Jesus Cristo Yekare Lucas Nîmenukaꞌpî 12:1-59

12  Mararî pra ikuꞌneꞌtî yentai pemonkonyamîꞌ emurukuntîꞌpî Jesus eseurîma etakonpa iipia. Mararî pra kîrîppe toꞌ wanîꞌpî ipataꞌseꞌ ton pra tiaronkon pona toꞌ erepanpîtîꞌpî tuꞌke tîwanîkon yeꞌnen. Mîrîrî yai Jesusya taꞌpî tînenupaꞌsan pîꞌ eꞌmaiꞌ pe: —Tîwarî eꞌtî fariseuyamîꞌ yeseru pîꞌ, tiaronkon yenkuꞌtî toꞌya pîꞌ morî pe tîwanîkon kaiꞌma.  Tamîꞌnawîrî toꞌ nîkupîꞌpî toꞌ yeseru eeseraꞌma pra siꞌpî eꞌnaponka kupî sîrîrî aronne. Moropai toꞌ yeseru îꞌ kaiꞌma teesenonse toꞌ nîkupîꞌpî esepuꞌtî kupî sîrîrî mîrîrî yai tamîꞌnawîrî.  Mîrîrî warantî tamîꞌnawîrî îꞌ taꞌpîꞌnîkon ewaron ta siꞌma anîꞌya eta pra tîîse, mîrîrî eseta kupî sîrîrî tarîpai ewaron ta pra, tîîse aꞌka ta. Moropai amaꞌ pe eeseurîmaꞌpî ayewîꞌ ta siꞌma taatarakkanse anîꞌya eta nama pe, mîrîrî esekaremekî kupî sîrîrî tamîꞌnawîronkonya eta tanne amaꞌ pe pra —taꞌpî Jesusya. Anîꞌ Nama Eꞌpai Awanî  Jesus eseurîma koꞌmannîpîꞌpî toꞌ pîꞌ: —Uyonpayamîꞌ tauya sîrîrî apîꞌnîkon. Eranneꞌ pe keꞌtî manniꞌkan pemonkonyamîꞌ atarumaꞌtînenkon pîꞌ. Tiaron pensa awîkon toꞌya kupî sîrîrî. Mîrîrî pîꞌ eranneꞌ pe pra eꞌtî. Awîsaꞌkon toꞌya tîpo inîꞌrî îꞌ kupî toꞌya pepîn. Ayesaꞌkon neken wîî toꞌya tîîse ayekatonkon wîî toꞌya eserîke pra awanî.  Tîîse tauya sîrîrî apîꞌnîkon. Anîꞌ namayaꞌnîkon eꞌpai awanî. Paapa namatî. Maasa pra mîîkîrîya awîkon kupî sîrîrî. Ayesaꞌkon wîiya moropai ayekatonkon yenumîiya apoꞌ yaꞌ. Mîrîrî yeꞌnen tauya inîꞌrî apîꞌnîkon, Paapa namatî, tiaron pemonkon namayaꞌnîkon yentai apoꞌ yaꞌ ayenumîiya namai —taꞌpî Jesusya.  —Pemonkonyamîꞌ pîꞌ eranneꞌ pe pra eꞌkî. Tîîse Paapa nama eꞌpai man maasa pra uurîꞌnîkon koꞌmannîꞌnen pe awanî yeꞌnen. Aꞌkî, toꞌ eꞌrepa miaꞌtaikin toronyamîꞌ simonkokon ke epeꞌmîra. Tîîse Paapaya inkamoro toronyamîꞌ epuꞌtî maasa pra iwanmînonkon pepîn inkamoro.  