Jesus Cristo Yekare Lucas Nîmenukaꞌpî 13:1-35

13  Moro toꞌ wanîꞌpî tiaronkon pemonkonyamîꞌ. Inkamoro eseurîma piaꞌtîꞌpî Jesus pîꞌ îꞌ kaiꞌma Galiléia pataponkon warayoꞌkon tîꞌka meꞌpoꞌpî Pilatosya pîꞌ. —Paapa pia tîntîrîkon poꞌtîi toꞌ iiꞌsaꞌ tanne, toꞌ tîꞌka meꞌpoꞌpîiya —taꞌpî toꞌya Jesus pîꞌ.  Mîrîrî pîꞌ taꞌpî Jesusya: —Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen insamoro warayoꞌkon tîꞌka meꞌpoꞌpîiya mîrîrî warantî. Îꞌ kaiꞌma toꞌ pîꞌ eesenumenkakon? Tiaronkon yentai imakuiꞌpî kuꞌsaꞌ toꞌya wenai, toꞌ tarumaꞌtîꞌpî Paapaya taayaꞌnîkon kaꞌrî?  Kaane, mîrîrî wenai pra —taꞌpî Jesusya. —Tauya sîrîrî apîꞌnîkon, tamîꞌnawîrî awanîkon tanne amîrîꞌnîkon enpenata pra awanîkon ya imakuiꞌpî ankupîꞌpîkon rumaka pîꞌ, inkamoro saꞌmantaꞌpî manniꞌ warantî aasaꞌmantakon kupî sîrîrî tamîꞌnawîrî —taꞌpîiya.  —Moropai manniꞌkan 18 kaisaronkon isaꞌmantaꞌsan Siloé pataꞌseꞌ winî Jerusalém po. Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen inkamoro pona mîrîrî toꞌ nîkonekaꞌpî kawînan esenumîꞌpî, moropai toꞌ tîꞌkaꞌpîiya. Îꞌ kaiꞌma toꞌ pîꞌ eesenumenkakon, kureꞌne kaꞌrî imakuiꞌpî kuꞌsaꞌ toꞌya tiaronkon yentai Jerusalém po?  Kaane, Mîrîrî wenai pra toꞌ saꞌmantaꞌpî. Tîîse tauya sîrîrî apîꞌnîkon tamîꞌnawîrî amîrîꞌnîkon saꞌmanta kupî sîrîrî. Amakuyikon rumaka pîꞌ eesenumenkakon pra awanîkon ya, inkamoro saꞌmantaꞌpî warantî aasaꞌmantakon —taꞌpî Jesusya. Figo Yeꞌ Teperu Tîînen Pepîn Pîꞌ Jesus Eseurîma  Jesusya sîrîrî panton ekaremekîꞌpî. Taꞌpîiya: —Warayoꞌya tekkari yeꞌ ton, figo yeꞌ iteseꞌ pîmîꞌpî tînmîri yaꞌ. Moropai tîkoꞌman pe tîîkoꞌmamî tîpo, eepetasaꞌ eraꞌmai attîꞌpî. Tîîse eporîiya pra itesaꞌ wanîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen îꞌ kupî tîuya pîꞌ eesenumenkaꞌpî.  Moropai mîîkîrî itesaꞌya taꞌpî mîrîrî tekkari yeꞌka eraꞌmanen warayoꞌ tîpoitîrî pîꞌ: “Aꞌkî, uuipîꞌpî eseurîwîꞌne konoꞌ kaisarî seeniꞌ figo yeperu eraꞌmai eepetasaꞌ kaiꞌma, tîîse iteperu eporîuya pra uurî eꞌpîtîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen yaꞌtîkî îꞌ pe pra siꞌma koꞌmannî pîꞌ man. Tiaronkon pataꞌseꞌ moꞌkasaiꞌya man teepetai pra. Mîrîrî yeꞌnen maꞌtîi”, taꞌpîiya tîpoitîrî pîꞌ.  Tîîse ipoitîrîya taꞌpî tîkaraiwarî pîꞌ: “Maasa tîwî nîsi moro, ukaraiwarî, mîrîrî figo yeꞌ sîrîrî neken konoꞌ iwaꞌkatoꞌpeiya. Tiwin konoꞌpî pe esenyakaꞌma irupukon woi yakauya moropai iwîꞌnîꞌpannîꞌnen ton tîrîuya irupukon pona eepetatoꞌpe”, taꞌpî ipoitîrîya.  “Mîrîrî kuꞌsauꞌya tanne sîrîrî konoꞌ pîꞌ eepeta ya, morî pe awanî. Tîîse figo tîrîiya pra awanî ya, mîrîrî yaꞌtî meꞌpoya”, taꞌpî ipoitîrîya tîkaraiwarî pîꞌ —taꞌpî Jesusya. Jesusya Wîriꞌ Maꞌtakîꞌpan Yepiꞌtîꞌpî Erîkaꞌnîtoꞌ Weiyu Yai 10  Jesusya pemonkonyamîꞌ yenupaꞌpî Judeuyamîꞌ epereꞌtoꞌ yewîꞌ ta siꞌma sábado, erîꞌkaꞌnîtoꞌ weiyu yai. 11  Moro awanîꞌpî priꞌya pra tîweꞌsen wîriꞌ. Mîîkîrî koꞌmansaꞌ wanîꞌpî priꞌya pra 18 konoꞌ kaisarî. Oꞌmaꞌya priꞌya pra ikuꞌsaꞌ wanîꞌpî. Mîîkîrî saꞌne asapîtîꞌpî murui murui pe aweꞌmîꞌsaꞌka pra. Mîîkîrî esepiꞌtî eserîke pra awanîꞌpî. 12  Mîîkîrî eraꞌma tîuya pe Jesusya yannoꞌpî tîîpia. Moropai taꞌpîiya wîriꞌ pîꞌ: —Maꞌnon, ayeparan winîpai esepiꞌtîn pîꞌ nai —taꞌpî Jesusya. 13  Moropai tenya tîrîꞌpîiya ipona moropai mîîkîrî ekonekaꞌpî. Inîꞌrî murui pe pra eenaꞌpî. Moropai mîrîrî tîpo mîîkîrî wîriꞌya Paapa yapurîꞌpî mararî pra. 14  Tîîse mîrîrî kupî Jesusya eraꞌma tîuya yeꞌnen Judeuyamîꞌ epereꞌtoꞌ yewîꞌ esaꞌ pe tîweꞌsen ekoreꞌmaꞌpî mararî pra Jesus winîkîi, maasa pra sábado weiyu yai wîriꞌ yepiꞌtîiya yeꞌnen. Mîrîrî yeꞌnen taꞌpîiya pemonkonyamîꞌ pîꞌ: —Tiwin miaꞌ pona tîîmoꞌtai wei kaisarî esenyakaꞌmantoꞌ. Mîrîrî yai aaipîkon eesepiꞌtîkonpa, tîîse sábado, erîꞌkaꞌnîtoꞌ weiyu yai pra —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ. 15  Mîrîrî yuukuꞌpî Uyepotorîkonya. Taꞌpîiya: —Seruꞌyeꞌ amîrî, epuꞌnen pepîn. Sábado yai îꞌ kupî pepîn taayaꞌnîkon tîîse attîkon sábado yai paakayamîꞌ yewîꞌ ta ayekînkon yeukai, toꞌ yarîkonpa tuna enîꞌtoꞌpe toꞌya. Mîrîrî epuꞌtîyaꞌnîkon pra awanîkon mîrîrî? Ewaꞌtîsaꞌ pe siꞌma tuna enîrîiya pepîn mîîtoꞌpe. 16  Mîrîrî warantî mîserî wîriꞌ wanî sîrîrî yewaꞌtîsaꞌ pe, Makui newaꞌtîꞌpî pe aakoꞌmansaꞌ kureꞌne 18 konoꞌ kaisarî. Mîîkîrî wanî Abraão nurîꞌtî paarîꞌpî pe, ayonpakon pe Judeupaꞌ pe awanî. Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen kin sábado yai mîîkîrî esepiꞌtî eserîke pra awanî mîrîrî teparan winîpai? —taꞌpî Jesusya. 17  Mîrîrî taa Jesusya pîꞌ inkamoro ipîꞌ tîwoꞌmaꞌtasanon eppepî mararî pra maasa pra toꞌ yeseru yenpoꞌpîiya. Tîîse tiaronkon arinîkon pemonkonyamîꞌ wanîꞌpî taatausinpai kureꞌne îꞌ ikupî eserîkan pepîn Jesus nîkupîꞌpî pîꞌ. Mîrîrî eraꞌma tîuyaꞌnîkon yai toꞌ atausinpaꞌpî. Mostarda Enaꞌpî Pîꞌ Jesus Eseurîma 18  Moropai Jesusya panton ekaremekîꞌpî toꞌ nepuꞌtî ton. Taꞌpîiya: —Îꞌ kaiꞌma see awanî pe nai Paapa iipî yai tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe? Îꞌ warantî awanî ekaremekîuya eꞌpainon? —taꞌpîiya. 