne dhood Daudi nyaka kawuononi. 20  Ka ne Jo-Israel owinjo ni Jeroboam oseduogo, ne giluonge mi gikete ruoth e Israel duto.+ Onge dhoot ma ne oluwo joka Daudi mak mana dhood Juda.+ 21  Ka ne Rehoboam ochopo Jerusalem, nochoko jolweny 180,000 molony* e dhood Juda kod dhood Benjamin mondo gidhi giked gi Jo-Israel mondo loch oduog ne Rehoboam wuod Solomon.+ 22  Eka wach Nyasaye madier nobiro ne Shemaya+ janabi* ka wachone niya: 23  “Wach ne Rehoboam wuod Solomon ruodh Juda kod dhood Juda duto gi Benjamin kod jomamoko duto te ni, 24  ‘Jehova owacho kama: “Kik udhi uked gi oweteu ma Jo-Israel. Ng’ato ka ng’ato mondo odog e ode, nikech an e ma asemiyo ma otimore.”’”+ Kamano ne giwinjo Jehova mi gidok e miechgi mana kaka Jehova nowachonegi. 25  Jeroboam nogero* Shekem+ man e piny gode man Efraim modak kuno. Bang’e nowuok kanyo modhi gero* Penuel.+ 26  Jeroboam nowacho e chunye niya: “Koro pinyruoth biro dok ne dhood Daudi.+ 27  Ka jogi medo dhi Jerusalem mondo gichiw misengni e od Jehova,+ chunygi biro lokore mi gidog ne Rehoboam ruodh Juda. Ee, gibiro nega mi gidog ir Rehoboam ruodh Juda. 28  Bang’ manyo paro kuom jomoko, ruoth noloso nyiroye ariyo mag dhahabu+ monyiso ji kama: “Dhi Jerusalem en ting’ mapek kuomu. Eri Nyasachu ma nogolou Misri.”+ 29  Noketo nyaroya achiel Bethel+ to machielo noketo Dan.+ 30  Mano nomiyo gidonjo e richo+ nimar ji ne dhiga nyaka Dan mondo gilam nyaroya man kuno. 31  Nogero kuonde moting’ore moketo ji ma ok gin Jo-Lawi mondo obed jodolo.+ 32  Bende, Jeroboam nogolo chik mondo otimga sawo tarik 15 dwe mar aboro kaka Jo-Juda ne timo.+ Nochiwo misango ne nyiroye ma ne olosoka e kendo mar misango man Bethel.+ To Bethel kanyo noketoe jodolo mondo oti kuonde moting’ore ma ne oseloso. 33  Nochako chiwo misengni tarik 15 dwe mar aboro e kendo ma ne oloso Bethel, dwe ma ne oyiero owuon. Noketo chik ne Jo-Israel mondo gitimga sawo. Kendo noidho nyaka e kendo mar misango mondo ochiw misengni ma golo yiro.

Weche Moler Piny

Hibrania, “hembegi.”
Hibrania, “oyier.”
Kata, “ng’at Nyasaye.”
Kata, “nochielo.”
Kata, “ochielo.”