Tuʼn qxiʼ toj xnaqʼtzbʼil

¿Tiʼ bʼaj kyiʼj testigo de Jehová tej kykubʼ bʼyoʼn xjal kyuʼn nazi?

¿Tiʼ bʼaj kyiʼj testigo de Jehová tej kykubʼ bʼyoʼn xjal kyuʼn nazi?

 Kyxol qeju 35 mil testigo de Jehová in che anqʼintoq toj tnam Alemania ex kyoj tnam ateʼ nqayin tiʼj, e kyim junlo mil 500 kyuʼn nazi. Mintiʼ ojtzqiʼn quʼn tiquʼn e kyim junjun. Kukx in che jyon xjal tqanil tiʼj jlu, tuʼntzunju, jaku chʼexpaj junjun tajlal ex junjun tqanil.

 ¿Tzeʼn e kyim?

  • Aju kʼuxbʼil ajbʼen kyuʼn nazi tuʼn tel qʼiʼn kywiʼ xjal.

      E kubʼ bʼyoʼn: E kubʼ bʼyoʼn chʼixmi 400 testigo de Jehová kyuʼn nazi toj tnam Alemania ex kyoj qe tnam ateʼ nqayin tiʼj. Chʼixmi kykyaqil i eʼx toj juicio, kubʼ qʼoʼn kysentens tuʼn kykyim ex el qʼiʼn kywiʼ. Atzun junjuntl e kubʼ bʼyoʼn kyuʼn pistol ex kubʼ jtzʼoʼn kyqul maske mintiʼ otoq cheʼx toj juicio.

  •   Ikʼx nim nya bʼaʼn kyuʼn toj cárcel: E kyim mas te 1,000 testigo de Jehová toj cárcel ex kyoj lugar jatumel e okx jupuʼn xjal kyuʼn nazi. E ok obligarin tuʼn tbʼant nim aqʼuntl kyuʼn tzmaxi tej kykyim. Junjuntl, e kyim tuʼnju e ok kʼixbʼisaʼn, tuʼn waʼyij, tuʼn cheʼw, tuʼn yabʼil ex qa tuʼnju mintiʼ kanet qʼanbʼil kyuʼn. Atzun junjuntl, e kyim tej tikʼ chʼin ambʼil kyetzlen tzaqpiʼn tej tkubʼaj Tkabʼ Nimaq Qʼoj twitz Tkyaqil Txʼotxʼ tuʼnju otoq tzʼok bʼinchaʼn nim nya bʼaʼn kyiʼj.

  •   Tuʼn junjuntl nya bʼaʼn: E kubʼ bʼyoʼn junjuntl testigo de Jehová tej kyokx qʼoʼn toj jun kwart jatumel at nim gas, tej tok kybʼinchaʼn doctor nya bʼaʼn kyiʼj moqa tej tok qʼoʼn qʼanbʼil kyiʼj tuʼn kykyim.

 ¿Tiquʼn i el ikʼun?

 I el ikʼun testigo de Jehová tuʼnju xi kybʼiʼn aju in tzaj tqʼamaʼn Tyol Dios. Tej kyok obligarin kyuʼn nazi tuʼn tkubʼ kybʼinchaʼn nya bʼaʼn, mintiʼ xi kybʼiʼn jlu, sino tnejel e niman te Dios ex nya kye xjal (Hechos 5:29). Qo xnaqʼtzan kyiʼj kabʼe ambʼil jatumel bʼant jlu kyuʼn.

  1.   Tej mintiʼ okx kyqʼon kyibʼ kyxol aj kawil. Ik tzeʼn in bʼant kyuʼn testigo de Jehová toj ambʼil jaʼlo toj alkyexku tnam, mintiʼ e onin testigo de Jehová e ten tjaqʼ kykawbʼil nazi tiʼj política (Juan 18:36). Tuʼntzunju, mintiʼ xi kyqʼoʼn ambʼil tuʼn tbʼant jlu kyuʼn:

  2.   Tej t-xi kybʼinchaʼn aju nimen kyuʼn. Maske el qʼiʼn ambʼil kye testigo de Jehová tuʼn t-xi kybʼinchaʼn aju nimen kyuʼn, kukx ok tilil kyuʼn tuʼn t-xi kybʼinchaʼn jlu:

    •   Ok kychmon kyibʼ tuʼn kykʼulin ex tuʼn kynaʼn Dios (Hebreos 10:24, 25).

