Tuʼn qxiʼ toj xnaqʼtzbʼil

Tuʼn qikʼx atz jatumel ta tajlal xnaqʼtzbʼil

In nex tqʼoʼn ermano Rutherford jun chikʼbʼabʼil toj nimaq chmabʼil atz Cedar Point, Ohio toj 1919.

1919: ma tzikʼ 100 abʼqʼi

1919: ma tzikʼ 100 abʼqʼi

BʼAJ Nimaq Qʼoj toj abʼqʼi 1919 aju ok ojtzqiʼn yajxitl ik tzeʼn Tnejel Nimaq Qʼoj twitz Tkyaqil Txʼotxʼ ex ten qʼoj lu kyaje abʼqʼi. Weʼ qʼoj tej chʼixtoq tkubʼaj abʼqʼi 1918, ex toj 18 te enero te 1919 etz qʼoʼn Chikʼbʼabʼil tiʼj Mujbʼabʼil atz París. Jun kyxol qe tiʼchaq kyaj bʼant tiʼj toj chikʼbʼabʼil lu, kyaj bʼant tiʼj jun uʼj aju tok tbʼi Tratado de Versalles, kubʼ firmarin toj 28 te junio te 1919, ex onin uʼj lu tuʼn ya miʼn kyqʼojin qe tnam tiʼj Alemania.

Ax ikx, kyaj tzʼibʼin toj uʼj tuʼn tten Sociedad de Naciones. Bʼant kʼloj tnam lu «tuʼntzun kyonin kyiʼj kykyaqil tnam» tuʼn «tten mujbʼabʼil kyxol xjal ex tuʼn kyok xqʼuqit». E onin nim okslabʼil tiʼj kʼloj xjal lu. Jun techel, tqʼama Consejo Federal de las Iglesias de Cristo toj América qa ok jlu te «jun yekʼbʼil tiʼj Tkawbʼil Dios tzalu twitz Txʼotxʼ». Onin okslabʼil lu tiʼj Sociedad de Naciones tej t-xi kysamaʼn qe kyxjalil tuʼn kyten toj Chikʼbʼabʼil tiʼj Mujbʼabʼil atz París. Tqʼama jun kyxol qe xjal lu qa tuʼnju chikʼbʼabʼil etz qʼoʼn, «otoq tzyet juntl akʼaj ambʼil twitz tkyaqil Txʼotxʼ».

Ax tok, chʼixtoq t-xi tzyet jun akʼaj ambʼil, pero mlaytoq bʼant jlu kyuʼn qeju e ten tojju chikʼbʼabʼil. Tzaj tzyet jun akʼaj ambʼil tiʼj pakbʼabʼil toj 1919 tuʼnju xi tqʼoʼn Jehová kyipumal tmajen tuʼntzun kypakbʼan ik tzeʼn bʼajxtoq bʼant kyuʼn. Pero naʼmxtoq tbʼant jlu, iltoq tiʼj tuʼn tbʼant junjun chʼixpubʼil kyuʼn Xnaqʼtzal tiʼj Tyol Dios.

JUN TIʼ KWEST TUʼN TKUBʼ XIMET

Joseph Rutherford

Kyaj bʼant tiʼj toj sábado 4 te enero te 1919 tuʼn kyjaw skʼet qe nejenel toj Sociedad Watch Tower Bible and Tract, aju chmabʼil lu in nok jun maj toj abʼqʼi. Kyoj ambʼil aju, a ermano Joseph Rutherford qʼil twitz aqʼuntl toj ttnam Jehová. Otoq tzʼokx qʼoʼn ermano toj cárcel atz Atlanta toj tnam Georgia te Estados Unidos junx kyukʼil wuq erman, maske mintiʼtoq kyil. Toj ambʼil aju, kubʼ ximet qa aʼyex erman ateʼtoq pres tuʼn kykubʼ nej qʼil twitz aqʼuntl moqa tuʼn tjaw skʼoʼn kyxel.

