Tuʼn qxiʼ toj xnaqʼtzbʼil

Tuʼn qikʼx atz jatumel ta tajlal xnaqʼtzbʼil

«Atzun jaʼlo ma che oke te jun tnam te Dios»

«Atzun jaʼlo ma che oke te jun tnam te Dios»

«Ojtxi mya jun tnam qeye, atzun jaʼlo ma che oke te jun tnam te Dios.» (1 PED. 2:10)

1, 2. ¿Tiʼ chʼixpubʼil bʼant tuʼn Jehová toj ninqʼij Pentecostés te abʼqʼi 33? ¿Alkyeqe e ok te akʼaj ttnam Jehová? (Qʼoʼnka twitza tiʼj tnejel tilbʼilal.)

TOJ ninqʼij Pentecostés te abʼqʼi 33, bʼant jun chʼixpubʼil tuʼn Jehová aju nimxix toklen te ttnam. Bʼant juntl tnam tuʼn Jehová atz jatumel ok kybʼi qeju ateʼ toj tnam lu te «axix tok aj Israel qe ex etzan qe tuʼn Dios» (Gál. 6:16). Ajbʼen xewbʼaj xjan tuʼn Jehová tuʼn tjaw tjyoʼn teyele te junjun xjal okx toj ttnam. Kubʼ ttzʼibʼen apóstol Pablo qa aqeju in che okx toj akʼaj tnam lu nya iltoq tiʼj tuʼn kycircunsidarit ik tzeʼn otoq bʼant kyuʼn tyajil Abrahán. Sino aju «at tley Dios tuj tanmi; ex aju sircunsisyón axix tok, atzun tuʼn tten tuj qanmi, mya tuʼn ley tzʼibʼan in bʼant jlu, noq oʼkx tuʼn T-xew Dios in tbʼinchaʼn» (Rom. 2:29).

2 Aʼyeju tnejel xjal e okx toj ttnam Dios lu, apóstol qe ex yajxitl, e oktl mas te 100 t-xnaqʼtzbʼen Jesús aʼyeju ok kychmon kyibʼ toj jun kwart toj tnam Jerusalén (Hech. 1:12-15). Tzaj tqʼoʼn Jehová t-xew kyibʼaj qe jlu, ex e ok te tkʼwaʼl Dios (Rom. 8:15, 16; 2 Cor. 1:21). A jlu tzaj tyekʼun qa otoq tzaj tzyet tuʼn tten juntl ttnam Dios, ex qa otoq tzʼajbʼen Jesús ex aju tchkʼel tuʼn tkyaj bʼant tiʼj tnam lu (Luc. 22:20; kjawil uʼjit Hebreos 9:15). Aqetl t-xnaqʼtzbʼen Jesús lu e ok te ttnam Jehová, aju akʼaj ttnam. Tuʼn xewbʼaj xjan tzaj qʼoʼn kyibʼaj, bʼant tuʼn kyyolin kyoj txqantl yol tuʼn t-xi kyqʼamaʼn Tyol Dios kye xjal aj judiy ex kye xjal aqeju otoq txi kyokslaʼn kyokslabʼil judiy. Aʼyeju xjal lu otoq che pon toj tnam Jerusalén ex tzajniqe kyoj tnam ateʼkx tjaqʼ Tkawbʼil tnam Roma ex otoq che pon toj Jerusalén tuʼn tkubʼ kyikʼsaʼn aju ninqʼij aj kyjapun bʼaj qe Wuq Seman, moqa aju ninqʼij Pentecostés. Aqeju xjal lu ok kybʼiʼn qeju okslal, aqeju otoq che jaw skʼoʼn tuʼn xewbʼaj xjan, «in che yolin tiʼj tbʼinchbʼen Dios nim tipumal» ex el kynikʼ tiʼj Tyol Dios tojxku kyyol (Hech. 2:1-11).

