Jesus Naipontîꞌsan Nîkupîꞌpîkon Yekare Atos 28:1-31

28  Tamîꞌnawîrî anna eꞌpîikaꞌtîsaꞌ yai oꞌnon pata anna wanî taꞌpî toꞌya. Mîrîrî yai epuꞌtîꞌpî annaya mîrîrî iwono iteseꞌ Malta po anna wanî.  Mîrîrî yai miarî tîîkoꞌmansenonya anna konekaꞌpî morî pe. Mîrîrî yai konoꞌ rena koꞌmannîpîꞌpî mararî pra miarî. Moropai komiꞌ pe awanîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen kureꞌnan apoꞌ tîrukaꞌpî toꞌya, arinîkon atapinatoꞌ ton.  Mîrîrî yai apoꞌ keme yaꞌpunuꞌpî yannukuꞌpî Pauloya, apoꞌ keme ton. Mîrîrî apoꞌ keme yannukuiya tanne, îkîi wanîꞌpî moro. Mîîkîrî yaꞌnannîpî piaꞌtîꞌpî apoꞌya. Mîrîrî yeꞌnen îkîi kurantaꞌpî moropai Paulo yeꞌkaꞌpîiya itenya pîꞌ.  Mîrîrî eraꞌmaꞌpî miarî tîîkoꞌmansenonya. Îkîi eꞌweyeukasaꞌ Paulo yenya pîꞌ eraꞌmaꞌpî toꞌya. Mîrîrî yeꞌnen inkamoroya taꞌpî tîîwarîrîꞌnîkon rî: —Anîꞌ pe mîserî warayoꞌ wanî pe awanî? Pemonkon wîîtîpon pe awanî eserîke awanî. Mîrîrî yeꞌnen mîîkîrî saꞌmanta eꞌpai awanî. Mîrîrî tînkupîꞌpî yeꞌmatoꞌpeiya. Mîîkîrî saꞌmanta pîn tuna kaꞌ taanaꞌse, tîîse aakoꞌmamî pepîn kupî sîrîrî. Kaiꞌma toꞌ esenumenkaꞌpî.  Tenya pîꞌ tîweꞌsen îkîi maꞌpî Pauloya apoꞌ koreꞌta. Tîîse îꞌ kupîiya pra awanîꞌpî. Tîîwanmîra awanîꞌpî neꞌneꞌ epuꞌtîiya pra.  Inkamoroya itenya îkîi neꞌkaꞌpî woꞌmaꞌta nîmîkîꞌpî, awoipî nîmîkîꞌpî toꞌya. Tîîse îꞌ waniꞌ pra awanîꞌpî. Îꞌ waniꞌ pra epuꞌtî pîꞌ aakoꞌmamî eraꞌma tîuyaꞌnîkon wenai, inkamoroya teserukon miakanmaꞌpî. Taꞌpî toꞌya ipîꞌ: —Paapa pe awanî mîrîrî moriya —taꞌpî toꞌya.  Miarî awanîꞌpî warayoꞌ iteseꞌ Públio, patakon esaꞌ pe tîweꞌsen, mîrîrî iwono esaꞌ pe tîweꞌsen. Mîîkîrîya anna yapisîꞌpî tîpata ya morî pe. Moropai seurîwîꞌne wei kaisarî anna koꞌmamîꞌpî iipia.  Mîîkîrî Públio yun wanîꞌpî miarî priꞌya pra tîweꞌsen. Eekomiꞌmaꞌpî moropai nuwasuꞌ pîꞌ tîweꞌsen. Mîîkîrî pia Paulo ewomîꞌpî quarto ta moropai ipona tenya tîîse eepîremaꞌpî. Mîîkîrî esepiꞌtîꞌpî.  Mîrîrî tîpo priꞌyawonkon pepîn mîrîrî iwono po tîweꞌsanon iipîꞌpî Paulo pia. Inkamoro esepiꞌtîꞌpî. 10  Miarî anna wanî yai inkamoroya tuꞌke îꞌ rî tîrîꞌpî anna yekkari ton. Moropai anna asaraꞌtî yai apoꞌyen ya tuꞌke itîrîꞌpî toꞌya nîrî anna pia. Ituꞌse anna eꞌtoꞌ mîrîrî araꞌtîsaꞌ toꞌya wanîꞌpî tuꞌke apoꞌyen yaꞌ, anna wîtî pe, anna yekkari ton. Roma Cidaderî Pona Paulo Erepamî 11  Mîrîrî yai seurîwîꞌne kapoi kaisarî anna koꞌmansaꞌ tîpo, mîrîrî iwono po anna asaraꞌtîꞌpî apoꞌyen yaꞌ. Alexandria cidaderî poinon iteseꞌ wanîꞌpî ipîꞌ eꞌmenukaꞌpî pe paapayamîꞌ monoiꞌpankon kaiꞌma. Mîrîrî apoꞌyen wanîꞌpî moro iwono po siꞌma konoꞌpîtî yuwaꞌkaꞌtîpon pe. Mîrîrî pata pai anna wîtîꞌpî. 12  Moropai anna erepamîꞌpî Siracusa cidaderî pona. Miarî anna koꞌmamîꞌpî seurîwîꞌne wei kaisarî. 