Inkamoro toronyamîꞌ maꞌrankon yentai amîrîꞌnîkon epuꞌtîiya. Apuꞌpai siꞌpo kuꞌneꞌtîsaiꞌya tamîꞌnawîrî. Mîrîrî yeꞌnen eranneꞌ pe pra eꞌtî. Amîrîꞌnîkon wanî pepîn iiwanmîra maasa pra tuꞌkankon toronyamîꞌ yentai amîrîꞌnîkon wanî Paapa pia —taꞌpî Jesusya. Cristo, Kaꞌ Poi Iipîꞌpî Pemonkon Uurî  Jesus eseurîma koꞌmannîpîꞌpî toꞌ pîꞌ: —Anîꞌya taa ya, “Inna uurî Jesus pemonkono pe wanî”, taiya ya pemonkonyamîꞌ pîꞌ, uurî kaꞌ poi iipîꞌpîya taa nîrî mîrîrî warantî Paapa poitîrîtonon inserîyamîꞌ pîꞌ. “Inna mîserî upemonkono”, tauya toꞌ pîꞌ.  Tîîse anîꞌya taa ya: “Uurî kaane Jesus pemonkono pepîn uurî. Yapurînen pepîn uurî”, taawon awanî ya, mîîkîrîya uwapuꞌtî. Mîrîrî warantî nîrî uurî kaꞌ poi iipîꞌpîya iwapuꞌtî Paapa poitîrîtonon inserîyamîꞌ pîꞌ. “Upemonkono pepîn mîserî” tauya toꞌ pîꞌ —taꞌpî Jesusya. 10  Moropai taꞌpîiya: —Anîꞌ eseurîma ya uurî kaꞌ poi iipîꞌpî winîkîi mîrîrî imakuiꞌpî inkupîꞌpî kupî Paapaya eserîke awanî tîîwanmîra. Tîîse anîꞌ eseurîma ya imakuiꞌpî pe Morî Yekaton Wannî winîkîi, mîrîrî imakuiꞌpî inkupîꞌpî kupî Paapaya pepîn tîîwanmîra. Tîîse aakoꞌmamî mîrîrî ipatîkarî imakuiꞌpî pe awanî Paapa pîꞌ. 11  Moropai taꞌpîiya tînenupaꞌsan pîꞌ: —Tauya sîrîrî apîꞌnîkon. Amîrîꞌnîkon yarî toꞌya epereꞌnîtoꞌ yewîꞌkon ta apîꞌnîkon teeseurîmakonpa. Pata esaꞌ pe tîweꞌsen moropai ipîkku pe tîweꞌsen rawîrî Paapa maimu ekaremekîyaꞌnîkon wenai. Mîrîrî pîꞌ teesewankonoꞌmai pra eꞌtî. “Îꞌ see taatoꞌpeuya koꞌye” kîkatî aawarîrîꞌnîkon. “Îꞌ kaiꞌma see epetoꞌpe” tîkai pra eꞌtî. 12  Maasa pra inkamoro ipîkkukon rawîrî siꞌma îꞌ kaiꞌma eeseurîmatoꞌkon ton ke ayenupakon Morî Yekaton Wannîya mîrîrî yai, toꞌ maimu yuꞌtoꞌyakon ton tîrîiya —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ. Pakko Pe Ipîkku Warayoꞌ Wanî 13  Inkamoro arinîkon yeurîma Jesusya tanne toꞌ koreꞌta tîweꞌsen warayoꞌ eseurîmaꞌpî. Taꞌpîiya Jesus pîꞌ: —Uyenupanen, anna yunkon nurîꞌtî yemannerîꞌpî innîmîꞌpî, mîrîrî rataikatoꞌpe uyakonya kaꞌkî arakkita pairî uurî ton —taꞌpîiya Jesus pîꞌ. 14  Imaimu yuukuꞌpî Jesusya: —Uyonpa, mîrîrî uurî esenyakaꞌmatoꞌ pepîn. Oꞌnon yeꞌka pe see mîrîrî kupîuya epuꞌtî pîꞌ nan? Mîrîrî kupîuya eserîke pra wai —taꞌpîiya ipîꞌ. 15  Mîrîrî yai tamîꞌnawîronkon pîꞌ eeseurîmaꞌpî. Taꞌpîiya: —Tîwarî eꞌtî, îꞌ ituꞌse aweꞌtoꞌkon pîꞌ. Kureꞌne îꞌ ituꞌse aweꞌtoꞌkon yuꞌse kîsenumenkatî. Maasa pra kureꞌne temanne ke tîweꞌsen pe tîwanî wenai, morî pe aakoꞌmamî pepîn. 