AJU AKʼAJ TTNAM DIOS

3-5. a) ¿Tiʼ xi tqʼamaʼn apóstol Pedro kye aj judiy toj ninqʼij Pentecostés? b) ¿Alkye tten chʼiy akʼaj ttnam Dios tej ttzaj tzyet tuʼn tten?

3 Ajbʼen apóstol Pedro tuʼn Jehová tuʼn kytzaj ttxkoʼn qe aj judiy ex qeju otoq che okslan tiʼj kyokslabʼil judiy, tuʼn kyoktz toj akʼaj ttnam, junx kyukʼe qeju okslal otoq che jaw jyoʼn. Toj qʼij te Pentecostés, mintiʼ tzaj xobʼ apóstol Pedro tuʼn t-xi tqʼamaʼn kye aj judiy qa aqe otoq kubʼ kybʼiyoʼn Jesús ex qa toj ambʼil aju iltoq tiʼj tuʼn tok kyqʼoʼn Jesús ‹te Kyajaw ex te Crist›. Tej ttzaj kyqanin xjal te apóstol Pedro tiʼ iltoq tiʼj tuʼn tbʼant kyuʼn, xi tqʼamaʼn jlu kye: «Tajtz tiʼj kyanmiye ex tuʼn tbʼyan teyle junjun kyeye tuj tbʼi Jesucrist tuʼntzun tnajset kyile; ex ktzajeltzun tqʼoʼn Dios Xewbʼaj Xjan te jun oyaj kyeye» (Hech. 2:22, 23, 36-38). Toj qʼij aju, okx junlo 3,000 xjal toj akʼaj ttnam Dios, aʼyeju «axix tok aj Israel qe ex etzan qe tuʼn Dios» (Hech. 2:41). Yajxitl, kukx ok tilil kyuʼn apóstol tuʼn kypakbʼan, ex e oktz mastl xjal toj ttnam Dios (Hech. 6:7). Chʼiy kybʼaj tmajen Dios toj akʼaj ttnam.

4 Tej tbʼet ambʼil, pon pakbʼabʼil toj tnam Samaria, ex tbʼanel oka. At nim xjal jaw aʼ kywiʼ tuʼn Felipe, aju pakbʼal, noqtzun tuʼnj, mintiʼ tzaj qʼoʼn naj xewbʼaj xjan kyibʼaj. Aju Kʼloj Xjal Qʼil Twitz Aqʼuntl atztoq taʼ toj tnam Jerusalén, ex xi kysamaʼn apóstol Pedro ex apóstol Juan toj tnam Samaria tuʼn ttzaj qʼoʼn xewbʼaj xjan kyibʼaj okslal toj tnam lu, ex «atzunte Pedro tukʼix Juan kubʼ kyqʼoʼn kyqʼabʼ tibʼaj kywiʼ okslal, ex kykʼamtzun okslal aju Xewbʼaj Xjan» (Hech. 8:5, 6, 14-17). Axpe ikx qeju xjal te Samaria e okx toj ttnam Dios aʼyeju «axix tok aj Israel qe ex etzan qe tuʼn Dios».

Xi tpakbʼan Pedro Tyol Dios te Cornelio tukʼex kye toj tja Cornelio (Qʼoʼnka twitza tiʼj taqikʼ 5)

5 Ax ikx toj abʼqʼi 36 tiʼj ambʼil iqʼen quʼn jaʼlo, ajbʼen juntl maj apóstol Pedro tuʼn kyoktz mastl xjal toj ttnam Dios. Bʼaj jlu tej t-xi tpakbʼaʼn Pedro Tyol Dios te Cornelio, aju jun nejenel te kysoldad xjal te Roma, ex kye toj tja Cornelio ex kye tamiw (Hech. 10:22, 24, 34, 35). In tzaj tqʼamaʼn Tyol Dios aju ikʼ: «Matoq in yolin Pedro tiʼj jlu, kubʼiltzun Xewbʼaj Xjan kyibʼaj kykyaqil qeju in che bʼin tyol Pedro. Atzun kye okslal judiy, aqeju otoq che tzaj tukʼil Pedro, bʼiʼx naj kynabʼl, tuʼnju tzaj tqʼoʼn Dios Xewbʼaj Xjan kye xjal mya judiy qe» (Hech. 10:44, 45). Iktzun tten, aqeju xjal te junjuntl tnam ex nya sircunsidarin qe jakutoq che okxtl toj akʼaj ttnam Dios, aʼyeju axix tok aj Israel qe ex etzan qe tuʼn Dios.