13  Miarî pai anna wîtîꞌpî moropai anna erepamîꞌpî Régio cidaderî pona. Erenmaꞌsaꞌ pe anna wîtî tanne aꞌsitun erepamîꞌpî anna yeꞌmaꞌpî pîꞌ winîpai tuiꞌsen meruntî ke. Mîrîrî yeꞌnen asakîꞌne wei tîîse anna erepamîꞌpî Potéoli cidaderî pona. Mîrîrî pîkîrî apoꞌyen yaꞌ anna wîtîꞌpî. 14  Miarî cidade po innape Jesus kuꞌnenan eporîꞌpî annaya. Inkamoroya anna etaꞌpî tîîpiaꞌnîkon tiwin semana kaisarî anna koꞌmantoꞌpe kaiꞌma. 15  Mîrîrî tîpo anna eseꞌmaꞌtîꞌpî Roma pona. Mîrîrî yai innape Jesus kuꞌnenan Roma ponkonya anna yekare etasaꞌ tîuyaꞌnîkon yai inkamoro wîtîsaꞌ wanîꞌpî anna ponaya cidade iteseꞌ Praꞌca de Ápio pona. Moropai tiaronkon wîtîsaꞌ wanîꞌpî tiaron cidade pona iteseꞌ Três Vendas pona. Inkamoro eraꞌma tîuya yai Paapa pîꞌ —Morî pe man —taꞌpî Pauloya. Mîrîrî tîpo kureꞌne aatausinpaꞌpî. 16  Roma pona teerepansaꞌkon yai tîîwarîrî Paulo koꞌmantoꞌpe irumakaꞌpî toꞌya tiwin surara itesaꞌ ton yarakkîrî. Atarakkansaꞌ Pe Pauloya Itekare Ekaremekî 17  Seurîwîꞌne wei teerepansaꞌkon tîpo, Pauloya Romaponkon epereꞌtoꞌ yewîꞌ esanon Judeuyamîꞌ yanno meꞌpoꞌpî tîîpia toꞌ iiꞌtoꞌpe. Inkamoro erepansaꞌ yai toꞌ pîꞌ taꞌpîiya: —Uyonpayamîꞌ, îꞌ kuꞌsauꞌya pra wai uyonpakon Judeuyamîꞌ winîkîi. Uyeserukon pe utamokon nîtîrîꞌpî toꞌ napisîꞌpî pîꞌ uukoꞌmansaꞌ sîrîrî, tîrumakai pra. Mîîwîni tîîse Judeuyamîꞌya uyapisîꞌpî Jerusalém po. Inkamoroya urumakaꞌpî Romanoyamîꞌ pia. 18  Inkamoroya uyekaranmapoꞌpî moropai uurî anrumakapai toꞌ wanîꞌpî. Maasa pra îꞌ rî unkupîꞌpî ton pra wanî yeꞌnen, îꞌ kupîkonpa uyarakkîrî. 19  Tîîse urumaka Judeuyamîꞌya yuꞌse pra awanîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen toꞌ esatîꞌpîuya toꞌ pîꞌ rei esaꞌ pe tîweꞌsen César pia, uyeseru pîꞌ eseurîmapai wanî yeꞌnen. Uyeseru pîꞌ neken eseurîmatoꞌpe. Uyonpayamîꞌ îꞌ kupîtîponkon uwinîkîi, inkamoro yeseru pîꞌ eseurîma pepîn. 20  Mîrîrî anekaremeꞌpai wanî yeꞌnen amîrîꞌnîkon pîꞌ esatîꞌpîuya aaipîkonpa. Sîrîrî warantî eseurîmapai wanî yeꞌnen amîrîꞌnîkon pokonpe tîîse uurî wanî sîrîrî tarî yewaꞌtîsaꞌ pe saꞌman ferro ke, maasa pra manniꞌ Judeuyamîꞌya inîmîkî koꞌmannîpî manniꞌ, mîîkîrî pîꞌ eseurîma wenai uyewaꞌtîsaꞌ toꞌya sîrîrî. 21  Mîrîrî yeꞌnen inkamoroya taꞌpî: —Kaareta yapiꞌsaꞌ annaya pra man, apîꞌ teeseurîmasen Judeuyamîꞌ piapaiꞌnîkon. Uyonpakon miarî painon iiꞌsaꞌ pra man ayekare ekaremeꞌse anna pîꞌ. Îꞌ kaiꞌma apîꞌ eeseurîmaton imakuiꞌpî pe awanîꞌpî ekaremekîton iiꞌsaꞌ pra man —taꞌpî toꞌya. 22  Tîîse îꞌ kaiꞌma ayekare pîꞌ eeseurîma anetapai anna man. Maasa pra etaꞌpî annaya man tamîꞌnawîronkon patakon kaisarî imakuiꞌpî pe inkamoro innape Jesus kuꞌnenan toꞌ koreꞌta amîrî eꞌtoꞌkon winîkîi toꞌ eseurîma. 