16  Mîrîrî yekare pîꞌ toꞌ yenupapa kaiꞌma Jesusya warayoꞌ ipîkku yekare ekaremekîꞌpî. Taꞌpîiya: —Warayoꞌ wanîꞌpî yemanne ke. Moropai mîîkîrîya taꞌreꞌ ton pîmîꞌpî mararî pra. Moropai eepetaꞌpî mararî pra moropai imoꞌkaꞌpîiya kureꞌne. 17  Mîrîrî pîꞌ mîîkîrî esenumenka piaꞌtîꞌpî tîîwarîrî. Taꞌpîiya: “Uyaꞌreꞌ pataꞌseꞌ ton pra nai koo. Mararî pra tîîse rî” taꞌpîiya. “Oꞌnon pata ikonekauya eꞌpainon”, kaiꞌma eesenumenkaꞌpî. 18  Mîîkîrîya taꞌpî: “Aa, epuꞌtî pîꞌ wai tarîpai”, taꞌpîiya. Tîîwarîrî eesenumenkaꞌpî. Taꞌpîiya: “Seeniꞌ eꞌmaiꞌnon itewîꞌ pe unkonekaꞌpî yarankauya sîrîrî inîꞌrî kureꞌne panpîꞌ ikonekatoꞌpeuya. Mîrîrî ta tamîꞌnawîrî ikonekatoꞌpeuya, mîrîrî eꞌmaiꞌ pe itesaꞌ pe wanîꞌpî pokonpe, amenan konekatoꞌpeuya”, taꞌpîiya. 19  “Moropai tauya upîꞌrî uuwarîrî. Morî puꞌkuru warayoꞌ tamîꞌnawîron esaꞌ amîrî ituꞌse aweꞌtoꞌ man tamîꞌnawîrî aapia. Tarîpai tuꞌke konoꞌ kaisarî itesaꞌ pe aakoꞌmamî. Tarîpai erîꞌkaꞌkî enapî pîꞌ akoꞌmankî. Moropai enîrî pîꞌ akoꞌmankî moropai atausinpa pîꞌ akoꞌmankî tauya” taꞌpî warayoꞌ ipîkkuya tîpîꞌrî, morî pe tîîkoꞌmamî kaiꞌma. 20  Tîîse mîîkîrî pîꞌ Paapaya taꞌpî: “Pakko, amîrî îꞌ epuꞌnen pepîn, îꞌ tepuꞌse pra teeseurîmasen. Maasa pra sîrîrîpe ewaron yaꞌ aasaꞌmanta kupî pe nai. Anîꞌrî wanî epuꞌtî pîꞌ nan mîrîrî mararon pepîn ayaꞌreꞌ ankonekaꞌpî yarakkîrî?” taꞌpî Paapaya ipîꞌ. 21  Moropai taꞌpî Jesusya: —Sîrîrî warantî aweꞌkupî mîrîrî inkamoro yeꞌkakon ipîkku pe tîweꞌsanon. Maasa pra tîmîrîꞌnîkon pe neken temannekon yannuku pîꞌ toꞌ koꞌmannî. Tamîꞌnawîrî itesaꞌ pe tîweꞌtoꞌkon pîꞌ tewankon yapiꞌsaꞌ toꞌya. Tîîse Paapa pia ipîkku pe pra toꞌ wanî. Îꞌ ton pînon inkamoro maasa pra Paapa maimu yawîrî pra toꞌ wanî yeꞌnen, îꞌ rî yapisî toꞌya pepîn iwinîpai —taꞌpî Jesusya. Îꞌ Ituꞌse Aweꞌtoꞌkon Pîꞌ Teesekaꞌnunkai Pra Eꞌtî 22  Mîrîrî warantî toꞌ yeurîma tîpo, Jesusya taꞌpî tînenupaꞌsan pîꞌ: —Mîrîrî yeꞌnen tauya sîrîrî apîꞌnîkon. Aakoꞌmantoꞌkon pîꞌ teesewankonoꞌmai pra eꞌtî. Ayekkarikon ton pra awanî pîꞌ aponkon ton pra awanî pîꞌ kîsewankonoꞌmatî. 