19  —See warantî awanî pe man. Seeniꞌ mostarda enaꞌpî wanî siꞌmîrikkî pe puꞌkuru. Tîîse mîrîrî pîmîꞌpî warayoꞌya tînmîri yaꞌ. Moropai mîrîrî aroꞌtaꞌpî, aarentaꞌpî, kureꞌne eenaꞌpî yei pe. Moropai mîrîrî pona toronyamîꞌ erepamîꞌpî tîꞌmoikon yaponseꞌ ton konekapîtîꞌpî toꞌya, mîrîrî yei panta pona —taꞌpîiya. —Mîrîrî warantî Paapa pemonkonoyamîꞌ wanî mararî tîîse toꞌ epamî —taꞌpî Jesusya. Trigo Yaiꞌmetoꞌ Fermento Pîꞌ Jesus Eseurîma 20  Moropai inîꞌrî Jesus eseurîma koꞌmannîpîꞌpî. Taꞌpîiya: —Îꞌ yeꞌka panton ekaremekîuya eꞌpainon? Îꞌ kaiꞌma awanî pe nai, Paapa iipî yai pemonkonyamîꞌ esaꞌ pe? 21  Awanî pe man trigo yaiꞌmetoꞌ warantî. Mîrîrî yapisîꞌpî wîriꞌya moropai kîsereꞌna koreꞌta mararî itîrîꞌpîiya, ikuꞌneꞌtîtoꞌ yai. Moropai yaiꞌmeiya tamîꞌnawîrî, mîrîrî yeꞌnen yaiꞌmesaꞌ pe kîsereꞌna wanî tamîꞌnawîrî —taꞌpî Jesusya. —Mîrîrî warantî Paapa pemonkonoyamîꞌ mararonkon wanî tuꞌkankon koreꞌta sîrîrî non po. Tîîse maasa Paapa pemonkonyamîꞌ epansaꞌ tamîꞌnawîrî pata po, anîꞌya eraꞌma pra tîîse —taꞌpî Jesusya. Eꞌtaꞌka Manaꞌta 22  Jerusalém pona tuutî Jesus wîtîꞌpî eꞌma taawîrî. Tuutî pe Jesusya pemonkonyamîꞌ yenupaꞌpî cidade po. Moropai tiaronkon yenupaꞌpîiya toꞌ pataꞌseꞌkon kaisarî toꞌ koꞌmantoꞌkon yaꞌ toꞌ yenupaꞌpîiya. 23  Mîrîrî yai warayoꞌya Jesus ekaranmapoꞌpî. Taꞌpîiya: —Uyenupanen, tuꞌkankon pepîn neken pemonkonyamîꞌ eꞌpîikaꞌtî kupî sîrîrî? —taꞌpîiya Jesus pîꞌ. Mîrîrî taꞌpî Jesusya: —Moro man kaꞌ po manaꞌta eꞌtaꞌka. 24  Mîrîrî yeꞌnen mîrîrî yai eewomîkon yuwatî teesekaꞌnunkai. Maasa pra tauya apîꞌnîkon tuꞌkankon pemonkonyamîꞌ wanî kupî sîrîrî itîîpai kaꞌ pona, tîîse toꞌ ewomî eserîke pra awanî. 25  Maasa pra mîîkîrî wîttî esaꞌ eꞌmîꞌsaꞌkasaꞌ ya moropai manaꞌta yarakkamoiya. Moropai amîrîꞌnîkon wanî poro po eewomîkon eserîke pra Paapa pia kaꞌ pona. Taayaꞌnîkon manaꞌta paꞌtîiꞌma, “Anna yepotorî, anna yawonnîꞌkî aapia”, taayaꞌnîkon. Tîîse mîîkîrîya amaimukon yuuku kupî sîrîrî see warantî: “Anîꞌkan amîrîꞌnîkon? Ayepuꞌtîkonuya pra wai, oꞌnon pata paiꞌnokon pe awanîkon?” taiya kupî sîrîrî apîꞌnîkon. 26  Moropai taayaꞌnîkon: “Anna manniꞌkan apokonpe anna yekkari yonpa annaya neꞌtîkini. Apokonpe anna wuku enîrîꞌpî annaya. Moropai anna yenupaꞌpîya anna koreꞌta awanî yai cidade po”, taayaꞌnîkon ipîꞌ. 27  Tîîse taiya inîꞌrî apîꞌnîkon: “Anîꞌkan amîrîꞌnîkon? Ayepuꞌtîuyaꞌnîkon pra wai. Oꞌnon pata paiꞌnokon pe awanîkon?” Moropai taiya: “Atarimatî tamîꞌnawîrî amîrîꞌnîkon imakuiꞌpî kupî pîꞌ tîîkoꞌmansenon”, taiya apîꞌnîkon. 28  Miarî siꞌma Abraão nurîꞌtî moropai Isaque nurîꞌtî, moropai Jacó nurîꞌtî, moropai tamîꞌnawîronkon Paapa maimu ekaremeꞌnenan profetayamîꞌ nurîꞌtî eraꞌmayaꞌnîkon kupî sîrîrî Paapa pia. Tîîse amîrîꞌnîkon poro po, eewomîkon eserîke pra. Inkamoro eraꞌmayaꞌnîkon pîꞌ mararî pra akaraukon kupî sîrîrî ipîꞌ, amoron epuꞌtî kupî sîrîrî, eewomîkon eserîke pra awanî yeꞌnen. 