23  Mîrîrî yeꞌnen teesepotoꞌkon weiyu ton moꞌkaꞌpî toꞌya Paulo eseurîma etakonpa kaiꞌma. Mîrîrî weiyu eseposaꞌ yai inkamoro arinîkon wîtîꞌpî Paulo pia. Inkamoro koꞌmamîꞌpî penane pata pai ewaron erepamî pîkîrî. Paapa maimu ekaremekîꞌpîiya îꞌ kaiꞌma tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe Paapa iipî ekaremekîꞌpîiya toꞌ pîꞌ. Moisés nurîꞌtî kaaretarîya taasaꞌ yawîrî moropai Paapa maimu ekaremeꞌnenan profetayamîꞌ kaaretarîya taasaꞌ yawîrî ekaremekîꞌpîiya. Maasa pra innape Jesus Paapa narimaꞌpî kupî toꞌya yuꞌse tîwanî yeꞌnen. 24  Mîrîrî yai tiaronkonya innape ikupîꞌpî. Tîîse tiaronkonya innape ikupî pra awanîꞌpî. 25  Mîrîrî yai tamîꞌnawîronkon wîtîꞌpî iipia pai tîîwarîrîꞌnîkon teesiyuꞌpîꞌse. Tîîse toꞌ wîtî rawîrî Pauloya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Yairon pîꞌ pena Morî Yekaton Wannî eseurîmaꞌpî. Paapa maimu ekaremeꞌnen Profeta Isaías nurîꞌtî winîpai amîrîꞌnîkon tamokon pîꞌ eeseurîmaꞌpî. Taꞌpî Paapaya Isaías pîꞌ:“Atîkî moropai kaꞌkî insanan pemonkonyamîꞌ pîꞌ. 26  ‘Amîrîꞌnîkonya etapîtî koꞌmannîpîtîîse epuꞌtîyaꞌnîkon pepîn sîrîrî tîpose.Amîrîꞌnîkonya eraꞌmapîtî tuꞌke iteꞌkatîîse îꞌ kaiꞌma innape awanî eraꞌmayaꞌnîkon pepîn’makai toꞌ pîꞌ” taꞌpîiya. 27  “Maasa pra insamoro pemonkonyamîꞌ yewan wanîsaꞌman pe puꞌkuru.Anetapai pra toꞌ wanî.Mîrîrî yeꞌnen inkamoroya tîpanakon yettapurueta tîuyaꞌnîkon namai.Tenukon yenpiꞌnuꞌsaꞌ toꞌyaaneraꞌmapai pra tîwanîkon yeꞌnen.Mîrîrî yeꞌnen epuꞌtî toꞌya pepîn.Mîrîrî warantî pra toꞌ wanî ya,tenukon ke eraꞌma toꞌya eꞌpainonmoropai eta tîuyaꞌnîkonya tîpanakon keepuꞌtî toꞌya eꞌpainon.Teesenumenkatoꞌ ke toꞌ esenumenka yaepuꞌtî toꞌya eꞌpainon.Inkamoro ennaꞌpo eꞌpainon uupia uyapurîi.Mîrîrî warantî awanî ya,inkamoro pîikaꞌtîuya eꞌpainon”, taꞌpî Paapaya Isaías pîꞌ —taꞌpî Pauloya. 28  —Mîrîrî yeꞌnen epuꞌtîyaꞌnîkon eꞌpai awanî îꞌ kaiꞌma Paapaya Judeuyamîꞌ pepîn pîikaꞌtîtoꞌ ton yarimasaꞌ. Inkamoroya sîrîrî itekare eta kupî sîrîrî —taꞌpî Pauloya toꞌ pîꞌ. [ 29  Mîrîrî taa Pauloya etatîpoꞌnîkon Judeuyamîꞌ wîtîꞌpî iipiapai teekoreꞌmai, tîîwarîrîꞌnîkon teesiyuꞌpîꞌse.] 30  Asakîꞌne konoꞌ kaisarî Paulo koꞌmamîꞌpî kapoi kaisarî teꞌmasen wîttî ta. Mîrîrî yeꞌmaꞌpîtîꞌpîiya. Mîrîrî yai tamîꞌnawîronkon tîîpia tuutîsanon pokonpe aweꞌpîtîꞌpî. 31  Mîîkîrîya îꞌ kaiꞌma toꞌ yenupapîtîꞌpî tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe Paapa ena toꞌ pîꞌ ekaremeꞌpîtîꞌpîya toꞌ pîꞌ. Moropai Uyepotorîkon Jesus Cristo yekare pîꞌ eeseurîmapîtîꞌpî meruntî ke tîîpia teerepansenon kaisarî. Anîꞌya imanenpa pra ekaremeꞌpîtîꞌpîiya.

Imenukasa kaareta yare ito'ko