23  Maasa pra uurîꞌnîkon koꞌmantoꞌ koꞌmannîpî Paapaya. Moropai uyesaꞌkon koꞌmannîpîiya. Mîrîrî wanî mîrîrî uyaꞌreꞌkon moropai uponkon yentai. Mîrîrî yeꞌnen mîrîrî pîꞌ teesenumenkai pra eꞌtî. 24  Maasa esenumenkatî. Manniꞌkan toronyamîꞌ esenyakaꞌma pepîn tekkarikon ton pîmî pîꞌ. Moropai imoꞌka pîꞌ toꞌ esenyakaꞌma pepîn. Moropai itewîꞌkon ton koneka toꞌya pepîn. Tîîse Paapaya inkamoro koꞌmannîpî mîrîrî. Toꞌ yaꞌreꞌ ton tîrîiya emiꞌnan moronka toꞌya namai. Amîrîꞌnîkon kanan? îꞌ kaiꞌma awanîkon? Inkamoro toronyamîꞌ koꞌmannîpî tîuya yentai Paapaya aakoꞌmannîpîkon. Maasa pra inkamoro toronyamîꞌ yentainokon amîrîꞌnîkon. 25  Teesenumenkatoꞌkon wenai anîꞌya tîîkoꞌmantoꞌkon ton yenka pepîn inîꞌ panpîꞌ tîîkoꞌmamîpa, nem mararî. 26  Mîrîrî kupîyaꞌnîkon eserîke pra awanîkon yeꞌnen îꞌ ton pe aakoꞌmamîkon teesewankonoꞌmai îꞌ ituꞌse aweꞌtoꞌkon pîꞌ. 27  Maasa esenumenkatî konoꞌ waiyi pîꞌ. Eesenyakaꞌma pepîn tîpon siꞌpîmî pîꞌ. Mîîwîni tîîse morî pe toꞌ yariꞌku wanî. Tauya sîrîrî apîꞌnîkon, pena Salomão nurîꞌtîya tîpon ton yekaꞌmaꞌpî morî puꞌkuru mîrîrî konoꞌ waiyi warainon yekaꞌmaꞌpîiya maasa pra itesaꞌ pe tîwanî yeꞌnen, ipîkku pe tîwanî yeꞌnen. 28  Tîîse mîîkîrî epontîsaꞌ yentai morî pe puꞌkuru konoꞌ waiyi wanî. Mîrîrî warantî parîꞌ yariꞌkutannîpî Paapaya kureꞌne aakoꞌmamî pra tîîse. Kaꞌneꞌ pe rî aatîꞌnapamî. Mîrîrî yentai uurîꞌnîkon pontîiya morî pe. Mîrîrî warantî rî tîîse mararî innape ikupîyaꞌnîkon. 29  Mîrîrî yeꞌnen ayaꞌreꞌkon pîꞌ moropai awukukon pîꞌ ayewankon tapiꞌse pra eꞌtî. Mîrîrî pîꞌ teesewankonoꞌmai pra eꞌtî. 30  Maasa pra manniꞌkan Paapa epuꞌnen pepîn yeseru mîrîrî. Moropai tamîꞌnawîrî îꞌ ituꞌse aweꞌtoꞌkon epuꞌtî pîꞌ Paapa man. Mîrîrî yeꞌnen mîrîrî pîꞌ teesewankonoꞌmai pra eꞌtî. 31  Tîîse Paapa yenyaꞌ eturumakatî, ayepotorîkon pe aweꞌtoꞌpe. Moropai ituꞌse Paapa eꞌtoꞌ kupîyaꞌnîkon yuwatî. Mîrîrî kupîyaꞌnîkon ya, tamîꞌnawîrî manniꞌ ituꞌse aweꞌtoꞌkon tîrîiya aapiaꞌnîkon —taꞌpî Jesusya. Kaꞌ Po Tîweꞌtîꞌkasen Pepîn Konekatî 32  Moropai taꞌpîiya: —Mîrîrî yeꞌnen unmukuyamîꞌ, innape Paapa kupî pîꞌ akoꞌmantî eranneꞌ pe tîweꞌse pra. Maasa pra Paapa, ayunkonya tîwakîri pe tîntîrî tîrî pe man aapiaꞌnîkon. Tesaꞌkon pe itenyaꞌ eturumakaꞌsan pia itîrîiya. 