«JUN TNAM [...] AJU IQʼIN TBʼI KYUʼN»

6, 7. ¿Tiʼ bʼant kyuʼn qeju e ok te akʼaj tnam «aju iqʼin tbʼi» Dios kyuʼn, ex jatumel pon kanin tqanil jlu kyuʼn?

6 Tej tok tchmon tibʼ Kʼloj Xjal Qʼil Twitz Aqʼuntl toj abʼqʼi 49, tqʼama Santiago jlu, aju jun t-xnaqʼtzbʼen Jesús: «Ma tzaj ttxʼolbʼaʼn Simón [Pedro] tzaʼn tten kubʼ t-ximan Dios tuʼn ttzaj tqʼoʼn t-xtalbʼil tnejel maj kye txqantl xjal mya judiy qe ma che jaw t-skʼoʼn junjun kyxol tuʼn kyok etzan tuʼn [moqa, ‹ma jaw tjyoʼn jun tnam kyxol aju iqʼin tbʼi kyuʼn›, TNM]» (Hech. 15:14). Tojju tnam iqʼin tbʼi Dios tuʼn, jakutoq che okx qeju xjal judiy ex qeju xjal nya judiy (Rom. 11:25, 26a). Tej tbʼet ambʼil, kubʼ ttzʼibʼen apóstol Pedro jlu: «Ojtxi mya jun tnam qeye, atzun jaʼlo ma che oke te jun tnam te Dios». Ex tzaj tqʼamaʼn apóstol Pedro tiquʼn e ok te ttnam Dios tej tqʼama: «Aqeye junx kyiyjile, skʼoʼmaj qeye, ex ma che oke te rey ex pal, ma che oke te jun tnam oʼkx te Dios tuʼn kyajbʼene, ma che oke te jun tnam tekuxix Dios tuʼntzun t-xi kychikʼbʼaʼne tbʼinchbʼen Dios nim tipumal; ate Dios txkon kyeye tuʼn kyetze tuj qlolj ex tuʼn kytene tuj t-spikʼumal tbʼanilxix» (1 Ped. 2:9, 10). Xi qʼoʼn kyoklen tuʼn kyok te testigos de Jehová ex tuʼn tjaw kynimsaʼn tbʼi tuʼnju a Jehová Kawil Nimxix Toklen tibʼaj tkyaqil.

7 Ik tzeʼn tqʼama Jehová tiʼj ojtxe aj Israel, ax ikx tqʼama jlu kyiʼj qeju axix tok aj Israel qe ex etzan qe tuʼn: «O nbʼinchaye qe xjal lu tuʼn tjaw kynimsaʼn nbʼiye tuʼn kybʼitz» (Is. 43:21). Ok tilil kyuʼn tnejel okslal lu tuʼn t-xi kyqʼamaʼn kye xjal qa a Jehová axix tok Dios ex qa aqeju txqantl dios nya ax tok qe (1 Tes. 1:9). E ok te ttestiw Jehová ex te ttestiw Jesús «tuj tnam Jerusalén, tuj tkyaqil txʼotxʼ Judey, tuj txʼotxʼ Samaria, ex tuj tkyaqil twitz txʼotxʼ» (Hech. 1:8; Col. 1:23).

8. ¿Tiʼ xi tqʼamaʼn apóstol Pablo kye qeju ateʼtoq toj ttnam Dios toj tnejel syent abʼqʼi tuʼntzun tok kyxqʼuqin kyibʼ?