    •   Kukx e pakbʼan ex xi kysipen uʼj in che yolin tiʼj Tyol Dios (Mateo 28:19, 20).

    •   Kukx kubʼ kyyekʼin tbʼanel kymod kyiʼj kyvesin, ax ikx kyiʼj xjal judiy (Marcos 12:31).

    •   Mintiʼ kubʼ kyfirmarin jun uʼj jatumel in tzaj tqʼamaʼn tuʼn tkyaj kytzaqpiʼn kyokslabʼil (Marcos 12:30).

 Tqʼama profesor Robert Gerwarth qa oʼkx qe testigo de Jehová «i el ikʼun tjaqʼ tkawbʼil nazi tuʼnju ok kyqʼoʼn toklen aju nimen kyuʼn». a E jaw labʼin junjuntl xjal ateʼtoq toj cárcel kyiʼj testigo de Jehová tuʼnju mintiʼ kyaj kytzaqpiʼn kyokslabʼil moqa kynimbʼil. Ten jun xjal te Austria toj cárcel ex tqʼama jlu kyiʼj testigo de Jehová: «Mintiʼ in cheʼx toj qʼoj. Mas bʼaʼn toj kywitz tuʼn kykubʼ bʼyoʼn twitzju tuʼn tkubʼ kybʼyoʼn jun xjal».

 ¿Jatumel e kyim?

  •   Atz jatumel e okx jupuʼn xjal kyuʼn nazi: Chʼixmi kykyaqil testigo de Jehová e kyim kyoj lugar jatumel e okx jupuʼn kyuʼn nazi ik tzeʼn Auschwitz, Buchenwald, Dachau, Flossenbürg, Mauthausen, Neuengamme, Niederhagen, Ravensbrück ex Sachsenhausen. O tzʼel nikʼbʼaj tiʼj qa e kyim junlo 200 testigo de Jehová atz Sachsenhausen.

  •   Kyoj cárcel: E kyim junjun testigo de Jehová kyoj cárcel tuʼnju nim e bʼaj kʼixbʼisaʼn. Atzun junjuntl e kyim tuʼnju e ok bʼyoʼn tej kyok toj xjel.

  •   Atz jatumel e kubʼ bʼyoʼn xjal: Mas e kubʼ bʼyoʼn testigo de Jehová kyoj cárcel te Berlin-Plötzensee, Brandeburgo ex Halle/Saale. Ax ikx, ateʼ junjun uʼj in tzaj kyqʼamaʼn qa e ten juntl 70 lugar jatumel e kubʼ bʼyoʼn testigo de Jehová.

 Junjun testigo de Jehová e kubʼ bʼyoʼn

  •  Aju tbʼi: Helene Gotthold

     ¿Jatumel kubʼ bʼyoʼn?: Atz Plötzensee, Berlín

     Nim maj tzyet Helene kyuʼn polisiy maske attoq tchmil ex kabʼe tal. Toj 1937, el tal tuʼnju bʼaj kʼixbʼisaʼn tej t-xi qanin xjel te. Toj 8 te diciembre te 1944 el qʼiʼn twiʼ toj cárcel te Plötzensee, Berlín.

  •  Aju tbʼi: Gerhard Liebold

     ¿Jatumel kubʼ bʼyoʼn?: Atz Brandeburgo

     Qʼiʼntoq 20 abʼqʼi tuʼn Gerhard tej tel qʼiʼn twiʼ toj 6 te mayo te 1943. Otoq tzikʼ kabʼe abʼqʼi tel-len qʼiʼn twiʼ tman tojxju cárcel aju. Kyaj ttzʼibʼin Gerhard jlu kye toj tja ex te tnovia toj jun carta tej chʼixtoq tkubʼ bʼyoʼn: «Mintiʼwtlo ma chin bʼete toj bʼe lu noqwit mintiʼ ma tzaj tqʼoʼn Qajaw wipumale».

  •  Aju tbʼi: Rudolf Auschner

     ¿Jatumel kubʼ bʼyoʼn?: Atz Halle/Saale

     Qʼiʼntoq 17 abʼqʼi tuʼn Rudolf tej tel qʼiʼn twiʼ toj 22 te septiembre te 1944. Tej chʼixtoq tkubʼ bʼyoʼn, kyaj ttzʼibʼin jlu te ttxuʼ: «O che bʼet nim erman toj bʼe lu, ax ikx weye chin bʼetele toj».

a Heydrich: El verdugo de Hitler, t-xaq 284.