29  Mîrîrî yai tuꞌkankon pemonkonyamîꞌ erepamî kupî sîrîrî, wei epaꞌka winîpai, moropai wei ewomî winîpai. Moropai tamîꞌnawîrî pata po tîîkoꞌmansenon, inkamoro ewomî entamoꞌkantoꞌ pîꞌ tîîwanmîra tesaꞌkon Paapa pia. Toꞌ pataꞌseꞌkon ton moro awanî Paapa pia. Tîîse amîrîꞌnîkon ewomî eserîke pra awanî. 30  Maasa pra inkamoro tiaronkon pîkîronkon ipîkkukon pepînon ewomî kupî sîrîrî eꞌmaiꞌ pe iipia. Tîîse ipîkkukon, eꞌmaiꞌ pe Paapa maimu etanenan tiaronkon yentainokon ewomî pepîn. Maasa pra innape imaimu kuꞌsaꞌ toꞌya pra awanî yeꞌnen —taꞌpî Jesusya. Jesus Esewankonoꞌma Jerusalém Ponkon Pemonkonyamîꞌ Pîꞌ 31  Mîrîrî pe rî tiaronkon fariseuyamîꞌ iipîꞌpî Jesus pia. Moropai taꞌpî toꞌya ipîꞌ: —Attî eꞌpainon tarîpai maasa pra amîrî wîî tîuya taa pîꞌ Herodes man —taꞌpî toꞌya Jesus pîꞌ. 32  Jesusya toꞌ maimu yuukuꞌpî. Taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Atîtî iipia mîîkîrî pia. Moropai makatîi mîîkîrî maikan warainon seruꞌyeꞌ pîꞌ, uurîya taa sîrîrî mîrîrî ekaremeꞌtantî ipîꞌ. Uutî eserîke pra wai sîrîrî maasa pra esenyakaꞌma sîrîrî. Oꞌmaꞌkon yarakkîrî tîweꞌsanon pemonkonyamîꞌ yepiꞌtîuya sîrîrî. Moropai priꞌya pra tîweꞌsanon yepiꞌtîuya sîrîrî. Sîrîrîpe mîrîrî pîꞌ uukoꞌmamî moropai penane. Mîrîrî tîpo neken uweiyu ikuꞌneꞌtîsaꞌ yai erepamî miarî Jerusalém pona, mîrîrî makatîi mîîkîrî pîꞌ. 33  Maasa pra mîrîrî kupî pîꞌ uukoꞌmamî eꞌpai man. Moropai tarî uwî toꞌya eserîke pra man. Maasa pra Paapa maimu ekaremeꞌnenan profetayamîꞌ wîî toꞌya Jerusalém po neken —taꞌpî Jesusya. 34  Moropai Jesus esewankonoꞌmaꞌpî, ikaruwaꞌpî Jerusalém ponkon pemonkonyamîꞌ wenai. Moropai taꞌpîiya: —Amîrîꞌnîkon Paapa maimu ekaremeꞌnenan profetayamîꞌ wîîtîponkon. Aapiaꞌnîkon tîmaimu ekaremeꞌnen toꞌ yarimasaꞌ Paapaya tanne iwîꞌpîyaꞌnîkon tîꞌ ke. Îꞌ warapo iteꞌka amîrîꞌnîkon saꞌnamaꞌpîuya tamîꞌnawîrî awanîkon tanne. Manniꞌ kariwanaya tapîri yoꞌkoi tînmukuyamîꞌ yannuku warantî, uupia amîrîꞌnîkon eperepî yuꞌse wanîꞌpî teuren tîîse yuukuyaꞌnîkon pra awanîꞌpîkon. 35  Tarîpai apataꞌseꞌkon eꞌnîmî kupî sîrîrî innape ukupîyaꞌnîkon pra awanîkon yeꞌnen. Uutî sîrîrî aapiapaiꞌnîkon. Tarîpai tauya sîrîrî apîꞌnîkon, sîrîrî patapai inîꞌrî uyeraꞌmayaꞌnîkon pe pra naatîi. Uyapurîtoꞌyaꞌnîkon weiyu erepamî pîkîrî aakoꞌmamîkon. Mîrîrî yai neken taayaꞌnîkon:“Mîîkîrî morî puꞌkuru see Uyepotorîkon eseꞌ pîꞌ tuiꞌsen yapurîpaiꞌnîkon”, taayaꞌnîkon kupî sîrîrî —taꞌpîiya.

Imenukasa kaareta yare ito'ko