8 Ok apóstol Pablo te jun tbʼanel testigo de Jehová ex ok tilil tuʼn, tuʼn t-xi tqʼamaʼn qa ax tok Dios te Jehová, axpe ikx tej tyolin kyukʼil qeju xjal at kynabʼil te twitz Txʼotxʼ. Yolin toj tumel tiʼj Jehová kyukʼe xjal lu tej tqʼama qa a «Dios bʼinchante txʼotxʼ ex tkyaqilju at twitz» ex qa a «tajaw kyaʼj ex tajaw txʼotxʼ» (Hech. 17:18, 23-25). Ax ikx tej attoq Pablo toj toxin maj tqan tuʼn tpakbʼan kyoj txqantl tnam, kyaj tqʼamaʼn jlu kye qeju ateʼtoq toj ttnam Dios tuʼn tok kyxqʼuqin kyibʼ: «Porque bʼaʼn wuʼne, ok wexe tzalu che ul txqantl xjal xitul kye okslal, ik kyten xjal lu ik tzaʼn qe xoʼj puro jawni, jurat in bʼaj kychyoʼn txqan ẍneʼl. Ex ax kyxolxe kjawil kyiʼn kyibʼ junjun xjal, kxel kyqʼoʼn jun xnaqʼtzbʼil mya ax tok, noq tuʼn kyok lpeʼ okslal kyiʼj» (Hech. 20:29, 30). Aju kyaj tziyen kyiʼj qeju kʼeleltoq kypan kyibʼ tiʼj Jehová qʼanchaʼlix tej chʼixtoq tjapun bʼaj tnejel syent abʼqʼi (1 Juan 2:18, 19).

9. ¿Tiʼ bʼaj tiʼj ttnam Jehová tej kykyim apóstol?

9 Tej kykyim apóstol, bʼant aju kyajbʼil qeju otoq tzʼel kypan kyibʼ tiʼj Jehová ex atz kyiʼj el txqantl okslabʼil aju in kyqʼamaʼn qa qʼuqli kykʼuʼj tiʼj Jesús. Tuʼnju «iqʼin tbʼi» Dios kyuʼn, aju Jehová, iltoq tiʼj tuʼn t-xi kyqʼamaʼn bʼibʼaj lu kye xjal, noqtzun tuʼnj, nya ik bʼantju kyuʼn, quʼn jatz kyiʼn tbʼi Dios toj nimku Tuʼjil Tyol Dios e kubʼ qʼoʼn kyoj txqantl yol. Bʼaj kyspet-saʼn junjuntl xnaqʼtzbʼil tiʼj Dios. E ok ten bʼinchal jun bʼinchbʼen aju in bʼant kyuʼn qe nya ajbʼel te Dios ex e ok ten yekʼil junjun xnaqʼtzbʼil aju mintiʼ in tzaj t-xnaqʼtzaʼn Tyol Dios. Ok tilil kyuʼn tuʼn ttzaj kyqʼamaʼn qa xjan qeju qʼoj in che oktoq kyuʼn ex qa tqʼoj Dios aju in noktoq kyuʼn. E ok te eleqʼ ex in che yaẍin. Tej tel kypan kyibʼ qeju xjal tiʼj Jehová, ikʼ nim ambʼil. Toj tkyaqil ambʼil lu, noq chʼin kybʼaj qeju ax tok e ajbʼen te Jehová twitz Txʼotxʼ ex nya jun kʼloj tten aju «tnam [...] iqʼin tbʼi» Dios tuʼn toj ambʼil aju.

UL ITZʼJI JUNTL MAJ TTNAM DIOS

10, 11. a) ¿Tiʼ tqʼama Jesús tiʼj triw ex tiʼj nya bʼaʼn kʼul? b) ¿Alkye tten japun twiʼ techel kyaj tqʼamaʼn Jesús tbʼajlen 1914?

