Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

Ang’o ma Muma Wacho e Wi Nok mar Chiemo e Kindewagi?

Ang’o ma Muma Wacho e Wi Nok mar Chiemo e Kindewagi?

 “Piny ma onge kech chuth.” Wechego nyiso gombo maduong’ ma jotend piny nigo ma en tieko achiel kuom chandruoge madongo e piny, tiende ni, chiwo chiemo ne ji duto kamoro amora e piny. a Kata kamano, be mano nyalore? Ang’o ma Muma wacho?

Muma nokoro ni nok mar chiemo ne dhi bedoe e kindewagi

 Muma nokoro ni e kindewagi, ma bende iluongo ni “ndalo mag giko,” chiemo ne dhi bedo ma nok. (2 Timotheo 3:1) Nyasaye ok e ma mi chiemo obed manok, kata kamano, nosenyisowa ni gima kamano ne dhi timore. (Jakobo 1:13) Ne ane weche moko ariyo ma Muma nokoro.

 “Chiemo nobed manok . . . kamoro bang’ machielo.” (Mathayo 24:7) Ndikono nokoro ni kech ne dhi landore kuonde mopogore opogore. Machiegnini, ripot moro mowuok kuom joma olony e nyago chiemo kendo pogogi nowacho kama: “Kinda ma ji timo e tieko kech, kano chiemo mang’eny, kod miyo ji duto chiemo maber pok okelo ber moro amora, kar mano, weche medo bedo mana maricho.” b Dhano tara gi tara e pinje mang’eny ok yud chiemo moromo. Gima lit en ni thoth joma kamago thoga.

 “Ne aneno faras ma rateng’, to jal ma ne oidhe ne nigi ratil ariyo mag pimo e lwete.” (Fweny 6:5) E weche ma nokorgo, faras kod jal moidhe ochung’ ne kech ma ne dhi bedoe e ndalo mag giko. c Ratil ma jal moidho farasno oting’o gin mag pimo chiemo mondo ng’ato ka ng’ato oyudie gimoro. Sama jalno riembo faras, dwol moro lando ni nengo chiemo dhi bedo malo ahinya kendo ochiwo siem mondo ji kik keth chiemo. (Fweny 6:6) Mano nyiso maler gima timore e piny sani; ji bilionde mang’eny ok nyal yudo chiemo, kata pesa mar ng’iewo chiemo.

Kaka ibiro tiek nok mar chiemo

 Joma olony wacho ni pinywani nigi nyalo mar nyago chiemo mang’eny ahinya ma romo ji duto. Kare, ang’o ma keloga nok mar chiemo? Kendo ang’o ma Muma wacho ni Jachuechwa Jehova d biro timo mondo otiek chandruoge ma waromogo?

 Chandruok: Sirkende mag dhano ok nyal tieko dhier kod pogruok mantie e kind jochan kod jomwandu, ma gin gik ma kelo kech.

 Kaka ibiro tieke: Sirkal makare chuth, tiende ni Pinyruodh Nyasaye, biro kawo kar sirkende morem mag dhano. (Daniel 2:44; Mathayo 6:10) E kindewagi, thoth joma odhier ok nyal ng’iewo chiemo, kata kamano, e bwo Pinyruodh Nyasaye weche biro lokore. Muma wacho kama e wi Yesu Kristo ma en Ruodh Pinyruodh Nyasaye: “Obiro reso jachan ma ywakne, bende, obiro reso ng’at ma sandore ma onge ng’at ma dikonye. . . . Cham nobed mang’eny e piny; cham nochieg nyaka e wi gode.”​—Zaburi 72:12, 16.

 Chandruok: Lweny kethoga gik moko, kendo omedoga mana pek e weche yuto, to mano miyo dhano ok yud chiemo moromo.

 Kaka ibiro tieke: “[Jehova tieko] lwenje e piny duto. Oturo atunge kod tonge; owang’o geche lweny gi mach.” (Zaburi 46:9) Nyasaye biro ketho gige lweny kod joma kelo lweny. Mano biro miyo ji duto oyud chiemo moromo kendo e yo mayot. Muma singo niya: “Jo makare biro dhi maber, kendo kuwe biro bedo mogundho.”​—Zaburi 72:7.

 Chandruok: Kor lwasi ma siko lokore, kaachiel gi masiche madongo ma ketho cham kendo nego jamni.

 Kaka ibiro tieke: Nyasaye biro chiko kor lwasi mondo masiche kaka kodh yamo mager, yiengni mag piny, kata liet mang’eny, kik kel masiche ne piny, to mano biro miyo lowo onyag chiemo mang’eny. Muma wacho niya: “[Jehova] ne okueyo ahitino; apaka bende noling’ thi. . . . Noloko thim mobedo yewni mag pi, kendo lowo motwo nolokore sokni mamol. Omiyo jo ma odenyo dak kuondego . . . Ne gikomo kendo ne gipidho mzabibu, mi ne giyudo cham mogundho.”​—Zaburi 107:29, 35-37.

 Chandruok: Joma igi lach kod jo mibadhi losoga chiemo ma nyalo hinyo ji, kata ginyalo geng’o chiemo mondo kik chop ne joma dwaro.

 Kaka ibiro tieke: Pinyruodh Nyasaye biro tieko jo miriambo kod jo mibadhi duto. (Zaburi 37:10, 11; Isaya 61:8) Muma wacho kama e wi Jehova Nyasaye: “Ong’ado bura makare ne jo ma oyak gikgi, kendo opidho jo ma kech kayo.”​—Zaburi 146:7.

 Chandruok: Achiel kuom adek mar chiemo e piny ngima lalga higa ka higa, kata itiyogo marach.

 Kaka ibiro tieke: Pinyruodh Nyasaye biro neno ni orit chiemo e yo maber. Ka ne Yesu nie piny, notang’ ahinya gi ketho chiemo. Kuom ranyisi, chieng’ moro nopidho ji mokalo 5,000. Bang’e nonyiso jopuonjrene niya: “Chokuru ng’injo modong’ mondo kik gimoro amora kethre.”​—Johana 6:5-13.

 Nikech Pinyruodh Nyasaye biro golo gik moko duto ma kelo kech, dhano duto biro yudo chiemo mogundho kendo mowinjore. (Isaya 25:6) Mondo ing’e kinde ma Pinyruodh Nyasaye biro timoe mano, som sula ma wiye wacho ni, “Pinyruodh Nyasaye Biro Locho e Wi Piny Karang’o?

a Jokanyo manie Riwruok mar Pinje (U.N.) noyie gi Ajenda ma 2030 mar Dongruok (The 2030 Agenda for Sustainable Development) e higa mar 2015.

b Ripot mowuok kuom Food and Agriculture Organization of the United Nations, International Fund for Agricultural Development, United Nations Children’s Fund, United Nations World Food Programme, kod World Health Organization.

c Mondo ipuonjri weche momedore e wi joidh farese ang’wen miwuoyoe e bug Fweny, som sula ma wiye wacho ni, “Joidh Farese Ang’wen Gin Jomage?

d Jehova en nying Nyasaye. (Zaburi 83:18) Ne sula ma wiye wacho ni, “Jehova En Ng’a?