Evander J. Coward

In bʼajtoq tkʼuʼj ermano Rutherford tiʼjju jaku bʼaj tiʼj ttnam Jehová. Ojtzqiʼntoq tuʼn qa ateʼ junjun erman kyqʼama qa mas bʼaʼn tuʼn tjaw skʼet juntl presidente. Tuʼntzunju, tej attoq pres xi ttzʼibʼin jun carta kye qeju kʼokel kychmon kyibʼ ex xi tqʼamaʼn kye tuʼn tjaw kyskʼoʼn ermano Evander Coward. Tqʼama ermano Rutherford qa mintiʼtoq in tzaj «tqʼoj» ermano Evander ex qa attoq «tnabʼil», ex qa otoq tzʼok te «jun ajbʼel te Qajaw». Pero nim erman kubʼ kyximen qa mas bʼaʼn tuʼn kyyon qaq xjaw tuʼntzun kyjaw skʼet erman. Ax kyximbʼetz abogado ten ik tzeʼn kye erman lu, aqeju e onin kyiʼj erman ateʼtoq pres. Akux in che yolin tiʼj jlu, ateʼ junjun tzaj chʼin kyqʼoj.

Richard H. Barber

Toj ambʼil aju, bʼaj jun tiʼ ex onin kyiʼj tuʼn tchewix kykʼuʼj ik tzeʼn tqʼama ermano Richard Barber yajxitl. Tqʼama qa jaw yolin jun kyxol qeju otoq che pon ex tqʼama: «Nya abogado qine, pero tuʼn t-xi bʼinchet tiʼj jlu toj tumel, ojtzqiʼn wuʼne tiʼ t-xilen tuʼn qten tzʼaqli ik tzeʼn taj Dios. Tuʼntzunju, mintiʼ juntl tiʼ mas nim toklen twitzju tuʼn tkubʼ qyekʼin qʼuqbʼil qkʼuʼj ex tuʼn tjaw qskʼoʼn juntl maj ermano Rutherford tuʼn tkubʼ nej qʼil twitz aqʼuntl» (Sal. 18:25).

Alexander H. Macmillan

Ax ikx te ermano Alexander Macmillan tokxtoq pres ex tzaj tnaʼn aju bʼaj toj juntl qʼij tej otoqxi che jaw jyoʼn erman. Ok ttokʼchaʼn ermano Rutherford twitz pared jatumel tokxtoq ermano Macmillan toj pres ex xi tqʼamaʼn te: «Qʼimetza tqʼabʼa». Toj ambʼil aju xi tqʼoʼn jun carta te jatumel tzʼibʼinkux alkyeqe otoq che jaw skʼoʼn. Jun rat el tnikʼ tiʼj qa aʼyex erman otoq che jaw skʼoʼn juntl maj ex aʼyex nejenel che tel toj ttnam Jehová. Tuʼntzunju, aʼyex ermano Rutherford ex Van Amburgh e kubʼ nej twitz aqʼuntl toj ttnam Jehová. Iktzun tten, el kynikʼ tiʼj qa ax ermano Rutherford kʼokeltoq te presidente kyxol tmajen Jehová.

IN CHE ETZ TOJ PRES

Akux ateʼkx wajxaq erman toj pres, kukx ok tilil kyuʼn Xnaqʼtzal tiʼj Tyol Dios tuʼn kyajbʼen te Jehová ex xi kysipen nim solicitud kye xjal tuʼntzun kyetz tzaqpiʼn erman. Mintiʼ e tzaj xobʼ erman tuʼnju kanet mas te 700,000 firma kyuʼn. Toj miércoles 26 te marzo te 1919, etz tzaqpiʼn ermano Rutherford kyukʼix wuq erman, ex naʼmxtoq t-xi kyqʼoʼn erman solicitud.

Kyxol qeju tyol ermano Rutherford xi tqʼama kye qeju e pon kʼamolte, tqʼama jlu: «Qʼuqli nkʼuʼje tiʼj qa aju ma tzikʼ qiʼj, noq oʼkx ma qo bʼaj t-xnaqʼtzaʼn tuʼn tikʼx mas nya bʼaʼn quʼn. [...] Ma tzʼok tilil kyuʼne tuʼn kyetz kyermane toj pres, pero nya a jlu mas nim toklen. [...] Sino ma tzʼok tilil kyuʼne tuʼn tok ojtzqiʼn axix tok, ex aʼyeju ma tzʼok tilil kyuʼn, ma tzaj kykʼamoʼn jun tbʼanelxix kʼiwlabʼil».