10 Ajbʼen techel tiʼj triw ex nya bʼaʼn triw tuʼn Jesús tuʼn ttzaj tqʼamaʼn qa tuʼnju otoq tzʼel kypan kyibʼ xjal tiʼj axix tok xnaqʼtzbʼil, mas kwest-toq tuʼn tel kynikʼ xjal tiʼj axix tok okslabʼil. Kyaj tqʼamaʼn qa «te qonikʼan» tej «in che tantoq xjal», kux tawaʼn Tajaw il aju nya bʼaʼn triw toj awal aju otoq kux tawaʼn Tkʼwaʼl xinaq, moqa Tkʼwaʼl ichan. Junxtoq che jawil chʼiy tzmaxi aj tul «mankbʼil tqʼijlalil». Tzaj tchikʼbʼaʼn Jesús qa aju tbʼanel triw aʼyetzun «qeju at kyoklen tuj tkawbʼil Dios» ex qa aju nya bʼaʼn kʼul aʼyetzun «qeju tkʼwaʼl tajaw il». Tojtzunju mankbʼil qʼij, oktoq ktzajel t-samaʼn Tkʼwaʼl xinaq qe anjel tuʼn tel tpaʼn triw tiʼj nya bʼaʼn kʼul. Oktzun che okel kychmoʼn anjel qeju at kyoklen tuj tkawbʼil Dios (Mat. 13:24-30, 36-43). ¿Tzeʼn tten bʼant jlu? ¿Alkyetoq tten jaku tzʼonin jlu tuʼn tten juntl maj ttnam Dios tzalu twitz Txʼotxʼ?

11 Toj 1914 tzaj tzyet «mankbʼil tqʼijlalil», moqa bʼajsbʼil tqʼijlal. Toj ambʼil aju, noq jteʼx syent kybʼet qeju che xeʼl toj kyaʼj attoq twitz Txʼotxʼ. Tej txi tzyet qʼoj tojx abʼqʼi aju, aʼyeju «at kyoklen tuj tkawbʼil Dios» ateʼkxtoq tjaqʼ tkawbʼil Nitz tnam Babilonia. Noqtzun tuʼnj, toj abʼqʼi 1919 i etz ttzaqpiʼn Jehová, ex qʼanchaʼlix alkyeqe axix tok okslal ex alkyeqe nya ax tok okslal. E ok tchmoʼn Jehová qeju «at kyoklen tuj tkawbʼil» tuʼn kyok te jun tnam nukʼun tten, ikxix tzeʼn kyaj tqʼamaʼn Isaías tej tqʼama: «¿Tzinpe nnuʼl itzʼj jun nasyon te junx qʼij? ¿Tzinpe nnuʼl itzʼj jun tnam jurat naj? Pero tej ttzaj taʼw tkʼuʼj tnam Sión, jurat naj e ul itzʼj qe tal» (Is. 66:8). Toj taqikʼ Tyol Dios lu aju yol Sión, atz in yolin kyiʼj anjel. «E ul itzʼj» qeju o che jaw jyoʼn tuʼn kyxiʼ toj kyaʼj tej kyok chmoʼn ik tzeʼn jun tnam tzalu twitz Txʼotxʼ.

12. ¿Tzeʼn tten o kubʼ kyyekʼun qeju che xeʼl toj kyaʼj qa jun tnam qe iqʼin tbʼi Jehová kyuʼn?

12 Ik tzeʼn toj tnejel syent abʼqʼi, aʼyeju «at kyoklen tuj tkawbʼil Dios» toj ambʼil jaʼlo testigos de Jehová qe (kjawil uʼjit Isaías 43:1, 10, 11). Junxitl qe kywitz txqantl tuʼnju tbʼanel kybʼinchbʼen ex tuʼnju in che pakbʼan tiʼj tbʼanel tqanil tiʼj Tkawbʼil Dios «tuʼntzun tchikʼbʼanjtz ju yol lu kye kykyaqil nasyon» (Mat. 24:14; Filip. 2:15). Tukʼe lu, o che onin kyiʼj nimku xjal tuʼn tchʼiy kyamiwbʼil tukʼil Jehová (kjawil uʼjit Daniel 12:3).

