Ruodhi Mokwongo 5:1-18

  • Ruoth Hiram chiwo gige gedo (1-12)

  • Jo ma Solomon noketo e tich (13-18)

5  Ka ne Hiram ruodh Turo+ owinjo ni oket Solomon ruoth kar wuon mare, nooro jotichne ire nikech Hiram ne en-ga osiep Daudi.+  Solomon bende nooro wach ne Hiram+ niya:  “Ing’eyo maber ni Daudi wuora ne ok nyal gero ot ne nying’ Jehova Nyasache nikech lwenje ma nolwore koni gi koni nyaka Jehova noketo wasike e tiende.+  To koro, Jehova Nyasacha osemiya kuwe kuonde duto+ kendo aonge gi wasigu kata gimoro amora marach matimore e piny.+  Omiyo, adwaro gero ot ne nying Jehova Nyasacha, mana kaka Jehova nosingo ne Daudi wuora ka nowachone niya: ‘Wuodi ma anaket ruoth kari e ma noger ot ne nyinga’.+  Koro, chik jogi mondo otong’na yiend sida mag Lebanon.+ Jotichna biro tiyo gi jotichni, kendo abiro chulo jotichni kaluwore gi chudo miketo, nimar ing’eyo ni onge ng’ato kuomwa mong’eyo ng’ado yien kaka Jo-Sidon.”+  Ka ne Hiram owinjo weche Solomon, nomor ahinya mowacho kama: “Opak Jehova kawuononi nikech osemiyo Daudi wuoyi mariek mondo oloch e wi oganda maduong’ni!”+  Omiyo, Hiram nooro ne Solomon wach kama: “Asewinjo wach miorona kendo abiro kowoni yiend sida kod junipa kaka idwarono.+  Jotichna biro kowo yien-go nyaka e nam kowuok Lebanon, kendo abiro tueyogi mondo gikwang’ e nam nyaka ka ma idwarogie. Jotichna biro gonyogi kanyo kae to ikawogi. In to ibiro chula gi chiemo mar jooda mana kaka akwayi.”+ 10  Omiyo, Hiram nochiwo bepe duto mag sida gi junipa mana kaka Solomon ne dwaro. 11  Higa ka higa, Solomon to ne miyo Hiram rapim* 20,000 mag ngano ma joode chamo, gi rapim 20 mag mor zeituni maber moloyo.+ 12  Jehova nomiyo Solomon rieko mana kaka nosingone+ kendo kuwe ne nitie e kind Hiram gi Solomon mi ne gitimo singruok e kindgi. 13  Ruoth Solomon nokawo ji 30,000 e Israel duto moketogi mondo giti tij achuna.+ 14  Ne ooroga ji aluf apar-apar kuomgi Lebanon dwe ka dwe. Ne gitiyo Lebanon kuom dwe achiel kae to gidok yueyo e miechgi kuom dweche ariyo. Adoniram+ e ma nochung’ ne jo ma nochun gi tich. 15  Solomon ne nigi jotich 70,000 ma ting’o osike, kod jopa kite+ 80,000 e gode,+ 16  kaachiel gi jotelo+ 3,300 ma Solomon noketo mondo ochung’ ne jotich. 17  Ruoth nochikogi mi ne gikunyo kite madongo ma nengogi tek+ kendo ne gipayogi mondo oketgo mise+ mar od Nyasaye. 18  Kamano jotij Solomon kod jotij Hiram kaachiel gi Jo-Gebal,+ nopayo kite kendo ne giiko bepe mag gero od Nyasaye.

Weche Moler Piny

Tiende ni, kor. Som Apendiks B14.