33  Mîrîrî yeꞌnen îꞌ itesaꞌ pe aweꞌtoꞌkon ke eꞌrepatî. Moropai mîrîrî yepeꞌpî tîniru tîîtî manniꞌkan îꞌ ton pînon pia. Mîrîrî wenai ayemannekon yenseꞌ ton eporîya, tîweꞌtîꞌkasen pepîn kaꞌ po. Moropai mîrîrî yaꞌ itesaꞌ pe aweꞌtoꞌkon konekaya kaꞌ po. Maasa pra miarî aataretîꞌka pepîn. Moropai miarî amaꞌyeꞌya yamaꞌrunpa pepîn. Moropai miarî kaꞌ po anîꞌrî oꞌmaꞌya aponkon ayemannekon yaku pepîn. Ipatîkarî morî pe aakoꞌmamî. 34  Maasa pra miarî kaꞌ po ayemannekon konekasaꞌyaꞌnîkon manniꞌ pata eesenumenkatoꞌkon wanî nîrî miarî aakoꞌmamîkon pîꞌ —taꞌpî Jesusya. Tîkaraiwarîkon Nîmîꞌnenan 35  Moropai inîꞌrî taꞌpî Jesusya: —Morî pe teekonekai eꞌtî tamîꞌnawîrî ankonekakon ton konekakonpa. Morî pe aponkon yekaꞌmatî. Moropai aꞌkumaꞌtukon tawittanîꞌse eꞌtî. Îꞌ rî eꞌkupî eraꞌmakonpa —taꞌpîiya. 36  —Manniꞌkan pemonkonyamîꞌ tîkaraiwarîkon tîweꞌmarimasen festarî pona itîꞌpî ennaꞌpo nîmîkî pîꞌ tîweꞌsanon warantî eꞌtî. Inîmîkî toꞌya tanne, toꞌ karaiwarî erepamî ya, manaꞌta paꞌtîiya. Kaꞌneꞌ pe manaꞌta yarakkanmoka toꞌya eewontoꞌpe, maasa pra inîmîkî tîuyaꞌnîkon yeꞌnen. 37  Morî pe puꞌkuru inkamoro ipoitîrîtonon wanî. Maasa pra toꞌ karaiwarîya toꞌ eporî toꞌ weꞌnasaꞌ pra awanî yeꞌnen, tînîmîkî pîꞌ toꞌ tîîse. Tauya apîꞌnîkon mîîkîrî toꞌ karaiwarîya tîpon miakanma tîpoitîrîtonon yekkari ton tîrîpa. Moropai taiya toꞌ pîꞌ: “Ereutatî mesa pia”, taiya. Moropai inkamoro pîꞌ toꞌ karaiwarî esemiꞌtîpa toꞌ yekkari ton tîrî pîꞌ. Mîrîrî warantî awanî kupî sîrîrî Uyepotorîkon iipî nîmîꞌnenan ton pe. 38  Mîîkîrî toꞌ karaiwarî erepamî ya, kureꞌne tîîkoꞌmamî tîpo, anoinna eerepamî pra awanî ya, eerenmapî ya eerepamî ya, aatausinpa tîpoitîrîtonon pîꞌ, inîmîkî pîꞌ toꞌ koꞌmamî yeꞌnen. 