«QAJE QOʼXE KYUKʼILE»

13, 14. ¿Tiquʼn il tiʼj tuʼn tok tilil kyuʼn qeju mlay cheʼx toj kyaʼj tuʼn tel tbʼanel aju kyajbʼebʼil te Jehová? ¿Tzeʼn otoq kyaj qʼamaʼn jlu toj Tyol Dios?

13 Toj xnaqʼtzbʼil ma kyaj ma tzaj tyekʼun qa toj ojtxi tnam Israel xi tkʼamoʼn Jehová kyajbʼebʼil qeju xjal nya aj Israel qe tej in che ajbʼentoq tukʼil ttnam (1 Rey. 8:41-43). Ax ikx toj ambʼil jaʼlo, aʼyeju txqantl ẍneʼl, moqa aʼyeju mlay cheʼx toj kyaʼj, il tiʼj tuʼn kyajbʼen te Jehová junx tukʼe ttnam, aʼyeju «at kyoklen tuj tkawbʼil Dios».

14 Ma tzikʼ nimku ambʼil, kyaj kyqʼamaʼn t-sanjel Dios qa nimku xjal ok che ajbʼel te Jehová tukʼil ttnam toj mankbʼil, moqa bʼajsbʼil, tqʼijlalil. Tqʼama Isaías lu: «Nimku kyajlal tnam che ul ex ok kymaʼ kyjaʼ: Kytzaje ex qo jax twiʼ ju witz etzan tuʼn Qman, tuj tja Tdios Jacob, tuʼntzun ttzaj t-xnaqʼtzaʼn qe aju tajbʼil tuʼn tbʼant quʼn ex tuʼntzun qbʼet tuj bʼe ma tzaj tmaʼn qe. Porque tuj tnam Sión ktzajel qʼoʼn xnaqʼtzbʼil qe, ex tuj Jerusalén ktzajel tmaʼn Qman tyol» (Is. 2:2, 3). Ax ikx te t-sanjel Dios Zacarías tqʼama qa «che ul tuj Jerusalén nimku tnam ex qe nasyon nim kyipun, che ul jyolte Qman aju Tajaw Tkyaqil, che ul qanil te tuʼn kykubʼ kyʼiwlaʼn tuʼn». Ex tqʼama Zacarías qa in che ok xjal lu te «laj stranjer xjal kye mastl nasyon» ex in nok kytzyuʼn kyxbʼalin qeju aj Israel che xeʼl toj kyaʼj, ex in xi kyqʼamaʼn jlu kye: «Qaje qoʼxe kyukʼile, porque ma qbʼiye atzun taʼ Dios kyukʼile» (Zac. 8:20-23).

15. ¿Tiʼ aqʼuntl in bʼant kyuʼn «txqantl» ẍneʼl junx kyukʼil qeju axix tok aj Israel qe?

15 Aqeju «txqantl» ẍneʼl in che pakbʼan tiʼj tbʼanel tqanil tiʼj Tkawbʼil Dios junx kyukʼil qeju axix tok aj Israel qe ex etzan qe tuʼn Dios (Mar. 13:10). Ax ikx o che ok qeju txqantl ẍneʼl te ttnam Dios, ex junx kyukʼe qeju che xeʼl toj kyaʼj in che el te «jun peʼnx ẍneʼl» tjaqʼ tkawbʼil Jesucristo aju «bʼaʼn pastor» (kjawil uʼjit Juan 10:14-16).

QO JYON KOLBʼIL TOJ TTNAM JEHOVÁ

16. ¿Tiʼ kbʼantel tuʼn Jehová tuʼn tkubʼ nej toj Armagedón?