Aqeju tiʼchaq ikʼ kyiʼj erman, in tzaj tyekʼin qa a Jehová onin kyiʼj. Toj 14 te mayo te 1919, tqʼama tribunal te apelación jlu: «Mintiʼ ma txi bʼinchet kyiʼj jlu [...] toj tumel ik tzeʼn at kyoklen tiʼj, tuʼntzunju ya mintiʼ tajbʼen aju kykastiw tuʼn tkubʼ qʼoʼn». Otoq qʼamanjtz qa at nim kyil erman ex jakutoq ten kyil twitz ley noqwit oʼkx i etz tzaqpiʼn moqa noqwit oʼkx el qʼiʼn kykastiw. Ax ikx, ya mintiʼ tzaj qʼamaʼn qa at mas kyil. Tuʼntzunju, ajbʼen ley tuʼn jwes Rutherford tuʼn tkolin tiʼj ttnam Jehová twitz Tribunal Supremo te Estados Unidos, ex nim maj kolin tiʼj ttnam Jehová tej tetz pres.

KUBʼ KYXIMEN TUʼN KYPAKBʼAN

Tzaj tnaʼn ermano Macmillan jlu: «Mintiʼtoq tuʼn qkyaj qeʼye ex tuʼn tkubʼ qyoʼne tuʼn qxi qʼiʼne tuʼn Qajaw toj kyaʼj. Sino el qnikʼe tiʼj qa iltoq tiʼj tuʼn t-xi qbʼinchaʼne jun tiʼ tuʼntzun tel qnikʼe tiʼj alkye tajbʼil Qajaw».

Noqtzun tuʼnj, mlaytoq bʼant tuʼn t-xi tzyet juntl maj aqʼuntl kyuʼn erman toj kytxuylal ninja qʼil twitz aqʼuntl ik tzeʼn otoq bʼant kyuʼn. ¿Tiquʼn? Tuʼnju tej kyokx qʼoʼn erman toj cárcel e bʼaj xiten kykyaqil clichés moqa aqeju kʼuxbʼil in che ajbʼentoq tuʼn kyetz imprimirit uʼj. Tzaj kybʼis erman tuʼn jlu, ex ateʼ junjun kubʼ kyximen qa ya otoq bʼaj pakbʼabʼil.

¿Kukxpe ateʼtoq xjal kyaj tuʼn tok kybʼiʼn tbʼanel tqanil in che pakbʼan Xnaqʼtzal tiʼj Tyol Dios tiʼj? Tuʼn ttzaqʼwet xjel lu, kubʼ t-ximen ermano Rutherford tuʼn tex tqʼoʼn jun chikʼbʼabʼil ex xi tqʼoʼn txokbʼil kyiʼj kykyaqil xjal. Tqʼama ermano Macmillan jlu: «Qa ni jun ma pon, entonces ma bʼaj aqʼuntl».

Aju periódico jatumel ex qʼoʼn tqanil tiʼj tchikʼbʼabʼil ermano Rutherford toj 1919 atz Los Ángeles, California, aju ok qʼoʼn tbʼi te «La esperanza para la humanidad angustiada».

Maske yabʼtoq taʼ ermano Rutherford, ex tqʼoʼn tchikʼbʼabʼil toj domingo 4 te mayo te 1919. Ok tqʼoʼn tbʼi tchikʼbʼabʼil te, «La esperanza para la humanidad angustiada» aju ok Los Ángeles, California. E pon 3,500 xjal ex nim xjal e kyaj tiʼjxi. Toj juntl qʼij, e pon 1,500 xjal. El kynikʼ erman tiʼj qa otoq tzaj tzaqʼweʼn kyxjel: kyajtoq xjal tuʼn tok kybʼiʼn tbʼanel tqanil.

Tuʼnju bʼant kyuʼn erman yajxitl, tzaj tzyet jun tbʼanel ambʼil tiʼj kypakbʼabʼil testigos de Jehová ex kukx in bʼant toj ambʼil jaʼlo.