39  Maasa esenumenkatî sîrîrî pîꞌ. Sîrîrîpe amaꞌyeꞌya temanne yamaꞌrunpa epuꞌtî warayoꞌ wîttî esaꞌya ya, inîmîkî pîꞌ wîttî esaꞌ koꞌmamî eꞌpainon, temanne yamaꞌrunpaiya namai. 40  Mîrîrî yeꞌnen tauya sîrîrî apîꞌnîkon. Amîrîꞌnîkon nîrî mîrîrî warantî enpen akoꞌmantî, maasa pra îꞌ pensa uurî kaꞌ poi iipîꞌpî pemonkon pe ennaꞌpotoꞌ weiyu sîrîrî non pona epuꞌtîyaꞌnîkon pra naatîi. Enpen eꞌtî aawanmîraꞌnîkon unîmîkîyaꞌnîkon pra awanîkon tanne ayeporîuyaꞌnîkon namai —taꞌpî Jesusya. Asakîꞌnankon Ipoitîrîtonon, Morî, Imakuiꞌpî 41  Mîrîrî warantî Jesus eseurîma yeꞌnen Pedroya Jesus ekaranmapoꞌpî. Taꞌpîiya: —Uyenupanen, mîrîrî eeseurîmatoꞌ wanî mîrîrî anna anenupaꞌsan neken panamatoꞌya pe, tamîꞌnawîronkon ton pe kaꞌrî? —taꞌpî Pedroya Jesus pîꞌ. 42  Jesusya yuukuꞌpî panton ke. Taꞌpîiya: —Eseurîma sîrîrî anîꞌ pîꞌ oꞌnon yeꞌkakon ikaraiwarî nîmoꞌkaꞌpî tewîꞌ koꞌmannîꞌnen pe maasa pra mîîkîrî wanî imaimu yawîrî, morî pe tîweꞌsen pe moropai epuꞌnen pe awanî, manniꞌ mîîkîrî ikaraiwarîya tewîꞌ koꞌmannîꞌnen pe. Moropai tiaronkon tîpoitîrîtonon esaꞌ pe toꞌ yaꞌreꞌ ton tîînen pe. Moropai tamîꞌnawîrî taꞌpî tîkaraiwarîya yawîrî ikuꞌnen. 43  Mîîkîrî tîpoitîrî eporî ikaraiwarîya teerepansaꞌ ya morî pe puꞌkuru. Maasa pra tamîꞌnawîrî tîkaraiwarîya taasaꞌ yawîrî ikuꞌsaiꞌya yeꞌnen. Mîîkîrî wanî morî pe puꞌkuru iipia. 44  Mîrîrî yeꞌnen tauya sîrîrî apîꞌnîkon. Mîrîrî warantî tîkaraiwarî nîtîrîꞌpî koꞌmannîpîiya yeꞌnen inîꞌ panpîꞌ ikaraiwarîya tamîꞌnawîron tîrî ikoꞌmannîꞌtoꞌpeiya. 45  Tîîse mîrîrî warantî pra ipoitîrî wanî ya, tîîse taiya ya: “Kaꞌneꞌ pe aaipî pe pra man”. Mîrîrî yeꞌnen tiaronkon ipoitîrîtonon tîîpia tîkaraiwarî nîrumakaꞌsan tarumaꞌtî piaꞌtîiya toꞌ poꞌpîtîiya, moropai toꞌ yaꞌreꞌ ton tîrîiya pepîn emiꞌne toꞌ tîîse. Tîîse mîîkîrî koꞌmamî taꞌreꞌ enapî pîꞌ moropai tîwuku enîrî pîꞌ mararî pra. Maasa pra tîkaraiwarî iipî pra awanî yeꞌnen. Moropai mîîkîrî etîmî piaꞌtî mararî pra imakuiꞌpî kupîiya. 46  Mîrîrî tîpo tîîkoꞌmanse puꞌkuru pra, ikaraiwarî erepamî tînîmîkîiya pra tîîse, mararî enpen pra awanî tanne. Mîrîrî yai inkupîꞌpî eraꞌma tîuya pe ikaraiwarî ekoreꞌma mararî pra moropai iwîiya. Moropai yenumîiya imaimu yawîrî ikoꞌmamîꞌsan pepîn pataꞌseꞌ apoꞌ yaꞌ. Mîrîrî eꞌkupî Paapa maimu yawîrî pra tîweꞌsanon yarakkîrî. 