16 Aj tbʼaj xiten Nintz tnam Babilonia, ok che okel lipen aj qʼoj tiʼj ttnam Dios. Tuʼn qkyaj anqʼin, il tiʼj tuʼn qjyon kolbʼil tzul tqʼoʼn Jehová kye tmajen. Ax Jehová kjawil jyonte jun ambʼil tuʼn tbʼaj tkyaqil jlu twitz Txʼotxʼ, toj ambʼil lu ok che okel lipen ajqʼoj tiʼj ttnam. Toj ambʼil aj kyok lipen aj qʼoj tiʼj ttnam Jehová, ok kbʼel bʼaj aju «kʼixbʼisabʼl maʼxix», toj Armagedón (Mat. 24:21; Ezeq. 38:2-4). Toj ambʼil aju, kʼokel tzoqpaj Gog tiʼj jun «tnam» o «jaw bʼinchaʼn juntl maj, ex kyiʼj qe xjal o che ajtz meltzʼaj [moqa ‹o che etz›, TNM] kyxol nimku nasyon» tuʼn kyok te ttnam Jehová (Ezeq. 38:10-12). Toj ambʼil lu, ok kkolil naj Jehová tiʼj ttnam ex oktzun kʼokel tzoqpaj Jehová tiʼj Gog ex kyiʼj t-xjal. Ex tojx ambʼil lu, ok kjawil tnimsaʼn Jehová aju toklen tuʼn tkawin ex kʼokel tbʼi tuʼn te saq. Chi Dios kyjalu: «Kyjaʼtzun tten kxel nyekʼune kye nimku nasyon aju woklene maʼxix ex qa xjanxix qine. Kxel nyekʼun wibʼe kye, ex kʼeleltzun kynikʼ tiʼj, aqine Dios» Jehová (Ezeq. 38:18-23).

Aj ttzajju «kʼixbʼisabʼl maʼxix», il tiʼj tuʼn kukx tok qchmon qibʼ junx kyukʼil qeju in nok kychmon kyibʼ toj ttnam Jehová (Qʼoʼnka twitza tiʼj taqikʼ 16 a 18)

17, 18. a) ¿Tiʼ tzul tqʼamaʼn Jehová te ttnam aj tok ten Gog qʼojil tiʼj? b) Qa qaj tuʼn tkolin Jehová qiʼj, ¿tiʼ il tiʼj tuʼn tbʼant quʼn?

17 Aj tok lipen Gog qʼojil tiʼj ttnam Jehová, kxel tqʼamaʼn Jehová jlu te ttnam: «Aqeye xjal etzan wuʼne, kyxiʼye, kyokxe tuj kyjaye ex kylamoʼn etze qe tlamel ja kywitze. Kyewanx chʼin kyibʼe, akux nnikʼ ttxʼuʼjil Qman» (Is. 26:20). Toj ambʼil aju, ok tzul tqʼamaʼn Jehová qe tiʼ il tiʼj tuʼn tbʼant quʼn tuʼn qklet. Aju txol yol: «Tuj kyjaye», atzlo in yolin tiʼj jatumel in nok qchmon qibʼ.

18 Qa qaj tuʼn qklet aj ttzaj nimxix kʼixbʼisabʼil il tiʼj tuʼn tel qnikʼ qa at jun ttnam Dios twitz txʼotxʼ toj ambʼil jaʼlo ex qa ma che bʼaj tnukʼun toj ttnam. Il tiʼj tuʼn qten toj ttnam Jehová ex tuʼn kukx tok qchmon qibʼ junx kyukʼil qeju in nok kychmon kyibʼ toj ttnam. Tuʼn tkyaqil qanmi, jaku txi qqʼamaʼn ik tzeʼn tqʼama jun ajbʼitzil tej tqʼama: «Tuʼna at kolbʼil Nman, kyʼiwlama aju tnam etzan tuʼna» (Sal. 3:8).