BʼAJ KYBʼINCHAʼN KYTEN TIʼJ AQʼUNTL TUʼN TBʼANT

Toj 1 te agosto te 1919, ex qʼoʼn tqanil toj uʼj lu toj yol inglés qa kʼokeltoq jun nimaq chmabʼil toj septiembre atz Cedar Point, Ohio. Ten jun kuʼxun aju attoq kyxol Xnaqʼtzal tiʼj Tyol Dios, aju Clarence Beaty tbʼi ex ul itzʼj atz Misuri. Tzaj tnaʼn kuʼxun jlu: «Qkyaqile kubʼ qximane qa iltoq tiʼj tuʼn qtene atz». E pon mas te 6,000 erman, mas twitzju kubʼ kyximen. Pero ikʼ jun tiʼ mas tbʼanelxix, jaw aʼ kywiʼ mas te kabʼe syent xjal nqayin tiʼj lago Erie.

Aju t-xkʼomil tnejel uʼj The Golden Age aju etz toj 1 te octubre te 1919.

Toj tjweʼyin qʼij te nimaq chmabʼil toj 5 te septiembre te 1919, etz tqʼoʼn ermano Rutherford jun chikʼbʼabʼil tok tbʼi «Discurso a los colaboradores». Toj chikʼbʼabʼil lu, etz tqʼoʼn erman jun akʼaj uʼj aju tok tbʼi The Golden Age. * Toj uʼj lu kʼeletztoq qʼoʼn tqanil kyiʼj «akʼaj tiʼchaq in che ikʼ» ex tzultoq tchikʼbʼaʼn tukʼil Tyol Dios «tiquʼn in che bʼajtoq tiʼchaq lu».

Xi qʼamaʼn kye Xnaqʼtzal tiʼj Tyol Dios tuʼn miʼn kytzaj xobʼ ex tuʼn kypakbʼan tukʼil akʼaj uʼj otoq tzʼetz. Xi chikʼbʼaʼn toj jun carta tzeʼn tuʼn kypakbʼan erman, tqʼama jlu: «Bʼaʼn tuʼn ttzaj kynaʼn kykyaqil qeju in che ajbʼen te Qajaw moqa o jaw aʼ kywiʼ qa jun tbʼanel qoklen tuʼn qajbʼen te ex bʼaʼn tuʼn tok tilil kyuʼn tuʼn t-xi kypakbʼaʼn tqanil lu kye xjal toj ambʼil jaʼlo». Tbʼanel ok ambʼil lu. Toj xjaw te diciembre otoq tzaj qanin mas te 50 mil akʼaj uʼj kye erman.

Ateʼk junjun erman te Brooklyn, Nueva York, ttxlaj jun camión tokx nim uʼj The Golden Age toj.

Tej chʼixtoq tbʼaj abʼqʼi 1919, ya bʼantni tten ttnam Jehová juntl maj ex otoq tzʼok tipumal. Otoq japun kywiʼ nim yol kyaj qʼamaʼn, aqeju at kyoklen tukʼil bʼajsbʼil tqʼijlalil. Kyaj qʼamaʼn toj Malaquías 3:1-4 qa tuʼn tok ttnam Jehová toj joybʼil ex qa tuʼn tbʼaj saqset moqa tuʼn tbʼaj ẍtilset. Otoq japun bʼaj ambʼil lu. Ax ikx, otoq che etz tzaqpiʼn tmajen Jehová tjaqʼ tipumal Nintz tnam Babilonia ex otoq jaw tskʼoʼn Jesús «majen in bʼant taqʼun [...] ex at tnabʼl» (Apoc. 18:2, 4; Mat. 24:45). * Ikju, otoq bʼant kyten Xnaqʼtzal tiʼj Tyol Dios tuʼn tbʼant aqʼuntl kyuʼn, aju tuʼn ttzaj tqʼoʼn Jehová kye.

^ taqik' 22 Kubʼ chʼixpuʼn tbʼi uʼj The Golden Age toj 1937 ex ok qʼoʼn tbʼi te Consolation, ex toj 1946 ok qʼoʼn tbʼi te Awake! (Atzun toj yol mam, xi tzyet tuʼn tetz uʼj lu toj 2019 ex ok qʼoʼn tbʼi te ¡Weʼktza!).