47  Ipoitîrîya epuꞌtî tamîꞌnawîrî îꞌ inkupî pe taꞌpî tîkaraiwarîya tîîse mîrîrî tîkuꞌse pra aakoꞌmansaꞌ ya, teekonekai pra aakoꞌmansaꞌ ya, moropai taꞌpîiya yawîrî ikuꞌsaiꞌya pra ipoitîrî eꞌsaꞌ ya, mîîkîrî poꞌpîtî ikaraiwarîya ipîra, tîmoron epuꞌtoꞌpeiya. 48  Tîîse manniꞌ ipoitîrî îꞌ taꞌpî tîkaraiwarîya epuꞌnen pepîn. Tîkaraiwarî maimu yawîrî awanî pepîn maasa pra epuꞌtî tîuya pra tîwanî yeꞌnen. Tîîse yairî pra mîîkîrî eꞌtoꞌ wanî wenai ikaraiwarîya iꞌpoꞌpîtî tîîse mararî mîîkîrî tiaron maꞌre, maasa pra tepuꞌse pra aweꞌsaꞌ yeꞌnen. Sîrîrî warantî uupiaꞌnîkon mararî pra tîntîrîꞌpî miakannoꞌpî ekaranmapoiya kupî sîrîrî. Taiya: “Îꞌ kaiꞌma aapia untîrîꞌpî yapurîꞌpîya? Yapurîꞌpîya ou yewanmîrîꞌpîya?” taiya kupî sîrîrî upîꞌnîkon. Maasa pra mararî pra itîîsaiꞌya ya uupiaꞌnîkon, inîꞌ panpîꞌ epopai awanî —taꞌpî Jesusya. Jesus Wenai Esiyuꞌpînîtoꞌ 49  Jesus eseurîma koꞌmannîpîꞌpî. Taꞌpîiya: —Uurî iipîꞌpî apoꞌ eneꞌtoꞌpeuya sîrîrî non pona pemonkonyamîꞌ koreꞌta. Aasîrî mîrîrî yawittasaꞌ yuꞌse wanî sîrîrî teuren. 50  Tîîse kureꞌne eꞌtarumaꞌtî kupî sîrîrî. Tîîse kureꞌne eꞌtarumaꞌtîtoꞌ ataretîꞌkasaꞌ yuꞌse wanî sîrîrî. 51  Tîîse amîrîꞌnîkon esenumenka morî eneꞌsauꞌya kaiꞌma sîrîrî non pona. Tîîse tauya sîrîrî apîꞌnîkon, morî tîwamîn eneꞌsauꞌya pra wai tîîse eseyaton pîꞌ pemonkonyamîꞌ wanî kupî sîrîrî uwenai. Toꞌ eseyaꞌnama kupî sîrîrî. 52  Tauya sîrîrî, sîrîrî patapai pemonkonyamîꞌ miaꞌtaikinankon tiwinan wîttî ta tîweꞌsanonkon ena kupî sîrîrî eseyaton pîꞌ. Seurîwîꞌnankon ekoreꞌma kupî sîrîrî asakîꞌnankon yarakkîrî. Moropai inkamoro asakîꞌnankon wanî teekoreꞌmai eseurîwîꞌnankon yarakkîrî. Uyeseꞌ wenai mîrîrî warantî toꞌ ekoreꞌma. 53  Moropai tînmukukon winîkîi teekoreꞌmai toꞌ yunkonyamîꞌ innape ukuꞌsaꞌ toꞌya wenai, uyeseꞌ wenai. Moropai tunkon winîkîi toꞌ munkîyamîꞌ wanî teekoreꞌmai, uyeseꞌ wenai. Moropai toꞌ yankonyamîꞌ wanî îri pe tînmukukon wîriꞌsanyamîꞌ winîkîi, innape ukuꞌsaꞌ toꞌya wenai. Moropai toꞌ munkîyamîꞌ nîrî teekoreꞌmai tîsankon winîkîi uyeseꞌ wenai. Moropai tîpaꞌsekon winîkîi toꞌ yawoꞌpîtonon wanî teekoreꞌmai. Moropai toꞌ paꞌsetonon wanî teekoreꞌmai tawoꞌpîkon yarakkîrî. Uyeseꞌ wenai tuꞌkankon ekoreꞌma kupî sîrîrî. Innape ukuꞌnenan pîꞌ innape ukuꞌnenan pepîn ekoreꞌma uwenai —taꞌpî Jesusya. Îꞌ Yeꞌka Pe Pata Wanî Epuꞌtoꞌ 54  Jesusya pemonkonyamîꞌ panamaꞌpî. Taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Aꞌkî, wei epaꞌka winî katupuru enuku eraꞌmayaꞌnîkon ya îrikkutun pe. Taawonan amîrîꞌnîkon, konoꞌ rena pe man sîrîrîpe, taayaꞌnîkon. Moropai innape aarena taꞌpîyaꞌnîkon yawîrî. 55  Moropai aꞌsitun ataꞌseꞌma ya, wei ewomî winîpai, mîrîrî pîꞌ taayaꞌnîkon. Wei pe pata wanî pe man. Innape wei pe awanî, aꞌneꞌ pe awanî taꞌpîyaꞌnîkon yawîrî. 56  Amîrîꞌnîkon pemonkonyamîꞌ teesenkuꞌtîsanon, epuꞌnenan pe tîwanîkon kaiꞌma eesenumenkakon! Tamîꞌnawîrî îꞌ pata po tîweꞌkuꞌsen epuꞌtîyaꞌnîkon morî pe. Mîrîrî ekaremekîyaꞌnîkon eꞌtoꞌ yawîrî pata po tîweꞌkuꞌsen moropai kaꞌ pîꞌ tîweꞌkuꞌsen. Tîîse îꞌ waniꞌ awanî aneraꞌmaꞌpîkon ayenukon ke îꞌ ikupî eserîkan pepîn unkupîꞌpî ayenukon kaisarî mîrîrî kupîyaꞌnîkon pepîn innape. Îꞌ ton pe ekaremekîyaꞌnîkon pepîn? —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ. Ayeyaton Pe Tîweꞌsen Yarakkîrî Morî Konekatî 57  Jesus eseurîma koꞌmannîpîꞌpî. Taꞌpîiya: —Tîîse îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen aawarîrîꞌnîkon epuꞌtîyaꞌnîkon pepîn îꞌ wanî yairon pe. 58  Aꞌkî, ayeyaton iipî ya ayarîpa ipîkku pe tîweꞌsen juiz pia. Eꞌmaiꞌ pe ayarîiya rawîrî îꞌ rî inkupîꞌpî awinîkîi konekaya yuwakî yarakkîrî, mîîkîrî juiz pia ayarîiya namai. Tîîse ikonekasaꞌya pra awanî ya juiz yenyaꞌ arumakaiya. Moropai juizya arumaka surarayamîꞌ yenyaꞌ moropai surarayamîꞌya ayarakkamo atarakkannîtoꞌ ta. 59  Tauya sîrîrî apîꞌnîkon mîrîrî atarakkannîtoꞌ tapai eepaꞌkakon pepîn. Tamîꞌnawîrî mîrîrî ankupîꞌpîkon yeꞌmayaꞌnîkon pîkîrî aakoꞌmamîkon —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ.

Imenukasa kaareta yare ito'ko